Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 28P/79/2025 z 10. 2. 2026
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava II z 10. februára 2026, sp. zn. 28P/79/2025, ECLI:SK:MSBA2:2026:1225201736.7
Mestský súd Bratislava II | 28P/79/2025 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1225201736.7 | 2026-02-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod
Citované ustanovenia: § 18 ZoR, § 19 ods. 1 ZoR, § 22 ZoR, § 23 ods. 1 ZoR, § 23 ods. 2 ZoR, § 23 ods. 3 ZoR, § 24 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 4 ZoR, § 24 ods. 5 ZoR, § 25 ods. 1 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d7f39da-80df-4d87-9ab9-e2a8936f7618
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1225201736.7

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
28P/79/2025
1225201736
10. 02. 2026
JUDr. Katarína Gašparová
ECLI:SK:MSBA2:2026:1225201736.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci manželky:
T.. T. W., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.W. XA, X., zastúpená: JUDr. Florián Karabinoš,
advokát so sídlom Romanova 4, Bratislava, proti manželovi: J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XA,
X., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k
maloletým deťom: O. W., nar. XX.XX.XXXX a I. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov T.. T. W. rod. V., nar. XX.XX.XXXX a J. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX P. X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. - U. T., vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
II. Súd zveruje maloleté deti O. W., nar. XX.XX.XXXX a maloletú I. W., nar. XX.XX.XXXX na čas po
rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. W., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 € mesačne a
na výživu maloletej I. W., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám
matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
V. Vo zvyšku súd návrh na určenie výživného zamieta.
VI. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2025, sa manželka domáhala rozvodu manželstva
a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Obe maloleté deti navrhovala zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje a otec
bude povinný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 300,- eur mesačne vopred k rukám
matky, a to do 10. dňa v mesiaci.
2. Svoj návrh manželka odôvodnila tým, že medzi manželmi sa objavili závažné nezhody v čase
tehotenstva s 3. dieťaťom, t.j. s maloletou dcérou, čo pripadá do obdobia U. XXXX. Manžel posielal
manželku prakticky každý deň na potrat z dôvodu, že on sa o deti starať nebude. V tom čase prestali

spolu intímne žiť, čo trvá dodnes. Odvtedy je komunikácia zo strany manžela k navrhovateľke drzá,
úsečná, otáča sa jej chrbtom. Tento štýl komunikácie manžel vykonáva aj v prítomnosti detí, čo deti
vnímajú negatívne. Daná situácia v domácnosti a nezáujem otca viedli k zhoršeniu prospechu u
plnoletého syna J., ktorý bol po 2 ročníkoch na strednej škole vylúčený zo štúdia. V období pandémie
choroby Covid-19 navrhovateľka s deťmi žila niekoľko mesiacov v B. u svojich rodičov. Navrhovateľka
spí s maloletými deťmi v ich detskej izbe a manžel spí v spálni. Plnoletý syn má vlastnú izbu.
Manželia spolu nikdy spoločne nehospodárili. Každý z nich má vlastný bankový účet. Nákupy potravín
zabezpečuje každý sám pre seba, pričom navrhovateľka zabezpečuje väčšinu nákupov potravín aj pre
deti. Manžel sa stravuje prakticky samostatne, pretože má špecifické požiadavky na zdravú stravu,
ktoré nie sú kompatibilné s ostatnými členmi domácnosti. Každý z manželov si zo zarobených peňazí
financuje vlastné potreby. Navrhovateľka je zamestnaná a manžel podniká prostredníctvom obchodnej
spoločnosti. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, otec ich vyberá zo školy a 3x týždenne odvezie
mal. O. na futbalový tréning. Matka každý deň zabezpečuje odvedenie detí do školy a zabezpečuje
starostlivosť o deti v ostatnom čase, a to vrátane víkendov, kedy v sobotu odvádza I. na R. tréning
a v nedeľu chodí s deťmi do kostola a trávi s nimi zvyšok dňa. Matka s maloletými deťmi trávi voľný
čas, chodí s nimi aj na výlety. Od leta 2024 už manželia netrávia voľný čas spoločne. Maloleté deti
s otcom nechcú tráviť voľný čas, pretože aj keď ich niekam otec zoberie, tak sa im nevenuje, nájde
si nejakú inú osobu, s ktorou počas výletu komunikuje, alebo si od detí ide zabehať, alebo s niekým
telefonuje. Maloletá dcéra s otcom prakticky odmieta byť sama. Manželský vzťah je natoľko rozvrátený,
že manželstvo prestalo spĺňať svoj spoločenský účel, manželia spolu nehospodária, jeden o druhého
sa nestarajú, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o deti, ani intímne spolu nežijú. Manželstvo je len
formálny zväzok a nie je možné predpokladať, že dôjde k obnoveniu vzájomných vzťahov a spolužitia.
