{"guid": "fc295dbd-d720-42bf-ba62-ed81d8b21544:ae8fd871-eda3-4dc2-b2c5-ae52c1c134f5", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1120215918.4", "spisova_znacka": "B1-37Cbi/13/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-37Cbi/13/2020 z 15. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 15. augusta 2024, sp. zn. B1-37Cbi/13/2020, ECLI:SK:MSBA3:2024:1120215918.4", "identifikacne_cislo": "1120215918", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Ildikó Kohoutová", "sudca_id": 1257, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ildiko-kohoutova-1257", "datum_vydania": "2024-08-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae8fd871-eda3-4dc2-b2c5-ae52c1c134f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1120215918.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:1120215918.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:1120215918.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\nB1-37Cbi/13/2020\n1120215918\n15. 08. 2024\nJUDr. Ildikó Kohoutová\nECLI:SK:MSBA3:2024:1120215918.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: M. G., nar. XX. XX.\nXXXX, bytom M. XX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. Michal Treščák, ml., advokát, Thurzova 6, Košice,\nproti žalovanému: BRAAND GROUP, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava\n- mestská časť Rača, IČO: 45 262 357, právne zast.: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA\nS.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o určenie popretej pohľadávky\nv reštrukturalizácii dlžníka, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\nŽalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.10.2020 sa žalobca domáhal určenia\npopretých pohľadávok. V predmetnej veci bola v reštrukturalizačnom konaní sp.zn. 8R/1/2020 povolená\nreštrukturalizácia spoločnosti BRAAND GROUP, s.r.o. uznesením Okresného súdu Bratislava I z 13. júla\n2020, sp. zn. 8R/1/2020 zverejneným v OV č. 140/2020 dňa 22. júla 2020.\n2. Žalobca si prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške 5.372,40 € u správcu súhrnnou prihláškou\ndňa 17.08.2020 a tieto sú evidované v konečnom zozname správcu pod číslami 194-197. Pohľadávky\nžalobcu pod č. 194-196 vznikli na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 31.10.2019\nmedzi postupcom: CALETOS, s.r.o., so sídlom: Napájadlá 5, 040 12 Košice, IČO: 46 841 440 a žalobcom\nako postupníkom (ďalej aj len „zmluva o postúpení“). Žalovaný uzavrel so spoločnosťou CALETOS,\ns.r.o. dňa 15.03.2019 Mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bol výkon činnosti stavbyvedúceho na stavbe\n„Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“, za ktorú mal žalovaný zaplatiť dohodnutú odmenu vo výške 1.500,Eur/mesačne na základe vystavených faktúr (ďalej aj len „mandátna zmluva“). Pohľadávka žalobcu\nevidovaná v zozname správcu pod č. 194-196 vznikla titulom neuhradených faktúr a to: FA č. 2019005\nvystavená dňa 31.07.2019, splatná 31.08.2019 na sumu 1.500,- €, FA č. 2019006 vystavená dňa\n31.08.2019, splatná 30.09.2019 na sumu 1.500,- €, FA č. 2019007 vystavená dňa 30.09.2019, splatná\n31.10.2019 na sumu 1.300,- €, (účtovaná len alikvótna časť odmeny). Pohľadávka žalobcu evidovaná\nv zozname správcu pod č. 197 vo výške 896,80 Eur vznikla z dôvodu neuhradenia mzdy v zmysle\nDohody o pracovnej činnosti zo dňa 18.03.2019 uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a\nžalovaným ako zamestnávateľom (ďalej aj len „dohoda o pracovnej činnosti) a to od nástupu do práce\naž po ukončenie pracovnej činnosti v septembri 2019.\n3. Ustanovený správca JUDr. Miroslav Duračinský ako komplementár Slovenskej správcovskej a\nreštrukturalizačnej, k. s. žalobcovi Oznámením o popretí pohľadávok zo dňa 23.09.2020 (ďalej aj len\n„oznámenie o popretí“), doručeným dňa 28.09.2020 oznámil, že pohľadávky pod poradovým č. 194\naž 196 popiera čo do právneho dôvodu aj výšky a v rozsahu prihláseného poplatku z omeškania čo\ndo právneho dôvodu aj výšky. Rovnako správca v oznámení poprel pohľadávku pod č. 197 v celkovej\n\nsume 896,80 Eur v rozsahu istiny čo do výšky 507,98 Eur z dôvodu, že pohľadávka v tejto časti zanikla\nsplnením dňa 27.09.2019.