Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26P/13/2025 z 3. 3. 2025
Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 3. marca 2025, sp. zn. 26P/13/2025, ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200348.2
Mestský súd Bratislava II | 26P/13/2025 | ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200348.2 | 2025-03-03 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 41 ods. 4 Ústavy, § 36 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 360 ods. 1 CMP, § 366 CMP, § 58 ods. 1 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b10ab95e-3521-4e9f-88dd-0f51a4796be3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200348.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
26P/13/2025
1225200348
03. 03. 2025
JUDr. Peter Rajňák
ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200348.2

Uznesenie
Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V.
F., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, matky: D.. V. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXX/X, B., a otca: D.. L. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, B., v konaní o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa: V. F., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“), sa návrhom zo dňa
30.01.2025, doručeným súdu dňa 30.01.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. V návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže
otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého V. sumou 500 eur mesačne, a to vždy k 10. dňu v
mesiaci vopred k rukám matky na jej účet.
2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že sa odvolala na ústavné
právo zachovania rovnosti. Podľa matky, právoplatné rozhodnutie v konaní vedenom na Mestskom
súde Bratislava II, č. k. B4-13P/327/2014 - 3324 zo dňa 28.11.2023 právo rovnosti bolo nepochybne
popreté maloletému V. vo vzťahu ku jeho staršiemu bratovi: F. F., Z.. XX.XX.XXXX, čím došlo k nepriamej
diskriminácii maloletého V., čo je podľa matky ústavne neudržateľné, pretože rovnosť je základné
ľudské právo. Dôkazmi sú podľa matky právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
25P/80/2015 - 427 zo dňa 21. februára 2018, v ktorom súd prikázal otcovi platiť výživné na staršieho
syna (v čase rozhodovania XX ročného) F. F. sumu 500,- Euro mesačne, zatiaľ čo v právoplatnom
rozhodnutí v č.k. B4-13P/327/2014-3324 zo dňa 28.11.2023 prikázal otcovi platiť na mladšieho syna
(v čase rozhodovania už XX ročného) V. F. sumu o 150,- Euro nižšiu - teda už len sumu 350,- Euro
mesačne. Starší F. žil vo veku XX až XX rokov z výšky výživného od otca zo sumy 500,- Euro
mesačne, zatiaľ čo jeho mladší brat V. vo veku o X roky vyššom teda od XX rokov bude žiť zo sumy
o 150,- Euro mesačnej nižšej, teda bude žiť za podmienok o 150,- Euro nižšej životnej úrovne ako
v rovnakom veku žil jeho starší brat. Matka ďalej argumentovala infláciou v rokoch od 2018 - 2023
až dodnes, kedy inflácia presiahla výšku 25%, čo v konečnom predstavuje zvýšené životné náklady o
uvedené percento. Od januára tohto roku stúpli náklady o ďalšie 3% v zmysle zvýšenej DPH z dôvodu
konsolidácie verejných financií, čo sa premietne do zdraženia každého tovaru a služieb, ktorý potrebuje
maloletý na život a jeho osobnostný rozdiel. Ako príklad uviedla matka zvýšenie mesačných nákladov
spojených s mimoškolskými aktivitami, zdraženie G. klubu z pôvodných 45 eur na súčasných 60 eur,
ide o zvýšený náklad vo výške 15 eur mesačne. Matka na záver argumentuje, že v tomto prípade
nesmie dôjsť k rozdielnej životnej úrovni, musí byť zachovaná rovnosť medzi súrodencami a ak nie je,
súdne rozhodnutie sa dopustilo diskriminácie súrodencov rozdielnou životnou úrovňou, a potom ponesie

súd zodpovednosť za prejavy súrodeneckej závisti, možno až nenávisti či nevraživosti a odmietania z
dôvodov vzájomných výčitiek o rozdielnej výške životnej úrovne každého z nich.
3. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka podala aj návrh na zvýšenie výživného
na maloletého V..
