{"guid": "4171cf09-79fb-4351-854f-2badce1a6b82:8c57f27e-602d-4620-bf1c-7e5e20beabb5", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1120214481.5", "spisova_znacka": "B1-36Cbi/7/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-36Cbi/7/2020 z 12. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 12. septembra 2024, sp. zn. B1-36Cbi/7/2020, ECLI:SK:MSBA3:2024:1120214481.5", "identifikacne_cislo": "1120214481", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Ildikó Kohoutová", "sudca_id": 1257, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ildiko-kohoutova-1257", "datum_vydania": "2024-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c57f27e-602d-4620-bf1c-7e5e20beabb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1120214481.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:1120214481.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:1120214481.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\nB1-36Cbi/7/2020\n1120214481\n12. 09. 2024\nJUDr. Ildikó Kohoutová\nECLI:SK:MSBA3:2024:1120214481.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: JUDr. Oliver Korec, so\nsídlom kancelárie Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Blitshtein\nTrading, s.r.o, so sídlom Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 46 853 359, proti žalovanému: BBME,\ns.r.o., so sídlom Matejkova 3272/11, 841 05 Bratislava, IČO: 48 134 147, právne zast.: JUDr. Juraj\nGajdošík, advokát so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 42 050 804, o určenie neúčinnosti\nprávneho úkonu, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu zamieta\nII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 09. 2020 domáhal určenia neúčinnosti\nprávneho úkonu voči konkurzným veriteľom v zmysle ust. § 57, ust. 59 a ust. 60 zákona č. 7/2005 Z.z.\no konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len „ZKR“). Konkrétne\nžiadal, aby súd určil, že právne úkony úpadcu, splatenie pôžičky žalovanému z 19. júna 2019 vo výške\n66.667,- EUR a z 25. júna 2019 vo výške 33.333,- EUR, sú v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu\nvedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-8K/51/2019 voči veriteľom úpadcu neúčinné.\nZároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do konkurznej podstaty\npeňažnú náhradu v sume 100.000,- EUR.\n2. Ako dôvod podania predmetnej žaloby uviedol, že pôvodne Okresný súd Bratislava I uznesením\nč.k. 8K/51/2019 zo dňa 16.09.2019 (ďalej aj len „uznesenie“) vyhlásil na majetok dlžníka: Blitshtein\nTrading, s.r.o, so sídlom Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 46 853 359 (ďalej aj len „úpadca)\nkonkurz a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Oliver Korec. Predmetné uznesenie bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku č. 185/2019 dňa 25.09.2019. Žalobca po ustanovení do funkcie správcu úpadcu,\nbez zbytočného odkladu písomne požiadal o poskytnutie súčinnosti osoby, ktoré disponovali účtovnými\ndokladmi úpadcu. Za účelom kontroly účtovníctva úpadcu nechal správca úpadcu vypracovať Správu\nz kontroly účtovníctva pre správcu konkurznej podstaty o možnosti odporovateľnosti právnych úkonov.\nNa základe predložených účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný poskytol dňa 3. septembra\n2018 úpadcovi pôžičku vo výške 100.000,- EUR. Úpadca splatil predmetnú pôžičku žalovanému dvomi\nčiastočnými úhradami realizovanými v dňoch 19. júna 2019 a 25. júna 2019. V čase, keď úpadca splatil\nžalovanému pôžičku, bol v úpadku vo forme predĺženia a aj vo forme platobnej neschopnosti.\n3. Z ustanovení § 57 ods. 2,4 ZKR a § 59 ods. 1,3,4 ZKR vyplýva, že pre účely úspešného\nodporovania právneho úkonu predpokladá ZKR kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: a)\nexistencia zvýhodňujúceho právneho úkonu dlžníka, ktorým inak neodôvodnene zvýhodnil svojho\nveriteľa; b) zvýhodňujúci právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka;\nc) zvýhodňujúci právny úkon bol urobený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania; d)\nprávo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od\n\nvyhlásenia konkurzu; e) odporuje sa právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky\nniektorého z veriteľov dlžníka.\n4. K splneniu jednotlivých podmienok žalobca uviedol nasledovné. Existenciu zvýhodňujúceho právneho\núkonu úpadcu, na základe ktorého neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa - žalovaného, možno\nodvodiť zo skutočnosti, že splatením pôžičky práve žalovaného zvýhodnil tohto svojho veriteľa oproti\nostatným veriteľom. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na skutočnosť, že v čase vrátenia\npôžičiek žalovanému mal úpadca aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky boli v rozhodnom čase, t.j.\nv čase 19.06.2019 a 25.06.2019 už dávno po lehote splatnosti. V zmysle ustanovenia § 59 ZKR\nplatí, že skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívny charakter, t.j.\nk odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany. S poukazom na uvedené\npreto možno konštatovať, že vrátením pôžičiek prišlo k zvýhodneniu žalovaného na úkor ostatných\nveriteľov. Na základe vykonanej kontroly účtovných a iných predložených dokladov žalobca zistil, že\nk zvýhodňujúcim právnym úkonom prišlo v období, keď úpadca už bol v úpadku. Z účtovnej závierky\nmalej účtovnej jednotky k 31.12.2018, verejne dostupnej na registri účtovných závierok vyplývalo, že\núčtovná jednotka vykazovala neobežný majetok na riadku 02 Súvahy v netto hodnote vo výške 358.288,Eur a obežný majetok na riadku 33 vo výške 482.225,- Eur. Z tejto účtovnej závierky vyplývalo, že\núčtovná jednotka v roku 2018 vykazovala na riadku 80 Súvahy vlastné imanie vo výške - 416 294,00\nEur. Vlastné imanie predstavuje hodnotu, o ktorú majetok spoločnosti ocenený v účtovných cenách\npresahuje záväzky spoločnosti. Kontrolou bolo ďalej zistené, že hodnota záväzkov účtovnej jednotky\nku dňu 31.12.2018 vykázaná na riadku 101 dosahovala sumu 1.275.298,00 Eur. Hodnota majetku\núčtovnej jednotky ku dňu 31.12.2018 vykázaná na riadku 01 predstavovala sumu 859.004,00 Eur. Z\nuvedeného vyplýva, že úpadca bol k 31.12.2018 v úpadku vo forme predlženia. Úpadca vykazoval\nna riadku 80 k 31.12.2018 záporné vlastné imanie vo výške - 416.294,00 Eur. Žalobca má za to,\nže vzhľadom na skutočnosť, že úpadca bol k 31.12.2018 v úpadku vo forme predlženia, možno\nodôvodnene predpokladať, že bol v úpadku vo forme predlženia aj k 19.06.2019 a k 25.06.2019,\nkedy došlo k splateniu predmetnej pôžičky úpadcom. Úpadca ďalej nenadobúdal počas roka 2019\nžiaden majetok, ale práve naopak, úpadca sa v priebehu celého roka kontinuálne už od januára 2019\nzbavoval majetku predajom motorových vozidiel, predajom hnuteľných vecí a podobne... Žalobca má\nk dispozícii Saldokonto záväzkov k 30.06.2019 z účtovníctva úpadcu, ktoré priložil k podanej žalobe,\nz