\n4. Pohľadávky evidované v zozname pod č. 194 až 196 boli popreté z dôvodu, že žalobca\nnepreukázal ich vznik a ani reálne poskytnutie fakturovaných služieb. Žalobca vo svojej žalobe\nuviedol, že pohľadávky, ktoré boli na neho postúpené spoločnosťou CALETOS, s.r.o. vznikli z dôvodu\nneuhradených faktúr za výkon činnosti stavbyvedúceho, ktorú táto spoločnosť vykonávala na základe\nmandátnej zmluvy. V zmysle tejto zmluvy boli žalovanému vystavované faktúry vždy k poslednému\ndňu kalendárneho mesiaca za vykonané práce vo výške 1.500,- Eur/mesačne. Žalobca okrem\npredmetných faktúr súdu predkladá na podporu svojich tvrdení aj stavebné denníky počas sporného\nobdobia, teda za mesiac júl, august a september. V týchto stavebných denníkoch je uvedená činnosť\nstavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“ a tým preukázateľný nárok žalobcu na\nzaplatenie pohľadávok za fakturované služby. Spoločnosť CALETOS, s.r.o. navyše opakovane vyzývala\nžalovaného na úhradu uvedených faktúr, žiaľ neúspešne. Preto z dôvodu nezaplatenia uvedených faktúr\na neplnenia si svojich povinností ukončila spoluprácu so žalovaným.\n5. Žalobca taktiež trvá aj na prihlásení úrokov z omeškania, ktoré len zjavnou chybou v písaní uviedol\ndo nesprávneho stĺpca v rámci súhrnnej prihlášky. Úrok z omeškania za prihlásenú pohľadávku vo\nvýške 1.500,- Eur uvedenú pod č. 194 predstavuje sumu 66,99 Eur. Úrok z omeškania za prihlásenú\npohľadávku vo výške 1.500,- Eur uvedenú pod č. 195 predstavuje sumu 60,83 Eur. Úrok z omeškania\nza prihlásenú pohľadávku vo výške 1.300,- Eur uvedenú pod č. 196 predstavuje sumu 47,20 Eur.\n6. Pohľadávka v celkovej výške 896,80 Eur evidovaná v zozname pod č. 197 bola popretá v rozsahu\nistiny do výšky 507,98 Eur, z dôvodu, že v tejto časti zanikla splnením a to dňa 27.09.2019. Správca\nvšak svoje tvrdenia o čiastočnej úhrade ničím nepreukázal a preto žalobca trvá na uznaní pohľadávky\nv celom rozsahu. Pohľadávka vznikla žalobcovi na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti.\nSprávca nepoprel pohľadávku čo do právneho dôvodu, ale len čo do výšky prihlásenej pohľadávky.\nŽalobca preto aj vzhľadom na ním predložené Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo\nzávislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2019 zo dňa 15.01.2020 (ďalej aj len ako „potvrdenie“) trvá na\nvýške prihlásenej pohľadávky v plnom rozsahu, pretože zo strany žalovaného mu žiadna suma vo výške\n507,98 Eur nebola prikázaná na jeho bankový účet, ani iným vhodným spôsobom.\n7. S ohľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že dôvod popretia jeho pohľadávok správcom\nje právne irelevantný. Žalobca trvá na tom, že jeho pohľadávky vznikli a boli vyúčtované dlžníkovi v\nsúlade s mandátnou zmluvy a zmluvou o postúpení pohľadávok. Pohľadávky navyše boli v súlade so\nzákonom prihlásené u žalovaného. Z tohto dôvodu nie je daný žiaden zákonný dôvod na ich popretie.\nŽalobca preto navrhuje, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že pohľadávky žalobcu vedené v zozname\npohľadávok v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 8R/1/2020 vo veci\nreštrukturalizácie dlžníka: BRAAND GROUP s.r.o. so sídlom Karpatské nám. 10A, 831 06 Bratislava,\nIČO: 45 262 357 pod číslom 194 vo výške 1.566,99 €, pod číslom 195 vo výške 1.560,83 €, pod číslom\n196 vo výške 1.347,20 € a pod číslom 197 vo výške 896, 80 € sa považujú v celom rozsahu čo do\nprávneho dôvodu, poradia, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky za oprávnené a zistené.