Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 11P/42/2026 z 21. 4. 2026
Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 21. apríla 2026, sp. zn. 11P/42/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201069.2
Mestský súd Bratislava II | 11P/42/2026 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201069.2 | 2026-04-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 1 CMP, § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 327 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 360 ods. 1 CMP, § 366 CMP, § 28 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 84 ZoR, § 94 ods. 1 ZoR, § 94 ods. 2 ZoR, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a73cca55-ad02-422c-9e5b-72d61c876dce
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201069.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
11P/42/2026
1226201069
21. 04. 2026
JUDr. Hana Posluchová
ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201069.2

Uznesenie
11P/42/2026
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816
16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., a neuvedeného
otca, proti domnelému otcovi: C. E. F. G., C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom trvale bytom H. XX, D., v
konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
11P/42/2026
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
11P/42/2026
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.03.2026 (doplneným dňa 08.04.2026) sa navrhovateľka
– matka maloletého dieťaťa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
domnelému otcovi povinnosť platiť maloletej mesačne výživné vo výške 250,- eur odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia, a to vždy k prvému dňu v mesiaci vopred na účet matky IBAN I.
XXXXXXXXXXXXXXXX XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie otcovstva a
konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom (domnelý otec) sa zoznámila v roku
2021. V čase, keď spolu začali mať intímny vzťah bol odporca ženatý. Navrhovateľka bola v tom
čase slobodná žena a odporca jej často spomínal, že sa bude rozvádzať, čo neskôr skutočne aj
zrealizoval. Medzičasom mala navrhovateľka už partnerský vzťah s iným mužom. S odporcom udržiavala
priateľský, no sporadický kontakt. Nikdy netvorili oficiálny partnerský pár, no zároveň, odkedy sa
poznali (2021), nikdy definitívne neprerušili kontakt. Pomer navrhovateľky a odporcu skončil po tom,
ako navrhovateľka oznámila odporcovi svoje tehotenstvo. Dňa 26.07.2024 okolo 14.15 hod. prišla
navrhovateľka k odporcovi domov taxíkom Bolt, kde mali nechránený pohlavný styk. V tomto čase
navrhovateľka otehotnela, k čomu sedí aj dátum narodenia maloletej. Navrhovateľka v rozhodnom
čase mala pohlavný styk iba s odporcom, preto tvrdí, že otehotnela práve po stretnutí s odporcom.
Dňa 06.08.2024 okolo desiatej večer si urobila navrhovateľka tehotenský test, ktorý bol pozitívny.
Následne písala odporcovi, že sa s ním potrebuje stretnúť, pričom mu rovno a priamo napísala, o
čo ide. Jeho reakcia bola taká, že má ísť na interrupciu. To isté jej odporca povedal aj osobne na
stretnutí dňa 07.08.2024. Zároveň jej odporca oznámil, že o dieťa nebude mať nikdy záujem a bude
navrhovateľke posielať tak maximálne 150,- eur. Potom ho navrhovateľka ešte niekoľkokrát žiadala o
ďalšie stretnutie, a to s nádejou, že nájdu nejaké spoločné riešenie. Navrhovateľka odporcu v čase
tehotenstva kontaktovala viackrát, a to so žiadosťou o finančnú pomoc v čase tehotenstva. Niekoľkokrát
ho prosila, aby sa spolu dohodli na rodičovskej dohode. Napísala mu aj SMS správu, v ktorej mu

oznámila predpokladaný termín pôrodu. Zároveň ho v tejto správe znovu požiadala, aby sa dohodli na
spoločnej výchove a starostlivosti o maloletú. Všetky pokusy navrhovateľky o dohodu boli neúspešné.
