Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 9P/12/2026 z 11. 6. 2026
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava II z 11. júna 2026, sp. zn. 9P/12/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200326.5
Mestský súd Bratislava II | 9P/12/2026 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200326.5 | 2026-06-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Výchovné opatrenia
Citované ustanovenia: § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, § 37 ods. 7 ZoR, § 37 ods. 4 písm. a) ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e574cd9a-7958-4665-8d4b-715847ac3f09
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200326.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
9P/12/2026
1226200326
11. 06. 2026
JUDr. Petra Priečinská
ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200326.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov – matky:
A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, XXX XX D., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460 a otca: E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: Vidhi Pandit s. r. o., so sídlom Dúhová
966/8, 900 26 Slovenský Grob, IČO: 56 831 927, o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á výchovné opatrenie:
Súd ukladá rodičom A. C., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX a ich maloletému synovi A.
A. B., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému sociálno
– psychologickému poradenstvu v organizácii TENENET o.z., so sídlom Oravská 4, Senec, za účelom
zlepšenia komunikácie rodičov maloletého navzájom, zlepšenia komunikácie otca s maloletým dieťaťom,
akceptácie postavenia druhého rodiča, posilnenia vzťahu medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom,
obnovenia pravidelného styku maloletého dieťaťa s otcom, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Toto výchovné opatrenie sa bude realizovať v rozsahu 30 hodín poradenstva pre rodičov a maloleté
dieťa s tým, že presný čas a spôsob stretnutí určí poskytovateľ poradenstva po dohode s rodičmi.
Rozsah poradenstva môže určená organizácia prispôsobiť podľa aktuálnej potreby. Na zrealizovanie
tohto výchovného opatrenia súd určuje lehotu 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd ukladá organizácii TENENET o.z., so sídlom Oravská 4, Senec, povinnosť, aby priebežne
v pravidelných mesačných intervaloch, vždy ku koncu toho ktorého mesiaca, podával súdu správy
o priebehu nariadeného výchovného opatrenia s tým, že záverečnú správu o priebehu stretnutí a
účinkoch výchovného opatrenia na rodičov a maloleté dieťa predloží súdu v lehote 30 dní od ukončenia
výchovného opatrenia.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom zo dňa 21.11.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.11.2025, domáhal uloženia
výchovného opatrenie ktorým obom rodičom a A. uloží výchovné opatrenie, a to podrobiť sa sociálno
– psychologickému poradenstvu u E. G. E. v Centre poradenstva a prevencie, Nevädzová 7, 821 01
Bratislava v rozsahu 10 hodín pre matku a otca v rámci spoločných stretnutí a 24 hodín pre matku a
mal. A. v rámci spoločných stretnutí. Návrh doručil spolu s návrhmi na zmenu úpravy práv a povinností
k mal. dieťaťu a nariadenia neodkladného opatrenia.

2. Návrh na uloženie výchovného opatrenia odôvodnil tým, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava
II sp. zn. 49P/70/2020 zo dňa 25.05.2023 (právoplatný a vykonateľný dňa 01.06.2023) bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej boli určené termíny, v ktorých sa má realizovať styk otca s mal.
A.. Takto určený styk otca s mal. A. sa dlhodobo nerealizuje riadne, pričom matka mal. A. na styk s
otcom vôbec nemotivuje, otec je presvedčený, že mal. A. je matkou cielene demotivovaný stretávať sa
s otcom. Matka systematicky ponecháva výlučne na vôli a aktuálnej nálade mal. A., či od nej odíde
a stretne sa s otcom tak, ako ukladá vyššie zmienený rozsudok. Otec je dôvodne presvedčený, že
matka mal. A. s ním pred termínom jeho stretnutia s otcom iniciuje k odmietavému postoju a utvrdeniu
predsavzatia neodísť s otcom. Matka bez patričných dôvodov odmieta mal. A. na styk s otcom pripraviť,
nemotivuje ho k stretnutiu a necháva len na jeho vôli ako sa rozhodne. Takýmto spôsobom matka cielene
a dlhodobo vylučuje otca so styku s mal. A., ovplyvňuje ho svojim vlastným prežívaním situácií vo vzťahu
k otcovi a svojim negatívnym až nenávistným postojom k otcovi. Jej výchova mal. A. je jednostranná,
otca z tejto výchovy systematicky vylučuje, čo sa negatívne prejavuje na A. H. a čo je zjavné z vyjadrení
jeho učiteľov a zo správ psychológov, ktorí sú v starostlivosti o mal. A. zaangažovaní. Prístup matky
je možné charakterizovať aj tak, že mal. A. sa na otcovi musí všetko páčiť a byť najmä v súlade s jej
predstavami a otec nemôže v rámci výchovného pôsobenia vysloviť žiadnu kritiku, inak je „zlý“. Matka
nerešpektuje názory a rolu otca, systematicky a dlhodobo sa snaží otca od mal. A. „odstrihnúť“. Matka
sa správa tak, ako keby bol mal. A. jej majetkom a len ona má právo rozhodovať o jeho výchove,
dokonca o jeho pocitoch. Mal. A. nemotivuje k láske k otcovi a jeho rodine, pričom vplyv otca na A.
výchovu je minimálny, pričom otec sa už nemôže ubrániť pocitu, že je len doplnkom pre zábavu v A.