ktorého vyplýva, že úpadca mal k 30.06.2019 záväzky vo výške 949.626,06 Eur, pričom konkrétna\nsuma záväzkov k rozhodnému dňu, t.j. ku dňu splatenia pôžičky 19.06.2019 a 25.06.2019 bola vo výške\n938 474,08 Eur ku dňu 19.06.2019 a vo výške 946.255,65 Eur ku dňu 25.06.2019. Majetok úpadcu\nvie správca preukázať iba k 31.12.2018 podľa Účtovnej závierky k 31.12.2018, ktorý bol evidovaný vo\nvýške 859.004 Eur, čo však k rozhodnému dňu 19.06.2019 a 25.06.2019 s určitosťou nie je rovnaký\nstav majetku. Podľa účtovníctva úpadcu, úpadca evidoval k 30.06.2019 podľa Saldokonta pohľadávok\nmajetok, t.j. pohľadávky v celkovej výške 126.379 Eur, pričom možno odôvodnene predpokladať, že\nkeď ich evidoval v účtovníctve k 30.06.2019 tak ich evidoval aj k 19.06.2019 a 25.06.2019 (t.j. 11 a\n5 dní vopred) a ďalej vie správca s určitosťou potvrdiť že úpadca evidoval aj majetok, ktorý správca\nzaradil do súpisu oddelenej podstaty v celkovej výške 44.682,50 Eur a hnuteľné veci zaradené v súpise\nvšeobecnej podstaty v celkovej sume 6.990,26 Eur. Zároveň správca eviduje ku dňu vyhlásenia konkurzu\naj finančný zostatok na účte v celkovej výške 53.760,91 Eur (žalobca si je vedomý že k 19.06.2020 a\n25.06.2019 mohol byť zostatok financií na účte odlišný od zostatku ku dňu vyhlásenia konkurzu avšak\nnepredpokladá výrazne odlišný stav financií - vyšší, už 25.07.2019 čo je približne mesiac po splatení\npôžičky už úpadca so zostatkom financií na bankovom účte nemanipuloval.). Iný majetok správca v\núčtovníctve k 30.06.2019 neeviduje a zároveň neeviduje ani nijaký úbytok od 19.06.2019 do 30.06.2019\na preto možno odôvodnene predpokladať, že hodnota majetku úpadcu spolu k 19.06.2019 bola účtovne\nvo výške 231.182,67 Eur. Žalobca sa týmto snaží poukázať na skutočnosť, že v čase splatenia pôžičky\nbol úpadca v úpadku vo forme predlženia a to aj vzhľadom na skutočnosť, že správca sa snažil čo\nnajpresnejšie zhodnotiť číslo ohľadom majetku úpadcu k rozhodnému dňu. S určitosťou však správca\nvie povedať presný stav záväzkov k 19.06.2019 a 25.06.2019, ktorý je podľa Saldokonta záväzkov vo\nvýške 938 474,08 Eur ku dňu 19.06.2019 a vo výške 946.255,65 Eur ku dňu 25.06.2019 a keby sa\naj vychádzalo z veľmi pozitívneho čísla majetku ešte na konci roka 2018 (majetok vo výške 859.004,Eur, čo však s určitosťou nebol stav majetku k 19.06.2019 aj vzhľadom na uvedené zistenia majetku\nsprávcu v konkurze), tak aj v tomto prípade vychádza úpadcovi záporne vlastne imanie vo výške 79.470,08 Eur ku dňu 19.06.2019 resp. - 87.251,65 Eur ku dňu 25.06.2019, čo znamená že úpadca\nbol k 19.06.2019 s určitosťou v úpadku vo forme predlženia. Žalobca zároveň uvádza, že účtovná\nzávierka za rok 2018 zostavená k 31.12.2018 bola zostavená dňa 18.06.2020, t.j. už ku dňu 18.06.2020\nkonateľ úpadcu mal vedomosť o zápornom imaní úpadcu, t.j. o tom, že úpadca je v úpadku vo forme\n\npredlženia (nakoľko predmetnú účtovnú závierku podpisoval konateľ úpadcu) a napriek tejto skutočnosti\nkonateľ úpadcu splatil pôžičku. Žalobca uvádza, že úpadca bol v rozhodnom čase v úpadku aj vo forme\nplatobnej neschopnosti, nakoľko k rozhodnému dňu 19.06.2019 a 25.06.2019 mal viac ako dva záväzky\n30 dní po lehote splatnosti, čím žalobca poukazuje opätovne jednak na Konečný zoznam prihlásených\npohľadávok v konkurze (príloha č. 4) ako aj na saldokonto záväzkov k 30.06.2019 (príloha č. 5) v ktorom\nje pri každom záväzku uvedená lehota splatnosti, pričom v predmetnom salde sú aj záväzky, ktoré boli\nsplatné aj v roku 2018 a väčšina z nich v období marec - apríl 2019. K výške majetku úpadcu počas\nrozhodného dňa 19.06.2019 a 25.06.2019 si žalobca zároveň dovoľuje uviesť, že účtovná hodnota\nmajetku tak, ako uvádza vyššie vo výške 231.182,67 Eur nie je však reálna hodnota, ktorá by stačila\nna uspokojenie všetkých v danom čase splatných pohľadávok v konkurze, nakoľko pohľadávky úpadcu\nevidované v účtovníctve vo výške 126.379 Eur ani zďaleka neodzrkadľujú reálny stav, nakoľko správca\nvyzval viacerých veriteľov na úhradu a do dnešného dňa bolo uhradených iba cca 2.000 Eur, nakoľko\nviacerí veritelia odpovedali, že predmetné pohľadávky už dávno uhradili, prípadne boli vysporiadané\niným spôsobom. Správca sa teda snaží poukázať na skutočnosť, že reálny majetok ktorý v danom čase\núpadca mal, by s určitosťou nepostačoval na úhradu všetkých splatných pohľadávok, ktoré boli ku dňu\n19.06.2019 vo výške 938 474,08 Eur a ku dňu 25.06.2019 vo výške 946.255,65 Eur.\n5. Z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR vyplýva, že odporovať možno iba tomu právnemu úkonu dlžníka,\nktorým ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Ukrátenie spočíva v tom, že\nsa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil.\nDo konkurzného konania bolo do dňa podania žaloby prihlásených celkovo 33 veriteľov s celkovým\nobjemom prihlásených pohľadávok vo výške 829.863,97 Eur. Z predloženého zoznamu pohľadávok teda\nvyplýva, že takýmto právnym úkonom prišlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov\nv konkurze, ako je napríklad - pohľadávka veriteľa Cargomind GmbH, ktorý v danom čase evidoval voči\núpadcovi neuhradené faktúry - Faktúra č. 19-101-00884 zo dňa 30.01.2019, splatná dňa 13.02.2019,\nFaktúra č. 19-101-01121 zo dňa 06.02.2019, splatná dňa 20.02.2019, Faktúra č. 19-101-01825 zo\ndňa 28.02.2019, splatná dňa 14.03.2019, ďalej napríklad pohľadávka veriteľa EXOTIMEX EUROPE\nB.V., ktorý evidoval v rozhodnom čase voči úpadcovi splatné pohľadávky - Faktúra č. 164-19001137\nzo dňa 08.03.2019, splatná dňa 05.04.2019, ale aj napríklad pohľadávka veriteľa FLOWER BOARD\nTHE FINANCIAL COMPANY LTD ktorý v rozhodnom čase evidoval voči úpadcovi splatnú pohľadávku\n- Faktúra č. 13143 zo dňa 27.01.2019. V zmysle uvedeného by teda hodnota majetku a teda aj\nuspokojenie prihlásených veriteľov bolo jednoznačne vyššie, ak by takýto právny úkon - splatenie\npredmetnej pôžičky vo výške 100.000,- Eur nebol urobený. V prípade, ak by nebolo prišlo k predmetnému\núkonu - splateniu pôžičky, úpadca by evidoval predmetnú pôžičku v zozname svojich záväzkov a\nteda žalovaný by musel svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzného konania za účelom jej pomerného\nuspokojenia tak ako ostatní všetci veritelia a teda bol by uspokojený podľa pravidiel konkurzu pomerne,\nt.j. spravodlivo. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak by nedošlo k predmetnému\núkonu - splateniu pôžičky, pomerné uspokojenie prihlásených veriteľov v konkurze by bolo vyššie o\n100.000,- Eur.\n6. Z § 57 ods. 2,4 ZKR, § 60 ods. 1, 2, 3 ZKR vyplýva, že pre účely úspešného odporovania právneho\núkonu predpokladá ZKR kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: a) existencia ukracujúceho\nprávneho úkonu dlžníka, ktorým ukrátil svojich veriteľov; b) úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov,\npričom vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá ak sa nepreukáže opak; c) ukracujúci\nprávny úkon bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania; d) právo odporovať\nprávnemu úkonu bolo uplatnené u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia\nkonkurzu; e) odporuje sa právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého\nz veriteľov dlžníka.\n7. Existenciu ukracujúceho právneho úkonu úpadcu, na základe ktorého úpadca ukrátil svojich veriteľov\nodvodzujeme od všetkých vyššie uvedených skutočností, na základe ktorých prišlo k splateniu pôžičky\núpadcom žalovanému, a to v celkovej výške 100.000,- Eur. Takýmto konaním úpadca ukrátil svojich\nveriteľov o celkovú sumu 100.000,- Eur, ktorá (keby takýto ukracujúci právny úkony, t.j. splatenie pôžičky\núpadcom nebol vykonaný), mohla slúžiť na omnoho vyššie uspokojenie prihlásených pohľadávok\nveriteľov v konkurze. Žalobca má za to, že ukracujúci právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť\nsvojich veriteľov, pričom druhá strana mala vedomosť o týchto úkonoch. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich\nveriteľov jednoznačne vyplýva aj zo skutočnosti spočívajúcej v splatení pôžičky vo výške 100.000 eur\nkrátko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, t.j. 31 a 39 dní, čím sa úpadca zbavil finančných\nprostriedkov vo výške 100.000,- Eur a to v čase, keď vedel, že má aj iné pohľadávky po lehote\nsplatnosti. Zároveň úpadca vedel k 19.06.2019 a k 25.06.2019 že je v úpadku vo forme predlženia, t.j.\nvykazuje záporne vlastne imanie, nakoľko závierka za rok 2018 bola zostavená dňa 18.06.2019, čiže túto\n\nvedomosť mal už 18.06.2019 a aj napriek tomu zrealizoval splatenie pôžičky, z čoho možno jednoznačne\númysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov preukázať. Predmetný návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný\npôvodne na Okresný súd Bratislava I dňa 26.07.2019, t.j. iba cca 1 mesiac po tom ako prišlo k splateniu\npredmetnej pôžičky. V zmysle uvedeného teda ide bez pochýb o bezprostredne nadväzujúce obdobie\nkrátko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť\nsvojich veriteľov odvodzuje žalobca od skutočnosti, že vzhľadom na poskytnutie pôžičky úpadcovi\nžalovaným v auguste 2018 vo výške 100.000,- Eur (čo predstavuje pomerne vysokú sumu), muselo byť\nžalovanému ako podnikateľskému subjektu zrejmé, že úpadca má finančné problémy keď o predmetnú\npôžičku žiadal žalovaného. Správca úpadcu má za to, že úpadca informoval žalovaného o zlej finančnej\nsituácii úpadcu a o dôvodoch získania predmetnej pôžičky. Zároveň žalobca uviedol, že nárok bol\nuplatnený voči právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného\nkonania a v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. S ohľadom na všetko uvedené žiadal, aby súd\npodanej žalobe vyhovel.\n8. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil v plnom rozsahu s podanou žalobou a poprel\nvšetky skutkové tvrdenia protistrany. V danom prípade nie sú podľa jeho názoru naplnené skutkové\nokolnosti v zmysle § 57, § 59 a § 60 ZKR a zároveň vyslovením neúčinnosti predmetného právneho\núkonu sa ani nezlepší finančná situácia úpadcu. Zmluvou o peňažnej pôžičke vo výške 100.000,EUR poskytol žalovaný úpadcovi pôžičku so splatnosťou 28.02.2019. Úpadca si požičiaval na kúpu\npriemyselného tovaru a investíciu do rozvoja podnikania. Tržby úpadcovi každý rok narastali, preto\nžalovaný nepovažoval predmetnú investíciu za rizikovú, úpadca svoj dlh splnil však až po splatnosti a to\ndvoma čiastkovými platbami dňa 19.06.2019. Následne došlo dňa 26.06.2019 k uzavretiu dohody podľa\n§ 574 OZ o vzdaní sa práva na zaplatenie dohodnutého úroku v celkovej sume 3.686,30 EUR. Na určenie\nneúčinnosti právneho úkonu nie sú naplnené kumulatívne podmienky, nejedná sa v zmysle zákonných\nustanovení o ukracujúci alebo zvýhodňujúci právny úkon a žalovaný nemal vedomosť o tom, že by mal\núpadca úmysel ukrátiť ostatných veriteľov. S ohľadom na uvedené žiadal podanú žalobu zamietnuť a\npriznať náhradu trov konania.\n9. Žalobca v replike z 01. decembra 2021 uviedol, že vyslovením neúčinnosti právneho úkonu sa\njednoznačne zlepší finančná situácia úpadcu, pretože by mal na účte o 100.000,- EUR viac, žalovaný\nby sa svoju pohľadávku musel riadne prihlásiť v konkurze a jeho pohľadávka na vrátenie pôžičky\nby bola uspokojená rovnakými pravidlami ako pohľadávky ostatných veriteľov, ktoré mali skoršiu\nsplatnosť ako pohľadávky žalovaného. Splatnosť pohľadávky žalovaného nie je sporná, nič nemení na\nargumentácii žalobcu vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty § 59 ods. 1 ZKR, teda, že splatením\npôžičky došlo zo strany úpadcu k neodôvodnenému zvýhodneniu veriteľa oproti ostatným veriteľom. V\nprípade neúčinnosti podľa § 59 ZKR je irelevantná nevedomosť žalovaného o jeho neodôvodnenom\nzvýhodnení oproti ostatným veriteľom, keďže táto skutková podstata má výlučne objektívny charakter,\na teda vedomosť žalovaného ako druhej strany sa nevyžaduje. Samotný žalovaný nepreukázal, že\nby sa v danom prípade nejednalo o nedôvodné zvýhodnenie žalovaného ako veriteľa oproti ostatným\nveriteľom, iba sa odvoláva na nevedomosť žalovaného o tejto skutočnosti. K ukracujúcemu právnemu\núkonu žalobca uviedol, že s poukazom na pomerne vysokú sumu pôžičky muselo byť žalovanému\nako podnikateľskému subjektu zrejmé, že úpadca má finančné problémy, keď o predmetnú pôžičku\nžiadal žalovaného, úpadca mu dal k nahliadnutiu debetný zostatok na účte a zároveň podľa dostupných\núčtovných závierok bolo zrejmé, že záväzky sa úpadcovi navyšujú. Žalobca má za to, že úpadca\ninformoval žalovaného o zlej finančnej situácii a o dôvodoch získania predmetnej pôžičky a zároveň\nžalobca predpokladá, že žalovaný si pri poskytnutí pôžičky s určitosťou pozrel aj verejne dostupné\núčtovné závierky.\n10. Žalovaný sa v duplike z 22. júna 2022 nestotožnil s argumentáciou žalobcu, najmä s uvedením,\nže by úpadca nevyplatením pôžičky získal lepšiu finančnú kondíciu. V prípade ak bol úpadca v čase\nvrátenia pôžičky v debete, tak aj keby nedošlo k vyplateniu pôžičky, tento by bol v debete, z čoho\nvyplýva, že by nemal vlastné finančné prostriedky na pokrytie všetkých svojich záväzkov. Žalovaný\nuzatváral zmluvu s úpadcom aj v zmysle princípov obchodných zvyklostí, kde nevyplýva povinnosť\nžalovanému ani v zmysle právnych predpisov preverovať účtovnú dokumentáciu a účtovné závierky\núpadcu pre vstup do zmluvného vzťahu. Okrem uvedeného v zmysle výkazu ziskov a strát úpadcu za\nroky 2017 a 2018, došlo k nárastu čistého obratu úpadcu, ako aj k výnosom z hospodárskej činnosti\na z tržieb. Hospodárske výsledky za rok 2018 sú verejne dostupné až v polovici roku 2019, dokonca\naj neskôr, čo závisí od podania daňového priznania buď v riadnej lehote do konca marca 2019 alebo\nv predĺženej lehote do konca júna 2019. Žalovaný je naďalej toho názoru, že v danom prípade nie\nsú naplnené skutkové okolnosti v zmysle ustanovenia § 57, § 59 a ustanovenia § 60 ZKR, a že\nneúčinnosťou právneho úkonu sa podľa predložených dôkazov nezlepší ani finančná situácia úpadcu,\n\núpadca sa nedostane neúčinnosťou právneho úkonu do kladných čísiel, výsledok hospodárenia nebude\nv plusových hodnotách. Správca mal pred podaním žaloby dostatočný čas na to, aby v rámci súčinnosti\npožiadal žalovaného o predloženie relevantných dôkazov o pôžičke zo strany úpadcu a jej plnení.