Odporca to úplne ignoroval. Dňa XX.XX.XXXX sa narodila maloletá v J.. Otec nebol zapísaný do rodného
listu dieťaťa, a to vzhľadom k tomu, že nedošlo k jeho určeniu, či už na základe prvej, alebo druhej
domnienky otcovstva. Navrhovateľka nie je vydatá. Odporca (biologický otec maloletej) odmietol spraviť
súhlasné vyhlásenie rodičov. Dňa 11.05.2025 Navrhovateľka poslala odporcovi fotku maloletej s textom,
či si svoje rodičovské povinnosti chce plniť dobrovoľne, alebo rozhodnutím súdu. Odporca navrhovateľku
opäť ignoroval, tak mu zavolala. V telefonáte odporca hovoril, že dieťa nie je jeho. Následne sa ho
navrhovateľka spýtala, či je ochotný podrobiť sa DNA testom súkromne - mimo nariadenia súdu. Odporca
chcel čas na premyslenie. Asi po týždni premýšľania odporca objednal a uhradil DNA test zo spoločnosti
K. K. I., I., ktorý sa následne zrealizoval. Navrhovateľka a odporca sa stretli pred nákupným centrom
L. B. D., kde vykonali test podľa pokynov, pričom po celý čas sa navrhovateľka testov nemohla ani
dotknúť - testovanie prebiehalo v réžii odporcu. Po odobratí vzoriek zaniesol odporca sušiť vzorky do
svojho auta. Následne sa navrhovateľka a odporca hodinu spoločne prechádzali a čakali kým sa vzorky
vysušia. Následne ich odporca zobral z auta a zaniesli ich na poštu. Navrhovateľka však nevidela, čo dal
odporca v aute do obálky, nakoľko sa navrhovateľka nemohla priblížiť k jeho autu. Priebeh testovania
neprebiehal pod kontrolou nezávislej osoby, z toho dôvodu navrhovateľka odôvodnene predpokladá,
že odporca do obálky nevložil správnu vzorku, nakoľko výsledok prišiel negatívny. Výsledok tohto
testu vylúčil odporcove otcovstvo. Takýto výsledok je však podľa názoru navrhovateľky nesprávny a
nepravdepodobný, keďže v rozhodnom čase s nikým iným nemala pohlavný styk. Výsledok testu mal byť
dodaný najneskôr do 5 dní, avšak výsledok prišiel až o takmer dva týždne. Navrhovateľka zdôrazňuje, že
výsledok súkromného DNA testu, ktorý predložil odporca nemožno považovať za hodnoverný dôkaz o
vylúčení otcovstva. Testovanie neprebehlo za účasti žiadnej nezávislej alebo odborne spôsobilej osoby,
pričom celý proces od odberu vzoriek až po ich odoslanie mal plne pod kontrolou odporca. Navrhovateľka
nemala možnosť overiť, aké vzorky boli reálne vložené do obálky a odoslané na vyhodnotenie, keďže
odporca manipuloval so vzorkami bez jej prítomnosti a bez akejkoľvek kontroly. Za týchto okolností
nie je možné vylúčiť závažné pochybnosti o pravosti a autenticite odoslaného biologického materiálu.