\n8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca predložil mandátnu zmluvu zo dňa\n15.03.2019 uzatvorenú medzi žalovaným v právnom postavení mandanta a spoločnosťou CALETOS,\ns.r.o., so sídlom Napájadlá 5, 040 12 Košice, IČO: 46 841 440 (ďalej aj len ako „postupca“), v právnom\npostavení mandatára, ktorá v zmysle jej článku VII. mala nadobudnúť účinnosť dňa 18.03.2019. Podľa\nčlánku I. mandátnej zmluvy mal postupca pre žalovaného vykonávať činnosť stavbyvedúceho na stavbe\n„Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“, pričom v zmysle článku IV. bodu 1. mandátnej zmluvy mal všetky\nčinnosti vykonávať osobne. Žalobca si proti žalovanému uplatňuje odplatu na základe mandátnej zmluvy\nza mesiace júl až september 2019 fakturovanú faktúrou 1, faktúrou 2 a faktúrou 3 (spoločne ďalej aj\nlen ako „faktúry“). Žalobca zároveň predložil aj dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej mal\nžalobca vykonávať činnosť stavbyvedúceho a jeho práca mala spočívať v dozore nad vykonávaním\nstavebných prác OO PZ Markušovce a plnení ďalších úloh podľa pokynov (článok 2. dohody o pracovnej\nčinnosti). V zmysle žalobcom predloženého potvrdenia mal žalobca právo na mzdu za mesiace marec\naž september 2019 (nakoľko trvanie pracovnoprávneho vzťahu bolo predĺžené do 30.09.2019, pričom\ntento vzťah zanikol uplynutím dohodnutej doby). Z uvedeného vyplýva, že v podstate súbežne boli\nuzatvorené mandátna zmluva aj dohoda o pracovnej činnosti a to na rovnaký predmet plnenia a žalobca\nsi uplatňuje odplatu za výkon jednej činnosti stavbyvedúceho za rovnaké obdobie z oboch právnych\ntitulov, t.j. fakticky tvrdí, že funkciu stavbyvedúceho vykonávali postupca a súčasne aj žalobca. Žalobca\nsi do reštrukturalizácie prihlásil istinu 1, istinu 2 a istinu 3 (spoločne ďalej aj len ako „istiny“) ako\nodplatu za činnosť stavbyvedúceho zo strany postupcu, pričom reálne vykonanie činností, ku ktorým\nsa majú vzťahovať faktúry, preukazuje predložením časti stavebného denníka, keďže podľa neho „v\n\ntýchto stavebných denníkoch je uvedená činnosť stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ\nMarkušovce“ a tým preukázateľný nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok za fakturované služby“.\nCitované tvrdenie vzhľadom na zhodnosť predmetu mandátnej zmluvy a dohody o pracovnej činnosti,\nuzavretých s rozdielnymi subjektami, podľa názoru žalovaného neobstojí, pretože stavebný denník síce\nvyhotovený bol, ale nie je žalobcom preukázané, že funkciu stavbyvedúceho zastával postupca ako\nprávnická osoba a nie žalobca ako fyzická osoba a zamestnanec žalovaného, a teda že práve postupcovi\nako právnemu predchodcovi žalobcu za reálne vykonanú činnosť vznikol nárok na zaplatenie istín podľa\nmandátnej zmluvy. Uvedené je relevantné aj pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení uzavretej\nmedzi postupcom v právnom postavení postupcu a žalobcom v právnom postavení postupníka, t.j. či\npredmetom cesie podľa zmluvy o postúpení boli existujúce pohľadávky postupcu voči žalovanému a teda\nči je táto zmluva o postúpení platná podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „OZ“). V tejto súvislosti je významnou aj skutočnosť, že\npodľa výpisu z obchodného registra spoločnosti postupcu sa javí, že žalobca a postupca sú spriaznené\nosoby, keďže jeho jediným spoločníkom je žalobca a jediným konateľom pravdepodobne manželka\nžalobcu, pani M. (čo je rovnaká adresa ako adresa trvalého pobytu žalobcu). Podľa výpisu z obchodného\nregistra postupcu a jeho výpisu zo živnostenského registra postupca nie je ani v relevantnom čase nebol\noprávnený na podnikanie v rozsahu živnosti výkon činnosti stavbyvedúceho, ktorá je podľa prílohy číslo 2\nk zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len ako „ŽZ“) viazanou živnosťou, pre ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť preukázaná\npríslušným osvedčením; podľa výpisu zo živnostenského registra spoločnosti postupcu táto nie je\nnositeľom živnostenského oprávnenia pre výkon činnosti stavbyvedúceho a teda nemá pre túto funkciu\nani zodpovedného zástupcu. Z toho dôvodu ani nie je zrejmé, ako postupca mohol (mal) plniť predmet\nmandátnej zmluvy, teda osobne skutočne vykonávať činnosť stavbyvedúceho, pričom podľa ust. § 44\nods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len ako „SZ“) „stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba\nalebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov a vedenie\nuskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci“, a podľa ust. § 46a ods. 1 SZ „stavbyvedúci organizuje,\nriadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v\nstavebnom denníku“. Podľa ust. § 29 ods. 1 písm. c) a e) a ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen ako „ZKR“) v spojení s ust. § 122 ZKR musí prihláška pohľadávky obligatórne obsahovať uvedenie\nprávneho dôvodu vzniku uplatňovanej pohľadávky a celkovej sumu pohľadávky, pričom k prihláške sa\nmusia pripojiť listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Podľa ust. § 124 ods. 1 ZKR je správca\npovinný prihlásenú pohľadávku poprieť v spornom rozsahu. Podľa článku III. bodu 1. mandátnej zmluvy\npatrila postupcovi odmena za výkon činnosti, t.j. právo na zaplatenie odmeny postupcovi nevzniklo\nbez ohľadu na reálne vykonanie činnosti podľa mandátnej zmluvy. Pre úspešné uplatnenie pohľadávky\n1, pohľadávky 2 a pohľadávky 3 v reštrukturalizácii je preto nevyhnutné preukázať, že činnosť podľa\nmandátnej zmluvy bola reálne vykonaná postupcom (nestačí, že ju vykonala akákoľvek, hoci aj iná\nosoba). Z Výzvy na plnenie zo dňa 23.10.2019 (ďalej aj len „výzva na plnenie“) predloženej žalobcom\npri tom plynie, že už vtedy žalovaný v záujme zmierlivého vyriešenia veci žiadal postupcu o preukázanie\nplnenia povinností z mandátnej zmluvy za sporné obdobie júl až september 2019, pretože mal informácie\no ich riadnom neplnení, a preto nemohol faktúry akceptovať, ale do dnešného dňa sa tak nestalo. Žalobca\nza účelom preukázania riadneho plnenia mandátnej zmluvy postupcom predložil len faktúry (ktoré\nvšak ako účtovný doklad nie sú spôsobilé preukázať dodanie tovaru/služby nimi fakturovanej) a časť\nstavebného denníka bez označenia stavby, ku ktorej bol vyhotovený, a bez identifikácie osoby, ktorá ho\nmala vyhotoviť. Javí sa, že podpis pri jednotlivých zápisoch v predloženom stavebnom denníku by mohol\npatriť osobe žalobcu, čo však preukazuje plnenie činnosti podľa dohody o pracovnej činnosti. Žalobca\npreto, podľa žalovaného, neuniesol dôkazné bremeno (hoci tak mal urobiť už pri podaní prihlášky),\npričom s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti zakotvenú v Civilnom sporovom poriadku a pravidlá\nsudcovskej koncentrácie podľa ust. § 153 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len\n„CSP“) by sa na prípadné ďalšie návrhy dôkazov nemalo prihliadať. Vzhľadom na uvedené má žalovaný\nza to, že správca poprel pohľadávku 1 čo do istiny 1, pohľadávku 2 čo do istiny 2 a pohľadávku 3 čo\ndo istiny 3 dôvodne, nakoľko žalobca pri podaní prihlášky (ani následne pri podaní žaloby) nepreukázal,\nže postupcovi na základe mandátnej zmluvy skutočne vzniklo právo na zaplatenie odplaty, ktoré mohlo\nbyť následne postúpené na žalobcu.\n9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tiež uvádza, že nesprávnosť popretia pohľadávky 1 čo\ndo poplatku z omeškania 1, pohľadávky 2 čo do poplatku z omeškania 2 a pohľadávky 3 čo do\npoplatku z omeškania 3 (ďalej aj len „poplatky z omeškania“) správcom žalobca odôvodňuje tým, že\n\nišlo o zjavnú chybu v písaní, keď namiesto do stĺpca prihlášky „Úroky z omeškania“ príslušnú sumu\nnapísal do stĺpca prihlášky „Poplatok z omeškania“. V úmysle žalobcu teda nemalo ísť o prihlásenie\npoplatku z omeškania, ale úrokov z omeškania. Z odôvodnenia oznámenia o popretí vyhotoveného\nsprávcom jednoznačne vyplýva, že správca sa pri preskúmavaní pohľadávok zaoberal skutočnosťou,\n(a) či žalobcovi mohlo vzniknúť právo na zaplatenie poplatku z omeškania, pričom vzhľadom na obsah\nmandátnej zmluvy dospel k negatívnemu záveru, ako aj (b) či suma prihlásená ako poplatok z omeškania\nmôže predstavovať zákonný nárok na úrok z omeškania (aby sa predišlo formalistickému prístupu pri\nprieskumnej činnosti), pričom tiež dospel k negatívnemu stanovisku. Podľa ust. § 369 ods. 1 a ods.