{"guid": "9f323244-48a6-497f-a2e9-2e6727a662b0:e157daee-4faf-4d2e-b226-a94082ff599c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203268.2", "spisova_znacka": "41P/135/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 41P/135/2024 z 21. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 21. novembra 2024, sp. zn. 41P/135/2024, ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203268.2", "identifikacne_cislo": "1224203268", "sud": {"guid": "sud_103", "nazov": "Mestský súd Bratislava II", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-ii"}, "sudca": "JUDr. Martina Mésarošová", "sudca_id": 1165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-mesarosova-1165", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "nazov": "§ 161 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e157daee-4faf-4d2e-b226-a94082ff599c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203268.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203268.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203268.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava II\n41P/135/2024\n1224203268\n21. 11. 2024\nJUDr. Martina Mésarošová\nECLI:SK:MSBA2:2024:1224203268.2\n\nUznesenie\nMestský súd Bratislava II v právnej veci manželky: S. B., rodená P., narodená XX.XX.XXXX, trvale\npobytom A. XXXX/X, N., zastúpená: advokátkou: JUDr. Katarína Hegedüšová so sídlom Majerníkova 3/\nA, Bratislava a manžela: L. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, N., toho času bytom\nS. H. F., Š. P. H. F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým\ndeťom: 1/ I. B., narodený XX.XX.XXXX a 2/ O. B., narodený XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky,\nzastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova\n7/A, Bratislava, na čas po rozvode manželstva, takto\nrozhodol:\nI. Súd podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o\nprávomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a\npovinností a o medzinárodných únosoch detí vyhlasuje, že n e m á právomoc konať vo veci.\nII. Súd konanie z a s t a v u j e.\nIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Manželka sa návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II 14.10.2024 domáhala rozvodu\nmanželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. na čas po rozvode\nmanželstva.\n2. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí uzavreli 10.08.2014 manželstvo.\nMaloleté deti žijú v súčasnosti v spoločnej domácnosti s matkou na adrese A. XXXX/X, N.. Manžela\nsi zobrala po dvojročnej známosti, I. sa narodil na Z. a otec pracoval v A. A. V.. Otec matke po\nnarodení staršieho syna v domácnosti ani so starostlivosťou o maloletého nepomáhal. V roku 2019 dal\nv práci výpoveď a začal častejšie cestovať k rodičom do H.. Do toho času prejavoval agresivitu voči\nnavrhovateľke, pred synom ju skopol na zem, rozbil stoličku, nadával jej. Materskú dovolenku prežila\nvo finančnej tiesni, svoje zarobené finančné prostriedky si otec sporil a matke dal minimum, resp. skoro\nnič. Po materskej dovolenke začala navrhovateľka pracovať v banke a platila nájom a výdavky zo svojho\núčtu. Maloletý I. navštevoval škôlku na adrese N. X, N.. Od roku 2019 otec striedavo cestoval zo Z. do H..\nKvôli pandémii zostal pol roka v H. bez navrhovateľky a syna. Kontaktoval sa s nimi telefonicky, finančne\nneprispieval. Po skončení pandémie sa manžel vrátil na Z. a manželka opäť otehotnela. Manžel nútil\nmanželku presťahovať sa do H.. Pod nátlakom dala výpoveď v banke a do H. odišla v októbri 2020.\nManžel rozhodoval o veciach, ako výchovnú metódu používal vyhrážanie sa, tvrdil, že byt je jeho, a preto\nho musia poslúchať. K staršiemu synovi sa správal zle, akoby nebol jeho, vyhrážal sa manželke, že ju\nako tehotnú vyhodí na ulicu. Rasistické a xenofóbne poznámky na adresu manželky boli na dennom\nporiadku. Keď mal maloletý O. dva roky, manžel požadoval, aby manželka nastúpila do práce. Manželka\npracovala v reťazci Y., hoci má VŠ vzdelanie, pričom to nebola práca na úrovni jej vzdelania. To ju\nprinútilo k rozhodnutiu, že 31.12.2023 si nedala predĺžiť zmluvu a v apríli 2024 si našla cez internet\n\nrobotu na Z.. Dňa 11.06.2024 ako rodina prileteli do Z., manželka začala pracovať v banke a manžel sám\n20.06. odletel, napriek tomu, že zvažoval, že sa spoločne všetci vrátime a budeme žiť v Z., bezdôvodne\nsi to rozmyslel a manželku nahlásil ako únoscu detí z miesta ich obvyklého pobytu. Deti majú na Z. trvalý\npobyt, lekára, chodia do školy a škôlky, bývajú v