Navrhovateľka zároveň navrhuje, aby v konaní vo veci samej súd nariadil znalecké dokazovanie
prostredníctvom DNA testu vykonaného pod kontrolou. Navrhovateľka je pripravená sa takémuto
testovaniu kedykoľvek podrobiť. Po doručení výsledku chcel odporca vykonať ďalší test. Navrhovateľke
zaslal peniaze na objednanie testov, pričom jej poslal presnú sumu, keďže vedel, že navrhovateľka
bude testy objednávať z rovnakej spoločnosti ako pred tým - zo spoločnosti K. K. I., I.. Navrhovateľka s
odporcom sa znova stretli. Odporca sa na tomto stretnutí spýtal, či bude navrhovateľka výsledok testu
rešpektovať, nech bude výsledok akýkoľvek. Navrhovateľka mu odpovedala, že bude rešpektovať jedine
taký výsledok, ktorý potvrdí otcovstvo odporcu, keďže iná možnosť neprichádzala do úvahy, nakoľko
navrhovateľka v rozhodnom čase mala pohlavný styk iba s odporcom. Odporca bol v rozhodnom čase
jej jediný sexuálny partner, preto si je úplne istá, že je biologickým otcom dieťaťa - maloletej. Na to sa
odporca nahneval a odmietol spraviť ďalší test, zo stretnutia s navrhovateľkou odišiel, avšak naďalej
ju neustále kontaktoval a riešil v komunikácii maloletú. Z komunikácie medzi účastníkmi vyplýva, že
odporca si je vedomý existencie maloletej a svojej potencionálnej vyživovacej povinnosti, pričom na
túto skutočnosť reaguje. V predmetnej komunikácii navrhovateľka poukazuje na potrebu zabezpečenia
starostlivosti o maloletú, vrátane umiestnenia do jaslí z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Odporca na túto situáciu reaguje spôsobom, z ktorého je zrejmé, že poskytnutie finančných prostriedkov
podmieňuje nevhodnými požiadavkami voči navrhovateľke, konkrétne zaslaním jej osobných fotografií.
Takéto konanie odporcu je v rozpore so záujmom maloletej a svedčí o jeho neochote riadne a dobrovoľne
plniť rodičovské povinnosti. Odporca teda odmietol spraviť súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve pred
matrikou. V každom prípade navrhovateľka s nikým iným v rozhodnom čase nesúložila. S partnerom,
s ktorým v danom čase žila, mali akurát veľkú krízu a mesiac, v ktorom navrhovateľka otehotnela, nemala
s vtedajším partnerom pohlavný styk. Takže on, ako ani iný ďalší muž, neprichádza do úvahy. Preto
je navrhovateľka presvedčená o tom, že biologickým otcom dieťaťa je odporca. Navrhovateľka tento
návrh podala najskôr, ako vedela/mohla. Ako už bolo v tomto návrhu spomenuté, navrhovateľka robila
všetko pre vzájomnú dohodu a aj to je jeden z dôvodov, prečo návrh na súd podala až teraz. Ďalší
z dôvodov je, že sa navrhovateľka odporcu bála, nakoľko sa jej viackrát rôzne vyhrážal, napr. tým,
že si ju počas sexuálneho aktu nahrával bez jej vedomia. Tento dôkaz vie navrhovateľka v hlavnom
konaní v prípade potreby predložiť, momentálne nepredkladá pre nevhodný, vulgárny obsah zo strany
odporcu. Odporca písal, že by sa o navrhovateľku a maloletú staral, ak by mu navrhovateľka poslala
svoje fotky s eroticky ladeným podtónom. Keď navrhovateľka nepristála na túto jeho hru, napísal,
že si nájde inú ženu a bude mať s ňou deti. V týchto správach v podstate aj priznáva, že je otcom

maloletej. Na tomto mieste je vhodné podotknúť, že dané konverzácie s odporcom nemajú žiaden
vplyv na to, aká je navrhovateľka matka. Svojmu dieťaťu zabezpečuje riadnu starostlivosť a výchovu.
Odporca sa však v spomínaných konverzáciách nikdy nezaujímal o dieťa, o jej blaho a dobro. Práve
naopak, svoju starostlivosť o ňu dokonca podmieňoval poslušnosťou navrhovateľky. Až keď urobí
navrhovateľka toto a tamto, tak sa o ňu a maloletú postará. To, že je odporca otcom maloletej je zrejmé
aj z ich vizuálnej podoby a viacerých spoločných čŕt. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je
zrejmé, že zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi. Okrem neho navrhovateľka s iným mužom
v rozhodnom čase nemala pohlavný styk. Odporca je jediným možným biologickým otcom maloletej.
Odporca svoje otcovstvo popiera a o dieťa neprejavuje žiaden záujem. O narodení dieťaťa navrhovateľka
informovala odporcu správou, na ktorú však on nezareagoval. Odporca nemá so svojou dcérou žiaden
vzťah, nepozná ju a ani sa o to nikdy žiadnym spôsobom nepokúsil. Odporca sa žiadnym spôsobom
nepodieľa na výchove a na starostlivosti o svoje dieťa. Odporca sa vyjadril, že navrhovateľke nič nedá,
keďže má navrhovateľka podľa jeho názoru dosť peňazí. Navrhovateľka síce nemá presné informácie
o tom, aký je odporcov pravidelný príjem, avšak vzhľadom na jeho vysoký životný štandard predpokladá,
že to nebude málo. Odporca pravidelne navštevuje drahé reštaurácie a bary, nosí značkové oblečenie
za niekoľko stoviek až tisícok eur. Navrhovateľka mu videla hodinky za niekoľko desiatok tisíc eur.
Chodí na luxusné dovolenky (väčšinou na jachtu, na pobrežie L. A. M.). Navrhovateľke spomínal, že
na osobu takáto dovolenka vyjde okolo 15.000,- eur. Zároveň odporca žil a aj žije v centre D. na
H. ulici. Luxusný byt, ktorý užíva je napísaný na jeho rodinu, avšak daným bytom disponuje a aj ho
užíva výlučne sám odporca. Rovnako užíva (alebo aspoň užíval) viacero luxusných vozidiel. Odporca
sa dlhodobo pohybuje v podnikateľskom prostredí. Aktuálne podľa dostupných informácií stále pôsobí
ako konateľ vo viacerých obchodných spoločnostiach. Minimálne jedna z jeho spoločností (I. N. I.,
I.: H. XX/X, D. - F. O. I. F., P.: XX XXX XXX) je naďalej aktívna, keďže začiatkom roka 2026 došlo
k zmene jej názvu (predtým Q. B. I.) a k odpredaju jeho obchodného podielu. Zároveň, z indexu
podnikateľa vyplýva, že viaceré firmy odporcu boli v predošlých rokoch ziskové. Odporca má objektívne
zachované (resp. nadštandardné) schopnosti a možnosti zabezpečovať plnenie vyživovacej povinnosti
voči maloletej, keďže sa dlhodobo realizuje v podnikateľskej činnosti a vykonáva funkcie štatutára
vo viacerých obchodných spoločnostiach. Z verejne dostupných údajov vyplýva aj to, že odporca je
konateľom spoločnosti C. R. I., ktorá v roku XXXX vykázala tržby a výnosy vo výške 132.900,- eur a zisk
95.880,- eur. Tieto údaje svedčia o bonite odporcu, resp. o tom, že jeho ekonomické zázemie umožňuje
riadne plniť vyživovaciu povinnosť v primeranej výške. Súčasne je zrejmé, že odporca má dostatok času,
organizačných kapacít a prostriedkov na zapájanie sa do rozsiahlych projektov a verejných súťaží, čo je
relevantné pre posúdenie jeho reálnych možností. Zo súťažného návrhu predloženého za spoločnosť Q.
