Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 40P/62/2024 z 23. 1. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava II z 23. januára 2025, sp. zn. 40P/62/2024, ECLI:SK:MSBA2:2025:1224201429.3
Mestský súd Bratislava II | 40P/62/2024 | ECLI:SK:MSBA2:2025:1224201429.3 | 2025-01-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 65 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 220 ods. 2 CSP, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f97f4412-f60b-49b4-bfb6-fc70ba5f0d94
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1224201429.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
40P/62/2024
1224201429
23. 01. 2025
JUDr. Dáša Onuferová
ECLI:SK:MSBA2:2025:1224201429.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa rodičov matka: B. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, D., otec: neznámy, o návrhu navrhovateľky/
tety maloletého dieťaťa: E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, D., prechodne bytom C. X,
D., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky: E. B., narodená XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok.
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX sumou 30 %
životného minima pre nezaopatrené maloleté dieťa, ktorú je matka povinná zasielať na účet príslušného
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, s účinnosťou od 13.05.2024.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Mestskom súde Bratislava II dňa 13.05.2024, sa navrhovateľka domáhala, aby
súd zveril maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že
bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Svoj návrh odôvodnila tým, že je najstaršou
sestrou matky maloletého A., brat F. je mladší o 5 rokov a B. – matka maloletého, je o 12 rokov mladšia
ako navrhovateľka. Bývali v byte starej mamy z otcovej strany, ale keď mala navrhovateľka 18 rokov,
realitná kancelária pripravila starú mamu o byt, dali jej podpísať darovaciu zmluvu a museli sa odtiaľ
vysťahovať. Odvtedy bývali v rôznych podnájmoch, zariadeniach - krízových centrách, ubytovniach a
momentálne sú v prenájme. Sestre B. sa maloletý A. narodil, keď mala 18 rokov, vtedy bývali v Krízovom
centre Maják nádeje, jeho otec bol vtedy 17 - ročný a v danom čase bol umiestnený v diagnostickom
centre z dôvodu, že mu v škole našli drogy, preto nie je ako otec zapísaný ani do rodného listu dieťaťa.
Otec sa o dieťa zaujímal do jeho jedného roka a potom sa raz ozval, keď mal 10 rokov. Matka maloletého
má ďalšie dve deti syna F. a dcéru B. s iným partnerom, aktuálne čaká dieťa s novým partnerom, ktoré
sa má narodiť v júni a býva u jeho rodičov v F.. Peťko celý život vyrastal v starostlivosti navrhovateľky
– jeho tety a starej mamy. Kým bývala B. s nimi, spolupodieľala sa na starostlivosti o maloletého A.,
ale po narodení ďalších detí sa s nimi presťahovala na tej istej ubytovni do inej bunky, ale A. zostal s
nimi. Pred dvoma rokmi, keď prišla jeho matka o prácu, odsťahovala sa z ubytovne a A. zostal u nich.
Minulý školský rok chodil poza školu, ale už sa to potom po ich dohľade nezopakovalo. Peťko odmieta
obedovať v škole, obedy mu vždy pripravuje stará mama. A. zabezpečujú spolu s babkou bývanie,

stravu, pomôcky do školy, oblečenie, obuv a všetko potrebné. Začiatkom marca 2024 ich vyhodili z
ubytovne QHome, Bojnická 18, po 9 rokov bývania, z dôvodu, že ju idú rekonštruovať na robotnícku
ubytovňu. Našli si podnájom v maličkom starom rodinnom dome v Dúbravke, kde zdieľajú dve izby a do
nájomnej zmluvy sa im podarilo zapísať ako nájomcu aj maloletého, za ubytovanie platia spolu 670,- Eur
mesačne. Navrhovateľka 17 rokov pracuje na trvalý pracovný pomer ako upratovačka, momentálne pre
firmu Slovclean, jej priemerný čistý mesačný príjem je asi 1.000,- Eur. Stará matka maloletého poberá
starobný dôchodok 274,- Eur. O návrhu na zverenie maloletého A. do jej osobnej starostlivosti sa dohodli
s matkou dieťaťa a so starostlivosťou jej bude naďalej pomáhať stará mama dieťaťa.
2. K návrhu priložila nasledovné listinné dôkazy: rodný list maloletého A., pracovnú zmluvu, nájomnú
zmluvu.
3. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu
doručeného súdu dňa 13.05.2024. Jej čistý mesačný príjem je asi 1.000,- Eur, predložila súdu potvrdenie
o nájme aj nájomnú zmluvu č.l. 6. V súčasnosti bývajú spolu s maloletým A. na adrese v Dúbravke, kde
si prenajali byt a prenajímateľ súhlasil s tým, aby bol na nájomnej zmluve aj maloletý A.. Jeho matka
– sestra navrhovateľky B. B. žije teraz v F. u partnerových rodičov, s ním má polročnú dcéru E. a dve
staršie deti F. a B.. Matka maloletého je s navrhovateľkou v telefonickom kontakte, ale o dieťa sa nejako
špeciálne nezaujíma a neplatí na neho žiadne výživné. O otcovi, ktorý ani nie je uvedený v rodnom liste,
pretože v čase pôrodu bol maloletý, nemala žiadne informácie, vôbec ich nekontaktuje. Maloletý A.
je v 6. ročníku Základnej školy Kalinčiakova v Bratislave, darí sa mu celkom dobre, dosahuje v škole
dobré výsledky. Navrhovateľka mu vybavila všetkých lekárov, očkovania, má aj jeho Edupage, takže
má prehľad o jeho výsledkoch v škole.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v domácnosti navrhovateľky bolo vykonaných niekoľko
šetrení, neboli zistené žiadne nedostatky, súhlasil so zverením maloletého A. do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky, pretože je to v jeho záujme a zároveň navrhol, aby bola matka zaviazaná
platiť výživné na dieťa vo výške 30 % životného minima, s tým, že bude zaviazaná uhrádzať výživné
na účet príslušného úradu práce.
5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa.
6. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
7. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
10. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
12. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).
19. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd
cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a
otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej
osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a
to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
20. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a je v
záujme maloletého A., aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zároveň bolo

potrebné súdnym rozhodnutím zabezpečiť vyživovaciu povinnosť matky na maloleté dieťa, a preto určil
vyživovaciu povinnosť matky vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.