\n2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OBZ“) má\nveriteľ, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať od dlžníka v omeškaní\nso splnením peňažného záväzku alebo jeho časti úroky z omeškania z nezaplatenej sumy vo výške\ndohodnutej v zmluve, inak v sadzbe podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen ako „Nariadenie“). Na základe uvedeného by mal žalobca (za predpokladu oprávnenosti istín) tiež\nnárok na úroky z omeškania vyčíslené s použitím sadzby (a) rovnajúcej sa základnej úrokovej sadzbe\nEurópskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej\no osem percentuálnych bodov alebo (b) rovnajúcej sa základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej\nbanky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Žalobca však uviedol v\nprihláške v kolónke určenej pre vyčíslenie úrokov z omeškania sadzbu 5 %, čo nezodpovedá ani jednej\nz uvedených možností daných Nariadením a táto nevyplýva ani z mandátnej zmluvy. Z obsahu prihlášky,\njej príloh ani žaloby nemožno dospieť k záveru, akým spôsobom žalobca dospel k uplatneným sumám\npoplatku z omeškania 1, poplatku z omeškania 2 a poplatku z omeškania 3, najmä nie je jasné, ak má\ntáto suma predstavovať úroky z omeškania, akú sadzbu úrokov z omeškania použil a za presne aké\nobdobie ich vyčíslil, pričom s prihliadnutím na ust. § 138 ods. 2 ZKR je relevantný predovšetkým deň, do\nktorého svoj tvrdený nárok vypočítal, či neprekračuje deň začatia reštrukturalizačného konania. Navyše\nje nesúlad aj medzi sumami uvedenými v prihláške a v žalobe; (a) v prihláške je uplatnená suma 67,20\nEur, 61,03 Eur a 47,37 Eur, pričom (b) v žalobe sa uvádzajú nižšie sumy 66,99 Eur, 60,83 Eur a 47,20 Eur,\nz čoho sa javí, že v súdnom konaní si žalobca (bez vysvetlenia) uplatňuje menej než uviedol v prihláške.\nPodľa ust. § 29 ods. 1 písm. e), ods. 4 a ods. 5 ZKR v spojení s ust. § 122 ZKR musí prihláška pohľadávky\nobligatórne obsahovať uvedenie celkovej sumy pohľadávky a jej rozdelenie na istinu a príslušenstvo,\nktoré sa tiež rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku, pričom pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Nie je\núlohou správcu nahrádzať aktivitu veriteľa, ktorý nesprávne, nedostatočne či nepreskúmateľne vyčísli\nuplatňovaný nárok, najmä ak nie je zrejmé, s použitím akej sadzby a za aké obdobie si ho uplatňuje, kedy\npotom nie je objektívne možné preveriť správnosť výpočtu. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný\nza to, že žalobca si síce mienil prihlásiť do reštrukturalizácie nejaké príslušenstvo pohľadávky, avšak\ntoto si uplatňuje spôsobom, ktorý je nepreskúmateľný, a preto je popretie pohľadávky 1 čo do poplatku z\nomeškania 1, pohľadávky 2 čo do poplatku z omeškania 2 a pohľadávky 3 čo do poplatku z omeškania\n3 dôvodné.\n10. Žalobca si napokon uplatňuje aj pohľadávku 4, ktorej výšku preukazuje potvrdením a popiera prijatie\nčiastočného plnenia zo strany žalovaného. Uzavretie dohody o pracovnej činnosti na pracovnú pozíciu\nstavbyvedúci je nespornou skutočnosťou. Žalobca v pracovnoprávnom vzťahu vykonával uvedenú\nčinnosť, preto mu, napríklad, boli poskytnuté aj osobné ochranné pracovné prostriedky. V zmysle dohody\no pracovnej činnosti potom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie mzdy (odmeny), ktorá mu bola v\nplnom rozsahu zaplatená. Žalovaný nesúhlasí s vyčíslením výšky mzdy uskutočnenej žalobcom. V\nsúvislosti s predloženým potvrdením si žalovaný dovoľuje poukázať na to, že podľa jeho časti II. Údaje o\nzdaniteľných príjmoch a ďalšie údaje boli (a) úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti\nvo výške 964,29 Eur (riadok 01), (b) suma poistného a