B. I. (v dokumente uvádzaná ako účastník verejnej obchodnej súťaže vyhlásenej obcou L.) vyplýva, že
odporca v postavení konateľa podpisuje podanie súťažného návrhu a spoločnosť deklaruje pripravenosť
realizovať transakciu a záväzky spojené s predmetom súťaže, vrátane návrhu kúpnej ceny 198.500,eur, a záväzku uhradiť kúpnu cenu v stanovenej lehote. Uvedené preukazuje, že odporca sa naďalej
aktívne podieľa na väčších projektoch a disponuje zodpovedajúcim zázemím, čo je v rozpore s prípadnou
tvrdenou neschopnosťou plniť vyživovaciu povinnosť. Za tejto situácie je namieste, aby súd pri určení
výživného vychádzal z princípu, že výživné sa neurčuje len podľa formálne deklarovaných príjmov, ale
podľa skutočných schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, a aby prihliadol aj
na to, že odporca má reálne podmienky zabezpečiť maloletej primeranú životnú úroveň. Navrhovateľka
je naopak odkázaná na rodičovský príspevok, pričom v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti
zo strany odporcu voči maloletej dcére sa ocitla vo finančnej tiesni a zároveň nemá reálnu možnosť
profesijne sa realizovať v rozsahu porovnateľnom s odporcom, keďže výchova a každodenná osobná
starostlivosť o maloletú je v celom rozsahu výlučne na nej. Zároveň navrhovateľka uvádza, že v čase, keď
sa stretávala s odporcom, tak spomínal, že pracuje aj v štátnej správe. V minulosti sa dokonca angažoval
v politike. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je v danej veci daná predovšetkým tým, že maloletá je
dieťa v útlom veku, úplne odkázané na každodenné zabezpečovanie základných životných potrieb zo
strany matky (navrhovateľky). Ide najmä o náklady na bývanie, stravu, plienky, dojčenskú a hygienickú
výbavu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, lieky, vitamíny, cestovné a ďalšie bežné výdavky súvisiace
so starostlivosťou o novorodenca a dojča. Tieto potreby vznikajú priebežne, opakovane a bez možnosti
ich odkladu. Maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX a od svojho narodenia je v celodennej osobnej
starostlivosti navrhovateľky. Odporca na jej výživu a potreby od narodenia dobrovoľne neprispieva
vôbec, resp. neprispieva v rozsahu zodpovedajúcom ani len nevyhnutnej miere. Celé materiálne a
osobné bremeno starostlivosti o maloletú tak znáša výlučne navrhovateľka. Bez okamžitého zásahu
súdu je teda maloletá fakticky odkázaná len na obmedzené príjmové a majetkové pomery navrhovateľky,
hoci podľa tvrdení a predložených listín je vysoko pravdepodobné, že biologickým otcom maloletej

je práve odporca, a že tento má objektívne výrazne lepšie zárobkové, majetkové a podnikateľské
možnosti ako navrhovateľka. Nečinnosť odporcu tak bezprostredne prenáša celé bremeno vyživovacej
povinnosti na jedného rodiča, čo je stav právne aj fakticky neudržateľný. Neodkladnosť situácie spočíva
aj v tom, že konanie vo veci samej o určenie otcovstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností bude nevyhnutne časovo náročnejšie, najmä ak bude potrebné znalecké dokazovanie alebo
súdom nariadené genetické testovanie. Samotný odporca navyše podľa komunikácie deklaroval, že má
záujem vec procesne naťahovať a komplikovať. Maloletá však nemôže čakať na právoplatné skončenie
konania vo veci samej, pretože jej potreby vznikajú denne a musia byť zabezpečované okamžite. V
konaní o neodkladnom opatrení pritom nejde o konečné vyriešenie otázky otcovstva, ale o dočasnú
ochranu dieťaťa do času, kým bude táto otázka spoľahlivo vyriešená v merite veci. Na nariadenie
neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie pravdepodobnosti nároku a potreby bezodkladnej úpravy
pomerov. V predmetnej veci je pravdepodobnosť otcovstva odporcu osvedčovaná najmä tým, že
navrhovateľka tvrdí a je pripravená preukázať, že v rozhodnom období nemala pohlavný styk s iným
mužom, ďalej komunikáciou medzi účastníkmi pred a po zistení tehotenstva, správaním odporcu po
oznámení tehotenstva, jeho reakciami v súvislosti s interrupciou, následným odmietaním dobrovoľného
uznania otcovstva a rozporuplným postupom v otázke DNA testovania. Navrhovateľka je naopak osobou
na rodičovskej dovolenke, resp. osobou zabezpečujúcou celodennú starostlivosť o maloletú, a jej
možnosti získavať príjem sú objektívne výrazne obmedzené. Skutočnosť, že osobnú starostlivosť o
maloletú vykonáva výlučne ona, nemôže byť na ujmu dieťaťa. Maloletá má právo podieľať sa na životnej
úrovni oboch rodičov, nielen matky. Zo skutkových tvrdení uvedených v návrhu zároveň vyplýva, že
odporca dlhodobo odmieta prevziať akúkoľvek rodičovskú zodpovednosť dobrovoľne. Navrhovateľka
sa opakovane pokúšala o mimosúdnu dohodu, avšak bezúspešne. Za tejto situácie nie je reálne
očakávať, že by bez súdneho zásahu začal odporca na Maloletú spontánne a riadne prispievať. Práve
naopak. jeho doterajšie konanie osvedčuje potrebu okamžitej, autoritatívnej a dočasnej úpravy pomerov.
