Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 11P/23/2026 z 25. 2. 2026
Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 25. februára 2026, sp. zn. 11P/23/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200508.2
Mestský súd Bratislava II | 11P/23/2026 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200508.2 | 2026-02-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 1 CMP, § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 331 ods. 1 CSP, § 332 ods. 1 CSP, § 366 CMP, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c368372-5cab-4700-bebc-ca289a8dc9d7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200508.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
11P/23/2026
1226200508
25. 02. 2026
JUDr. Hana Posluchová
ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200508.2

Uznesenie
11P/23/2026
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.
XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, B., a otca:
F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, B., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto
rozhodol:
11P/23/2026
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
11P/23/2026
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.02.2026 sa navrhovateľka – matka maloletých detí
domáha nariadenia neodkladného opatrenia, a to uloženia povinnosti otcovi maloletých detí prispievať
na výživu maloletého A. sumou najmenej 250,- eur mesačne a na maloletého C. sumou najmenej 200,eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, na jej bankový účet, počnúc
dňom vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
samej.
2. Matka vo svojom návrhu uviedla, že s otcom sú rodičmi maloletého A. a maloletého C., pričom
nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté deti sa nachádzajú v jej osobnej starostlivosti, pričom
im zabezpečuje každodennú starostlivosť, výchovu a uspokojovanie ich bežných životných potrieb.
Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom doposiaľ nebola upravená rozhodnutím súdu. Medzi
rodičmi existuje len dočasná a právne nezáväzná dohoda o rovnakom prispievaní na spoločný účet
určený na úhradu výdavkov na maloleté deti. Matka má za to, že takto nastavený spôsob zabezpečenia
potrieb maloletých detí nezodpovedá ich odôvodneným potrebám ani schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom otca, ktorý dosahuje výrazne vyšší príjem než ona, čo je jej známe z doterajšieho
spoločného hospodárenia rodičov. Súčasná forma zabezpečovania potrieb maloletých detí nepostačuje
na krytie ich odôvodnených potrieb, najmä nákladov na stravu, bývanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť
a ďalšie bežné výdavky primerané ich veku. Keďže konanie vo veci samej o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom si vyžaduje dlhší čas, je potrebné dočasne upraviť vyživovaciu povinnosť
odporcu, aby nedošlo k ohrozeniu riadneho zabezpečenia potrieb maloletých detí. Navrhovateľka má
za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. Civilného
sporového poriadku, pričom navrhuje rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, keďže skutkový stav je