živote. Navyše matka mal. A. otcovi neodovzdáva ani vtedy, keď ide na dovolenku (približne dva krát do
roka), pričom tvrdí, že má na to právo, a A. otcovi následne neodovzdá ani v náhradnom termíne ako
kompenzáciu za otcov stratený čas stretnutia s A. následkom odcestovania na dovolenku. Skutočnosť,
že matka sa všemožne a najmä bez opodstatnenia snaží eliminovať otcov vplyv na výchovu A. a jeho
stretávanie so synom, vyplýva aj z jej vyjadrenia k vyjadreniu otca zo dňa 23.08.2025 (návrh matky na
psychologické a psychiatrické vyšetrenie otca), keď napriek absencii objektívnej potreby psychiatrického
vyšetrenia otca, podporenej napríklad predchádzajúcimi závermi z otcovho psychologického vyšetrenia
(znalec – psychológ takú potrebu o otca neidentifikoval), opiera takú potrebu na nových argumentoch,
a to (i) správanie otca, ktoré sa prejavuje manipuláciou, fyzickým a psychickým týraním matky a
najmä A., neovládanými výbuchmi hnevu a agresívnym správaním, (ii) prehlbujúce sa závislosti otca
na návykových látkach a pornografii, pričom matka má za to, že tieto problémy otca sa jeho vekom
zhoršujú, a (iii) predchádzajúce odsúdenie otca za trestnú činnosť. K tomu sa žiada uviesť, že ak by
aj boli tieto vyjadrenia matky pravdivé, čo v zásadnej miere nie sú, nezakladali by dôvod pre potrebu
psychiatrického vyšetrenia otca. Otec netvrdí, že je ideálnou ľudskou osobnosťou a bez nedostatkov pri
výchove svojho syna, ale zásadne popiera, že by fyzicky a psychicky týral matku a svojho syna A., ako
to prezentuje matka. Matka nikdy doteraz nepovedala, že by ju otec fyzicky a psychicky týral. Naopak,
otec pociťuje psychické týranie zo strany matky, a to spôsobom vyššie popísaným, ktorým sa matka
k nemu stavia, komunikuje s ním a upiera mu styk s A.. Argument matky o prehlbujúcich sa závislostiach
otca je absolútne ničím nepodloženým tvrdením, resp. domnienkou nepodloženou akýmkoľvek jasným
dôkazom alebo čo i len indíciou. Rovnako tak aj v prípade tvrdenia, že otec matku a A. fyzicky týra.
Otec aj toto tvrdenie matky zásadne popiera. Pokiaľ ide o kriminálnu minulosť otca, tak otec zdôrazňuje,
že je to minulosť v každom kontexte tohto slova, ktorá na jeho súčasné rodičovské práva a povinnosti
nemá absolútne žiaden vplyv a rozhodne nejde o okolnosť, ktorá by mala byť braná na zreteľ v súvislosti
s posúdením potreby psychiatrického vyšetrenia otca. Otec tieto skutočnosti uvádza preto, že chce
poukázať na to, že matka sa absolútne nevhodným spôsobom a bez opory v realite snaží vykresľovať
otca ako osobu, ktorej by malo byť odňaté oprávnenie stretávať sa s A.. Podľa matky by dôkazom
o aktuálnej drogovej závislosti otca mal byť „výpis z registra trestov“. Takéto myšlienkové konštrukcie
možno označiť len ako absurdné, celkom účelové a zamerané na dosiahnutie zákazu styku otca s mal.
A. „za každú cenu“. A. navštevuje v poradí už druhú školu a má v poradí tretiu učiteľku, ktorá stále
upozorňuje na jeho nevychovanosť a neprispôsobivosť. A. neprejavuje adekvátny rešpekt k dospelým
a k autoritám. Zo záveru lekárskej správy detskej psychiatričky E. A. I. zo dňa 14.08.2025 vyplýva, že
A. prejavuje k matke neprimerané správanie, výbuchy, až agresivitu a sklony k sebapoškodzovaniu. Zo
správy z psychologického vyšetrenia A. v Centre poradenstva a prevencie zo dňa 24.07.2025 vyplýva
okrem iného odporúčanie pokračovať v intenzívnej individuálnej psychoterapii v spojení s výchovným
poradenstvom pre rodičov. A. má objektívne vážne problémy so správaním a disciplínou. Je to však
práve matka, ktorá s ním trávi prevažnú väčšinu času a výchovne na neho pôsobí. Napriek tomu matka
situáciu vykladá tak, že je to predovšetkým následkom otcovho nevhodného prístupu k A.. Otec má

naopak za to, že tieto problémy sú následkom nezvládnutej výchovy zo strany matky a jej eliminácie
vplyvu otca na výchovu A. a jeho stretávanie sa s ním. Otec si uvedomuje, že najzásadnejším problémom
pri výchove A. je nezvládnutá komunikácia medzi rodičmi a prenášanie ich vzájomných negativizmov na
A., na ktorého riešení je otec ochotný pracovať najmä s pomocou odbornej psychologickej intervencie.