\nSpráva ku svojej žalobe predložil výpis z účtu úpadcu z rozhodného obdobia a žalovaný mal na mysli\nvo svojom vyjadrení zo dňa 15.02.2021 výpis z účtu predložený správcom, z ktorého vychádzal vo\nsvojej argumentácii o debete úpadcu. Žalovaný nemal vedomosť v čase uzatvárania zmluvy a vrátenia\npôžičky, či bol úpadca v debetnom zostatku na účte alebo nie a úpadca ani túto skutočnosť žalovanému\nnepreukazoval. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.02.2021 len poukázal na tú skutočnosť,\nvzhľadom na predložený výpis z účtu zo strany správcu, že už v danom čase bol úpadca v debete na\núčte, čiže v mínusovom zostatku na účte a aj keby pôžička nebola vrátená zo strany úpadcu, tento by bol\nv debetnom zostatku na bankovom účte, čiže stále by nedisponoval vlastnými finančnými prostriedkami\nna pokrytie svojich záväzkov a jeho finančná situácia by sa nezlepšila. Úpadca sa nedostal vrátením\npôžičky do záporných čísiel. Správca predloženými dôkazmi ku žalobe uviedol, že úpadca už bol v\nzáporných číslach. Žalovaný opätovne uvádza, že obchodný partner nemá možnosť pri uzatváraní\nzmluvy nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti, a teda s odbornou starostlivosťou nie je schopný\noveriť momentálnu finančnú situáciu zmluvného partnera. Zotrval na svojich argumentoch ohľadne\nnesplnenia kumulatívnych podmienok stanovených zákonom pre možnosť odporovania ukracujúcim\na zvýhodňujúcim úkonom, aj ohľadne nevedomosti o tom, že úpadca mal úmysel ukrátiť ostatných\nveriteľov.\n11. Pojednávanie súdom určené na termín 16.01.2024 bolo odročené na neurčito z dôvodu avizovaných\nmimosúdnych rokovaní strán sporu.\n12. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu 26. marca 2024 žalovaný namietol nesplnenie základnej\nhmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, a to skutočnosť, že\nnapadnuté splatenie pôžičky v reálnom čase spôsobili ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených\npohľadávok veriteľov úpadcu. Listinné dôkazy predložené žalobcom nevypovedajú o stave majetku\ndlžníka v čase, kedy nastali účinky odporovateľných právnych úkonov a neposkytujú informáciu o tom,\nči úhradou predmetných pohľadávok, čo i len teoreticky mohlo prísť k ukráteniu uspokojenia niektorej\nz prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. Je na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu\nk momentu splatenia pôžičky žalovanému, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok\nveriteľov úpadcu v čase uskutočnenia právnych úkonov. Žalobca v žalobe vymedzil pohľadávky veriteľov\nv rozhodnom období v sume 53.318,02 eur, pričom žalobca nepreukázal stav majetku úpadcu k\nmomentu uskutočnenia splatenia pôžičky žalovanému, hoci úpadca disponoval ďalším majetkom, keďže\nminimálne mal na bankovom účte finančný zostatok 53.860,91 EUR, ktorý postačoval na krytie záväzkov\nvoči veriteľom, ktorých žalobca uviedol v žalobe. Vo vzťahu zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalovaný\nuviedol, že splatenie pôžičky úpadcom po lehote splatnosti nie je možné bez ďalšieho považovať\nza zvýhodňujúci právny úkon, ale jedná sa o faktickú právnu skutočnosť, ktorá nastala bez vôle a\npričinenia žalovaného. K ukracujúcemu charakteru právneho úkonu žalobca nepreukázal úmysel dlžníka\nukrátiť veriteľa, keďže žalovaný nie je osobou spriaznenou s úpadcom. Žalobca sa pritom nesnažil\npreukázať vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, zameriava sa len na údajnú\nvedomosť žalovaného o zlej finančnej situácii úpadcu, čo žalovaný popiera. V tomto prípade leží dôkazné\nbremeno preukázania úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, resp. vedomosť žalovaného o úmysle\núpadcu ukrátiť veriteľov na žalobcovi. Samotný úpadok pritom ešte neznamená kvalifikované zmenšenie\nmajetkového substrátu úpadcu.\n13. Na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024 sa konalo v prítomnosti zástupkyne žalobcu a v\nprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Zástupkyňa žalobcu sa pridržala všetkých argumentov\nuvedených vo svojich písomných podaniach. Právny zástupca žalovaného sa pridržal argumentácie\nuvedenej v podaní doručenom súdu 26.03.2024.\n14. Súd sa v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny boli stranám\ndoručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu oznámili, že im je\nobsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním. Na základe obsahu\nspisu a predložených listinných dôkazov v kontexte prednesov strán na pojednávaní súd ustálil skutkový\nstav tak, že medzi úpadcom a žalovaným bola dňa 31. augusta 2018 uzatvorená zmluva o pôžičke, na\nzáklade ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť úpadcovi pôžičku v sume 100.000,- EUR a úpadca sa\nzaviazal pôžičku vrátiť do 28. februára 2019. Žalovaný poskytol úpadcovi zmluvne dohodnuté plnenie\ndňa 3. septembra 2018. Úpadca vrátil žalovanému poskytnuté prostriedky dňa 19. júna 2019 v sume\n66.666,- EUR a dňa 25. júna 2019 v sume 33.333,- EUR. V zmysle účtovnej závierky žalovaného k 31.\ndecembru 2018 mal mať úpadca majetok v hodnote 932.636,- EUR a záväzky v sume 859.004,- EUR\ns tým, že výsledok hospodárenia úpadcu bol v hodnote - 495.896,- EUR. Zároveň z tvrdení samotného\n\nžalobcu vyplýva, že majetok vie preukázať iba ku dňu 31.12.2018 podľa účtovnej závierky k 31.12.2018,\nčo však k rozhodným dňom 19.06.2019 a 25.06.2019 s určitosťou nie je rovnaký stav majetku. Podľa\núčtovníctva úpadcu, tento evidoval k 30.06.2019 podľa Saldokonta pohľadávok majetok, t.j. pohľadávky\nv celkovej výške 126.379 EUR a úpadca evidoval aj majetok, ktorý správca zaradil do súpisu oddelenej\npodstaty v celkovej výške 44.682,50 EUR a hnuteľné veci zaradené v súpise všeobecnej podstaty v\ncelkovej výške 6.990,26 EUR. Zároveň ku dňu vyhlásenia konkurzu evidoval správca na účte finančný\nzostatok vo výške 53.760,91 EUR. Predmetné skutočnosti neboli žalovaným rozporované a preto ich\nsúd považuje za nesporné.\n15. Podľa § 3 ods. 1 ZKR v relevantnom znení dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo\npredlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.\n16. Podľa § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený\nzverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník\nstáva úpadcom.\n17. Podľa § 57 ods. 1 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka\nneúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže\nodporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho\npodnetu na odporovanie nevyhovel.\n18. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby\nalebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje\nza uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.\n19. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,\nktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.\n20. Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,\nktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,\nzabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku\nvo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.\n21. Podľa § 59 ods. 2 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon,\nktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka,\ndohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik\nsvojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.\n22. Podľa § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok\ndlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech\nosoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa\npredpokladá, ak sa nepreukáže opak.\n23. Podľa § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené\npočas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v\nprospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli\nurobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.\n24. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich\nveriteľov (ďalej len \"ukracujúci právny úkon\"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov\na tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.\n25. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,\númysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,\nak sa nepreukáže opak.\n26. Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené\npočas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.\n27. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n28. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n29. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n30. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu\nveci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä\nvýsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie\nje spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\n\n31. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n32. Čo sa týka posúdenia včasnosti podanej žaloby, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 57 ods.\n2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do\njedného roka od vyhlásenia konkurzu. V nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že pôvodne\nOkresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu uznesením zo dňa 16.09.2019. Predmetné\nuznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2019 dňa 25.09.2019. Žaloba bola podaná\ndňa 24.09.2020, teda právo odporovať právnemu úkonu bolo preto vykonané v lehote jedného roka od\nvyhlásenia konkurzu.\n33. V rámci posudzovania opodstatnenosti odporovacej žaloby správcu sa súd musí vo všeobecnosti\nv prvom rade vysporiadať s tým, či sú splnené základné podmienky odporovateľnosti napadnutých\nprávnych úkonov, ktoré sú upravené v ustanovení § 57 ZKR, osobitne, či je splnená podmienka uvedená\nv odseku 4 predmetného zákonného ustanovenia. Až v prípade preukázania zákonom stanovených\npodmienok uvedených v predmetnom ustanovení, môže súd skúmať, či žalobcom napadnuté právne\núkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi podľa ustanovenia § 59, resp. § 60 ZKR. V tomto smere súd\npoukazuje na ustálenú judikatúru súdov vyššej inštancie týkajúcej sa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, z\nktorej vyplýva, požiadavka, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok,\nje základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu,\nbez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Žalobca je povinný tvrdiť a preukázať, či sa\nmajetok úpadcu uzavretím dotknutých právnych úkonov zmenšil, v akom rozsahu, aký majetok úpadcovi\nzostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Skutočnosť, že ide o právne úkony, ktoré\nukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, žalobca nepreukázal a k\ntomuto preukázaniu nedošlo ani odkazom na zoznam veriteľov, nakoľko z tohto zoznamu nie je zrejmý\nstav majetku úpadcu. Žalobca je nositeľom dôkazného bremena aj ohľadom preukázania existencie\ntejto základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom procesným\nprávnym následkom neunesenia jeho dôkazného bremena je neúspech žalobcu v spore [k tomu viď\nrozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. januára 2019, č. k. 13CoKR/26/2018-166 (dovolanie proti\npredmetnému rozsudku bolo odmietnuté ako neprípustné uznesením najvyššieho súdu z 29. septembra\n2020, sp. zn. 1Obdo/84/2019 - pozn. súdu)].\n34. K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho zo zákonného ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR\nnemôže dôjsť poukazovaním na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu, ale len preukázaním majetku\núpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti týchto\nnapádaných právnych úkonov vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov, či práve týmito napádanými\nprávnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili\ndo konkurzu. Takisto len samotný poukaz na prihlásené pohľadávky, bez prepojenia na preukázanie\nkvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu práve účinnosťou napádaného právneho úkonu, bez\nďalšieho nie je preukázaním zákonnej hmotnoprávnej podmienky, že ide o ukracujúci úkon v zmysle\nustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka - úpadcu, nie je možné bez ďalšieho\nprijať len z obsahu listinných dôkazov, ktoré neposkytujú porovnanie stavu majetku pred uskutočnením\nnapadnutého právneho úkonu a po jeho účinnosti a neumožňujú tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad\nprávneho úkonu dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére, na uspokojenie existujúcich pohľadávok\nveriteľov, ktoré následne boli prihlásené do konkurzu [k tomu viď rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30.\njanuára 2020, č. k. 14CoKR/23/2019-461 (dovolanie proti predmetnému rozsudku bolo odmietnuté ako\nneprípustné uznesením najvyššieho súdu z 29. októbra 2020, sp. zn. 2Obdo/41/2020 - pozn. súdu)].\n35. Z hľadiska úpravy v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou pre označenie\nakéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní\nneúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej\npohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a\nvykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho\nprávnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie\nprihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len\npreukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom\ndlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel\npredpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté\nplnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka.\nO odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo\nk zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie\n\nprihlásených pohľadávok veriteľov (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 24. mája 2022, sp. zn.\n5Obdo/8/2021, R 20/2023).\n36. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2023, č. k. 4CoKR/10/2023-229 tiež\nvyplýva, že v zhode s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že žalobca síce\nuviedol zoznam veriteľov, avšak nedoplnil stav majetku úpadcu v čase vykonania odporovateľného\núkonu, čo je nevyhnutné pre posúdenie skutočnosti, či mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov. Žalobca\nnepreukázal, že by v dôsledku uzatvorenia zmluvy medzi úpadcom a žalovaným došlo k zmenšeniu\nmajetku úpadcu, alebo že by pohľadávky, riadne prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli\nbyť z majetku úpadcu v rozhodnom čase uspokojené. Z tvrdení žalobcu nevyplývajú skutočnosti,\nktoré by ozrejmovali stav majetku úpadcu v rozhodnom čase, t. j. v čase účinnosti odporovateľného\nprávneho úkonu a následne po uskutočnení odporovateľného právneho úkonu nebol preukázaný dopad\nna majetkové pomery úpadcu. Odvolací súd pripomína, že bolo povinnosťou žalobcu, v prípade, ak chcel\nbyť úspešný v tejto právnej veci, aby tvrdil a aj riadne preukázal, že práve v dôsledku odporovateľných\nprávnych úkonov na majetok dlžníka k momentu ich účinnosti, sa majetok zmenšil takým spôsobom,\nže už nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si následne\nsvoje pohľadávky prihlásili v konkurze na majetok úpadcu. Súd prvej inštancie správne podotkol, že\npodľa § 57 ods. 4 ZKR, ukrátenie pohľadávky veriteľa, nemožno ustáliť len na základe porovnania\nhodnoty majetku podliehajúceho konkurzu a výšky prihlásených, resp. zistených pohľadávok veriteľov v\nkonkurze. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka, pred účinnosťou sporných\núkonov a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť a tiež, že majetok\ndlžníka po účinnosti odporovateľných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok\nveriteľov v dôsledku účinnosti odporovateľných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia\npohľadávok veriteľov dlžníka.\n37. Zhrnúc uvedenú konštantnú rozhodovaciu prax súd uzatvára, predpokladom odporovateľnosti je\nzníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku\ndlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti, uspokojenie pohľadávok\nveriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho\núkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho\núkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde\nodporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka\nstačí na plné uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho\núkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach\nje na správcovi.\n38. Je povinnosťou správcu ako žalobcu preukázať, že majetok dlžníka pred účinnosťou napadnutého\nprávneho úkonu stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky\nvoči dlžníkovi a po účinnosti právneho úkonu došlo k ukráteniu ich uspokojenia resp. že aj keď majetok\ndlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti sporného právneho úkonu sa miera\nich uspokojenia ešte znížila. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza uskutočnením\nsporného právneho úkonu (jeho účinnosťou), a preto správca musí v žalobe uviesť hodnotu majetku\ndlžníka pred účinnosťou sporného právneho úkonu a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z\ntohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej\nžaloby. Žalobca tak musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho\núkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného\nprávneho úkonu), resp., že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery\núpadcu a jeho záväzky v čase vyhlásenia konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti\nodporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym\nspôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia správcu, že majetok úpadcu\nnebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov, nemôže nič meniť na právnom posúdení veci,\npretože ak by tomu tak nebolo, neboli by splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu. Pri zohľadnení\nvyššie uvedených právnych záverov je povinnosťou správcu v konaní o žalobe o určenie neúčinnosti\nprávnych úkonov úpadcu v každom jednom prípade preukázať, že napadnutým (odporovaným) právnym\núkonom úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia tých veriteľov úpadcu, ktorí mali v čase účinnosti\nodporovaného právneho úkonu voči úpadcovi pohľadávky, ktoré si riadne prihlásili do konkurzu\nvyhláseného na majetok úpadcu (t. j. pohľadávky, ktoré neboli správcom popreté, prípadne ktoré boli\nzistené rozhodnutím súdu v incidenčnom spore). Ak si správca túto svoju povinnosť nesplní - znamená\nto, že správca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR v dôsledku čoho musí súd žalobu správcu ako nedôvodnú zamietnuť (viď aj rozsudok Mestského súdu\nBratislava III zo dňa 18. júna 2024, sp.zn. B1-37Cbi/7/2020).\n\n39. V kontexte uvedeného musí žalobca v odporovacej žalobe okrem jednoznačnej špecifikácie\nodporovaného právneho úkonu (resp. odporovaných právnych úkonov) uviesť a zároveň dôkaznými\nprostriedkami preukázať: a/ existenciu konkrétnych prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu ku\ndňu účinnosti odporovaného právneho úkonu, b/ celkovú hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou\nodporovaného právneho úkonu, a súčasne c/ celkovú hodnotu majetku úpadcu po účinnosti\nodporovaného právneho úkonu. Povinnosťou žalobcu je tak preukázať zmenu v hodnote majetku úpadcu\npred a po účinnosti odporovaného právneho úkonu, z ktorej je zrejmé, že zostávajúci majetok úpadcu\nnepostačoval na plné uspokojenie v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktoré boli prihlásené\ndo konkurzu na majetok úpadcu.\n40. Žalobca v žalobe špecifikoval veriteľov úpadcov, ktorých pohľadávky existovali k 19. júnu 2019 a\nk 25. júnu 2019 - Cargomind GmbH; EXOTIMEX EUROPE B.V.; FLOWER BOARD THE FINANCIAL\nCOMPANY LTD; Fruitpoint B.V.; Motor-Car Bratislava, spol. s r.o.; Prologis Slovak Republic XXXVII\ns.r.o. a Schulte TZB, s.r.o., pričom odkázal na prílohu č. 4, ktorou je kompletný zoznam prihlásených\npohľadávok v konkurze s vyznačenou lehotou splatnosti. Pre splnenie základnej hmotnoprávnej\npodmienky podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR však bolo nevyhnutné, aby žalobca vymedzil nielen\nveriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, ale aj aká bola\nskladba majetku úpadcu a jeho hodnota k 19. júnu 2019, resp. k 25. júnu 2019, t. j. aký vplyv mali\nnapadnuté právne úkony na možnosť uspokojenia záväzkov úpadcu z jeho majetku. Jedine v prípade\nsplnenia vyššie uvedených podmienok v konaní žalobcom by mohol súd posúdiť, či napadnutými\nplatbami úpadcu z 19. júna 2019 a 25. júna 2019 ako jednostrannými právnymi úkonmi úpadcu sa\nznížil jeho majetok tak, že už po jednotlivých úkonoch nepostačoval na plné uspokojenie pohľadávok\nvyššie uvedených veriteľov, prípadne či majetok úpadcu už pred týmito právnymi úkonmi nepostačoval\nna plné uspokojenie týchto pohľadávok. V tomto smere súd musí konštatovať, aj s poukazom na\nzávery citovanej rozhodovacej praxe súdov, že nepostačuje poukázanie žalobcu na to, že predmetné\nplatby realizoval úpadca krátko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (39 dní, resp. 31 dní).\nUvedená skutočnosť môže byť pomocným kritériom pri hodnotení predložených dôkazov slúžiacich\nna preukázanie ukracujúceho charakteru napadnutých právnych úkonov úpadcu (t. j. realizovanie\nnapadnutých úkonov krátko pred podaním dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu môže mať vplyv na\nhodnotenie predložených dôkazov), avšak nemôže nahradiť povinnosť žalobcu (správcu) preukazovať\nv konaní o odporovacej žalobe stav majetku úpadcu ku dňu účinnosti napadnutých právnych úkonov v\nnadväznosti na posúdenie ich vplyvu na možnosť uspokojiť pohľadávky prihlásených veriteľov.\n41. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak\ndôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia\nnesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou\noznačiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť\ntvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa\nrozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia\na že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného\nbremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané\nurčité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci [či už z dôvodu nečinnosti\núčastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101\na § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. (v súčasnosti § 132 ods. 1, § 167 ods. 2, ods. 3 a ods. 4, resp. § 267\nods. 1 C.s.p.), alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec]. Okruh rozhodujúcich\nskutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný\nhypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma\nzásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako\naj nositeľa dôkazného bremena (k tomu viď napr. rozsudok najvyššieho súdu z 22. septembra 2010,\nsp. zn. 3MCdo/6/2010).\n42. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania\nneboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho\nneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo\nnemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani\no pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné\nbremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto\nskutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto\nskutočností tiež tvrdí (k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).\n\n43. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho\ntvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať\nto, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno\ntýkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba\npriaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (k tomu viď aj\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015).\n44. Žalobca v konaní predložil riadnu účtovnú závierku úpadcu zostavenú k 31. decembru 2018 a\nzávermi z nej argumentoval ohľadom ukracujúceho charakteru napadnutých právnych úkonov. Súd\npoukazuje na to, že účtovná závierka zostavená k 31. decembru 2018 nemôže byť spoľahlivým\npodkladom pre vyhodnotenie stavu majetku úpadcu vo vzťahu k právnym úkonom realizovaným takmer\no pol roka neskôr a to pre značný časový odstup. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje so záverom\nnajvyššieho súdu, v zmysle ktorého platí, že len poukazovanie na účtovnú evidenciu nestačí pre splnenie\npreukázania hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (k tomu\nviď uznesenia z 29. októbra 2020, sp. zn. 2Obdo/41/2020 a z 24. mája 2022, sp. zn. 5Obdo/8/2021).\nSúd doplňujúco uvádza, že účtovná závierka úpadcu, prípadne iné účtovné doklady úpadcu môžu byť\njedným z dôkazov (t. j. nie jediným dôkazom) slúžiacim na preukázanie hmotnoprávnej podmienky\nodporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, avšak len v prípade, ak správcom odporovaný\nprávny úkon nadobudol účinnosť v čase vyhotovenia týchto účtovných dokladov.\n45. Ako relevantný vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia\n§ 57 ods. 4 ZKR nemožno považovať ani odkaz žalobcu na saldokonto záväzkov úpadcu k 30. júnu\n2019, keďže len samotné záväzky úpadcu nevyjadrujú stav jeho majetku. Takýto dôkaz nemá žiadny\nvplyv na posúdenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR,\nkeďže prehľad o záväzkoch úpadcu je podstatný len vo vzťahu k tým veriteľom úpadcu a tým ich\npohľadávkam, ktoré boli prihlásené do konkurzu a ktoré sa považujú v konkurze za zistené. Z tohto\ndôvodu je nepodstatné tvrdenie žalobcu, že úpadca mal k 30. júnu 2019 (11, resp. 5 dní po uskutočnení\nnapadnutých právnych úkonov) záväzky vo výške 949.626,66 eur, keďže pre posúdenie ukracujúceho\ncharakteru napadnutých právnych úkonov sú v danom prípade relevantné len tie pohľadávky veriteľov\núpadcu, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, a ktoré žalobca v žalobe alebo v ďalšom priebehu\nkonania jednoznačne vyšpecifikoval. Zároveň nie je relevantný ani stav majetku úpadcu uvedený v\nžalobcom zverejnenom súpise všeobecnej podstaty, keďže tento súpis vyjadruje stav majetku úpadcu ku\ndňu vyhlásenia konkurzu a nie ku dňom, kedy úpadca realizoval napadnuté právne úkony, keďže konkurz\nna majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 25. septembra 2019 (t. j. 3 mesiace po uskutočnení neskoršieho z\nnapadnutých právnych úkonov úpadcu), a stav majetku úpadcu medzi realizáciou napadnutých právnych\núkonov a vyhlásením konkurzu sa mohol zmeniť a aj sa zmenil.\n46. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zo žalobcom predložených výpisov z účtu úpadcu vyplýva\na napokon na túto skutočnosť poukazoval aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa\n12.09.2024, že spolu s úhradou časti pôžičky žalovanému dňa 19. júna 2019 v sume 66.667,- EUR\núpadca okrem bežných platieb uhradil dňa 19. júna 2019 sumu 33.333,- EUR spoločnosti RODNIK\nLUX s.r.o. a dňa 20. júna 2019 sumu 6.972,60 eur Zeleninárskej spoločnosti, družstvo. Dňa 25. júna\n2019 okrem úhrady časti pôžičky žalovanému v sume 33.333,- EUR úpadca okrem bežných platieb\nuhradil aj sumu 16.667,- EUR spoločnosti RODNIK LUX s.r.o., dňa 26. júna 2019 sumu 37.131,34\neur spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a dňa 27. júna 2019 sumu 25.000,- EUR Daňovému\núradu Bratislava. Už táto skutočnosť vylučuje tvrdenie správcu o tom, že po splatení pôžičky úpadcom\nžalovanému nemohol byť výrazne odlišný stav financií na účte od sumy 53.760,91 eur a predmetná\nskutočnosť ide v konečnom dôsledku na jeho ťarchu. Pritom žalobca v konaní netvrdil, že by sa domáhal\nurčenia neúčinnosti neskôr realizovaných platieb úpadcu spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s.,\nresp. Daňovému úradu Bratislava, čo opätovne namietal aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní\ndňa 12.09.2024.\n47. Zároveň súd poukazuje na to, že stav finančných prostriedkov na účte v banke k 19. júnu 2019 a\nk 25. júnu 2019 mohol žalobca spoľahlivo preukázať. Je zjavné, že žalobca mal prístup k účtu úpadcu,\nčo preukazujú aj výpisy z účtu úpadcu priložené žalobcom k žalobe ako listinné dôkazy, a preto žalobca\nmohol a mal preukázať stav finančných prostriedkov na účte úpadcu k 19. júnu 2019, ako aj k 25. júnu\n2019. Ak by tento stav finančných prostriedkov žalobca preukázal, mohol by vytvoriť pre súd aspoň\nnejaký podklad na posúdenie, či splátkami pôžičky úpadcu došlo k zníženiu jeho majetku v takej miere,\nže už jeho zostávajúci majetok nepostačoval na uspokojenie vyššie uvedených prihlásených pohľadávok\nveriteľov úpadcu.\n48. V nadväznosti na ďalšiu argumentáciu žalobcu považuje súd za nevyhnutné uviesť, že odkaz\nžalobcu na to, že v čase napadnutých právnych úkonov bol úpadca v úpadku v zmysle ustanovenia\n\n§ 3 ods. 1 ZKR, ešte neznamená, že žalobcom napadnuté právne úkony úpadcu znížili jeho majetok\ntak, že zostávajúca časť nepostačovala na plné uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, ktoré\nv tom čase existovali, ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 4 ZKR. Existencia úpadku podľa\n§ 3 ods. 1 ZKR - hoc by aj bola správcom preukázaná - ešte neznamená, že žalobca preukázal\nsplnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. V tejto\nsúvislosti súd odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 27. marca 2024, sp. zn. 4Obdo/53/2022, v\nktorom dovolací súd uviedol, že „predpoklad úpadku daný zákonnou úpravou nie je možné zamieňať\ns hmotnoprávnou podmienkou vyplývajúcou z § 57 ods. 4 ZKR, a to podmienkou, že ide o ukracujúci\nprávny úkon. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, predpoklad úpadku súčasne neznamená\npreukázanie hmotnoprávnej podmienky, že pri podanej odporovacej žalobe ide o ukracujúci právny\núkon. Odvolací súd zrozumiteľne a logicky na túto odvolaciu námietku žalobcu uviedol, že predpoklad\núpadku dlžníka nie je možné zamieňať so skutočnosťou, že odporovaným právnym úkonom prišlo k\nukráteniu uspokojenia pohľadávky niektorého z veriteľov. Uvedená odvolacím súdom prijatá premisa, že\npredpokladaný úpadok dlžníka nemožno stotožňovať s ukracujúcou povahou odporovaného právneho\núkonu, sa zodpovedajúco prejavila aj v ďalšej argumentácii odvolacieho súdu, kde vzhľadom na\nnesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcom o tom, že ide o ukracujúce právne úkony, odvolací súd\nvyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Najvyšší súd tu len dopĺňa, že odvolací súd správne\npoukázal na skutočnosť, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZKR nie je\nmožné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej\npohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na\nstav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa\nprihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo\nsa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa.\nJe práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do\nkonkurzu preukázal.“ Citovaný právny záver najvyššieho súdu je plne aplikovateľný aj v rozhodovanom\nspore, keď nie je možné stotožňovať existenciu úpadku s ukracujúcim charakterom právneho úkonu\nrealizovaným úpadcom a aj v prípade existencie úpadku na strane úpadcu musí správca preukázať v\nsúvislosti s ním napadnutými právnymi úkonmi zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa\nprihlásených do konkurzu, a to vo vzťahu ku každému z napadnutých právnych úkonov osobitne.\n49. S poukazom na všetko uvedené súd uzatvára, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno\na nepreukázal naplnenie hmotnoprávnej podmienky upravenej v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, a teda,\nže by žalobcom napadnutými právnymi úkonmi úpadcu (prípadne niektorým z nich) došlo k takému\nzníženiu stavu majetku úpadcu, že by zostávajúca časť jeho majetku nepostačovala na plné uspokojenie\nprihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré k 19. júnu 2019, resp. k 25. júnu 2019 existovali, a\nktoré žalobca v konaní vymedzil. Na základe všetkého uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú\nv celom rozsahu zamietol (výrok I.).\n50. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.\n1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania vo výške 100 % (výrok II.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník\nsúdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti\nrozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1"}, {"guid": "1fce4413-8ce8-40a3-843d-551c3cff055d:43415eac-b8e6-47ab-83ea-f3b184da0320", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1", "spisova_znacka": "4Obdo/53/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1"}, {"guid": "c0912e4d-5945-4b8f-b9d5-b9742f1cb9e2:ad31cd39-72f0-43f0-8077-e2acf5a583df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5117232493.1", "spisova_znacka": "2Obdo/41/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5117232493.1"}, {"guid": "df84f20c-c100-40f3-92bf-cef7f1abe0e5:87dc4ad3-900b-4a73-b0ec-fb4696585a9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5114208462.1", "spisova_znacka": "1Obdo/84/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/84/2019 z 28. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5114208462.1"}, {"guid": "0ef5e5c5-cf20-4676-be77-0e5e684c70c3:1ec7f1e2-cac8-4ff0-a12b-d85843d8095b", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoKR/10/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/10/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0ef5e5c5-cf20-4676-be77-0e5e684c70c3:1ec7f1e2-cac8-4ff0-a12b-d85843d8095b"}, {"guid": "bc4b6b58-4aca-4b11-9560-8f6c4717be91:4d441b89-a89b-490e-bd45-c0878ce7df94", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5117232493.2", "spisova_znacka": "14CoKR/23/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/23/2019 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5117232493.2"}, {"guid": "e7f93645-942d-4f4a-8d74-750d55d0eb0e:6dd2242d-671d-49f7-8a9d-57847a9a8bcd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5114208462.1", "spisova_znacka": "13CoKR/26/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/26/2018 z 29. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5114208462.1"}], "citovane_v": []}