Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 40P/9/2026 z 24. 6. 2026
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava II z 24. júna 2026, sp. zn. 40P/9/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200201.2
Mestský súd Bratislava II | 40P/9/2026 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200201.2 | 2026-06-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 CMP, § 51 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 81 ods. 1 ZoR, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7e49354-0c38-466e-b442-166ccc877f8a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200201.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
40P/9/2026
1226200201
24. 06. 2026
JUDr. Dáša Onuferová
ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200201.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, v pestúnskej starostlivosti manželov: D.
E., narodený XX.XX.XXXX, D. E., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXXX/XX, F., zastúpená
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava, dieťa rodičov – matky: A. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XX, F., a otca: I. C.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. C. XXXX/XX, F., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťaťa: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, sumou 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
vždy do 15-dňa v každom mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2026 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
určí otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Svoj návrh
odôvodnil tým, že na matričnom úrade Bratislava Nové Mesto bola spísaná zápisnica o určení otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov v zmysle §91 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene
doplnení niektorých zákonov. Matka maloletej A. B. G., podpísala zápisnicu pred matričným úradom
23.10.2025, otec maloletej zápisnicu podpísal pred matrikárkou matričného úradu Trnava v Ústave na
výkon testu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou dňa 23.10.2025. Na základe podpísania zápisnice
o určení otcovstva bol zapísaný do rodného listu.
2. Otec vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 20.02.2026 uviedol, že sa v súčasnosti nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody, nie je pracovne zaradený a nemá žiadny pravidelný príjem, jeho
zárobkové a majetkové pomery sú výrazne obmedzené, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, nemá úspory z ktorých by mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššom rozsahu. Má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti a po skončení trestu a zaradení do pracovného procesu má záujem si vyživovaciu
povinnosť riadne plniť.
3. Matka maloletej sa k návrhu nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, zistením stanoviska kolízneho opatrovníka, oboznámením
sa s obsahom predložených listinných dôkazov a obsahom pripojeného spisu Mestského súdu Bratislava
II zn. 40P/165/2024.

5. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/165/2024 – 78 zo dňa 15.05.2025, súd zveril
maloletú do starostlivosti pestúnov, ktorí budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a matke
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
maloleté dieťa.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.
7. Podľa ust. § 51 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej
starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu
výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa
zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie
však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti
dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu
povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo
vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania
týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.
8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo
o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
15. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).
16. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a
otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov.
17. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že maloleté dieťa bolo právoplatným rozhodnutím súdu zverené
do pestúnskej starostlivosti. V čase vydania tohto rozhodnutia nebolo otcovstvo k maloletej určené,
preto bola vyživovacia povinnosť uložená iba matke. Po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
vznikla otcovi zákonná vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, preto bolo potrebné rozhodnúť
aj o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, nie je pracovne zaradený a nedosahuje žiadny pravidelný príjem, zároveň nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok ani iné finančné prostriedky. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu najmenej v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa. Výkon trestu odňatia slobody nezbavuje rodiča vyživovacej povinnosti
voči maloletému dieťaťu, zároveň však zohľadnil aktuálne osobné, zárobkové a majetkové pomery otca,
ktoré mu v súčasnosti neumožňujú plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššom rozsahu. Za tejto situácie súd
dospel k záveru, že je namieste určiť otcovi vyživovaciu povinnosť v minimálnom zákonnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom
súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.