Správanie mal. A., ktoré je popísané v množstve poznámok zo školy, nie je bežné pre vekovo primerané
deti – provokovanie, neúcta k pravidlám, fyzické hranice voči spolužiačkam – už presahuje hranice
bežnej detskej nezrelosti. Otec sa domnieva, že uvedené správanie mal. A. súvisí práve s tým, že
ako chlapec vyrastá prevažne v starostlivosti matky, bez pravidelného a dlhodobejšieho kontaktu s
otcom, pričom však prirodzene potrebuje mužský výchovný vzor, ktorý mu poskytne pevnejšie hranice,
vedenie a vzor správania, najmä vo veku, keď formuje svoju identitu. Najzásadnejším problémom
oboch rodičov pri výchove mal. A. je predovšetkým ich neschopnosť viesť spolu konštruktívnu a
bezkonfliktnú komunikáciu, čo je však v zásadnej miere ovplyvnené najmä dlhodobým negativistickým
postojom matky k otcovi a nerešpektovaním jeho role otca. Ďalším zásadným faktorom, ktorý odôvodňuje
uloženie výchovného opatrenia voči matke, je jej nezvládnutá hyperprotektivita mal. A.. Hyperprotektivita
znamená, že rodič – často matka – sa snaží dieťa chrániť príliš a neadekvátne vzhľadom k danej
situácii, rieši zaň veci, nechá mu nedostatočný priestor pre samostatnosť a zodpovednosť. Môže sa to
zo strany matky javiť ako dobre mienené („nechcem, aby sa mu niečo stalo“, „on to sám nezvládne“),
ale v dlhodobom horizonte to má nežiaduce výchovné následky. Typické následky hyperprotektívnej
výchovy u chlapcov sa zvyčajne prejavujú nasledovne: slabá sebaregulácia – dieťa sa ťažšie ovláda,
nevie prijať „nie“ alebo stanovené hranice, hľadanie a vynucovanie pozornosti – najmä u chlapcov, ktorí
vyrastajú bez otcovskej autority, odpor k autoritám (učiteľ, tréner, otec) – pretože doma nie sú jasné
stanovené hranice, sklon k teatrálnemu alebo provokatívnemu správaniu – ako spôsob vynucovania si
pozornosti, znížená zodpovednosť a vyhýbanie sa následkom – dieťa je zvyknuté, že mama „vyrieši“.
Hyperprotektívna matka má silnú potrebu dieťa neustále chrániť, kontrolovať a rozhodovať zaň. Takéto
správanie môže časom spôsobiť závislosť dieťaťa od matky, problémy so správaním, nízke sebavedomie
a emočné výkyvy. Problém spočíva v tom, že matka často nevidí, že potrebuje pomoc a nepovažuje
svoje správanie za problematické, pričom verí, že len robí to najlepšie pre dieťa. Dôsledky nevhodnej
a nezvládnutej výchovy mal. A. zo strany matky spôsobujú, že pomerne často odmieta styk s otcom,
ale keď už je s ním, nechce odísť späť k matke a dožaduje sa predĺženia času stretnutia s otcom. Ide o
typický príklad symptómov dieťaťa ako následkov správania matky, ktorá cielene a bezdôvodne potláča
u dieťaťa styk s otcom a rolu otca v jeho živote. Otec má za to, že vhodné psychologické poradenstvo a
terapia by mohli matke napomôcť pochopiť, prečo cíti takú úzkosť o mal. A. pri jeho kontakte s otcom a
že nadmerná ochrana dieťaťu paradoxne škodí. Tiež by sa touto cestou matka mohla a mala zdokonaliť
v tom, ako učiť mal. A. samostatnosti bez straty citového puta a mohla by v súlade s realitou a najlepším
záujmom dieťaťa konečne pochopiť a prijať fakt, že dieťa potrebuje oboch rodičov. Otec je pripravený
aktívne spolupracovať s psychológom a matkou pri psychologickej intervencii tak, aby to pomohlo k
zlepšeniu ich vzájomnej komunikácie pri výchove mal. A. a k zlepšeniu jeho správania.
3. Matka písomným vyjadrením zo dňa 25.03.2026 uviedla, že v plnom rozsahu nesúhlasí s návrhom
otca na nariadenie výchovného opatrenia, a žiada návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Matka uvádza,
že jej zámerom nie je otca odstaviť alebo vymazať zo života mal. syna, tak ako to otec tvrdí vo svojom
podaní, zo dňa 21.11.2025, naopak, roky podporovala vzťah otca a mal. syna a vychádzala v ústrety
požiadavkám otca ohľadom dní a časov návštev. Matkiným zámerom je momentálne ochrániť mal. syna
A., jeho psychické i fyzické zdravie. Matka zastáva názor, že styk s otcom je potrebné obmedziť, prípadne
zredukovať na absolútne minimum z dôvodu aktuálneho stavu mal. A.. Otec je presvedčený, že matka
mal. A. cielene demotivuje k stretávaniu. Matka však naopak tvrdí, že otcova domnienka o negatívnom
ovplyvňovaní mal. syna nie je pravdivá a pred mal. A. nikdy neriešila situácie ani problémy s rodinou,
priateľmi či úradmi. Mal. A. sa bohužiaľ, otca bojí. Mal. syn niekedy odmieta s otcom čo i len telefonovať
alebo ísť von k bráne sa porozprávať. Tieto stavy sa neustále opakujú v závislosti od incidentov, ktoré sa
udejú počas toho ako je mal. syn u otca. Po mnohých návratoch mal. syna od otca trvá niekedy 2 až 3
dni, kým sa mal. A. upokojí. Mal. A. je pod tlakom, nechce s otcom odísť, no zároveň sa bojí následkov,
ktoré otec vyvodí. Vzhľadom na pretrvávajúce a časté odmietanie maloletého syna realizovať styk s
otcom, či s ním komunikovať, matka považuje za nevyhnutné nariadenie znaleckého dokazovania. Na
nestabilitu a impulzívnosť otca poukazuje aj priebeh mediačných stretnutí uskutočnených v novembri
roku 2024. Počas týchto stretnutí sa otec správal nekontrolovateľne, čo vyvrcholilo počas druhého
sedenia, ktoré otec jednostranne prerušil a z miestnosti odišiel. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj
Záverečná správa z mediačného procesu zo dňa 25. 11. 2024. Matka v tejto súvislosti upriamuje
pozornosť na závery mediátorky, ktorá otcovo správanie vyhodnotila ako absolútne nepredvídateľné.

Mediátorka sama matke odporučila zákaz styku s otcom, pretože stav mal. A. sa pod takým tlakom otca
bude len zhoršovať. Agresivita a nevhodné správanie otca voči matke a mal. synovi sa stupňuje posledné
2-3 roky. Matka súhlasí s potrebou psychologickej intervencie, no spochybňuje otcovu motiváciu a
jeho samotný návrh s ktorým nesúhlasí. Matka týmto poukazuje na dlhodobý a ustálený vzorec
správania otca, ktorý iniciuje alebo súhlasí so spoluprácou s odborníkmi (psychológmi, mediátormi)
výlučne v obdobiach prebiehajúcich súdnych konaní (2020, 2023, 2024, 2025). Akonáhle však otec
dosiahne svoj procesný cieľ (rozšírenie styku), alebo ak odborník vysloví názor, ktorý sa nezhoduje s
jeho predstavami, Otec spoluprácu okamžite a jednostranne ukončuje. Rok 2020: Súčasťou vtedajšej
rodičovskej dohody bol záväzok pokračovať v poradenskom procese u G. J.. Po tom, ako otec dosiahol
rozšírenie styku s Maloletým synom, ďalšiu spoluprácu s menovaným odborníkom odmietol a ukončil.
Rok 2023: Napriek odporúčaniu na absolvovanie ďalších sedení v centre K. (L. L.), otec po dosiahnutí
úpravy styku opätovne odmietol spolupracovať a centrum prestal navštevovať. Rok 2024: Otec sám
navrhol mediáciu (v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka). Túto spoluprácu však ukončil už
počas druhého sedenia, nakoľko proces neprebiehal v súlade s jeho subjektívnymi očakávaniami. Rok
2025: Otec inicioval návštevu Referátu poradensko-psychologických služieb (Jarošova ul. č. 1). Matka
absolvovala jedno individuálne a jedno spoločné stretnutie aj s otcom. Príslušná odborníčka, pani M.,
následne konštatovala, že pre pokračovanie v spoločných sedeniach je nevyhnutná predchádzajúca
individuálna práca s otcom. Otec túto podmienku odmietol akceptovať. Z uvedeného vyplýva, že otec
nemá skutočný záujem na náprave rodičovskej komunikácie, pokiaľ to vyžaduje prácu na jeho vlastnom
postoji. Matka vyjadrila svoju ochotu (pričom tak reagovala aj na email otca, z októbra 2025), absolvovať
sedenia v centre CDR Učiteľská v Bratislave, avšak zároveň pripomína uvedené predošlé marenie
spolupráce zo strany otca, čo spochybňuje jeho skutočný záujem na náprave rodičovskej komunikácie.
Na základe týchto skutočností matka považuje navrhované uloženie výchovné opatrenia otcom za
účelové konanie. Matka ďalej uvádza, že koncom novembra 2025 kontaktovala p. E. N. s otázkou na
možnosť pokračovania spolupráce v CDR Učiteľská. E. N. matku informovala o pochybnosti o cieli
a zmysle ďalšej spolupráce, nakoľko v minulosti nedošlo k žiadnemu relevantnému posunu. Mal.