dostatočne osvedčený a nevyžaduje vykonanie rozsiahleho dokazovania. Navrhovateľka má za to, že
navrhované neodkladné opatrenie je primerané, nevyhnutné a v súlade s najlepším záujmom maloletých
detí, pričom navrhovaná výška výživného predstavuje len dočasnú úpravu vyživovacej povinnosti do
rozhodnutia súdu vo veci samej.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložila kópie rodných listov
maloletých detí, čestné vyhlásenie z 9.2.2026, orientačný rozpis mesačných výdavkov na maloleté deti
a kópie výplatných pások navrhovateľky a otca.
4. Z rodného listu maloletého A. B. vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v B., rodičom – matke: D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, a otcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX. Rodný list je zapísaný v knihe narodení matričného
úradu B. – A., vo zv. XX, ročník 2019, na strane XXX, pod por. č. XXXX.
5. Z rodného listu maloletého C. B. vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v B., rodičom – matke: D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, a otcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX. Rodný list je zapísaný v knihe narodení matričného
úradu B. – A., vo zv. XX, ročník 2022, na strane XXX, pod por. č. XXXX.
6. V orientačnom rozpise mesačných výdavkov na maloleté deti matka deklarovala pravidelné mesačné
výdavky na maloletého A. nasledovne: 120,- eur/strava; 58,- eur/škôlka/ predškolská starostlivosť; 30,eur/oblečenie a obuv, 50,- eur/hygiena a zdravotná starostlivosť; 50,- eur/voľnočasové a záujmové
aktivity; 60,- eur/bývanie - podiel na nákladoch. Pravidelné mesačné výdavky na maloletého C.
deklarovala nasledovne: 120,- eur/strava; 133,- eur/škôlka/predškolská starostlivosť; 30,- eur/oblečenie
a obuv, 30,- eur/hygiena a zdravotná starostlivosť; 50,- eur/voľnočasové a záujmové aktivity; 60,- eur/
bývanie - podiel na nákladoch, t.j. v celkovej výške 791,- eur mesačne na obidve deti.
7. V čestnom vyhlásení zo dňa 09.02.2026 matka vyhlasuje, že maloleté deti sa nachádzajú v jej osobnej
starostlivosti, pričom zabezpečuje ich bežnú každodennú starostlivosť, výchovu a uspokojovanie
životných potrieb, vrátane stravy, bývania, ošatenia, zdravotnej starostlivosti a voľnočasových aktivít
primeraných ich veku. K vyživovacej povinnosti otca zatiaľ neexistuje rozhodnutie súdu. Vyživovacie
príspevky, ktoré boli doteraz poskytované na spoločný účet, nepostačujú na primerané zabezpečenie
potrieb maloletých detí vzhľadom na ich vek a životnú úroveň, ktorú majú zabezpečiť obaja rodičia podľa
§ 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
8. Z obsahu výplatných pások otca za mesiace 6/2024, 11/2024 a 12/2024 vyplýva, že za mesiac 6/2024
bola čistá mzda otca spolu s daňovým bonusom a inými dávkami ku mzde vo výške 1.853,76 eur; za
mesiac 11/2024 vo výške 3.526,97 eur a za mesiac 12/2024 vo výške 2.182,47 eur.
9. Z obsahu výplatných lístkov matky za mesiace 10/2025, 11/2025 a 12/2025 vyplýva, že za mesiac
10/2025 bola čistá mzda matky spolu s finančným príspevkom na stravné vo výške 752,26 eur; za mesiac
11/2025 vo výške 716,96 eur a za mesiac 12/2025 spolu s daňovým bonusom vo výške 836,91 eur.
10. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 11P/4/2026 vedené konanie vo veci samej o návrhu manžela –
otca maloletých detí na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, kde bolo nariadené informatívne stretnutie rodičov na deň 20.03.2026. Otec sa domáha zverenie
detí do rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch a matka žiada zveriť
deti do svojej osobnej starostlivosti s úpravou styku otca každý párny týždeň od soboty popoludní do
nasledujúcej stredy ráno s odovzdaním detí do školského zariadenia, a tiež určenia výživného na
maloletého A. v sume 350,-eur mesačne a na maloletého C. sumou 300,-eur mesačne Vo veci dosiaľ
nebolo právoplatne rozhodnuté.
11. Z lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec maloletých detí dosiahol za obdobie roka 2025
priemerný mesačný vymeriavací základ 777,41 eur a matka dosiahla za mesiace 10-12/2025 priemerný
mesačný vymeriavací základ 817,21 eur.
12. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy
prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
19. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
20. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
21. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než
maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je
možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
23. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
24. Z citovaného ustanovenia § 329 Civilného sporového poriadku ako aj zo samotného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na
základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť
ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

25. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom
mimosporovom
procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a
provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom
konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný
(predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.
Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca
tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie
situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
26. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho
začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku
ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži aj inštitút neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby
účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o
maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného
opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu
práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné
dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
27. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak
mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či
neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
28. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv
dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd
pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre
také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne
riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutej veci
pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom súvisiaceho spisu
sp. zn. 11P/4/2026 a tiež s návrhom matky maloletých detí a k nemu pripojených listinných dôkazov,
s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je daná
naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia
v znení požadovanom matkou.
30. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť
rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal
zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym
spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal
na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo

väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.
31. Súd teda zdôrazňuje, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiť výživné len
v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje
k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe
tvrdení navrhovateľa.
32. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a maloleté
deti sa t.č. nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Matka v návrhu tvrdila, medzi rodičmi existuje
„len dočasná a právne nezáväzná“ dohoda o rovnakom prispievaní na spoločný účet určený na úhradu
výdavkov na maloleté deti, podľa nej však takto nastavený spôsob zabezpečenia potrieb maloletých detí
nezodpovedá ich odôvodneným potrebám ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca,
ktorý dosahuje výrazne vyšší príjem než ona, čo jej je známe z doterajšieho spoločného hospodárenia
rodičov. Súčasná forma zabezpečovania potrieb maloletých detí podľa nej nepostačuje na krytie ich
odôvodnených potrieb, najmä nákladov na stravu, bývanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a ďalšie
bežné výdavky primerané ich veku. V čestnom vyhlásení zo dňa 09.02.2026 priloženom k návrhu matka
ďalej uviedla, že vyživovacie príspevky, ktoré boli doteraz poskytované na spoločný účet, nepostačujú
na primerané zabezpečenie potrieb maloletých detí vzhľadom na ich vek a životnú úroveň, ktorú podľa
§ 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine majú zabezpečiť obaja rodičia.
33. Matka deklarovala mesačné výdavky 791,- eur na obe deti (strava po 120 eur/dieťa, oblečenie po
30 eur/dieťa, bývanie po 60 eur/dieťa, voľnočasové aktivity po 50 eur na dieťa, hygiena a zdravotná
starostlivosť 30-50 eur/dieťa, škôlka/predškolská starostlivosť: C. 133,- eur/mes. a A. 58 eur/mes.), no
neuviedla, akou sumou sa na úhrade týchto výdavkov formou prispievania na ňou spomínaný spoločný
účet podieľa otec. Zároveň nielenže ničím neosvedčila ale ani netvrdila, že súčasná dohoda medzi
rodičmi ohľadom príspevkov na spoločný účet vedie k akútnemu ohrozeniu výživy detí. Naopak,
z jej čestného vyhlásenia implicitne vyplýva, že otec na spoločný účet určený na úhradu výdavkov na
maloleté deti prispieva, matka však výšku jeho príspevkov nepovažuje za postačujúcu „na primerané“
zabezpečenie potrieb maloletých detí vzhľadom na ich vek a životnú úroveň. Neuniklo tiež pozornosti
súdu, že z výplatnej pásky matky za mesiac 12/2025 vyplýva, že si uplatňuje na maloleté deti daňový
bonus po 100 eur mesačne, a tiež má nárok na detský prídavok po 60 eur na každé z detí, t.j. spolu
160 eur mesačne na dieťa, čo v spojení s existujúcimi príspevkami otca na spoločný účet možno na
účely posudzovania dôvodnosti úpravy vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením považovať za
postačujúce pre konštatovanie, že záujem maloletých detí na zabezpečenie ich základných životných
potrieb (bývanie, strava, hygiena, oblečenie a obuv...) ohrozený nie je.
34. Súd ďalej konštatuje, že nemá objektívne preukázané pomery rodičov resp. maloletých detí, a to
ani v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. tieto
pomery nie sú v potrebnej miere osvedčené. Najmä však súd konštatuje, že matka neosvedčila také
okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením
povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti neodkladným opatrením. Súd opätovne zdôrazňuje,
že úprava nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k výživnému je koncipovaná tak, že takéto
neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak je preukázateľne ohrozená výživa maloletého dieťaťa
a aj v takom prípade sa výživné určuje len v nevyhnutnej miere. Z návrhu samotnej matky vyplýva, že
otec sa aktuálne na výžive maloletých detí podieľa, a to príspevkami na spoločný účet. Matka taktiež
neuviedla a ani neosvedčila žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určiť výživné neodkladným
opatrením, resp. ktoré by predstavovali ohrozenie nevyhnutnej výživy maloletých detí. Súd má zato,
že výživa maloletých detí v nevyhnutnej miere zabezpečená je, a to vzhľadom na matkou uvádzané
príspevky otca na spoločný účet, jej mesačný príjem, nárok na prídavky na deti, či ňou uplatňovaný
daňový bonus. Súd podotýka, že ani prípadný doterajší životný štýl maloletých detí nezakladá dôvod
na to, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie v požadovanom znení. Inými slovami – dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP nemôže byť tá skutočnosť, že matka nie
je schopná zabezpečiť maloletým deťom zo svojho príjmu (vrátane daňového bonusu), z detského
prídavku a z príspevkov otca ich doterajšiu životnú úroveň. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že výživa
maloletých detí je v nevyhnutnom rozsahu zabezpečená, keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči
nim dobrovoľne plní, hoc aj nie v rozsahu potrebnom na zachovanie doterajšej životnej úrovne detí,

prípadne nie v rozsahu zodpovedajúcom možnostiam a schopnostiam otca. Je potrebné poukázať i na
to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno založiť len na obave, že otec do budúcna
nedodrží (dočasnú a právne nezáväznú) dohodu o príspevkoch na výživu detí na spoločný účet, a teda
že si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plniť nebude.
35. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo iné dôležité záujmy. Neodkladným
opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť len na zabezpečenie tých
najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. V zmysle vyššie uvedeného (otec sa v zmysle
neformálnej dohody rodičov na úhrade výdavkov a potrieb maloletých podieľa formou príspevkov na
spoločný účet určený práve na úhradu týchto výdavkov) súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že
matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov k maloletým deťom určením výživného v nevyhnutnej miere.
36. Záverom súd dodáva, že procesný inštitút neodkladného opatrenia sa má uplatňovať len výnimočne,
a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby
sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa v danom prípade s ohľadom na matkou tvrdené a súdom zistené
skutočnosti, nestalo. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietol. Až v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
sp. zn. 11P/4/2025 (ktoré na tunajšom súde už prebieha) bude dostatočný priestor na preukázanie
všetkých sporných skutočností, vykonanie dokazovania a zistenie skutkového stavu, a to aj z hľadiska
rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí, ich životnej úrovne a tiež možností a schopností každého
z rodičov.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
11P/23/2026
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia