{"guid": "badd9808-8cd4-4350-a305-6f5372936e4d:f397630a-d3c9-47e6-bd48-5900980f0f21", "ecli": "ECLI:SK:MSBA1:2025:1124012158.4", "spisova_znacka": "4T/35/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 4T/35/2024 z 13. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava I z 13. marca 2025, sp. zn. 4T/35/2024, ECLI:SK:MSBA1:2025:1124012158.4", "identifikacne_cislo": "1124012158", "sud": {"guid": "sud_102", "nazov": "Mestský súd Bratislava I", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-i"}, "sudca": "JUDr. Branislav Harabin", "sudca_id": 1210, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-harabin-1210", "datum_vydania": "2025-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-361.odsek-1", "nazov": "§ 361 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-361.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-361"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-361.odsek-2", "nazov": "§ 361 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-361.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-361"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-361"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f397630a-d3c9-47e6-bd48-5900980f0f21", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA1:2025:1124012158.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA1:2025:1124012158.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA1:2025:1124012158.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava I\n4T/35/2024\n1124012158\n13. 03. 2025\nJUDr. Branislav Harabin\nECLI:SK:MSBA1:2025:1124012158.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci vedenej proti\nobžalovanému Q. K., pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 odsek 1, odsek 2 Trestného\nzákona, na hlavnom pojednávaní konanom 13. 3. 2025 v Bratislave, takto\nrozhodol:\nObžalovaný:\nQ. K. narodený XX. X. XXXX v N., trvale bytom K. XXX/XX, M.\ns a u z n á v a v i n n ý m, ž e\nobv. Q. K. z presne nezisteného miesta dňa 19.01.2024 v čase o 09:22 hod. odoslal prostredníctvom\nelektronickej pošty z emailovej adresy Q..K..H. správu, ktorá bola doručená na emailovú adresu\npodateľne Najvyššieho súdu SR, podatelna@nsud.sk, v znení \"Vi Haj Hitrer vi kurvi vijebane mate tam\nbonbu vi piče\", následne v čase o 10.25 hod. odoslal z rovnakej emailovej adresy na emailovú adresu\npodateľne Najvyššieho súdu SR ďalšiu správu v znení \"Prepáčte mi že som vám napísa ospravedlňuje\nsa už sa to nestane\", pričom v dôsledku tejto správy musela byť príslušníkmi OO PZ Petržalka-sever\nza účasti psovoda v čase od 09:57 hod.do 10:20 hod. dňa 19.01.2024 vykonaná prehliadka priestorov\nbudovy Najvyššieho súdu SR, nachádzajúca sa na Panónskej ceste 11 v Bratislave\nteda\númyselne spôsobil nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta\ntým, že rozšíril poplašnú správu, hoci vedel, že bola nepravdivá a mohla vyvolať opatrenie vedúce k\nnebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta a oznámil ju štátnemu\norgánu,\nčím spáchal\nprečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.\nZa to sa\no d s u d z u j e:\nPodľa § 361 odsek 2 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného\nzákona na trest povinnej práce vo výmere 120 hodín.\nPodľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci: mobilného telefónu\nznačky CUBOT, zelenej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM\nkartou Telecom s tel. č.: XXXX XXX XXX, PIN kód XXXX.\nPodľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.\n\nPodľa § 73 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranne´ psychiatrické\nliečenie.\nPodľa § 74 odsek 1 Trestného zákona sa ochranne´ psychiatrické liečenie vykoná ambulantnou formou.\nOdôvodnenie\nNa hlavnom pojednávaní, nariadenom po podaní odporu proti vydanému trestnému rozkazu Okresnou\nprokuratúrou Bratislava V, konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému\nvyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný\nurobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania\nskutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V zo 17. 5. 2024, č. k. 1 Pv\n32/24/1105 - 10. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanej\npoložil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný\nvo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7\nTrestného poriadku po súhlasnom vyjadrení prokurátora uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného,\nktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek\n8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku,\nnevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, prípadne aj o ochrannom opatrení.\nV súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním\nlistinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to odpisu registra trestov z 12. 3. 2025, lustrácie\npriestupkov CESDAP z 12. 3. 2025, záverečnej správy probačného a mediačného úradníka o IPŠ z\n28. 2. 2025 (možnosť uložiť trest povinnej práce), zápisnice o vydaní veci z č. l. 35, ako aj prečítaním\nznaleckého posudku č. 7/2024 znalca W.. W. W. z č. l. 39 - 60 (odvetvie psychiatria).\nK výroku o treste a ochrannom opatrení\nNa základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom\nuvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného\npred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanému trest\npovinnej práce vo výmere 120 hodín, trest prepadnutia veci - mobilného telefónu, ako aj ochranné\npsychiatrické liečenie ambulantnou formou.\nPri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,\nktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií\nupravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní\ndruhu trestu a jeho výmery.\nV kontexte uvedeného súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 361 odsek 2 Tr. zák. (1 rok až\n5 rokov), pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v\n§ 34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností\na vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písmeno l/\nTr. zák. - obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a súčasne nezistil\nžiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný bol už dva krát trestaný avšak obe odsúdenia má zahladené.