Ich vzťah nevytvára vhodné prostredie pre ďalšie spolužitie a je v záujme oboch účastníkov konania, ako
aj ich spoločných detí, aby súd ich manželstvo rozviedol. Manželia sa pokúšali pred podaním návrhu na
rozvod dospieť k rodičovskej dohode prostredníctvom mediácie, avšak mediácia bola neúspešná. Čo sa
týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, matka navrhuje, aby deti boli zverené do
jej výlučnej starostlivosti, aby obaja rodičia mali právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok
a aby súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, pretože na výkone práva stretávania s maloletými
deťmi sa matka s otcom vedia dohodnúť. Potreby maloletého O. sa pohybujú na úrovni 526,16 €. Potreby
maloletej I. sa pohybujú na úrovni 520,83 €. Zloženie výdavkov každého z detí matka predkladá v prílohe.
Vzhľadom na to, že matka vykonáva a bude vykonávať aj osobnú starostlivosť o maloleté deti, žiada,
aby súd rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 300,€ mesačne k rukám matky. Čo sa týka príjmov, navrhovateľka má príjem zo zamestnania na úrovni
2.114,18 € mesačne v čistom. Príjem manžela pochádza z podnikania v spoločnosti G., U..G..C.., avšak
konkrétna výška príjmu manžela nie je navrhovateľke známa. Tržby tejto spoločnosti boli v roku 2023
na úrovni 83.709,- € a zisk na úrovni 24.816,- €. Otec na výživu maloletých detí aktuálne prispieva v
minimálnej miere. Z tohto dôvodu matka žiadala, aby súd rozsudkom rozhodol aj o výživnom odo dňa
podania návrhu na rozvod do právoplatnosti rozsudku o rozvod manželstva.
3. Uznesením č.k. 28P/79/2025-21 zo dňa 03.06.2025 súd vylúčil návrh manželky v časti určenia
výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva na samostatné konanie, ktoré je vedené pod
sp. zn. 28P/83/2025 a zatiaľ nie je právoplatne skončené.
4. Manžel sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol riadne doručený nevyjadril, súdneho
pojednávania sa ani raz nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť písomne riadne neospravedlnil ani
nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto vec prejednal a rozhodol aj v
jeho neprítomnosti podľa § 180 Civilného sporového poriadku ( ďalej ako „CSP“)
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželky a kolízneho opatrovníka maloletých detí,
oboznámil sa so sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdeniami o príjme manželky, daňovými
priznaniami a účtovnými závierkami obchodnej spoločnosti manžela, ako aj s ostatnými listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento stav veci.
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX P. X., pričom u oboch manželov ide o prvé
manželstvo. Obaja manželia sú slovenskí štátni príslušníci. Z tohto manželstva pochádzajú 3 deti: L.
J. W., B.. XX.XX.XXXX, T. O. W., B.. XX.XX.XXXX H. T. I. W., B.. XX.XX.XXXX. Obaja manželia majú
vyživovaciu povinnosť len spoločným deťom.

7. Posledné spoločné bydlisko manželov je na adrese: S. XA, XXX XX X., kde manželia spolu so svojimi
deťmi aj naďalej bývajú, čím bola založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v danej veci.
8. Manželka je zamestnaná, v období od mája 2024 do apríla 2025 dosahovala priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 2.114,18 eur mesačne netto. V období od mája do septembra 2025 bol jej priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 1783,52 eur netto. Je výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom rodina naďalej
spoločne býva. Poberá prídavky na deti a uplatňuje si daňový bonus.