A. vníma nevhodné prejavy správania otca, ktoré následne aplikuje a imituje vo svojom vlastnom
správaní, a to tak v domácom, ako aj v školskom prostredí. Týmto matka dokladuje, že problém
nespočíva v absencii mužského vzoru, ale v nevhodnosti modelu správania, ktorý otec prezentuje.
Matka má k dispozícii zvukovú nahrávku zo dňa 05.01.2025 (telefonická komunikácia medzi rodičmi),
ktorá dokumentuje nezodpovedné a nevhodné správanie otca, ktoré je v rozpore s princípmi riadnej
výchovy. Na audionahrávke je zaznamenané, okrem iného, že otec povedal v 17. minúte svoju obavu,
že „nechce, aby bol mal. syn ako on“. Tieto fakty potvrdzujú obavy matky o negatívny vplyv otca
na psychický a sociálny vývoj mal. dieťaťa a poukazujú na jeho nedostatočný náhľad na vlastné
výchovné metódy. Matka považuje za nutné poukázať na obdobie od januára 2022 do leta 2023,
ktoré predstavuje dôležitý kontext pri posudzovaní vplyvu otca na psychický stav maloletého syna.
Matka uvádza, že počas tohto obdobia Otec vykonával prácu v zahraničí, v dôsledku čoho trávil mimo
Slovenskej republiky 4 až 6 týždňov vkuse, s prestávkou na Slovensku približne 1 týždeň. Z tohto dôvodu
realizoval otec styk s maloletým synom vo veľmi obmedzenej miere, približne dvakrát za mesiac a
psychický a emocionálny stav maloletého A. sa v danom období výrazne zlepšil, u mal. syna úplne
vymizlo sebapoškodzovanie a zlepšilo sa jeho fungovanie v rámci nastavených hraníc. V dôsledku
tejto stabilizácie sa spolupráca s pani psychologičkou Wäldl obmedzila na minimum, len na výnimočné
sedenia podľa potreby (cca 2-3x za rok), nakoľko stav mal. A. bol stabilizovaný. Napriek tomu, že
došlo k výraznému zlepšeniu stavu maloletého syna v období minimálnej intenzity styku, súd neskôr
rozšíril styk mal. syna s otcom len o pár hodín mesačne. Toto rozhodnutie bolo prijaté aj napriek
odporúčaniu znalca, pána D., ktorý rozšírenie styku v tom čase neodporúčal. Rozšírenie bolo matkou
akceptované, prispôsobila sa požiadavkám otca, ktorý žiadal jeden dlhší deň cez víkend s argumentom,
že potrebuje čas na plánovanie výletov a programu bez časového tlaku. Toto rozhodnutie prioritne
zohľadnilo logistické požiadavky otca, nie psychický stav maloletého syna. Matka zabezpečuje pre
maloletého syna stabilné a dlhodobo funkčné rodinné prostredie, ktoré je nevyhnutné pre stabilitu mal.
A. a pocit bezpečia. Matka upozorňuje na rozporuplný a nekonzistentný výchovný prístup otca, ktorý
je v rozpore s jej snahou o nastavenie hraníc. Ohľadne správania mal. syna a zocelenia jeho výchovy
matka kontaktovala otca aj emailom v októbri 2025. Avšak, z otcovej strany prišlo len ďalšie osočovanie
na matkinu osobu. S cieľom o zjednotenie výchovy mal. syna, matka kontaktovala otca už viackrát.
Otec opakovane obdarúva mal. syna darčekmi a odmenami aj napriek tomu, že mal. syn vykazoval
nevhodné správanie v škole (voči učiteľom i deťom). Matka považuje tento prístup za neprimeraný a
kontraproduktívny. Matka naopak aplikuje konzistentnú výchovu; darčeky a odmeny sú udelené len
pri výnimočných príležitostiach, za snahu alebo úspešné zvládnutie náročných úloh (napr. lekárske

vyšetrenia, odber krvi). Za nevhodné správanie naopak prichádza primeraný dôsledok. Matka si je
vedomá snahy mal. syna posúvať hranice, avšak snaží sa byť dôsledná s pokojným prístupom. Matka
rozhodne odmieta nepravdivé tvrdenie otca, že ho vylučuje zo života maloletého syna. Matka dlhé roky
sa snažila aktívne podporovať vzťah maloletého syna s otcom, avšak vzťah a postoj mal. A. k otcovi
sa za posledný rok oveľa viac narušil, čo viedlo k používaniu škaredých slov a odmietaniu otca po
návštevách u neho. Matka v minulosti radila otcovi, ako zlepšiť vzťah s mal. synom, balila mal. synovi
rôzne hry a hračky, ktoré si mohol zahrať s otcom, a zabezpečila otcovi do jeho domácnosti duplicitné
predmety (napr. autosedačku, prilbu na bicykel). Napriek matkiným snahám o podporu vzťahu, bola
zo strany otca opakovane urážaná, hodnotená a napádaná. V priebehu mesiaca január 2026 došlo k
výraznej eskalácii problémového správania maloletého syna v školskom prostredí, a to do takej miery, že
maloletý syn sa počas vyučovania a pobytu v škole začal aktívne sebapoškodzovať. Uvedený stav bol
školským zariadením vyhodnotený ako závažný, pričom škola matke opakovane odporúčala, resp. na ňu
vyvíjala tlak, aby zabezpečila pre maloletého syna zmenu školského prostredia, ideálne do zariadenia
s menším kolektívom. Na základe uvedených skutočností matka pristúpila k zmene formy vzdelávania
maloletého syna. Od druhého polroka školského roka 2025/2026 (február 2026) je maloletý syn zaradený
do individuálneho domáceho vzdelávania. Súčasne matka zabezpečila jeho zapojenie do vzdelávacej
skupiny s názvom „Pripravený pre život“, ktorá funguje na báze školského zariadenia, avšak nie je
zaradená do siete škôl. Uvedená skupina sídli na adrese Ružinovská 1, Bratislava. Samotný maloletý
syn sa v rámci posledného psychologického poradenstva vyjadril, že sa mu v novej škole páči a teší sa
tam. V súčasnosti prebieha adaptačný proces maloletého syna, pričom sa zúčastňuje aktivít tejto skupiny
niekoľkokrát mesačne v dopoludňajších hodinách, vrátane spoločného stravovania. Podľa vyjadrenia
vedúceho tejto vzdelávacej skupiny sa plánuje postupné zvyšovanie frekvencie dochádzky maloletého
syna, avšak s ohľadom na jeho individuálny stav a skutočnosť, že zariadenie pracuje aj s deťmi s
poruchami správania a diagnostikovanými ťažkosťami, je adaptačný proces realizovaný obozretne a
postupne. Popri tom matka zabezpečuje maloletému synovi aj ďalšie formy socializácie, a to pravidelnou
účasťou v skupine detí vzdelávaných formou domáceho vzdelávania (raz týždenne), ako aj zapojením
do športových aktivít – maloletý syn sa dvakrát týždenne venuje hokejbalu a raz týždenne absolvuje
inline kurz. Odkedy je maloletý syn v domácom prostredí, jeho psychický stav sa viditeľne stabilizoval,
je pokojnejší a vyrovnanejší. Tento pozitívny posun dokumentuje aj správa psychologičky E. E. O. zo
dňa 24.03.2026, podľa ktorej je správanie maloletého syna aktuálne pokojnejšie, menej deštruktívne a
agresívne. V lekárskej psychiatrickej správe od p. E. A. I., zo dňa 03.03.2026 je uvedené, že sklony k
sebapoškodzovaniu sú nateraz redukované. Maloletý syn sa pri vyšetrení priamo vyjadril, že je najradšej
so svojou mamou, ktorú vníma ako rešpektujúcu osobu. Maloletý syn je po dobu približne 5 rokov
v pravidelnej homeopatickej starostlivosti, napriek uvedenému však eviduje pretrvávajúce problémy v
správaní maloletého syna po návratoch od otca. Maloletý syn opakovane uvádza, že počas pobytu u
otca dochádza k incidentom, pri ktorých ho otec verbálne napáda, uráža a používa voči nemu nevhodné
a dehonestujúce výrazy. Dňa 18.03.2026 keď sa maloletý syn vrátil s viditeľným začervenaním v oblasti
tváre, pričom následne uviedol, že ho otec mal fyzicky bolestivo uhryznúť do líca pod zámienkou „žartu“,
pričom maloletý syn otcovi uviedol, že ho dosť bolí. Matka opakovane vyzývala otca, aby sa počas styku
s maloletým synom podieľal aj na jeho vzdelávacom procese, otec však túto požiadavku nerešpektuje,
pričom maloletý syn sa s otcom odmieta učiť a otec v tomto smere nevyvíja žiadnu iniciatívu. Matka
zabezpečuje stabilné a podnetné prostredie, aktívne rieši vzniknutú situáciu a dlhodobo spolupracuje
s odborníkmi, čo potvrdzuje aj správa z psychologického centra VIA PSYCHOLOGICA- Psychologické
centrum. Táto správa dokumentuje matkinu sústavnú, aktívnu a individuálnu snahu o riešenie rodinnej
situácie, keďže od októbra 2022 až do marca 2026 absolvovala celkovo 34 terapeutických sedení
zameraných na psychologickú podporu, rozvoj náhľadu na prežívané ťažkosti a najmä na výchovné
poradenstvo smerujúce k zlepšeniu komunikačných a vzťahových stratégií. Matka sa v období od
marca 2023 do septembra 2024 aktívne zúčastňovala aj podpornej skupiny pre jednorodičov, kde
cielene pracovala na posilňovaní svojich rodičovských kompetencií a osvojovaní si praktických stratégií
pre zvládanie náročných situácií spojených s výchovou v jednorodičovskej domácnosti. Matka prijala
adekvátne a odborné opatrenia smerujúce k ochrane psychického zdravia maloletého syna. Matka
poukazuje na opakované porušovanie dohodnutých časov návratu maloletého zo styku zo strany otca.