byte, ktorého majiteľkou je manželka a jej sestra. Deti\nmajú svoju izbu, zázemie a prejavuje sa u nich veľká obava a stres z prípadného návratu do H.. Podľa\nvyjadrenia manželky vzhľadom na manželove správanie a postoj M. ako otca k deťom nie je z hľadiska\nsprávneho vývoja detí možný návrat maloletých detí do H.. Matka k návrhu pripojila fotodokumentáciu,\nktorá má dosvedčovať fyzické násilie a agresivitu - podľa vyjadrenia matky ide o kúsance od manžela\nna jej ruke, modriny. Starší syn sa rozplakal v ZŠ teraz v septembri 2024, triedna učiteľka ho odviedla\nk psychológovi, lebo syn sa bojí, že bude musieť ísť s otcom bez nej do H.. Manželka sa o deti riadne\nstará, chodí do práce, je zamestnaná od 24.06.2024 v X. N. Y. F. V. Z. na pozícii klientský poradca.\nManžel Deti sú začlenené do slovenského sociálneho prostredia, deti majú kultúrne väzby k Z. F.. Najmä\nI. strávil viac času v Z. ako na území H.. Maloletý I. sa narodil na území Z. a žil tu s oboma rodičmi počas\ncelej materskej dovolenky navrhovateľky - matky. Deti rozprávajú prioritne slovenským jazykom, z čoho\nje zrejmé, že majú kultúrne väzby skôr na Z. F.. Vzájomné spolužitie manželov už je nemožné, vzhľadom\nna jeho agresiu, napádanie a psychické týranie hlavne voči osobe manželky. Ako ďalšie listinné dôkazy\nmanželka pripojila sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenia o pobyte, pracovnú zmluvu s\nprílohou.\n3. Na základe uvedených skutočností súd zistil, že predmetom konania je rozvod manželstva a úprava\nvýkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Manželka je\nštátnou občiankou Z. F. a manžel je štátnym občanom H. F.. Slovenská republika sa od 01.05.2004 stala\nčlenom Európskej únie, preto právne akty tohto spoločenstva, medzi ktoré patria aj nariadenia, sa stali\npre ňu záväzné. Manžel je štátnym občanom H. F. (uvedené je zrejmé z predloženého sobášneho listu\na lustrácie v registri obyvateľov), ktorá je členom Európskej únie. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že\núčastníci spoločne žili na území Z. F. od roku 2014 do roku 2019, kedy manžel začal častejšie cestovať\ndo H. a v októbri 2020 sa celá rodina presťahovali do H. F.. Ide teda o konanie, ktorého účastníkmi sú\nobčania členských štátov Európskej únie. V danom prípade je potrebné aplikovať Nariadenie rady (EÚ)\nč. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a\nvo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktorého predmetom je\nokrem iného právomoc a uznávanie rozhodnutí v manželských veciach týkajúcich sa rozvodu, rozluky\na anulovania manželstva.\n4. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn.\n41P/127/2024, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté\ndeti do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, zároveň\nsa domáhala vyslovenia zákazu vycestovania maloletých detí za hranice Z. F. a upravenia styku\notca s maloletými deťmi. Uznesením č. k. 41P/127/2024-53 z 08.10.2024 súd návrh matky zamietol.\nRozhodnutie nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť, matka podala odvolanie.\n5. Z obsahu spisu sp. zn. 41P/127/2024 tiež vyplýva, že 17.09.2024 Y. pre O. P. W. V. O., Š. X, N.\noznámilo, že prijalo od ústredného orgánu H. žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých\ndetí do krajiny obvyklého pobytu s tým, že maloleté deti boli matkou neoprávnene premiestnené na\núzemie Z. F.. Manželia s maloletými deťmi bývali na adrese S. W. F. XX, Y. W. Y., N., XXX XX H..\n6. Podľa kapitoly I, článku 1, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci\na uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností\na o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady (EÚ) č. 2019/1111“), toto nariadenie sa\nuplatňuje v týchto občianskych veciach:\na) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva;\nb) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.\n7. Podľa úvodného bodu 9 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, pokiaľ ide o rozhodnutia o rozvode,\nrozluke alebo anulovaní manželstva, toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na zrušenie manželských\nzväzkov. Nemalo by upravovať také otázky, ako sú dôvody rozvodu, majetkové dôsledky manželstva\nalebo iné súvisiace opatrenia. Na rozhodnutia o zamietnutí zrušenia manželských zväzkov by sa jeho\nustanovenia o uznávaní nemali vzťahovať.\n\n8. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 3 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, vo veciach rozvodu, rozluky\nalebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,\na) na ktorého území:\ni) majú manželia obvyklý pobyt;\nii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;\niii) má odporca obvyklý pobyt;\niv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;\nv) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,\nalebo\nvi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním\nnávrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo\nb) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.\n9. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 4 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, súd, ktorý koná podľa\nčlánku 3, má tiež právomoc konať o vzájomnom nároku, ak uvedený vzájomný nárok patrí do rozsahu\npôsobnosti tohto nariadenia.\n10. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 5 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, bez toho, aby bol dotknutý\nčlánok 3, súd členského štátu, ktorý povolil rozluku, má tiež právomoc zmeniť rozluku na rozvod, ak tak\nustanovuje právny poriadok tohto členského štátu.\n11. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, s výhradou\nodseku 2, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 3, 4 alebo 5, právomoc sa určí\nv každom členskom štáte podľa právneho poriadku tohto štátu (ods. 1). Manžela, ktorý má obvyklý\npobyt na území členského štátu alebo je štátnym príslušníkom členského štátu, možno žalovať v inom\nčlenskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5 (ods. 2).\n12. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, súdy členského\nštátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v\ntomto členskom štáte v čase začatia konania.\n13. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, ak sa začalo konanie na\nsúde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a\nktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási,\nže nemá právomoc.\n14. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci\nsúdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.\n15. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania\nprihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné\npodmienky\") (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie\nzastaví (ods. 2).\n16. Princíp právomoci podľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111\nustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať,\npričom nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v\nrámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný. Túto otázku ponecháva vnútroštátnym\nprocesným normám. Čo sa týka manželských vecí, neuplatňuje sa žiadny všeobecný princíp právomoci,\nale namiesto toho nariadenie v čl. 3 obsahuje viaceré princípy právomoci, pričom tieto princípy sú\nalternatívne, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadradený inému a žiadny z nich nemá prednosť.\n17. Zo znenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že\nza rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v manželských veciach, ktoré\nsa vzťahujú na rozvod manželstva, sa považuje obvyklý pobyt účastníkov konania. Pojem „obvyklý\npobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať\ns pojmom trvalý pobyt (hoci s ním môže byť aj totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe\npobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej\n\nzáujmu (napr. práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Súd pri posudzovaní otázky, či má osoba\nobvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho\nprípadu.\n18. Ustanovenie článku 3 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111 vypočítava alternatívne možnosti, podľa\nktorých sa môže navrhovateľ v konaní o rozvod manželstva rozhodnúť, na ktorý súd návrh podá.\nUvedené možnosti sú vo vzťahu alternatívnom, t. j. žiadna z možností nie je nadradená inej, je teda na\nnavrhovateľovi, ktorú možnosť si vyberie a na ktorý súd návrh na rozvod manželstva podá. Právomoc vo\nveci konať sa podľa citovaného nariadenia riadi obvyklým pobytom manželov, nie ich trvalým bydliskom.\nŠtátne občianstvo je smerodajné len v prípade, ak sú obaja manželia štátnymi občanmi rovnakého\nčlenského štátu, čo v danej veci splnené nie je (manželka - navrhovateľka je štátnou občianskou\nSlovenskej republiky a manžel je štátnym občanom Talianskej republiky).\n19. Po oboznámení sa s návrhom manželky mal tunajší súd za preukázané, že pre konanie o návrhu na\nrozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom nemá splnenú\npodmienku právomoci stanovenej Nariadením Rady (EÚ) č. 2019/1111. Manželka sa síce zdržiava\nspolu s maloletými deťmi na adrese A. XXXX/X S. N., avšak iba od 11.06.2024, pričom väčšinu života\nmaloleté deti prežili v H.. Manželka žila s manželom a deťmi v H. od októbra 2020 do 11.06.2024.\nManžel sa zdržiava a má bydlisko v H.. Navrhovateľku označil za únoscu detí z miesta ich obvyklého\npobytu (H.), pričom Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže eviduje od ústredného\norgánu H. žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu.\nManželka následne 14.10.2024 podala návrh na rozvod manželstva. Podľa názoru súdu nie je naplnená\npodmienka právomoci slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva. Manželia majú obvyklý\npobyt v H. F., z ktorého dôvodu je daná právomoc konať vo veci rozvodu ich manželstva súdom H.\nF. /čl. 3 Nariadenia (EU) č. 2019/1111 písm. a) bod i)/. Pokiaľ manželka argumentuje tým, že ona sa\nzamestnala na území Z. F., má tu trvalý pobyt a aj maloleté deti tu navštevujú školské zariadenie,\nuvedené je irelevantné, nakoľko bezprostredne pred premiestnením na Z. žila rodina v H., pričom je\nzrejmé, že otec s pobytom maloletých detí na území Z. F. nesúhlasí. Trvalý pobyt na území Z. F. má\niba evidenčný charakter a to, že manželka prihlásila maloleté deti k trvalému pobytu na území Z. F. ešte\nnezakladá ich obvyklý pobyt. Skutočnosť, že maloleté deti boli v čase podania návrhu na území Z. F. je\npotrebné prihliadať aj na budúcnosť, preto nemožno usúdiť, že maloleté deti príchodom na Z. nadobudli\nobvyklý pobyt, keď bezprostredne pred premiestnením maloletých detí rodina žila v H.. Súhlas manžela\ns príchodom maloletých detí na územie Z. F. nemožno považovať za daný, keď manžel sa obrátil na\nústredný orgán H. so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého\npobytu. Zároveň pre právomoc slovenského súdu konať nie daná ani podmienka podľa čl. 3 Nariadenia\n(EÚ) č. 2019/1111 písm. a) bod ii), keď manželia mali naposledy obvyklý pobyt v H. F., kde manžel stále\nbýva. Rovnako nie je splnená podmienky ani podľa čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 písm. a) bod iii),\npretože manžel - ten kto návrh nepodal (odporca) má obvyklý pobyt v H. F.. Nejde ani o spoločnú žiadosť\nmanželov, čo vylučuje podmienku podľa čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 písm. a) bod iv). Súd tiež\nskúmal, či daný prípad nespadá pod čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 písm. a) bod v) alebo vi), pričom\ndospel k záveru, že ani tieto podmienky nie sú splnené, pretože manželka, ktorá je Z. Š. A.Š. býva na\núzemí Z. F. od 11.06.2024 (ako sama uviedla) a návrh na rozvod manželstva bol podaný 14.10.2024,\nteda po štyroch a nie šiestich mesiacov po tom ako na území Z. F. býva a návrh nebol podaný ani po\nobdobí najmenej jedného roku toho, čo by mala mať manželka obvyklý pobyt na území Z. F.. Napokon\nnie je splnená ani podmienka podľa čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 písm. b), keďže obaja manželia\nnie sú príslušníkmi Z. F..\n20. Pre nedostatok právomoci slovenského súdu konať vo veci návrhu na rozvod manželstva, tunajší\nsúd podľa článku 18 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie\nv spojení s § 161 CSP zastavil.\n21. Vzhľadom na to, že obvyklý pobyt manželov je v H., súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc\npodľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 na rozhodnutie o návrhu\nna rozvod manželstva. Zároveň nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky podľa kapitoly II,\noddielu 2, článku 7, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 ani na konanie o úpravu výkonu\nrodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. S poukazom na citové\nustanovenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 súd v I. výroku enunciátu tohto uznesenia vyhlásil, že\nnemá právomoc konať vo veci a v II. výroku enunciátu tohto uznesenia konanie zastavil.\n\n22. O trovách konania súd rozhodol v III. výroku enunciátu uznesenia v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP).\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné\n(§ 358 CSP).\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav\nveci (§ 62 ods. 1 CMP).\nOdvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).\nV odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63\nCMP).\nZmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\nCSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania\nna trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}