9. Manžel je jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom obchodnej spoločnosti
G., U..G..C..,
N.: XX XXX XXX. Tržby tejto spoločnosti v roku 2023 boli na úrovni 83.709,- eur a zisk po zdanení
na úrovni 24.816,- eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2024 mala
táto spoločnosť výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 47546,33 eur, náklady vo výške
45286,35 eur, zisk pred zdanením bol vo výške 2259,98 eur.
10. Maloletý O. je aktuálne žiakom X. ročníka základnej školy. Priemerné mesačné výdavky na
maloletého syna matka vyčíslila celkovo na sumu 526,16 eur a zahrnula sem tieto náklady: strava v
škole 15,- eur mesačne, školné 17,50 eur mesačne, školské potreby 10,- eur mesačne, strava 150,- eur
mesačne, oblečenie a obuv 20,- eur mesačne, hygienické potreby 10,- eur mesačne, športové potreby
100,- eur ročne, kultúra a voľný čas 10,- eur mesačne, hračky, knižky, edukačné pomôcky a darčeky
300,- eur ročne, lekári a lekáreň 15,- eur mesačne, krúžky a záujmy (futbal) 49,- eur mesačne, dovolenka
1200,- eur ročne, náklady na bývanie a na energie 67,16 eur mesačne, cestovné náklady 30,- eur
mesačne, oslavy spolužiakov 75,- eur ročne, životné sporenie a poistka 470,70 eur ročne, strihanie 15,eur štvrťročne, škola v prírode, výlety a akcie zo školy 350,- eur ročne, telefón 5,- eur mesačne.
11. Maloletá I. je aktuálne žiačkou X. ročníka základnej školy. Priemerné mesačné výdavky na maloletú
dcéru matka vyčíslila na sumu 520,83 eur a zahrnula sem tieto náklady: strava v škole 15,- eur mesačne,
školné 17,50 eur mesačne, školské potreby 10,- eur mesačne, strava 150,- eur mesačne, oblečenie
a obuv 20,- eur mesačne, hygienické potreby 10,- eur mesačne, športové potreby 100,- eur ročne,
kultúra a voľný čas 10,- eur mesačne, hračky, knižky, edukačné pomôcky a darčeky 300,- eur ročne,
lekári a lekáreň 15,- eur mesačne, krúžky a záujmy (gymnastika) 524,- eur ročne, dovolenka 1200,- eur
ročne, náklady na bývanie a na energie 67,16 eur mesačne, cestovné náklady 30,- eur mesačne, oslavy
spolužiakov 75,- eur ročne, životné sporenie a poistka 466,- eur ročne, strihanie 15,- eur polročne, škola
v prírode, výlety a akcie zo školy 350,- eur ročne, telefón 5,- eur mesačne.
