Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 3P/95/2025 z 21. 7. 2025
Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 21. júla 2025, sp. zn. 3P/95/2025, ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202058.2
Mestský súd Bratislava II | 3P/95/2025 | ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202058.2 | 2025-07-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CMP, CSP, § 2 ods. 1 CMP, § 161 ods. 1 CSP, § 161 ods. 2 CSP, § 324 CSP, § 325 CSP, § 325 ods. 2 CSP, § 329 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 355 ods. 2 CSP, § 357 CSP, § 362 CSP, § 363 CSP, § 365 ods. 1 CSP, § 62 ods. 1 CSP, § 62 ods. 2 CSP, § 125 ods. 3 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76d0b69a-7425-4494-b7fa-1e1911e5c024
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202058.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
3P/95/2025
1225202058
21. 07. 2025
Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202058.2

Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. J., narodený XX.XX.XXXX,
rodičov: matka L. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., toho času A. E. XX, J., F., a otca: F. J.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., toho času bytom X. XXXX/XX, Q., zastúpený JUDr. Marekom
Morochovičom, advokátom, so sídlom Krížna 56, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa: F. J., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len maloletý“) sa návrhom doručeným
súdu dňa 23.06.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí
maloletého do osobnej starostlivosti otca, matke uloží povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti
otca do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a tiež povinnosť prispievať od právoplatnosti uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia na výživu maloletého vo výške 50 eur mesačne vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k
rukám otca.
2. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska skutkových okolností a dôvodov pre
nariadenie neodkladného opatrenia poukazoval na jeho návrh vo veci samej, vedený tunajším súdom, o
úpravu (zmenu, pozn. súdu) výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F.. Podaným návrhom
sa otec domáha zmeny rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 8P/280/2019-33 z 17.6.2020 a to tak,
že konajúci súd zverí maloletého do osobnej starostlivosti otca a to z dôvodu zanedbávania starostlivosti
o maloletého zo strany matky. Otec sa v návrhu tiež odvolával na údajnú vôľu maloletého F., ktorý podľa
otca chce žiť s otcom v Q.. Túto požiadavku opakovane vyslovuje, má vedomosť, že prebieha konanie
na súde o zmenu starostlivosti, opakovane sa otca pýta, kedy bude môcť odísť s otcom do Q. a má
byť nešťastný z toho, že konanie na súde prebieha pomaly. Podľa otca matka maloletého domácnosť
pravidelne opúšťa, nezdržiava sa v nej a starostlivosť o maloletého prenecháva na svojho druha, G. L.,
s ktorým má ďalšie tri maloleté deti. Maloletý v zmysle tvrdení otca nemá s druhom matky vytvorený
hlbší vzťah, toleruje ho a hlbší vzťah nemá mať vytvorený ani so svojimi nevlastnými súrodencami. Pri
rozhovore s otcom má maloletý komunikovať otcovi, že nemá problém od nich odísť. Otec v súvislosti
so zanedbávaním syna matkou kontaktoval aj ÚPSVaR Bratislava. Bolo mu povedané, že situáciu v
rodine matky monitorujú a otcovi mali odporučiť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca. Podľa otca je nesporne preukázané, že matka
sústavne a dlhodobo zanedbáva starostlivosť o maloletého, nadmerne požíva alkoholické nápoje, vedie
neusporiadaný a záhaľčivý spôsob života, ku ktorému navádza aj maloletého. Podľa názoru otca je
preto navrhovaná dočasná úprava nevyhnutná a jednoznačne v záujme maloletého. Je nemysliteľné,
aby XX J.očné maloleté dieťa bolo ponechané bez akéhokoľvek dozoru, neplnilo si povinnú školskú
dochádzku z popudu matky a namiesto rodičov sa staralo o tri ďalšie maloleté deti, pričom matka sa
opakovane a po dlhší čas pohybuje mimo domácnosť, čo aj sama pri informatívnom výsluchu na súde

potvrdila. Matka aj napriek jej „uvedomeniu“ si zlyhania, ako to uviedla pri informatívnom výsluchu, svoje
správanie, spôsobu života a spôsob starostlivosti o maloletého nezmenila. Podľa tvrdení uvádzaných
v návrhu otca je preto v súčasnosti v starostlivosti matky ohrozený priaznivý vývoj maloletého. Otec o
maloletého prejavuje záujem, rovnako ako maloletý F. prejavil záujem o otca, na základe čoho je dôvodné
a správne zveriť dočasne maloletého do starostlivosti otca, kde bude mať maloletý zabezpečené stabilné
výchovné prostredie a základné životné podmienky. Podaním doručeným súdu 10.07.2025 otec doplnil
svoj návrh a uviedol, že matka sa koncom júna, resp. začiatkom júla 2025 odsťahovala z domácnosti,
v ktorej žila s maloletým, so svojim druhom a jej ďalšími deťmi, pričom si mala vziať aj svoje osobné
veci, preto jej odchod možno považovať za trvalý. Maloletý sa tak podľa otca stal opusteným dieťaťom,
o ktoré sa fakticky stará druh matky, pán L., ktorý však k maloletému nemá žiadne práva a povinnosti. K
návrhu otec pripojil listinné dôkazy: návrh G. L. (druha matky) na nariadenie neodkladného opatrenia na
zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti zo dňa 15.05.2024, whatsapp komunikáciu
otca s maloletým, správu o maloletom vydanú Základnou Š. K. XX, B. zo dňa 13.01.2025 spolu s
prílohou z návštevy školy otcom zo dňa 07.01.2025, posudok školského psychológa na maloletého zo
dňa 30.01.2025, prípis o postúpení podnetu pisateľa o zanedbávaní starostlivosti a výchovy maloletých
detí matky, zápisnicu o informatívnom výsluchu vo veci sp. zn. 3P/138/2024, vedenej tunajším súdom
zo dňa 14.01.2025, emaily otca adresovaný jeho právnemu zástupcovi zo dňa 16. júna 2025.
3. Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 3P/138/2024 o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému. Vo veci rozhodnuté súdom doposiaľ nebolo. Pojednávanie
vo veci samej je nariadené na deň 17.09.2025 o 14:00 hod.
4. Vychádzajúc zo skutočnosti uvedenej v návrhu otca, z ktorej vyplýva, že adresa bydliska maloletého
u matky je v cudzine, v obci J. V. F. sa súd zaoberal otázkou právomoci súdu. Šetrením zo strany súdu
bolo zistené, že maloletý má evidovaný trvalý pobyt na území SR v obci B. - X.. Zo správ o maloletom
vydaných Základnou školou K. XX, B., pripojených otcom k návrhu bolo zistené, že maloletý, ktorý je
aktuálne vo veku takmer XX rokov (narodený XX.XX.XXXX) navštevuje základnú školu na území SR.
5. V nadväznosti na tvrdenie otca o bydlisku maloletého v cudzine súd považoval za potrebné zaoberať
sa procesnými podmienkami konania, teda či je daná právomoc slovenských súdov konať v danej veci,
a to nielen podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa prepracovaného znenia Nariadenia Rady
(EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach
a vo veciach rodičovských práv s povinností a o medzinárodných únosoch detí, známeho ako Brusel
IIb (ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111“).
6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento
zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné“ podmienky).
8. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa bodu 19. a 20. Nariadenia č. 2019/1111 kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv
a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať
v súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku
24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených
národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú
transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch. S cieľom zaručiť najlepší záujem
dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc
by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených
v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi
nositeľmi rodičovských práv a povinností.

10. Podľa kapitoly I. článku 1 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 toto nariadenie sa uplatňuje v
týchto občianskych veciach a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva b) nadobúdanie, výkon,
prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
11. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 7 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v
čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.
12. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú
právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky:
a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že (i)
aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii)
dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom;
b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobodne dohodli na voľbe
právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného
konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a
c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.
13. Kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo
veci, t. j. podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a
rozhodovať o danej právnej veci, jej nedostatok je neodstrániteľný a preto záver o nedostatku právomoci
zásadne vedie k zastaveniu konania. Pretože pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný v žiadnom
všeobecne záväznom právnom predpise platnom na území Slovenskej republiky, rovnako ako ani v
žiadnom medzinárodnom dohovore záväznom pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní vychádza
z jeho sémantického významu. Pojem „obvyklý pobyt“ je potrebné chápať tak, že mu zodpovedá miesto,
ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba
vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a
presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky,
jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
14. Kritériom na určenie právomoci súdu v zmysle kapitoly II, oddielu 2, článku 7 Nariadenia č. 2019/1111
je ako už bolo povedané obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Na základe súdom vykonaných vlastných
šetrení v registri obyvateľov a vychádzajúc z listín pripojených otcom k návrhu, a to správ základnej školy
maloletého, súd ustálil, že maloletý F., ktorý je v školopovinnom veku, dňa XX.XX.XXXX dovŕši vek XX
rokov, je slovenským štátnym príslušníkom rovnako ako jeho rodičia, pričom minimálne otec aj žije na
území Slovenskej republiky, v meste Q., maloletý na území Slovenskej republiky navštevuje základu
školu, z čoho je zrejmé, že ovláda slovenský jazyk, má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
Skutočnosť, že maloletý má mať aktuálne bydlisko v pohraničnej obci J. pre prijatie záveru o obvyklom
pobyte maloletého mimo územia Slovenskej republiky nepostačuje. Daná je preto právomoc tunajšieho
súdu na rozhodovanie o podanom návrhu.
15. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadiť
na návrh pred začatím konania, po začatí konania alebo po jeho skončení.
16. Podľa § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa ust. § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa ust. § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Z citovaného ustanovenia ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že
pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia

vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov.
20. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť,
že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný
stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania,
miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov
sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.
Uvedený názor súdu vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach
o neodkladných a iných opatreniach súdu (§360 až 368 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len
„CMP“), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam patrí aj konanie vo veci
starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa
maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho
ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.
21. Inak povedané, účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že
je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého
dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
22. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol a po oboznámení sa s
obsahom spisu, dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca. Súd v danom prípade nemal za osvedčenú a ani z obsahu
spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého otcom navrhovanou dočasnou zmenou
zverenia maloletého upraveného právoplatným, vykonateľným rozhodnutím súdu, konkrétne rozsudkom
Okresného súdu Humenné, č. k. 8P/280/2019-33 z 17.6.2020 a to formou neodkladného opatrenia na
úkor vykonania potrebného dokazovania.
23.
Súdne rozhodnutia alebo dohody o výkone rodičovských práv a povinností možno v zmysle
ustanovenia § 26 Zákona o rodine zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenu pomerov na strane maloletého,
resp. jeho rodičov, ku ktorej došlo od času vyhlásenia ostatného rozhodnutia, je potrebné preukázať.
Nadväzujúc na uvedené je teda podľa súdu potrebné zo strany otca preukázať v prvom rade zmenu
pomerov, odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o úprave zverenia maloletého, pričom pre ustálenie otázky
zmeny pomerov je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, na ktoré v rámci rozhodovania o
neodkladnom opatrení súd nemá dostatočný priestor, pričom v prípade ustálenia zmeny pomerov je
potrebné skúmať vhodnosť výchovného prostredia u otca a zaoberať sa tiež okrem iného napríklad,
aj dopadom prípadnej v tomto prípade pomerne radikálnej zmeny celkového prostredia maloletého,
vrátane školského prostredia maloletého v prípade jeho presťahovania z B. L. Q..
24. Pokiaľ ide o tvrdenie otca o odsťahovaní sa matky z domácnosti a faktickom opustení maloletého, ku
ktorému malo dôjsť začiatkom júla 2025, ktoré ale nebolo v konaní pred súdom osvedčené, ak by tomu
tak bolo, umocňuje to len správnosť záveru súdu o nedôvodnosti návrhu otca, nakoľko za tejto situácie
je otec bez ďalšieho oprávnený na prevzatie maloletého od druha matky, ktorý ako sám otec uvádza
nemá k maloletému žiadne práva a povinnosti a to aj bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, tj. aj otcom
požadovaného neodkladného opatrenia. Maloletý sa u druha matky, teda tretej osoby nachádza bez
spôsobilého právneho dôvodu, napr. súdneho rozhodnutia, súhlasu otca, pričom ako už bolo povedané,
táto osoba označená ako G. L. rodičovskými právami k maloletému nedisponuje. Je preto právom, ale
aj povinnosťou otca vyriešiť vzniknutú situáciu v rámci rodičovskej zodpovednosti a maloletého prevziať
do faktickej osobnej starostlivosti, čomu nebráni ani existujúce súdne rozhodnutie o zverení maloletého
matke. Samozrejme za predpokladu, že s pobytom maloletého v domácnosti druha matky nesúhlasí.
Uvedená tretia osoba, ktorú ale maloletý podľa pripojenej komunikácie s otcom oslovuje rovnako „otec“
má aj bez súdneho rozhodnutia povinnosť odovzdať F. F. v neprítomnosti matky otcovi, pričom prípadné
bránenie v prevzatí z jeho strany je otec oprávnený riešiť v spolupráci s inými na to príslušnými orgánmi
(polícia, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately). Ingerencia súdu v danej veci potrebná
nie je a vzhľadom na uvedené dôvody by bola nadbytočná.

25. Záverom možno uviesť, že otec maloletého neponúkol súdu žiadne také dôkazy, ktoré by
preukazovali dôvod, pre ktorý by bolo nutné návrhu vyhovieť, pretože by mohol byť ohrozený ďalší
vývoj maloletého dieťaťa, a to nielen fyzický ale aj psychický, čo by bolo klasifikovaným dôvodom na
neodkladné riešenie vzniknutej situácie nariadením neodkladného opatrenia.
26. Súd bude aj naďalej pokračovať v konaní vo veci samej, vedenej pod. sp. zn. 3P/138/2024.
Pojednávanie je nariadené na deň 17.09.2025 o 14:00 hod.
27. Nakoľko je na tunajšom súde vedené konanie vo veci samej (3P/138/2024, o návrhu otca na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nebolo potrebné v tomto uznesení rozhodovať o trovách
konania (§ 262 ods. 1 CSP), o ktorých súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)
a písm. m) CSP) s výnimkou výroku I. proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).