S prihliadnutím na vek maloletej, jej úplnú odkázanosť na výživu a starostlivosť dospelej osoby, na
doterajšiu nulovú participáciu odporcu, na finančnú situáciu navrhovateľky a na pravdepodobné dlhšie
trvanie konania vo veci samej, sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Bez
jeho nariadenia by boli oprávnene záujmy maloletej bezprostredne ohrozené tým, že by jej výživa a
všetky súvisiace potreby zostali po neurčitý čas zabezpečované výlučne z obmedzených prostriedkov
navrhovateľky, hoci existuje hodnoverne osvedčený predpoklad, že na ich úhrade sa má podieľať aj
odporca. Neodkladné opatrenie je preto v najlepšom záujme maloletej a predstavuje primeraný, dočasný
a nevyhnutný zásah do času rozhodnutia vo veci samej.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložila rodný list maloletého dieťaťa,
komunikáciu medzi ňou a domnelým otcom cez aplikáciu WhatsApp, DNA test - protokol K. K. I. I. zo
dňa 04.08.2025, pokladničné doklady, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX
zo dňa 03.03.2025, výpočet pomernej časti mesačných nákladov na dieťa (nevyhnutné potreby), záznam
domnelého otca na webe indexpodnikatela.sk a súťažný návrh spoločnosti Q. B. I.. k verejnej obchodnej
súťaži, ktorú vyhlásila obec L. zo dňa 15.12.2025.
4. Na tunajšom súde je vedené konanie vo veci samej pod sp. zn. 11Pc/18/2026. Vo veci samej sa
navrhovateľka domáha určenia otcovstva k maloletému dieťaťu, úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, a určenia príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke. Vo
veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.
5. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11Pc/18/2026-62 zo dňa 07.04.2026 bolo konanie o návrhu na
určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke vylúčené zo spisu vedeného pod sp.
zn. 11Pc/18/2026 na samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 11Pc/20/2026. Vo veci dosiaľ nebolo
rozhodnuté.
6. Z rodného listu maloletej A. B. vyplýva, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX v D., rodičom – matke: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, a neuvedenému otcovi. Rodný list je zapísaný v knihe narodení matričného úradu
D. – J., vo zv. XX, ročník 2025, na strane XXX, pod por. č. XXX.
7. Z DNA testu K. K. I. I. zo dňa 04.08.2025, vyplýva, že otcovstvo F. G. (domnelého otca) voči
testovanému dieťaťu je vylúčené. Pravdepodobnosť otcovstva je 0,00 %, paternity index (PI) = 0, počet
systémov vylučujúcich otcovstvo bol 9.

8. Zo záznamu osoby: F. G., na webovom sídle P. vyplýva, že domnelý otec je súčasným konateľom
v spoločnosti C. R. I., u ktorej je na webe uvedený zisk za rok XXXX vo výške 95.880,00 eur a tržby
a výnosy za rok XXXX vo výške 132.900,00 eur. Ako súčasný konateľ je ďalej uvedený v ďalších troch
spoločnostiach (Q. I., I. N. I., M. S. I.) s vykázanými stratami, a ako spoločník (100%) v jednej spoločnosti
(M. S. I.) so stratou -385,00 eur.
9. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 03.03.2025 vyplýva, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava priznala pani A. B. (matke) nárok na materské z nemocenského
poistenia zamestnanca zamestnávateľa T. D. I., vo výške 34,23915000 eur za deň od 19. februára 2025
do zániku nároku na materské.
10. Mesačné náklady na dieťa (nevyhnutné potreby) matka deklarovala nasledovne: bývanie (pomerná
časť) – 100,- eur, strava – 70,- eur, plienky – 30,- eur, lieky a zdravotné potreby – 12,- eur, oblečenie –
10,- eur, obuv – 15,- eur, hygiena – 13,- eur, spolu vo výške 250,- eur.
11. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a
starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa
berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri
všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú
detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na
pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v
rozpore s jeho záujmom (ods. 3).
12. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy
prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
23. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
24. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností aj sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 84 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, otcovstvo sa určuje
na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo
rozhodnutím súdu.
28. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
29. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho
začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku
ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby
účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu
o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením
neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o
predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd
podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
30. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu závažnejších pochybností o potrebe
a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má teda slúžiť k ochrane
práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa,
ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine
v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia
je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. V prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, alebo osvedčenia iného
závažného dôvodu, je namieste neodkladným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci.
31. Po preskúmaní návrhu, predložených dôkazov a tiež na základe obsahu súvisiaceho spisu sp. zn.
11Pc/18/2026 súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia
v požadovanom znení.
32. Podaným návrhom navrhovateľka uplatnila voči odporcovi nárok na výživné na maloletú
v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP v spojení s § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť.
33. Súd konštatuje, že rodičovské práva a povinnosti patria od narodenia do plnoletosti dieťaťa obom
rodičom, t.j. výlučne osobám, ktoré sú podľa Zákona o rodine považované za rodičov. Teda žene, ktorá
dieťa porodila – matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva. Matka aj otec sú pri výkone
rodičovských práv a povinností rovnoprávni. To ale predpokladá, že obaja musia byť známi, čiže sú

v zmysle práva uznaní za rodičov dieťaťa a sú ako rodičia zapísaní v knihe narodení. (C., B. Zákon
o rodine. Komentár. 3.vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2019, s.169.)
34. V posudzovanej veci je predovšetkým treba zdôrazniť, že odporca nemá v zmysle právneho poriadku
Slovenskej republiky, t.j. najmä Zákona o rodine, právne postavenie rodiča maloletej, pretože nie je
dosiaľ zapísaný v knihe narodení príslušnej matriky, resp. v rodnom liste dieťaťa. Na tomto fakte nič
nemenia ani navrhovateľkou – matkou maloletej tvrdené okolnosti splodenia maloletej.
35. Navrhovateľka spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
predovšetkým priloženou nedatovanou komunikáciou medzi ňou a odporcom cez aplikáciu WhatsApp
osvedčovala, že odporca je biologickým otcom maloletej. Zo žiadneho z ňou predložených dôkazov
však nemožno vyvodiť záver o otcovstve odporcu k maloletej bez akýchkoľvek pochybností, a to najmä
v kontexte s výsledkom DNA testu zo dňa 04.08.2025. Pokiaľ totiž aj z vyjadrení domnelého otca
v pripojenej Whatsapp komunikácii vyplýva, že „odporca si je vedomý existencie maloletej a svojej
potencionálnej vyživovacej povinnosti“, tak rozhodne z tejto komunikácie nevyplýva výslovné priznanie
odporcu, že je otcom maloletej. Najmä však samotná navrhovateľka v návrhu uvádza, že „odporca
svoje otcovstvo popiera“. K uvedenému je treba konštatovať, že len riadne vykonaným dokazovaním
v konaní o určenie otcovstva je možné s istotou ustáliť biologické otcovstvo k maloletej, a tým prípadne
dosiahnuť zmenu právneho postavenia odporcu vo vzťahu k maloletej.