\nPreto mu súd nepriznal priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený a ani poľahčujúcu\nokolnosť, že viedol riadny život, nakoľko i keď má odsúdenia zahladené, je zrejmé, že v minulosti bol\nuznaný vinným z úmyselného trestného činu. Ďalej súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a\njeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,\njeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).\nPri ukladaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil i to, že obžalovaný bol doteraz (aktuálne 44 rokov)\ndva krát trestaný, avšak obed odsúdenia ma zahladené. Posledné odsúdenie z roku 2010 však bolo\nza identický trestný čin ako v tejto veci, ktorú okolnosť súd rovnako bral do úvahy. Priestupkovo\npostihnutý nebol. Významná je však okolnosť, že obžalovaný podľa znaleckého posudku trvalo trpí\nmentálnou retardáciou ľahkého stupňa, ktorá mala v čase skutku vplyv na jeho rozpoznávacie a\n\novládacie schopnosti. Znalec zároveň ale konštatuje, že v čase spáchania skutku obžalovaný mohol\nrozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania i keď vo forenzne významne (podstatne)\nzníženej miere. Rovnako mohol v čase spáchania skutku svoje konanie ovládať vo forenzne významne\n(podstatne) zníženej miere. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti u obžalovaného boli v čase páchania\nskutku forenzne významne - podstatne znížené, nie však úplne vymiznuté. Bol a je tiež schopný chápať\nzmysel trestného konania.\nS prihliadnutím na načrtnuté, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby ( 1 rok až 5 rokov) a so zreteľom\nna výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným premietnuté\ndo vyhlásenia o vine urobené na hlavnom pojednávaní a hlavne s poukazom na osobu obžalovaného\n(znalecké dokazovanie), ktorý trvalo trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, tá mala v čase skutku\nvplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti , ktoré mal podstatne znížené (schopnosti rozpoznať\nnebezpečenstvo a protiprávnosť konania, ako i ovládať svoje konanie), pričom však rozpoznávacie a\novládacie schopnosti u neho neboli úplne vymiznuté, súd pristúpil k uloženiu alternatívneho trestu v\npodobe trestu povinnej práce, nakoľko ho považuje za dôvodný, spravodlivý a lepšie napĺňajúci účel\ntrestu, kedy obžalovaný práve výkonom trestu povinnej práce (teda bez nároku na odmenu) bude s\npoukazom na jeho rozumové schopnosti adekvátnejšie „potrestaný“, aby si uvedomil následky svojho\nkonania. Trest povinnej práce by mohol vykonať priamo v domove Sociálnych služieb v Stupave, kde\naj býva a kde bude vnímať nútený výkon práce, ako adekvátnu sankciu a ponaučenie sa zo svojho\nkonania. Nutné je sprítomniť i skutočnosť, že sám obžalovaný sa cca. hodinu po odoslaní prvého mailu\nsám ospravedlnil ďalšou správou adresovanú podateľni Najvyššieho súdu SR. Je preto zrejmé, že\nsi uvedomil, čoho sa dopustil a snažil sa ospravedlniť. Prípadný podmienečný trest odňatia slobody\nby u obžalovaného Q.. K., vzhľadom na jeho rozumové schopnosti, nepôsobil až tak výchovne či\npreventívne, nakoľko by mu len plynula skúšobná doba a nemusel by nič konkrétne „navyše“ vykonať\n(okrem samozrejme vedenia riadneho života), čo by nemusel vnímať ako „skutočný“ trest za konanie,\nktorého sa dopustil. Pri výkone trestu povinnej práce, ktorý podľa správy probačného úradníka môže\nvykonávať i vzhľadom na svoju invaliditu, bude vnímať, že musí niečo špecifické robiť, nad rámec svojich\nbežných povinností a to práve z dôvodu, že sa dopustil trestného činu.\nV zmysle naznačených úvah súd konanie obžalovaného hodnotí ako zlyhanie hlavne v spojení s jeho\nzdravotnou diagnózou (mentálna retardácia ľahkého stupňa) z čoho rezultuje záver, že skutok spáchal\nv stave zmenšenej príčetnosti. Preto súd ustálil, že je dôvodné a dostatočné pôsobiť na obžalovaného\npráve trestom povinnej práce vo výmere 120 hodín, ktorý je dostatočný a primeraný vzhľadom na spôsob\nspáchania skutku (aj následné „odvolanie“ bombovej hrozby), osobu obžalovaného (citované vyššie),\nale i trestnú minulosť aj rovnakého druhu, aby si uvedomil vážnosť a dôsledky svojho konania.\nNakoľko odsúdený spáchal skutok prostredníctvom svojho mobilného telefónu (č. l. 14) súd mu uložil i\ntrest prepadnutia veci - mobilného telefónu (č. l. 35), ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu.\nÚčel trestu u obžalovaného, z hľadiska jeho preventívnej, výchovnej a aj represívnej funkcie možno\ndosiahnuť aj trestom povinnej práce v určenej výmere a i trestom prepadnutia veci, ako plynie z\nvýroku rozsudku. Zo všetkých uvedených hľadísk súd uložené tresty považuje za dôvodné, adekvátne,\nspravodlivé a zabezpečujúce naplnenie účelu trestu aj v smere, že budú mať dostatočný vplyv na\nnápravu obžalovaného, odradia ho od páchania akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti a zároveň nimi bude\ndosiahnutá i ochrana spoločnosti.\nSúd zároveň obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie v kontexte záverov znaleckého\nposudku, nakoľko obžalovaný zjavne spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti (jeho diagnóza\na forenzne významne znížená miera rozpoznávacích a ovládacích schopností), pričom znalec ustálil, že\npotenciálne nebezpečenstvo pre spoločnosť by bolo možné v prípade, že obžalovaný nebude dodržiavať\nliečbu, ako ju má nastavenú a preto mu navrhol citované liečenie ambulantnou formou, čo poslúži\nako vonkajšia kontrola pri prípadnej nespolupráci v budúcnosti. Podmienky pre uloženie ambulantného\nochranného liečenia v zmysle výroku rozsudku vyplývajúce z § 73 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona\nboli preto splnené.\nS prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd\nBratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal\njeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem\nobžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,\nosvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o\nnáhrade škody.\nOdvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom\npredpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré\nsa tohto práva výslovne vzdali.\nV písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti\nkonaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}