4. Matka ku svojmu návrhu pripojila viaceré prílohy, prvú stranu rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 21.02.2018, sp. zn. 25P 80/2015-427 (č. l. 3 spisu), prvú stranu rozsudku Mestského súdu
Bratislava II zo dňa 28.11.2023, sp. zn. B4-13P/327/2014-3324 (č. l. 4 spisu), oznam Z. XXXX B. zo dňa
12.12.2024 (č. l. 5 - 6 spisu), výplatná páska L. F. zo dňa 12.07.2023 (na č. l. 7 spisu).
5. Matka ako navrhovateľka nevyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletého V., taktiež nevyčíslila
jej priemerné mesačné príjmy a neuviedla bližšie jej priemerné mesačné náklady.
6. Súd vykonal vlastné šetrenia. Súd vykonal lustrácie v Registri obyvateľov, i v súdnom manažmente.
V konaní vedenom pod sp. zn. B4-13P/327/2014 sú zistil, že konanie je právoplatne skončené.
7. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov súd zistil, že maloletý V. (XX rokov) pochádza z
rozvedeného manželstva rodičov, matky D.. V. X. a otca D.. L. F., ktorí sú účastníkmi konania. Z tohto
manželstva ďalej pochádzajú F. F. a F. F., ktorí sú toho času plnoletí a ku ktorým má otec vyživovaciu
povinnosť.
8. Z obsahu spisu B4-13P/327/2014 súd zistil, že vtedajší Okresný súd Bratislava IV v konaní rozviedol
manželstvo rodičov rozsudkom zo dňa 03.03.2020, sp. zn. B4-13P/327/2014-2038, právoplatného
dňa 10.06.2020 v časti rozvodu. Uvedený rozsudok bol v časti úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností, trovách štátu a trovách konania zrušený rozhodnutím Krajského súdu Bratislava, č. k.
11CoP/374/2020-2804.
9. Súd ďalej v tomto konaní rozhodol rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.11.2023,
sp. zn. B4-13P/327/2014-3324, právoplatného dňa 03.01.2024 vo výrokoch I., II., III., VI. a VII,
vykonateľného dňa 15.12.2023 vo výrokoch o bežnom výživnom na maloleté deti, právoplatného dňa
16.01.2025 vo výrokoch IV. a V. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.12.2024,
sp. zn. 15CoP/53/2024-3450, vykonateľného dňa 20.01.2025 v časti výrokov o zročnom výživnom. Súd
rozhodol, že maloleté deti F. F., Z..: XX.XX.XXXX (toho času plnoletá) a V. F., Z..: XX.XX.XXXX sa na čas
po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), styk otca s maloletými deťmi
súd neupravuje (výrok II.), zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok
III), otec je povinný počnúc dňom 10.6.2020 prispievať na výživu maloletej F. F. Z..: XX.XX.XXXX sumou
440 Eur mesačne, zročné výživné za obdobie od 10.6.2020 do 30.11.2023 v sume 7.347,86 Eur je otec
povinný uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, otec je povinný počnúc
dňom 10.6.2020 prispievať na výživu maloletého V. F., Z..: XX.XX.XXXX sumou 350 Eur mesačne,
zročné výživné za obdobie od 10.6.2020 do 30.11.2023 v sume 6.384,86 Eur je otec povinný uhradiť k
rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.), v prevyšujúcej časti súd návrh
matky zamieta (výrok V.), návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamieta (výrok VI.) a
nakoniec žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (várok VII.).
10. Odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. v časti, v
ktorej bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého V. F., Z.. XX.XX.XXXX mení tak,
že otec je počnúc dňom 10.06.2020 povinný prispievať na výživu maloletého V. F., Z.. XX.XX.XXXX
sumou 350 eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 10-eho dňa mesiaca vopred k rukám matky
(výrok I.), rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. v časti, v ktorej bola otcovi uložená
povinnosť zaplatiť za obdobie od 10.06.2020 do 30.11.2023 na maloletého V. F., Z.. XX.XX.XXXX zročné
výživné v celkovej výške 6 384,86 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje (výrok II.),
rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. v časti, v ktorej bola otcovi uložená povinnosť
prispievať na výživu v tom čase maloletú F. F., Z.. XX.XX.XXXX a povinnosť zaplatiť na maloletú zročné
výživné mení tak, že: Otec je počnúc dňom 10.06.2020 povinný prispievať na výživu t.č. plnoletej F. F.,
Z.. XX.XX.XXXX sumou 440 eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 10 -eho dňa v mesiaci vopred,
a to k rukám plnoletej. Zročné výživné za obdobie od 10.06.2020 do 30.11.2023 v sume 7 347,86 eur
je otec povinný uhradiť k rukám plnoletej, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.),

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku V. potvrdzuje (výrok IV.) a nakoniec, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
11. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a
starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa
berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri
všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú
detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na
pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v
rozpore s jeho záujmom (ods. 3).
12. Podľa ustanovenia článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich
výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
13. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa ustanovenia článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich
prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným
zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
15. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú
primerane.
16. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení.
19. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.
22. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
23. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
24. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v
nevyhnutnej miere.

25. Z citovaného ustanovenia (bod 19. tohto uznesenia) vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie v dvoch prípadoch, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a
za splnenia zákonných predpokladov, pričom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ vo svojom
návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp
opodstatnenosti). Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa
dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o neodkladnom opatrení
má povahu osvedčovania, čiže súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť neodkladným
opatrením upravené, musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Sedlačko in
Števček a kol., 2022, s. 1233 - 1234).
26. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa sa okrem
iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade, ak
je preukázané ohrozenie pomerov maloletého dieťaťa a aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem.
Pod verejným záujmom je potrebné rozumieť ochranu práv maloletého dieťaťa (bod 7. uznesenia
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11CoP/413/2016). Inak povedané, nariadenie
neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je nevyhnutné len vtedy, keď záujem maloletého
dieťaťa (napríklad zdravie, život, výživa, výchova, starostlivosť) je vážne ohrozený a daný prípad je nutné
rýchlo a pružne riešiť okamžitým zásahom zo strany súdu za účelom ochrany práv maloletých detí.
27. Z citovaného ustanovenia (bod 24. tohto uznesenia) vyplýva, že obsahom neodkladného opatrenia
v zmysle ustanovenia § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Ustanovenie
§ 366 CMP súvisí so všetkými druhmi vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine a
preto sa tunajší súd najprv zaoberal otázkou, aké sú základné atribúty právneho inštitútu výživného
v nevyhnutnej miere. Platiť výživné v nevyhnutnej miere znamená, že výživné má postačovať aspoň
na úhradu základných nevyhnutných životných nákladov - potrieb. V prípade podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí v návrhu popri všeobecných náležitostiach i
preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v súvislosti potreby uloženia povinnosti platiť výživné
v nevyhnutnej miere (Kotrecová in Smyčková a kol., 2017, s. 997). Ďalej z judikatúry vyplýva, že
výživné v nevyhnutnej miere predstavuje položku, ktorá má zabezpečiť nevyhnutné náklady oprávnenej
osoby. Z toho vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho
rozsahu v konečnom rozhodnutí okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a
možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných
- životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky
výživného. Súčasťou toho, že výživné sa v neodkladnom opatrení určí len v nevyhnutnej miere je aj
to, že začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení (bod 6.
uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.07.2018, sp. zn. 11CoP/273/2018). U maloletých
detí sú základným kritériom určenia výživného neodkladným opatrením predovšetkým vek, začlenenie
v rámci predškolskej prípravy, povinnej školskej dochádzky a ďalšieho štúdia, zdravotný stav, príp.
platené záujmové aktivity. U rodiča majúceho maloleté dieťa v priamej opatere je potrebné zohľadniť
jeho sociálny status a zdroj financovania vlastných potrieb a potrieb dieťaťa. Celkové pomery, ktoré
determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča,
predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť
na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie
základných existenčných potrieb dieťaťa (bod 7. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
25.06.2017, sp. zn. 11CoP/263/2017). Pre rozhodnutie o výživnom formou neodkladného opatrenia je
teda určujúcim kritériom nevyhnutná miera. Výživné platené v nevyhnutnej miere nepredstavuje výšku
výživného určenú podľa podmienok stanovených ust. § 62 zákona o rodine. Na kritéria určenia výživného
stanovené ust. § 62 zákona o rodine bude možné plne prihliadať len pri rozhodovaní vo veci samej
(rozsudkom), teda po zistení všetkých rozhodujúcich skutočností a vykonaní pojednávania (bod 10.
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.04.2019, sp. zn. 17CoP/15/2019).
28. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na
citované zákonné ustanovenia uzavrel, že návrh je dôvodné zamietnuť ako nedôvodný.

29. Súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o nariadení výživného v
nevyhnutnej miere, pretože v danom prípade prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého V. formou neodkladného opatrenia a zároveň zo
strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného
opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Súd konštatuje, že matka neuviedla výšku
žiadneho výdavku na maloletého V.. Matka taktiež neuvádzala, že by mala ťažkosti uhrádzať základné
náklady na maloletého či hradenie základných potrieb maloletého bolo ohrozené v prípade nenariadenia
neodkladného opatrenia. Tvrdenia, že medzi dvomi súrodencami je prítomná nerovnosť v životnej úrovni
tým, že maloletí majú rozdielnu výšku výživného nie je skutočnosťou, ktorá by osvedčila potrebu nariadiť
výživné v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením.
30. Ako vyplýva z charakteru neodkladného opatrenia, jeho obsahom je uloženie povinnosti platiť
výživné v nevyhnutnej miere, ktoré je určené na uspokojovanie základných životných potrieb
maloletého dieťaťa. Za základné životné potreby môžeme jednoznačne považovať výdavky na bývanie,
stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, základnú drogériu a pod. Za výdavky určené na
uhradenie základných životných potrieb rozhodne nemôžeme považovať výdavky spojené s trávením
voľného času, dovoleniek, poskytovania nadštandardných služieb, výletov, sviatkov, narodenín či iných
výnimočných udalostí. Súd opätovne konštatuje, že matka argumentovala všeobecným zdražením,
ktorého priamy dôsledok konkrétnymi sumami nijako nešpecifikuje a matkin druhý argument o zdražení
mimoškolskej aktivity o 15 eur mesačne nepovažuje súd za okolnosť, ktorá by osvedčila potrebu upraviť
pomery maloletého V. neodkladným opatrením, nakoľko súd má za to, že mimoškolská aktivita nepatrí
medzi základné životné potreby maloletého dieťaťa.
31. Súd pripomína, že dňom 16.01.2025 je právoplatný rozsudok Mestského súdu Bratislava II zo dňa
28.11.2023, sp. zn. B4-13P/327/2014-3324 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa
18.12.2024, sp. zn. 15CoP/53/2024-3450 v časti, v ktorej bola upravená vyživovacia povinnosť otca k
maloletému V. a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť na maloletého výživným v sume 350 eur mesačne.
Odvolací súd ďalej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaviazaní otca povinnosťou zaplatiť
za obdobie 10.06.2020 do 30.11.2023 na maloletého V. zročné výživné v celkovej sume 6384,86 eur. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti (uvedené predovšetkým v bodoch 29. a 30. tohto uznesenia)
a ďalej dátumu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (dňa 30.01.2025), súd vyhodnotil
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nielen ako nedôvodný, ale aj predčasný.
32. Súd nezistil také vážne ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah
súdu. O výživnom maloletého bolo rozhodnuté v bezprostrednej dobe pred podaním návrhu na
nariadenie neodkladné opatrenie, maloletý má zabezpečenú výživu, výchovu, ich životy a zdravie nie sú
bezprostredne ohrozené. Matka nepreukázala, že bez okamžitého rozhodnutia a zmeny právoplatného
rozhodnutia v časti o povinnosti otca platiť výživné na maloletého by boli záujmy maloletého akokoľvek
ohrozené.
33. Preto, že pri úprave práv a povinností k maloletému V. je teda potrebné vykonať dokazovanie,
ktoré presahuje rámec osvedčovania skutočností, ktoré je možné vykonať v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, súd bude pokračovať v konaní o zvýšenie výživného vedeného pod sp. zn.
26P/13/2025, kde po vykonaní dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb maloletého,
príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov, rozhodne vo veci samej.
34. O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (vo veci samej)
v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).