Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26P/13/2025 z 3. 3. 2025 Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 3. marca 2025, sp. zn. 26P/13/2025, ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200348.2 Mestský súd Bratislava II | 26P/13/2025 | ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200348.2 | 2025-03-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 41 ods. 4 Ústavy, § 36 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 360 ods. 1 CMP, § 366 CMP, § 58 ods. 1 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b10ab95e-3521-4e9f-88dd-0f51a4796be3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200348.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava II 26P/13/2025 1225200348 03. 03. 2025 JUDr. Peter Rajňák ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200348.2 Uznesenie Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. F., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, matky: D.. V. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, B., a otca: D.. L. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, B., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa: V. F., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“), sa návrhom zo dňa 30.01.2025, doručeným súdu dňa 30.01.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého V. sumou 500 eur mesačne, a to vždy k 10. dňu v mesiaci vopred k rukám matky na jej účet. 2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že sa odvolala na ústavné právo zachovania rovnosti. Podľa matky, právoplatné rozhodnutie v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II, č. k. B4-13P/327/2014 - 3324 zo dňa 28.11.2023 právo rovnosti bolo nepochybne popreté maloletému V. vo vzťahu ku jeho staršiemu bratovi: F. F., Z.. XX.XX.XXXX, čím došlo k nepriamej diskriminácii maloletého V., čo je podľa matky ústavne neudržateľné, pretože rovnosť je základné ľudské právo. Dôkazmi sú podľa matky právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/80/2015 - 427 zo dňa 21. februára 2018, v ktorom súd prikázal otcovi platiť výživné na staršieho syna (v čase rozhodovania XX ročného) F. F. sumu 500,- Euro mesačne, zatiaľ čo v právoplatnom rozhodnutí v č.k. B4-13P/327/2014-3324 zo dňa 28.11.2023 prikázal otcovi platiť na mladšieho syna (v čase rozhodovania už XX ročného) V. F. sumu o 150,- Euro nižšiu - teda už len sumu 350,- Euro mesačne. Starší F. žil vo veku XX až XX rokov z výšky výživného od otca zo sumy 500,- Euro mesačne, zatiaľ čo jeho mladší brat V. vo veku o X roky vyššom teda od XX rokov bude žiť zo sumy o 150,- Euro mesačnej nižšej, teda bude žiť za podmienok o 150,- Euro nižšej životnej úrovne ako v rovnakom veku žil jeho starší brat. Matka ďalej argumentovala infláciou v rokoch od 2018 - 2023 až dodnes, kedy inflácia presiahla výšku 25%, čo v konečnom predstavuje zvýšené životné náklady o uvedené percento. Od januára tohto roku stúpli náklady o ďalšie 3% v zmysle zvýšenej DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií, čo sa premietne do zdraženia každého tovaru a služieb, ktorý potrebuje maloletý na život a jeho osobnostný rozdiel. Ako príklad uviedla matka zvýšenie mesačných nákladov spojených s mimoškolskými aktivitami, zdraženie G. klubu z pôvodných 45 eur na súčasných 60 eur, ide o zvýšený náklad vo výške 15 eur mesačne. Matka na záver argumentuje, že v tomto prípade nesmie dôjsť k rozdielnej životnej úrovni, musí byť zachovaná rovnosť medzi súrodencami a ak nie je, súdne rozhodnutie sa dopustilo diskriminácie súrodencov rozdielnou životnou úrovňou, a potom ponesie súd zodpovednosť za prejavy súrodeneckej závisti, možno až nenávisti či nevraživosti a odmietania z dôvodov vzájomných výčitiek o rozdielnej výške životnej úrovne každého z nich. 3. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka podala aj návrh na zvýšenie výživného na maloletého V.. 4. Matka ku svojmu návrhu pripojila viaceré prílohy, prvú stranu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.02.2018, sp. zn. 25P 80/2015-427 (č. l. 3 spisu), prvú stranu rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.11.2023, sp. zn. B4-13P/327/2014-3324 (č. l. 4 spisu), oznam Z. XXXX B. zo dňa 12.12.2024 (č. l. 5 - 6 spisu), výplatná páska L. F. zo dňa 12.07.2023 (na č. l. 7 spisu). 5. Matka ako navrhovateľka nevyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletého V., taktiež nevyčíslila jej priemerné mesačné príjmy a neuviedla bližšie jej priemerné mesačné náklady. 6. Súd vykonal vlastné šetrenia. Súd vykonal lustrácie v Registri obyvateľov, i v súdnom manažmente. V konaní vedenom pod sp. zn. B4-13P/327/2014 sú zistil, že konanie je právoplatne skončené. 7. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov súd zistil, že maloletý V. (XX rokov) pochádza z rozvedeného manželstva rodičov, matky D.. V. X. a otca D.. L. F., ktorí sú účastníkmi konania. Z tohto manželstva ďalej pochádzajú F. F. a F. F., ktorí sú toho času plnoletí a ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť. 8. Z obsahu spisu B4-13P/327/2014 súd zistil, že vtedajší Okresný súd Bratislava IV v konaní rozviedol manželstvo rodičov rozsudkom zo dňa 03.03.2020, sp. zn. B4-13P/327/2014-2038, právoplatného dňa 10.06.2020 v časti rozvodu. Uvedený rozsudok bol v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, trovách štátu a trovách konania zrušený rozhodnutím Krajského súdu Bratislava, č. k. 11CoP/374/2020-2804. 9. Súd ďalej v tomto konaní rozhodol rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.11.2023, sp. zn. B4-13P/327/2014-3324, právoplatného dňa 03.01.2024 vo výrokoch I., II., III., VI. a VII, vykonateľného dňa 15.12.2023 vo výrokoch o bežnom výživnom na maloleté deti, právoplatného dňa 16.01.2025 vo výrokoch IV. a V. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.12.2024, sp. zn. 15CoP/53/2024-3450, vykonateľného dňa 20.01.2025 v časti výrokov o zročnom výživnom. Súd rozhodol, že maloleté deti F. F., Z..: XX.XX.XXXX (toho času plnoletá) a V. F., Z..: XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje (výrok II.), zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok III), otec je povinný počnúc dňom 10.6.2020 prispievať na výživu maloletej F. F. Z..: XX.XX.XXXX sumou 440 Eur mesačne, zročné výživné za obdobie od 10.6.2020 do 30.11.2023 v sume 7.347,86 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, otec je povinný počnúc dňom 10.6.2020 prispievať na výživu maloletého V. F., Z..: XX.XX.XXXX sumou 350 Eur mesačne, zročné výživné za obdobie od 10.6.2020 do 30.11.2023 v sume 6.384,86 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.), v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta (výrok V.), návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamieta (výrok VI.) a nakoniec žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (várok VII.). 10. Odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. v časti, v ktorej bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého V. F., Z.. XX.XX.XXXX mení tak, že otec je počnúc dňom 10.06.2020 povinný prispievať na výživu maloletého V. F., Z.. XX.XX.XXXX sumou 350 eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 10-eho dňa mesiaca vopred k rukám matky (výrok I.), rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. v časti, v ktorej bola otcovi uložená povinnosť zaplatiť za obdobie od 10.06.2020 do 30.11.2023 na maloletého V. F., Z.. XX.XX.XXXX zročné výživné v celkovej výške 6 384,86 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje (výrok II.), rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. v časti, v ktorej bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu v tom čase maloletú F. F., Z.. XX.XX.XXXX a povinnosť zaplatiť na maloletú zročné výživné mení tak, že: Otec je počnúc dňom 10.06.2020 povinný prispievať na výživu t.č. plnoletej F. F., Z.. XX.XX.XXXX sumou 440 eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 10 -eho dňa v mesiaci vopred, a to k rukám plnoletej. Zročné výživné za obdobie od 10.06.2020 do 30.11.2023 v sume 7 347,86 eur je otec povinný uhradiť k rukám plnoletej, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.), Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku V. potvrdzuje (výrok IV.) a nakoniec, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). 11. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3). 12. Podľa ustanovenia článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 13. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 14. Podľa ustanovenia článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 15. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane. 16. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 17. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. 19. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 21. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 23. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 24. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 25. Z citovaného ustanovenia (bod 19. tohto uznesenia) vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov, pričom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ vo svojom návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o neodkladnom opatrení má povahu osvedčovania, čiže súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Sedlačko in Števček a kol., 2022, s. 1233 - 1234). 26. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade, ak je preukázané ohrozenie pomerov maloletého dieťaťa a aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem. Pod verejným záujmom je potrebné rozumieť ochranu práv maloletého dieťaťa (bod 7. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11CoP/413/2016). Inak povedané, nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je nevyhnutné len vtedy, keď záujem maloletého dieťaťa (napríklad zdravie, život, výživa, výchova, starostlivosť) je vážne ohrozený a daný prípad je nutné rýchlo a pružne riešiť okamžitým zásahom zo strany súdu za účelom ochrany práv maloletých detí. 27. Z citovaného ustanovenia (bod 24. tohto uznesenia) vyplýva, že obsahom neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Ustanovenie § 366 CMP súvisí so všetkými druhmi vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine a preto sa tunajší súd najprv zaoberal otázkou, aké sú základné atribúty právneho inštitútu výživného v nevyhnutnej miere. Platiť výživné v nevyhnutnej miere znamená, že výživné má postačovať aspoň na úhradu základných nevyhnutných životných nákladov - potrieb. V prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí v návrhu popri všeobecných náležitostiach i preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v súvislosti potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere (Kotrecová in Smyčková a kol., 2017, s. 997). Ďalej z judikatúry vyplýva, že výživné v nevyhnutnej miere predstavuje položku, ktorá má zabezpečiť nevyhnutné náklady oprávnenej osoby. Z toho vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných - životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Súčasťou toho, že výživné sa v neodkladnom opatrení určí len v nevyhnutnej miere je aj to, že začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení (bod 6. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.07.2018, sp. zn. 11CoP/273/2018). U maloletých detí sú základným kritériom určenia výživného neodkladným opatrením predovšetkým vek, začlenenie v rámci predškolskej prípravy, povinnej školskej dochádzky a ďalšieho štúdia, zdravotný stav, príp. platené záujmové aktivity. U rodiča majúceho maloleté dieťa v priamej opatere je potrebné zohľadniť jeho sociálny status a zdroj financovania vlastných potrieb a potrieb dieťaťa. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa (bod 7. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2017, sp. zn. 11CoP/263/2017). Pre rozhodnutie o výživnom formou neodkladného opatrenia je teda určujúcim kritériom nevyhnutná miera. Výživné platené v nevyhnutnej miere nepredstavuje výšku výživného určenú podľa podmienok stanovených ust. § 62 zákona o rodine. Na kritéria určenia výživného stanovené ust. § 62 zákona o rodine bude možné plne prihliadať len pri rozhodovaní vo veci samej (rozsudkom), teda po zistení všetkých rozhodujúcich skutočností a vykonaní pojednávania (bod 10. uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.04.2019, sp. zn. 17CoP/15/2019). 28. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na citované zákonné ustanovenia uzavrel, že návrh je dôvodné zamietnuť ako nedôvodný. 29. Súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o nariadení výživného v nevyhnutnej miere, pretože v danom prípade prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého V. formou neodkladného opatrenia a zároveň zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Súd konštatuje, že matka neuviedla výšku žiadneho výdavku na maloletého V.. Matka taktiež neuvádzala, že by mala ťažkosti uhrádzať základné náklady na maloletého či hradenie základných potrieb maloletého bolo ohrozené v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Tvrdenia, že medzi dvomi súrodencami je prítomná nerovnosť v životnej úrovni tým, že maloletí majú rozdielnu výšku výživného nie je skutočnosťou, ktorá by osvedčila potrebu nariadiť výživné v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením. 30. Ako vyplýva z charakteru neodkladného opatrenia, jeho obsahom je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré je určené na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa. Za základné životné potreby môžeme jednoznačne považovať výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, základnú drogériu a pod. Za výdavky určené na uhradenie základných životných potrieb rozhodne nemôžeme považovať výdavky spojené s trávením voľného času, dovoleniek, poskytovania nadštandardných služieb, výletov, sviatkov, narodenín či iných výnimočných udalostí. Súd opätovne konštatuje, že matka argumentovala všeobecným zdražením, ktorého priamy dôsledok konkrétnymi sumami nijako nešpecifikuje a matkin druhý argument o zdražení mimoškolskej aktivity o 15 eur mesačne nepovažuje súd za okolnosť, ktorá by osvedčila potrebu upraviť pomery maloletého V. neodkladným opatrením, nakoľko súd má za to, že mimoškolská aktivita nepatrí medzi základné životné potreby maloletého dieťaťa. 31. Súd pripomína, že dňom 16.01.2025 je právoplatný rozsudok Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.11.2023, sp. zn. B4-13P/327/2014-3324 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.12.2024, sp. zn. 15CoP/53/2024-3450 v časti, v ktorej bola upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletému V. a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť na maloletého výživným v sume 350 eur mesačne. Odvolací súd ďalej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaviazaní otca povinnosťou zaplatiť za obdobie 10.06.2020 do 30.11.2023 na maloletého V. zročné výživné v celkovej sume 6384,86 eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti (uvedené predovšetkým v bodoch 29. a 30. tohto uznesenia) a ďalej dátumu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (dňa 30.01.2025), súd vyhodnotil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nielen ako nedôvodný, ale aj predčasný. 32. Súd nezistil také vážne ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu. O výživnom maloletého bolo rozhodnuté v bezprostrednej dobe pred podaním návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie, maloletý má zabezpečenú výživu, výchovu, ich životy a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Matka nepreukázala, že bez okamžitého rozhodnutia a zmeny právoplatného rozhodnutia v časti o povinnosti otca platiť výživné na maloletého by boli záujmy maloletého akokoľvek ohrozené. 33. Preto, že pri úprave práv a povinností k maloletému V. je teda potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec osvedčovania skutočností, ktoré je možné vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd bude pokračovať v konaní o zvýšenie výživného vedeného pod sp. zn. 26P/13/2025, kde po vykonaní dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb maloletého, príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov, rozhodne vo veci samej. 34. O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (vo veci samej) v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 CMP. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).