Otec zmeny času návratu s matkou vopred nekomunikuje, naopak, motivuje maloletého syna, aby si
sám žiadal predĺženie styku, a to aj napriek výslovnej žiadosti matky, aby tieto otázky riešil výlučne
priamo s ňou. Otec taktiež ignoruje vopred dohodnuté časy návratu aj v situáciách, keď má maloletý
syn následne zabezpečený ďalší program. Psychický stav maloletého syna je dlhodobo nepriaznivo
ovplyvňovaný najmä správaním otca, jeho nekonzistentným výchovným prístupom a opakovaným
nerešpektovaním individuálnych potrieb maloletého syna. V dôsledku uvedeného sa u maloletého

syna prejavujú úzkostné stavy, odmietanie kontaktu s otcom, ako aj závažnejšie poruchy správania,
vrátane sebapoškodzujúcich prejavov. Matka zabezpečuje stabilné a podnetné prostredie, aktívne
rieši vzniknutú situáciu, spolupracuje s odborníkmi a prijala adekvátne opatrenia smerujúce k ochrane
psychického zdravia maloletého syna. Otec dlhodobo nevykazuje konzistentnú ochotu spolupracovať
s odborníkmi, nerešpektuje dohodnuté podmienky výkonu styku a jeho prístup k maloletému synovi
vykazuje znaky nevhodného výchovného pôsobenia. Za týchto okolností matka považuje návrh otca na
uloženie výchovného opatrenia za nedôvodný a nespôsobilý naplniť svoj účel, ktorým má byť ochrana
záujmov maloletého dieťaťa.
4. Na pojednávanie súdu konané dňa 11.06.2026 sa otec, ani jeho právny zástupca nedostavili.
Predvolanie spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach otca bola právnemu zástupcovi
riadne doručená dňa 06.06.2026. Svoju neúčasť ani neúčasť svojho klienta – otca na pojednávaní
neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie . Podľa § 180 CSP súd preto vec prejedal v neprítomnosti
otca a jeho zástupcu.
5. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom právneho zástupcu matky, výsluchom matky, kolíznej
opatrovníčky, oboznámil sa so spisovým materiálom a to najmä s rodným listom maloletého A. A., so
správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav.
6. Z obsahu rodného listu maloletého súd zistil, že matkou maloletého A. A. B., nar. XX.XX.XXXX je A.
C., nar. XX.XX.XXXX a otcom je E. B., nar. XX.XX.XXXX.
7. Na Mestskom súde Bratislava II toho času prebieha konanie o návrhu matky o zákaz styku otca
s maloletým A. A. a návrhu otca o rozšírenie styku otca s maloletým A. A. ktoré sú spoločne vedené
pod sp. zn. 9P/60/2025.
8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vykonal v dňoch 03.11.2025 a 04.03.2026 pohovor
s maloletým A. A., ktorý písomne vyhlásil, že si neželá, aby s obsahom jeho pohovoru boli jeho rodičia
oboznámení, čo súd rešpektoval v plnej miere.
9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vo vyjadrení zo dňa 22.05.2026 uviedol, že orgán
SPODaSK kontaktoval E. C. I., zodpovedného vedúceho pre program SPODaSK, TENENET o.z.,
Oravská 4, Senec so žiadosťou o vyjadrenie k realizácii výchovného opatrenia. E. I. vo svojom vyjadrení
uviedol, že aktuálne sú plný čo sa týka výchovných opatrení a odporúčaní na psychologické poradenstvo.
Po ukončení aktuálne realizovaných opatrení by mohli v horizonte jedného - dvoch mesiacov, rodinu
za účelom realizácie výchovného opatrenia zobrať. K veci poradenstva pre rodičov uviedol, že orgán
SPODaSK kontaktoval rodičov a informoval ich, že požiadal psychológa P. Q. J. o odbornú intervenciu
s možnosťou odborného poradenstva, najmä pre otca maloletého. P. J. s poradenstvom súhlasil a
požiadal, aby ho otec maloletého telefonicky kontaktoval a dohodol si konzultáciu priamo s ním. Uvedené
orgán SPODaSK e-mailom dňa 28.04.2026 oznámil otcovi maloletého a požiadal ho o spoluprácu.
Poradenský proces pre otca maloletého v tejto veci orgán SPODaSK považuje v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa. Pán B. však doposiaľ neinformoval orgán SPODaSK, či s poradenstvom súhlasí,
resp. či P. J. kontaktoval. P. Q. J. orgán SPODaSK kontaktoval najmä z dôvodu, že disponoval
informáciami, že v čase spolupráce rodičov s týmto psychológom sa komunikácia rodičov zlepšila a
stretávanie otca s maloletým sa realizovalo. Na základe vyššie uvedeného orgán SPODaSK navrhuje
nariadiť výchovné opatrenie za účelom podrobenia sa odbornému poradenstvu v TENENET o. z.,
Oravská 4, Senec.
10. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 11.06.2026 uviedol, že ak je súd toho názoru, že
je v záujme maloletého dieťaťa nariadiť predmetné výchovné opatrenie, matka bude ochotná sa ho
zúčastňovať.
