Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 73P/7/2026 z 26. 1. 2026 Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 26. januára 2026, sp. zn. 73P/7/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200151.2 Mestský súd Bratislava II | 73P/7/2026 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200151.2 | 2026-01-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 2 CMP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 326 ods. 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 328 ods. 2 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 28 ods. 2 ZoR, § 36 ods. 1 ZoR, § 366 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bfdfec7-c1f0-4e36-9589-4b1cdc818a15 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200151.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava II 73P/7/2026 1226200151 26. 01. 2026 JUDr. Emília Habartová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200151.2 Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, V., a otca: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, V., korešpondenčná adresa: V. XX, V., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným súdu dňa 16.01.2026, sa matka/manželka domáha formou neodkladného opatrenia zverenia maloletej Z. F., nar. XX.XX.XXXX, do jej osobnej starostlivosti, aby mohla maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otca žiada zaviazať povinnosťou platiť na výživu maloletej sumu 300,- eur mesačne. Zároveň žiada, aby súd uložil manželovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 300,- eur mesačne. Uvedený návrh na určenie výživného na manželku je vedený pod sp. zn. 69Pc/4/2026. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela s otcom maloletej manželstvo, z ktorého sa narodila maloletá Z.. Dňa 15.12.2025 otec odišiel z ich spoločnej domácnosti a býva u svojich rodičov. Komunikuje s ňou veľmi obmedzene, o maloletú neprejavuje záujem (ohľadne dcéry s ňou komunikuje výlučne jeho matka). Potrebuje zabezpečiť bezpečnosť dcéry, jej psychické zdravie, pohodu a životné potreby. Je nepracujúca, poberá iba čiastočný invalidný dôchodok a stará sa o dcéru, nakoľko má prerušenú dochádzku v materskej škole zo zdravotných dôvodov. Zostali bez riadneho príjmu a po vyplatení bývania im nezostáva na jedlo a ostatné potrebné veci. Ďalej uviedla, že s manželom sa zoznámili v roku 2018, v ich vzťahu neboli žiadne vážnejšie nezhody alebo konflikty. Po narodení dieťaťa sa začali prvé manželské nezhody, ktoré sa vždy veľmi ťažko riešili, nakoľko manžel sa často uzatváral do seba a odmietal komunikovať. Za posledný rok sa to veľmi zhoršilo. Vedenie celej domácnosti bolo dlhodobo iba na nej a manžel sa do domácich prác zapájal minimálne. V čase, keď potrebovala, aby sa o dcéru postaral, často ju bral ku svojim rodičom, kde sa o ňu starala manželova matka, čomu je tak aj teraz. Otec aktívne nejaví záujem o dcéru, vidí ju len občasne cez víkendy, keď ju jeho matka vyzdvihne a vezme k nim. Aj tam celú starostlivosť o dcéru obstaráva ona. Nezhody a potreba jeho pomoci sa nedali riadne riešiť, nakoľko komunikácia medzi nimi z jeho strany viazla. Veľakrát sa snažila s ním porozprávať, aby dokázali fungovať v domácnosti ajv bežnom živote ako rodina, vždy však narazila na mlčanie. V minulosti bol hospitalizovaný na psychiatrii v stave, kedy nekomunikoval s nikým, ani s ňou. Manžel by mal absolvovať pravidelnú psychologickú poradňu. Dlho tento manželov komunikačný problém prehliadala a nechcela na neho z dôvodu jeho poruchy tlačiť. Manžel chodil do práce a odprevádzal ráno dcéru do škôlky po tom, čo ju vychystala. Ostatné náležitosti ako spravovanie platieb za domácnosť, zabezpečovanie lekárov, úradov, nákupy, domáce práce a starostlivosť o domácnosť a iné zabezpečovala ona. Celé mesiace chodil bez duše, nekomunikoval riadne a vyhýbal sa často aj dcére, prípadne bol na ňu nervózny. Situácia sa vyostrila tento rok dňa 13.11.2025, keď manžel opäť prestal komunikovať, odmietal komunikovať s dcérou, nejedol, nepil. Vzala ho k lekárovi a ten nariadil jeho hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení. Manželova rodina sa voči nej obrátila, nepodporovala jeho liečbu a odvtedy sa ich vzťah ešte viac pokazil. Manžel sa z hospitalizácie sám vypýtal domov a dňa 28.11.2025 ho prepustili. Psychiater ponechal manžela PN, uplynulo 7 dní a dňa 06.12.2025 musela volať RZP, zdravotný personál ho odviezol (prvýkrát ho videla agresívneho, schovával sa záchranárom a odmietal spolupracovať) do Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, kde ho ihneď hospitalizovali na psychiatrickom oddelení. Po vyšetrení v nemocnici sa ukázalo, že manžel má s ňou problém, odmieta komunikovať a vadí mu ich manželstvo a povinnosti z neho vyplývajúce. Do dnešného dňa napriek snahe doktora C., ktorý im počas hospitalizácie poskytol dňa 10.12.2025 aj manželskú psychoterapiu/poradňu, sa im nepodarilo začať spolu komunikovať. Manžel sa z hospitalizácie hneď na ďalší deň pýtal domov ku svojej matke. Manželova rodina ho v jeho konaní podporuje, namiesto snahy, aby sa k nim vrátil, ho podporili v tom, aby tam zostal a nevynakladal ani snahu o to, aby sa stretol s vlastnou dcérou. Jeho matka rieši všetko za neho. Manžel ju odo dňa odchodu do nemocnice vôbec sám nekontaktoval, neodpisuje jej, nekomunikuje, dcéru si ani raz nevypýtal. Dcéru si pýta iba svokra, ktorej styk s vnučkou doteraz povolila a chodila si pre ňu, no na základe toho, že nevie, v akom psychickom stave sa momentálne manžel nachádza, má strach mu dieťa odovzdávať. Pri ich posledných stretnutiach, napr. keď si prišiel zbaliť nejaké veci, prišiel vždy v sprievode jeho matky a iných členov rodiny, nekomunikoval s ňou. Dcéra Z. je ešte malá a nechápe, čo sa deje, je to pre ňu veľký stres, otec jej nezavolá, nereaguje na jej správy. Na základe vyššie uvedeného má momentálne strach mu dcéru dávať a nevie si ani styk jeho s dcérou predstaviť. Nakoľko sa od nich odlúčil, navrhla mu dohodu ohľadne výživného na dcéru aj na ňu, nakoľko sú stále manželia a má voči nej vyživovaciu povinnosť. Zároveň mu ponúkla možnosť stretávať sa s dcérou každý nepárny víkend. Na základe emailovej komunikácie od neho, kde s navrhovanou dohodou nesúhlasil, mu poslala prepracovaný návrh. Následne ju kontaktovala manželova matka, že túto verziu akceptujú a dohodli sa, že nasledujúci deň 02.01.2026 ju môžu u notára podpísať. Dňa 02.01.2026 skoro ráno ju manželova matka informovala, že dnes dohodu podpísať nepôjdu, ale dohoda platí, peniaze v dohodnutej výške 600,- eur (300,- eur výživné na ňu a 300,- eur na dcéru) jej manžel bude posielať a dohodu podpíšu v priebehu januára. Dňa 15.01.2026 od manžela obdržala platbu vo výške 500,- eur s tým, že jej napísal, že jej viac nepošle a ak chce viac, má mu zdokladovať náklady. Od ich spoločných známych sa dozvedela, že sa k nim vrátiť neplánuje, nevyhovuje mu život a povinnosti vyplývajúce z manželstva a starostlivosti o dieťa. Ich vzťah je nezvratne narušený, nedokážu spolu komunikovať, v jeho prípade nikto nevie, ako dlho tento stav bude trvať. Taktiež dôvera v manžela už nie je žiadna, nakoľko za celý čas, odkedy odišiel, sa nezaujímal o ňu ani o svoju dcéru. V decembri jej poslal peniaze, keď napísala a nechal ich pred vianočnými sviatkami aj počas nich samé bez slova. Keďže jej na dcére záleží a chcela, aby mala Vianoce aj s otcom, dala dcéru svokre dňa 25.12.2025 a aj počas dvoch nasledujúcich víkendov, keďže nechce dcéru oberať ani o vzťah so starými rodičmi. Manžela vôbec nezaujímalo, ako to dcéra zvláda, ani ako jej je. Pomáha jej rodina a známi. Dcéra mala nastúpiť do štátnej škôlky, kam aj v septembri 2025 nastúpila, no zo zdravotných dôvodov jej museli po konzultácii s pediatričkou a detskou psychologičkou dochádzku v škôlke prerušiť. Momentálne je od 01.11.2025 doma. Lekárka im momentálne dala ďalší doklad do škôlky na ďalšie prerušenie dochádzky do marca 2026. Ďalej uvádza, že je držiteľka preukazu ŤZP, od roku 2012 má priznaný čiastočný invalidný dôchodok, nevie sa zamestnať na úplný pracovný pomer. Momentálne nemôže nastúpiť do práce ani na čiastočný úväzok, nakoľko dcéra má prerušenie dochádzky v materskej škole zo zdravotných dôvodov. Z jej invalidného dôchodku vo výške 166,70 eur a prídavku na dieťa 60,- eur (spolu 226,70 eur) vie pokryť náklady na plyn 14 ,- eur kvartál a mesačne elektrinu 29,- eur , televíziu 32,04 eur a nájomné 153,21 eur, spolu v sume 214,25 eur, na kvartál s plynom 232,96 eur. Nezostane im na lieky, plienky, stravu, hygienu a iné, nemajú ani možnosť mať mobilný telefón, aby v prípade potreby mohli zavolať; to všetko + úver na jeho byt a ostatné výdavky hradil manžel zo svojho príjmu z trvalého pracovného pomeru (ďalej aj ako „TPP“) a z príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Manžel vlastní svoj byt, býva u svojich rodičov, má príjem z prenájmu a aj z TPP, t. j. má čistý príjem okolo 1.052,- eur mesačne z TPP + prenájom, z ktorého si vyplatí úver. Disponuje bytom v F. a aj autom. Pri požadovanej výške výživného bude zachovaný rovnaký životný štandard jej a dcéry, aj manžela. Nechce, aby sa narušilo puto medzi dcérou a jej otcom, ale žiada, aby súd bral pri rozhodovaní ohľad na jeho duševný stav a spôsobilosť postarať sa o dcéru. Zároveň aj o schopnosť komunikovať s ňou, bez čoho nie je možné, aby styk s dcérou a celkovo ich vzťah, hoc po manželstve, fungoval. Momentálna situácia neprospieva ich maloletej dcére, preto žiada o rýchle a kladné vybavenie jej žiadosti. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka priložila fotokópiu sobášneho listu a rodného listu dieťaťa, lekársku správu, komunikáciu s manželom a svokrou, návrh rodičovskej dohody, potvrdenie od lekára maloletej a o prerušení dochádzky do materskej školy, preukaz ZŤP a doklad o invalidnom dôchodku, výplatnú pásku manžela, prehľad výdavkov na domácnosť (faktúra ZSE, SPP, UPC, správcovský zálohový predpis). 4. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s predmetným návrhom, priloženými listinnými dôkazmi a spisom, vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 73P/6/2026, a zistil nasledovné: maloletá Z. F., nar. XX.XX.XXXX, pochádza z manželského vzťahu rodičov: matka - U. F. a otec - U. F., ktorí od decembra 2025 nežijú v spoločnej domácnosti, aktuálne sa maloleté dieťa nachádza v osobnej starostlivosti matky a s otcom, resp. jeho matkou sa podľa tvrdenia matky stretáva, pričom ona týmto stretnutiam nebráni, chce, aby sa rozvíjal vzťah maloletej aj s jej starými rodičmi z otcovej strany a v návrhu rodičovskej dohody navrhla upraviť styk otca s maloletou počas každého nepárneho víkendu s prespaním. 5. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 73P/6/2026 vedené konanie o návrhu manželky (ktorý bol doručený súdu dňa 16.01.2026) o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu, v ktorom manželka uviedla totožné informácie ako v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Manželka sa v tomto konaní domáha okrem iného rozvodu svojho manželstva, zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300,- eur mesačne a ak bude otec podľa lekára preukázateľne schopný sa postarať sám o maloleté dieťa a komunikovať s matkou, tak navrhuje upraviť jeho styk s maloletou počas každého nepárneho víkendu od soboty od 10:00 hod. do nedele 18:00 hod., pričom počas školských prázdnin a sviatkov by ich styk prebiehal podľa včasnej písomnej dohody. Uvedené konanie nebolo ku dňu vydania tohto rozhodnutia právoplatne skončené. 6. O rodičovských právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu nebolo doposiaľ súdom rozhodované. 7. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 8. Podľa § 324 od. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 12. Podľa § 329 od. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 329 od. 1 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 15. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 17. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Účelom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, v ktorej je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla bezodkladná, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Predpokladom jeho nariadenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a existenciu tak naliehavej potreby operatívneho zákroku (t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov), ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej a ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa). Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. 18. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne, alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či jeho nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) navrhovaného zásahu. Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením. 19. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením, teda ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd, v záujme maloletého dieťaťa, povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 20. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. 