36. Keďže teda odporca t.č. nemá právne postavenie rodiča maloletej, a teda z hľadiska Zákona
o rodine nie je nositeľom rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej, nesvedčí mu ani
pasívna vecná legitimácia v tomto konaní. Už na základe uvedeného záveru, t.j. aj bez vyhodnocovania
tvrdení navrhovateľky o potrebe bezodkladnej úpravy, súdu neostalo iné, než zamietnuť jej návrh
na uloženie povinnosti odporcovi hradiť výživné na maloletú formou neodkladného opatrenia, bez
vykonania náležitého dokazovania. Uvedený nárok je totiž možné uplatniť jedine voči rodičovi, v tomto
prípade otcovi dieťaťa. Odporca je však v tejto fáze konania podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine stále
iba domnelým, nie však zákonným otcom maloletej.
37. Na tunajšom súde je síce pod sp. zn. 11Pc/18/2025 vedené konanie podľa § 94 ods. 1 Zákona
o rodine o určenie otcovstva na návrh matky maloletej, avšak v tomto dosiaľ nebolo rozhodnuté. Vec
je v štádiu vyrubovania súdneho poplatku a odporca ako domnelý otec maloletej sa zatiaľ k návrhu
nemal možnosť vyjadriť. Samotné tvrdenia navrhovateľky o biologickom otcovstve domnelého otca
ani v spojení s priloženou nedatovanou Whatsapp komunikáciou medzi účastníkmi (najmä v kontexte
s priloženým DNA testom zo dňa 04.08.2025) nepostačujú na záver, že domnelý otec je biologickým
otcom maloletej. Matka by túto skutočnosť mohla preukázať napríklad predložením súkromného
genetického testu resp. znaleckého posudku potvrdzujúceho otcovstvo, prípadne ak by v konaní pred
súdom domnelý otec prehlásil, že je biologickým otcom maloletej. Kým ale otázka otcovstva odporcu
nie je vyriešená, nemožno bez ďalšieho vychádzať z toho, že domnelému otcovi vznikla vyživovacia
povinnosť. Táto okolnosť sama osebe bráni tomu, aby súd uložil odporcovi/domnelému otcovi povinnosť
platiť výživného ako rodičovi dieťaťa.
38. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť
rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal
zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym
spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal
na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo
väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.
39. Návrh však nebol osvedčený v potrebnej miere aj pokiaľ ide o tvrdené ohrozenie výživy maloletej.
Podľa navrhovateľky potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná predovšetkým tým, že maloletá
je ohľadom zabezpečovania jej základných životných potrieb plne odkázaná len na jej obmedzené
príjmové a majetkové pomery, pričom odporca, ktorý má výrazne lepšie zárobkové, majetkové a
podnikateľské možnosti ako navrhovateľka, na maloletú neprispieva. K tomu súd konštatuje, že svoje
príjmové a majetkové pomery, ktoré majú byť len obmedzené, navrhovateľka v návrhu bližšie neopísala.

Z obsahu návrhu je zrejmé len to, že navrhovateľka t.č. poberá rodičovský príspevok a detský prídavok –
svoje majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí väčšej hodnoty či výšku úspor) však
v návrhu nekonkretizovala. Súd preto nemal za preukázané, že by základná výživa maloletej zostala
bez okamžitého zásahu súdu bezprostredne ohrozená.
40. Súd i naďalej koná vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11Pc/18/2025, kde sa matka
domáha proti domnelému otcovi určenia otcovstva a následnej úpravy výkonu práv a povinností rodičov
k maloletej. Matka na základe dokazovania môže v budúcnosti po zvážení všetkých nových skutočností
podať prípadne nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa opätovne môže domáhať
uloženia vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere za splnenia zákonných podmienok.
41. Keďže navrhovateľka neosvedčila, že domnelý otec je z právneho hľadiska otcom maloletej,
a zároveň neosvedčila ani bezprostredné ohrozenie výživy maloletej, súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
11P/42/2026
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia