Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 37P/91/2025 z 24. 6. 2025 Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 24. júna 2025, sp. zn. 37P/91/2025, ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201954.2 Mestský súd Bratislava II | 37P/91/2025 | ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201954.2 | 2025-06-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: CMP, § 2 ods. 1 CMP, § 360 CMP, CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 331 ods. 1 CSP, ZoR, § 28 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 36 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c1bcb5d-0a73-47e2-8854-b7d979f863f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201954.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava II 37P/91/2025 1225201954 24. 06. 2025 JUDr. Zuzana Lohnertová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201954.2 Uznesenie Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - E. a otec - H. zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladné opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2025, vylúčený na samostatné konanie dňa 19.06.2025, sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu E. (ďalej len ,,maloletá''), v časti úpravy styku matky E. (ďalej len „matka“) s maloletou, kedy matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny víkend na dve hodiny za prítomnosti otca, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia otec podal aj návrh vo veci samej. 2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B4-17P/81/2023-297 zo dňa 14.02.2024, súd schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletej. Od vydania uvedeného rozsudku došlo k zmene pomerov na strane matky, ako aj na strane maloletej. Otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú sám. Matka sa s maloletou vôbec nestretávala, až po podaní návrhu na zvýšenie výživného si matka dňa 30.05.2025 prevzala maloletú v školskom zariadení a následne ju odviezla do Švajčiarska. Matka žiadnym spôsobom neinformovala otca o tom, že plánuje s maloletou vycestovať do zahraničia a otcovi sa počas celého víkendu vôbec neozývala. Matka je povinná v zmysle vyššie uvedeného rozsudku vrátiť maloletú otcovi v nedeľu o 16:00 hodine, čo matka nedodržala a otca neinformovala o tom, kde sa maloletá nachádza, kedy maloletú otcovi odovzdá a o koľkej. Nakoľko otec nemal žiadne informácie o maloletej, kontaktoval aj políciu. Napokon matka priviezla maloletú otcovi v nedeľu 01.06.2025 o 21:30 hodine bez akéhokoľvek vysvetlenia, pričom maloletá bola uplakaná. Otca o tom, že matka si dieťa v školskom zariadení prevzala, informovala riaditeľka školy. Maloletá sa otcovi vyjadrila, že sa celý čas bála, že sa k nemu už nevráti. Matka maloletej rozprávala, že otec je monštrum. Otec má za to, že matka je presvedčená o svojich predstavách, pričom tieto následne rozpráva maloletej, ktorej tým spôsobuje stres. Matka obviňuje otca, že zverejňuje informácie o jej zdravotnom stave, avšak otec nemá k dispozícii jej aktuálne zdravotné záznamy. Informácie o jej zdravotnom stave má len z minulosti, keď žil s matkou v jednej domácnosti. Zároveň však otec poukazuje na ambulantnú správu - nález Psychiatrickej kliniky LF UK a UNB zo dňa 12.10.2023, ktorý predložila matka v rámci konania na tunajšom súde pod sp. zn. B4-17P/81/2023. Z predmetnej správy je zrejmé, že matke je diagnostikované ochorenie paranoidná schizofrénia. Otec má aktuálne informáciu o tom, že matka sa zdržiava v zahraničí, pričom nemá vedomosť o tom, že by matka dodržiavala liečbu. Matka opakovane telefonuje na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR“) a dáva rôzne podania týkajúce sa údajnej „nestarostlivosti“ o maloletú zo strany otca. ÚPSVaR všetky podnety prešetruje a nikdy nedospel k pochybeniu. V máji 2025 matka maloletej telefonovala a písala nie len na ÚPSVaR, ale podala podnet na políciu za sexuálne zneužívanie maloletej otcom. Z dôvodu prešetrenia týchto podozrení bola dcéra podrobená vypočúvaniu a následnej psychicky náročnej prehliadke na gynekológii, pričom išlo vôbec o prvé gynekologické vyšetrenie maloletej. Toto podanie sa taktiež ukázalo ako neopodstatnené. Maloletá však utrpela značnú emočnú traumu, matka jej taktiež začala rozprávať, že nie je dcérou otca, čo dcéru s narušenou komunikačnou schopnosťou, značne destabilizuje. Otec má za to, že matka si buď neuvedomuje, čo maloletej spôsobuje takýmito rečami, alebo to robí zámerne. Matka maloletú navštevuje veľmi sporadicky, častejšie je s ňou v telefonickom kontakte. Nekupuje jej darčeky na Vianoce, narodeniny ani meniny. Otec uvádza, že maloletá sa od matky naposledy vrátila uplakaná, pričom plakala aj ráno, keď ju matka chcela zobrať zo školy. Taktiež matka svojimi obvineniami spôsobuje maloletej emočnú traumu, keďže maloletá je na základe týchto matkiných obvinení nútená absolvovať rôzne sedenia a vyšetrenia u rozličných odborníkov. Otec má za to, že je v danom prípade potrebné zmeniť úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu, ktorá bola upravená na základe dohody rodičov, keďže zo strany matky dochádza k spôsobovaniu emočnej traumy u maloletej. Z dôvodu predchádzania vzniku ďalších emočne vypätých situácii vyvolaných matkou, otec navrhuje, aby súd zmenil výrok v časti styku matky s maloletou tak, že matka bude oprávnená realizovať styk s maloletou len za prítomnosti otca, a to každý parný víkend na dve hodiny. Otec taktiež poukazuje na neodkladnú potrebu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, nakoľko matka je počas letných prázdnin oprávnená stretávať sa s maloletou každý rok od 01.08. od 10:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod. Neodkladnú potrebu úpravy otec odôvodňuje najmä správaním matky, ktoré negatívne pôsobí na maloletú, ako aj tú skutočnosť, že nie je zrejmé, kde sa matka aktuálne zdržiava a či podstupuje riadnu liečbu jej psychiatrickej diagnózy. Otec má za to, že matka je presvedčená o tom, že jej bludy sú realita, čo napokon preukazuje aj nedôvodné obvinenie otca zo zneužívania maloletej, čo vyvolalo potrebu prešetriť dané obvinenia a čím sa neprimerane zasiahlo do integrity a súkromia maloletej. Otec má obavu, že maloletá bude vystavená ďalším psychickým nátlakom zo strany matky a taktiež, že počas dlhého mesačného obdobia (od 01.08 do 31.08) bude maloletá vystavená vplyvu paranoidnému správaniu matky, ktoré môže negatívne ovplyvniť maloletej vnímanie otca. Taktiež sa maloletá sama otcovi vyjadrila, že nechce byť celý mesiac u matky bez otca, ktorého vníma ako svojho primárneho rodiča. 