11. Matka na pojednávaní dňa 11.06.2026 uviedla, súhlasí s nariadením výchovného opatrenia.
12. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 11.06.2026 uviedla, že sa pripája sa k názoru právneho
zástupcu matky a súhlasí s nariadením výchovného opatrenia vzhľadom na situáciu v rodine. Výrazne

odporúča, aby otec pokračoval v poradenských konzultáciách u PhDr. Hrustiča. Výchovné opatrenie
navrhuje realizovať v TENENET v rozsahu 30 hodín pre celú rodinu.
13. Zo screenshotov z aplikácie Edupage súd zistil, že mal. A. A. dostáva opakovane poznámky od
učiteľov za svoje nevhodné správanie (č.l.17-25 spisu) a dňa 09.11.2025 bolo mal. A. A. triednym
učiteľom po prerokovaní s riaditeľom ZŠ udelené opatrenie vo výchove – pokarhanie od triedneho učiteľa
za opätovné porušenie školského poriadku a nevhodné správanie.
14. Z potvrdenie o pravidelnej návšteve terapeutických sedení VIA PSYCHOLOGICA- Psychologické
centrum zo dňa 23.03.202256 súd zistil, že od októbra 2022 do marca 2026 matka absolvovala 34
terapeutických sedení zameraných na psychologickú podporu, rozvoj náhľadu na prežívané ťažkosti a
najmä na výchovné poradenstvo smerujúce k zlepšeniu komunikačných a vzťahových stratégií.
15. Z potvrdenia Lameda, Bratislava zo dňa 25.03.2026 súd zistil, že A. A. je po dobu približne 5 rokov
v pravidelnej homeopatickej starostlivosti B. H. R. F., E., SAKHom.
16. Z Psychologickej správy od E. E. O., zo dňa 24.03.2026 súd zistil, že správanie mal. A. A. je aktuálne
pokojnejšie, menej deštruktívne a agresívne. Psychologička uvádza, že kľúčová je stabilizácia rodinného
prostredia , nakoľko bez spolupráce oboch rodičov a stabilizácie rodinného prostredia nie je možné riešiť
emočnú stabilitu dieťaťa.
17. Z Psychiatrickej správy od E. A. I., zo dňa 03.03.2026 súd zistil, že sklony k sebapoškodzovaniu
sú u mal. A. A. nateraz redukované.
18. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa Čl.5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a. úroveň starostlivosti o dieťa,
b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
21. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
22. Podľa § 37 ods. 4 písm. a) zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na
zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým
bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa
odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom.

23. Podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
24. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného
a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať
predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia,
ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané.
25. Súd vykonal podrobné dokazovanie a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie výchovného
opatrenia je dôvodný, s jeho nariadením nakoniec súhlasila i matka, i kolízny opatrovník. V konaní
nebolo sporné, že medzi rodičmi mal. A. A. je aktuálne hlboký a eskalujúci konflikt, ktorý priamo zasahuje
do psychického vývinu a stability maloletého dieťaťa. Súd pri posudzovaní intenzity tohto konfliktu
vychádzal z princípu najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 5 Zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa), ktorý je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní týkajúcom sa mal. detí.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý A. A. sa ocitol v centre vzájomného
konfliktu svojich rodičov, čím je, podľa názoru súdu, vystavený neprimeranému tlaku, ktorý je v rozpore
s jeho najlepším záujmom. Vývoj a psychické zdravie maloletého A. A. sú vážne ohrozené týmto
dlhodobým konfliktom rodičov, najmä ich nefunkčnou komunikáciou, diametrálne odlišným prístupom
a optike na výchove maloletého, čo sa u mal. dieťaťa už reálne prejavuje alarmujúcimi poruchami
správania v škole, agresiou a sklonmi k sebapoškodzovaniu. Najlepší záujem maloletého nemôže byť
naplnený v prostredí, kde je medzi rodičmi tak výrazná nevraživosť a animozita. Odborné poradenstvo
má najmä rodičov primäť k sebareflexii a k obnoveniu ich schopnosti kooperovať v záujme ich
spoločného syna. Toto výchovné opatrenie nemá charakter sankcie pre žiadneho z jeho rodičov, ani pre
maloletého A. A., je to nevyhnutný, preventívny a podporný zásah štátu s cieľom stabilizovať rodinné
prostredie.
27. Nakoľko napätie medzi rodičmi ako aj súčasný postoj maloletého A. A. nie je možné zmierniť bez
intervencie odborníkov, pričom s nariadením výchovného opatrenia súhlasili obaja rodičia aj kolízny
opatrovník, súd nariadil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov a maloletého zúčastniť
sa odborného poradenstva, ktoré sa bude realizovať na pôde Referátu poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v rozsahu 20 hodín s tým, že účinnosť tohto
výchovného opatrenia bude súd priebežne sledovať.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti
tomuto
rozsudku
možno
podať
odvolanie
do
dňa jeho doručenia, na Mestský súd Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

15

dní

odo

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.