12. Právny zástupca manželky pred súdom zotrval na písomne podanom návrhu v celom rozsahu.
13. Manželka vo svojich výpovediach pred súdom uviedla, že vylučuje zmierenie manželov a obnovu
manželského spolužitia. Trvá na písomne podanom návrhu. Manželstvo je v hlbokom a trvalom rozvrate,
nie je možné očakávať obnovu manželského spolužitia. Manželovi tento stav vyhovuje, má kde bývať,
má si kde oprať, deťom sa venuje vtedy, keď to uzná za vhodné. S deťmi je hlavne matka, je to asi tak
95%. Výplata chodí každému z manželov na svoj účet. Nehospodária spoločne. Byt, v ktorom bývajú, je
vo výlučnom vlastníctve manželky. Problémy v ich manželstve začali, ako už uviedla v písomne podanom
návrhu, keď ona otehotnela s tretím dieťaťom, manžel ho nechcel. Hovoril jej, že jej nebude pomáhať,
ani nepomáhal. Mal. O. navštevuje X. ročník ZŠ a dcéra X. ročník ZŠ. Za obedy v škole uhrádzajú 15
€ na každé dieťa, školský klub pre mal. I. stojí 38 € mesačne. Tieto poplatky platí manžel každý druhý
mesiac. Dáva mu preplácať aj niektoré náklady na obuv a ošatenie, prispeje na to polovicou. Čo sa
týka výdavkov na zdravotnú starostlivosť, tak keď povie manželovi, aby kúpil nejaký sirup, tak to kúpi,
ale napr. na výdavkoch na očkovanie proti kiahňam sa nepodieľal s tým, že on odmieta očkovanie, len
vakcíny stáli 70 € na každé dieťa. Dala ich zaočkovať kvôli tomu, že deti ešte kiahne nemali. Manžel
hradí SIPO, t. j. náklad na plyn a elektrinu, ktorý je mesačne 130 € a platí vodu. Poplatok do fondu opráv
neuhrádzajú. Ona poberá prídavky na deti a uplatňuje si daňový bonus. Od posledného pojednávania
sa nič nezmenilo. S manželom žijú naďalej v spoločnej domácnosti. K obnove manželského spolužitia
nedošlo. S manželom sa o pojednávaní rozprávali, reagoval na to tak, že prečo chce ona vojnu a prečo
chce bojovať. Manžel naďalej hradí SIPO, náklad na plyn a elektrinu a naďalej platí každý druhý mesiac
stravu v škole a poplatok za družinu u dcéry. Manželka poberá prídavky na deti a uplatňuje si daňový
bonus. Otec vyberá deti zo školy v pondelky a utorky, väčšinou ich vyberá on. Otec kupuje niekedy
potraviny, ale on sa stravuje inak ako deti a nie vždy vie, čo im má kúpiť. Oblečenie im kupuje ona a
otec jej po tom po urgenciách prispeje polovicou.

14. Kolízny opatrovník maloletých detí pred súdom uviedol, že v prípade rozvodu súhlasia s návrhom
matky, t. j. so zverením maloletých detí do jej výlučnej starostlivosti a s výživným vo výške 300 € mesačne
na každé dieťa. Je to v záujme maloletých detí.
15. Právny zástupca manželky vo svojej záverečnej reči uviedol, že zotrvávajú na podanom návrhu.
Má za to, že aj výsluchom navrhovateľky sa preukázali tvrdené skutočnosti. Otec sa k návrhu
nevyjadril, zásielky si nepreberal, museli mu byť doručované až cestou polície. Pojednávaní sa rozhodol
nezúčastniť. Z toho dôvodu má za to, že aj svojim správaním v konaní jednoznačne preukázal nezáujem
jednak o trvanie manželstva, jednak o maloleté deti. Má za to, že sú splnené všetky podmienky na
rozhodnutie súdu o rozvode manželstva a aby súd rozhodol v súlade s písomným návrhom, zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom ponechal právo zastupovať a spravovať
majetok detí, aby súd styk s maloletými deťmi neupravoval, keďže sa vedia na výkone styku dohodnúť,
ďalej aby zaviazal otca na platenie výživného v sume 300,- eur mesačne na každé dieťa k rukám matky.
16. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
19. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i v súlade s vykonaným dokazovaním súd mal
v konaní za preukázané, že účastníci konania dlhodobo nežijú spolu ako manželia, nehospodária spolu
a citovo sa odcudzili. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným
postojom manželky a nakoniec aj pasivitou manžela. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a
trvalo rozvrátené, manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a
ani výchovné poslanie. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi,
ako aj vzhľadom na vyjadrenia manželky, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať,
že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto súd
návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane
oboch manželov v názorových nezhodách, v nepochopení potrieb druhého partnera, v neschopnosti
riešiť problémy v ich zárodku a v nedostatočnej komunikácii, čo v konečnom dôsledku potvrdil manžel
aj svojim nezáujmom o súdne konanie, ignorovanie výziev súdu na vyjadrenie a predvolaní na súdne
pojednávanie.
27. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť
rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu
dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. V časti
zverenia maloletých detí súd rozhodol tak, že zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky,
nakoľko otec o osobnú starostlivosť záujem neprejavil. Zverenie maloletých do osobnej starostlivosti
matky navrhol aj kolízny opatrovník.
28. Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia.
Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv
a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča
rodičovských práv a povinností, súd priznal oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok
obom rodičom.
29. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby

oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch
svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou
na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne
dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,
zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča
ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
30. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z
možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné
slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Čo
sa týka výdavkov maloletých detí súd konštatuje, že nie je možné hodnoverným spôsobom preukázať
niektoré bežné náklady , napr. náklady na stravu, ošatenie, hygienu. Pokladničné bloky, majú dôkaznú
silu blížiacu sa nule. Nie je možné preukázať, pokiaľ nie je nákup hradený platobnou kartou, spojitosť
medzi oprávneným rodičom a pokladničným dokladom. A aj v prípade použitia platobnej karty, nie je
možné spoľahlivo preukázať, že nakúpený tovar užilo, resp. použilo konkrétne maloleté dieťa a nie iný
člen rodiny. Preto je súdna prax taká, že pri bežných výdavkoch sa vychádza zo všeobecne známych
priemerných nákladov, príp. z informácii zo štatistického úradu, ktoré sú bežne dohľadateľné na
internetových stránkach. Bežné mesačné výdavky ktoré uviedla matka na stravu (150,- eur), hygienické
potreby (10,- eur), oblečenie a obuv (20,- eur) viac menej zodpovedajú vyššie uvedeným kritériám a
súd ich akceptoval. Akceptovateľné sú aj výdavky na telefón vo výške 5,- eur mesačne, výdavky na
bývanie vo výške 67,16 eur mesačne, strava v škole vo výške 15,- eur mesačne, školské potreby vo
výške 10,- eur mesačne, lekári a lekáreň vo výške 15,- eur mesačne, kultúra a voľný čas vo výške
10,- eur mesačne, cestovné náklady vo výške 30,- eur mesačne pre každé dieťa. Súd akceptoval
výdavky na záujmovú činnosť u každého dieťaťa, výdavok uvedený ako školné akceptoval vo výške
7,50 eur mesačne ( ZRPŠ + triedny aktív). Akceptoval ročné výdavky na športovú činnosť vo výške
100 eur , ročné náklady na poistky a životné sporenie. Neakceptoval náklady na dovolenku, nakoľko
nejde podľa názoru súdu o nevyhnutný výdavok a navyše nebol preukázaný. Vzhľadom na ustálené
výdavky maloletých detí považoval súd výživné vo výške 250 eur mesačne na každé dieťa za primerané
výdavkom maloletých detí ako aj pomeru starostlivosti rodičov o maloleté deti. Výšku výživného určenú
v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca berúc do úvahy jeho príjmy v roku
2023, čím otec preukázal potencionalitu mesačného príjmu vo výške cca 2000,- eur. Súd poukazuje na
Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „Metodika“), súd však zdôrazňuje, že táto má
nezáväzný, odporúčací charakter. V zmysle tejto Metodiky predstavuje výška vyživovacej povinnosti u
dieťaťa na prvom stupni 14 % z príjmu povinného rodiča, ktorý má 2 vyživovacie povinnosti a u dieťaťa na
druhom stupni 16% z príjmu povinného rodiča. Suma výživného určená v tomto rozhodnutí t.j. 250,- eur
mesačne na každé dieťa sa výrazne neodchyľuje od tejto metodiky. Pri posudzovaní možnosti otca súd
bral do úvahy vysokoškolské vzdelanie otca a bohatú ponuku pracovných miest v regióne, v ktorom otec
žije ( X.). I keby sa otcovi nedarilo v podnikaní, bezpochyby je v jeho možnostiach získať pracovný pomer
so mzdovým ohodnotením vo výške cca 1600,- eur mesačne netto, z ktorého percentuálny výpočet
výživného v zmysle Metodiky, zodpovedá výške výživného určeného v tomto rozhodnutí. Vo zvyšku súd
návrh matky zamietol, berúc do úvahy prídavky na maloleté detí , ktoré poberá matka a daňový bonus,
ktorý si taktiež uplatňuje matka.
31. Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z
jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča
s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Nakoľko otec ako oprávnený rodič, ktorému
detí neboli zverené do starostlivosti o styk nepožiadal, súd styk neupravoval.
32. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to
do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý sa vzdal práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení
rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôže odvolať.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)