3. Súd uznesením č. k. 37P/88/2025 - 23 zo dňa 19.06.2025 vylúčil konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo spisu vedeného pod sp. zn. 37P/88/2025 na samostatné konanie pod sp. zn. 37P/91/2025. 4. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo. Súd sa rovnako oboznámil s obsahom súvisiacich spisov, vedených tunajším súdom pod sp. zn. 37P/67/2025 je vedené konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti, doposiaľ vo veci nebolo rozhodnuté. Taktiež sa oboznámil s návrhom otca, ktorý je vedený pod sp. zn. 37P/88/2025 o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré konanie nie je ukončené. 5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 13. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 14. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 15. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 16. Podľa § 36 ods. 1 rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 17. Súd musí vždy vziať do úvahy, že prijatie navrhovaného neodkladného opatrenia súdom v konaní starostlivosti o maloletých si vyžaduje nielen bezodkladná úprava pomerov na strane účastníkov konania, ale predovšetkým samotný záujem maloletého dieťaťa na jeho nariadení. Súd preto môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv účastníkov konania. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 18. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu). 19. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. 20. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná úprava nerozlišuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí iba starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti práva (nároku), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy a aby neboli závažné pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. 21. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. 22. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nemá úplné informácie ani všetky dôkazy, vychádza len zo skutočností, ktoré uvedie navrhovateľ v návrhu a z priložených dôkazov, predpokladajúc, že skutočnosti tam uvedené sa zakladajú na pravde. Vychádzajúc z uvedenej premisy a po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom otca maloletej a k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že v danom prípade návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. 23. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nikdy neuzavreli manželstvo a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec je toho názoru, že zo strany matky dochádza k spôsobovaniu emočnej traumy u maloletej a preto z dôvodu predchádzania vzniku ďalších emočne vypätých situácií vyvolaných matkou navrhuje zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko matka opakovane telefonuje a píše na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a dáva tým podnety na prešetrenie starostlivosti otca o maloletú. Matka dokonca podala podnet na políciu za sexuálne zneužívanie maloletej otcom, na základe čoho bola maloletá podrobená vypočúvaniu a gynekologickej prehliadke. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa má však inštitút neodkladného opatrenia slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Súd po dôkladnom oboznámení sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiada navrhovateľ na základe jeho návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v odsekoch vyššie. Navrhovateľ nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne neodôvodnil a neosvedčil žiadnymi skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladne zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností. 24. Neodkladnú potrebu úpravy otec odôvodňoval najmä správaním matky, ktoré negatívne pôsobí na maloletú ako aj skutočnosťou, že otec nemá vedomosť kde sa matka zdržiava, a či podstupuje riadnu liečbu jej psychiatrickej diagnózy. Zároveň však uviedol, že matka sa s maloletou dlhšiu dobu vôbec nestretávala a až po podaní návrhu na zvýšenie výživného si matka maloletú dňa 30.05.2025 prevzala. Tunajší súd je toho názoru, že vyššie uvedeným otec vyjadruje predovšetkým svoje obavy, že dcéra môže byť vystavená v budúcnosti negatívnemu vplyvu zo strany matky. Súd v čase rozhodovania o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemal navrhovateľom za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej majú obaja rodičia, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasná úprava, prichádzajúca do úvahy v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, resp. už hroziacich zásahov do záujmov maloletého dieťaťa. Súd však z podaného návrhu otca ani zo súvisiacich spisov týkajúcich sa maloletej nemal za preukázané, že v prejednávanej veci takáto ujma hrozí. Otec nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie ani osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali a vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, čím v danej veci absentuje naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. 25. Nakoľko súd nevzhliadol naliehavú potrebu dôvodiacu zmenu úpravy styku matky s maloletou neodkladným opatrením, preto návrh zamietol ako nedôvodný. Po zvážení všetkých skutočností a vykonaní náležitého dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. 37P/88/2025, súd vydá meritórne rozhodnutie, ktorým rozhodne o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu. 26. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).