21. Súd, na základe vyššie uvedených skutočností, dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha vydania totožného rozhodnutia ako v konaní vo veci samej (avšak v skrátenej 30-dňovej lehote) nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že za daného skutkového stavu nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere. Vychádzajúc zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno prijať záver, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu. Z návrhu matky vyplýva, že s otcom maloletého dieťaťa sú od roku XXXX manželia, doposiaľ žili v spoločnej domácnosti, ktorú však otec dňa 15.12.2025 opustil a aktuálne sa zdržiava v domácnosti svojich rodičov. Starostlivosť o maloleté dieťa tak zabezpečuje výlučne matka, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti. Uvedená skutočnosť však podľa názoru súdu nie je dôvodom na okamžité zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia a ani na rozhodnutie súdu o tom, ktorý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Terajšia situácia v rodine v zmysle matkou osvedčeného stavu nevyvoláva podľa názoru súdu nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa stabilizáciou jeho výchovného prostredia a teda ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky. Otec sa svojím správaním nedomáha zverenia maloletej do svojej starostlivosti, nechce maloletú matke odňať, neoprávnene ju u seba v prípade styku nezadržiava, faktickú starostlivosť matky o maloletú rešpektuje a preto súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné duplikovať už existujúci stav nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré je výnimočným procesným inštitútom a ktoré neslúži na takéto účely. Rovnako tak súd nepovažuje za dôvodný návrh v časti, ktorou sa matka domáha, aby len ona bola oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, v nadväznosti na pasívne správanie otca, ktorý nemá záujem o zabezpečovanie starostlivosti o dieťa. 22. Ani časť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloletú Z. vo výške 300,- eur mesačne nespĺňa v čase rozhodovania súdu podmienky podľa § 366 CMP. Ako je uvedené vyššie, charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Aj napriek tomu, že z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka v návrhu uviedla, že otec súhlasil s ňou navrhnutou rodičovskou dohodou, v zmysle ktorej je povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300,- eur mesačne a na jej výživu výživným v rovnakej výške, pričom v januári 2026 jej zaslal 500,- eur; rovnako aj v decembri 2025 prispel na chod domácnosti a na maloletú dcéru matkou bližšie nešpecifikovanou sumou a preto súd, vzhľadom na to, že otec od jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti prispieva na výživu maloletej a zároveň súhlasil s výškou matkou požadovaného výživného, nepovažoval ani túto časť návrhu matky za dôvodnú. Matka však podala aj návrh vo veci samej, kde súd po riadne vykonanom dokazovaní, ktoré prekračuje rámec vykonávaného dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnotí, aké sú možnosti a schopnosti rodičov, opodstatnené náklady maloletého dieťaťa a následne rozhodne o výške vyživovacej povinnosti. 23. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletých detí a sú splnené všetky podmienky na jeho vydanie, čo podľa názoru súdu nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy návrh matky neobsahoval žiadne relevantné skutkové tvrdenia a k návrhu neboli doložené ani žiadne listinné dôkazy osvedčujúce neodkladnú potrebu zásahu súdu v podobe neodkladného opatrenia, súd návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal za osvedčené splnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až v konaní vo veci samej bude mať súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci, t. j. ktorý z rodičov, resp. či obaja rodičia spĺňajú predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, aké sú príjmové, výdavkové a majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 24. Súd záverom apeluje na rodičov, aby ako zodpovední a milujúci rodičia uprednostnili záujem dieťaťa nad vlastnými záujmami a snažili sa o čo najrýchlejšie a hladké doriešenie otázky ich vzájomného vzťahu a rešpektovania ich vzájomných práv ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinností rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi oboma svojimi rodičmi na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok a preto v rámci vzniknutej situácie rodičia musia minimalizovať dopad prebiehajúcich konaní na maloleté dieťa. 25. O náhrade trov konania rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)