príspevkov vo výške 67,49 Eur (riadok 02), (c)\nvýška čiastkového základu dane 896,80 Eur (riadok 03) a (d) úhrn zrazených preddavkov na daň vo\nvýške 170,36 Eur (riadok 04). V zmysle uvedeného žalobcovi z dohody o pracovnej činnosti nevznikol\nnárok na zaplatenie sumy pohľadávky 4 vo výške 896,80 Eur (nakoľko ide o sumu, z ktorej je ešte\nnutné zaplatiť daň), ale sumy vo výške 726,44 Eur, pretože od základu dane je nutné odpočítať sumu\npreddavkovo zrazenej dane z príjmu zo závislej činnosti. Z toho bola žalobcovi (a) suma vo výške 470,44\nEur (konkrétne mzda za mesiac marec 2019 vo výške 48,44 Eur, mzda za mesiace apríl až jún 2019 vo\nvýške 113 Eur a časť mzdy za mesiac júl 2019 vo výške 83 Eur) zaplatená dňa 27.09.2019 a (b) suma\nvo výške 256 Eur (konkrétne časť mzdy za mesiac júl 2019 vo výške 30 Eur, mzda za mesiace august a\nseptember 2019 vo výške 113 Eur) zaplatená dňa 21.10.2020. To znamená, že nárok žalobcu z dohody\no pracovnej činnosti zanikol v plnom rozsahu splnením. Vzhľadom na uvedené zastáva žalovaný názor,\n\nže ani pohľadávka 4 v uplatnenej výške 896,80 Eur nie je dôvodná, správca ju správne poprel a aj v\nzistenom rozsahu táto už zanikla splnením.\n11. Na základe uvedeného, nakoľko podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii\nistín a ním uplatnená suma poplatku z omeškania 1, poplatku z omeškania 2 a poplatku z omeškania 3\nje nepreskúmateľná, ako aj pohľadávka 4 celkom zanikla splnením, žalovaný navrhuje, aby súd žalobu\nv plnom rozsahu zamietol a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu\n100 %.\n12. Žalobca vo svojej replike reagoval na vyjadrenie žalovaného, ktorý namieta, že činnosť\nstavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“ mal vykonávať žalobca jednak v\nprávnom postavení zamestnanca na podklade uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti a súbežne na\npodklade mandátnej zmluvy v právnom postavení postupcu. Tieto vyjadrenia zo strany žalovaného\npovažuje žalobca za maximálne prekvapivé, nakoľko bol to práve žalovaný, ktorý navrhoval tento model\nvýkonu činnosti stavbyvedúceho na predmetnej stavbe. Dňa 18.03.2019 sa uskutočnilo stretnutie v\nmeste Dobšiná za osobnej účasti žalobcu a žalovaného, zastúpeného konateľkouM. U., pričom na\ntomto stretnutí bol osobne prítomný T., manželka žalobcu p.W., ako konateľka spoločnosti CALETOS,\ns.r.o., IČO: 46 841 440, Napájadlá 5, 040 12 Košice, ako aj kňaz pôsobiaci v meste Dobšiná, ktorý\ntoto stretnutie pôvodne inicioval. Práve na tomto stretnutí bola dohodnutá odmena za výkon činnosti\nstavbyvedúceho, ako aj konkrétne podmienky výkonu tejto činnosti. Odmena za výkon činnosti žalobcu\nako stavbyvedúceho bola dohodnutá v sume 1.700,- € mesačne. Na tomto mieste je potrebné uviesť,\nže bol to práve žalovaný, ktorý uviedol, že v rámci výkonu prác na stavbe musí byť osoba vykonávajúca\nčinnosť stavbyvedúceho v pracovnom pomere u žalovaného. Práve z tohto dôvodu došlo k uzatvoreniu\ndohody o pracovnej činnosti s dohodnutou mesačnou odmenou vo výške 200,- € (v hrubom) a podľa\nmandátnej zmluvy bola odmena dohodnutá v sume 1.500,- € ako jej zvyšná časť do 1.700,- €. V tomto\nsmere považuje žalobca tvrdenia žalovaného za nepravdivé a nelogické a to aj preto, že žalovaný\nnespochybňuje, že došlo k riadnemu uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti, ako aj mandátnej\nzmluvy. Z týchto dokumentov vyplýva, že: 1/ dohoda o pracovnej činnosti ako aj mandátna zmluva bola\nuzatvorená v marci 2019 (s odstupom 3 dní a s niekoľkodňovým odstupom od osobného stretnutia v\nmeste Dobšiná); 2/ v zmysle oboch týchto listín sa výkon činnosti týkal výkonu činnosti stavbyvedúceho\nna stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“; 3/ dohoda o pracovnej činnosti aj mandátna zmluva boli\nza spoločnosť podpísané konateľkou žalovaného, paniS.. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v čase\npodpisu oboch týchto listín mal žalovaný vedomosť, že boli súbežne uzatvorené mandátna zmluva aj\ndohoda o pracovnej činnosti a to na rovnaký predmet plnenia. Z tohto dôvodu považuje žalobca tvrdenia\nžalovaného v jeho vyjadrení za zavádzajúce, nakoľko v podanom vyjadrení namietané skutočnosti\nžiadna zo zmluvných strán v čase podpisu týchto listín (ako ani počas výkonu činnosti) nerozporovala,\nnespochybňovala oprávnenia na výkon činnosti, spriaznenosť osôb a pod. Až v súčasnosti, pod vplyvom\nsúdneho konania, žalovaný poukazuje na to, že napriek dohode zmluvných strán, a to za súčasného\nplnenia podmienok kladených pri uzatváraní týchto listín zo strany žalovaného, právo na zaplatenie\nodmeny postupcovi nevzniklo. Z uvedeného dôvodu žalobca v tejto časti trvá na uplatnenom nároku v\ncelom rozsahu. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na ust. § 150 ods. 1 CSP „Strany majú povinnosť\npravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu“. Ustanovenie\n§ 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť, t.j. uviesť\ntvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce. Za účelom preukázania vyššie\nuvedených skutočností navrhol vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu - žalobcu a za žalovaného\nkonateľku pani M., ako aj výsluchom svedkov p. W., ako aj kňaza pôsobiaceho v meste Dobšiná, ktorého\núdaje žalobca po ich zistení dodatočne oznámi súdu.\n13. Vo vzťahu k predloženým faktúram žalobca uviedol, že v zmysle čl. III. mandátnej zmluvy platí,\nže „Mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi dohodnutú odmenu za výkon činnosti podľa čl. I vo\nvýške 1.500,- €/mesačne na základe vystavenej faktúry mandatárom. Mandatár vystavuje faktúru vždy\nk poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Splatnosť tejto faktúry bude 30 dní. Dohodnutá odmena\nbude mandatárovi vyplatená bezhotovostne na jeho bankový účet“. Z citovaného ustanovenia mandátnej\nzmluvy vyplýva, že podmienkou vystavenia faktúry nebola povinnosť žalobcu preukazovať na mesačnej\nbáze výkon jednotlivých činností, ktoré sú predmetom tej ktorej faktúry. Podľa ustanovenia § 46d SZ je\nstavebný denník dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku a zaznamenávajú\nsa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Stavebný denník teda nie je ani účtovný\ndoklad ani iný dokument, ktorý by bol žalobca povinný predložiť spolu faktúrami za účelom prihlásenia\npohľadávky do konkurzu. Zo stavebného denníka vyplýva, že žalobca si svoju povinnosť výkonu činnosti\nstavbyvedúceho riadne plnil, o čom svedčia aj ním vykonané zápisy v stavebnom denníku, ktoré riadne\nspolu s ďalšími dotknutými osobami odsúhlasil a následne boli nimi podpísané. Z uvedeného dôvodu\n\nje žalobca presvedčený, že jeho nárok na zaplatenie bol v prihláške riadne preukázaný predložením\nfaktúr na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že v záujme\nzmierlivého vyriešenia veci žiadal postupcu o preukázanie plnenia povinností z mandátnej zmluvy za\nsporné obdobie júl až september 2019, pretože mal informácie o ich riadnom neplnení a preto nemohol\nfaktúry akceptovať, žalobca uviedol, že vzhľadom k skutočnosti, že v zmysle citovaného ustanovenia\nje stavebný denník súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku, mal žalovaný ako zhotoviteľ diela\nmožnosť kedykoľvek doň nahliadnuť a overiť si reálny výkon činností vykonaných žalobcom. Žalobca\ndáva do pozornosti, že žalovaný faktúry č. 2019005, č. 2019006 č. 2019007 žalobcovi nevrátil a preto\nmá žalobca za to, že ich žalovaný aj eviduje vo svojom účtovníctve pre účely DPH. Nakoľko žalobca\nnevie zabezpečiť tento dôkaz navrhuje, aby súd v rámci vykonaného dokazovania uložil žalovanému v\nsúlade s ustanovením § 189 CSP edičnú povinnosť predložiť kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie\n07/2019, 08/2019 a 09/2019 za účelom preukázania, či sa predmetné faktúry nachádzajú v účtovníctve\nžalovaného. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca disponuje jediným vyhotovením stavebného denníka\nč. 1 (zápis od 19.03.2019 do 15.07.2019) a denníka č. 2 (zápis od 16.07.2019 do 04.09.2019) ako aj\nvzhľadom na rozsiahlosť týchto dokumentov predložil spolu so žalobou len časť stavebníka denníka\ntýkajúca sa sporného obdobia, t.j. mesiac júl, august september. Žalobca je pripravený predložiť súdu\noriginály stavebných denníkov. V prípade, ak by súdu nepostačovalo tieto stavebné denníky vykonať\nako dôkaz až na pojednávaní, žalobca je pripravený doručiť originál stavebného denníka č. 1 a č. 2 súdu.\n14. Žalobca taktiež namietol tvrdenie žalovaného o úhrade jeho pohľadávky z dohody o pracovnej\nčinnosti vo výške 896,80 €. Potvrdenia o úhrade predložené žalovaným nesvedčia o úhrade jeho\nmzdy, ktorá mala byť podľa čl. 5 dohody o pracovnej činnosti vyplácaná pravidelne mesačne najneskôr\ndo 30. dňa nasledujúceho mesiaca. Tieto úhrady boli vykonané na základe potvrdení o výdavkoch\nvynaložených žalobcom v súvislosti s výkonom jeho činnosti, a to na spotrebované pohonné hmoty,\nodmeny za práce vykonávané tretími osobami na diele atď. K týmto skutočnostiam navrhol výsluch\nžalobcu a p. W.. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol súdu, aby\nžalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n15. Žalovaný v podanej duplike primárne zdôraznil účel incidenčného konania, ktorým je determinovaný\njeho predmet a tým rozsah dokazovania a posudzovaných otázok. V zmysle ustálenej súdnej praxe\n(napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo 70/2016,\npublikované pod číslom R 63/2017), je účelom incidenčného konania rozhodnúť o tom, či popierací\nprejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú\nskutočnosti. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval pohľadávku\nproti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície súdu mal byť celý právny vzťah\nmedzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Vzhľadom na uvedené je smerodajný dôvod popretia žalobcom\nuplatnených pohľadávok zo strany správcu. Istiny boli popreté čo do právneho dôvodu vzniku a čo do\nvýšky v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobca nepreukázal ich vznik ani reálne poskytnutie fakturovaných\nslužieb. Podľa žalovaného nie je preto relevantné v predmetnom incidenčnom konaní preskúmavať\ncelý právny vzťah založený mandátnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným v právnom postavení\nmandanta a postupcom v právnom postavení mandatára, ale je relevantné preskúmavať, či žalobca\npreukázal vznik pohľadávok, ktoré postupca postúpil na žalobcu. Z toho dôvodu nie je potrebné a\nv incidenčnom konaní ani možné vykonávať dôkazy navrhnuté žalobcom (až) vo vyjadrení žalobcu\nsmerujúce k dokázaniu (okolností) vzniku právneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou a dohodou\no pracovnej činnosti, konkrétne výsluchy svedkov označených vo vyjadrení žalobcu. Žalovaný namieta\nvšetky dôkazy uvedené vo vyjadrení žalobcu aj z dôvodu, že neboli predložené včas, a preto by sa\nvzhľadom na pravidlá sudcovskej koncentrácie na ne nemalo prihliadať. V zmysle ust. § 29 ods. 6 ZKR\nv spojení s ust. § 122 ZKR mal žalobca preukázať uplatňované pohľadávky už v štádiu ich prihlasovania\nu správcu. Preto neobstojí tvrdenie uvedené vo vyjadrení žalobcu, že „stavebný denník teda nie je ani\núčtovný doklad ani iný dokument, ktorý by bol žalobca povinný predložiť spolu faktúrami za účelom\nprihlásenia pohľadávky do konkurzu“, ani tvrdenie, že „jeho nárok na zaplatenie bol v prihláške riadne\npreukázaný predložením faktúr na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy“. Podľa ust. § 29 ods. 6 ZKR,\nsubsidiárne sa aplikujúceho aj na reštrukturalizáciu, sa k prihláške pripoja (t.j. veriteľ je povinný pripojiť)\nlistiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Preukazovanie pohľadávky správcovi nie je obmedzené\nna predloženie účtovných dokladov (naopak, toto nepostačuje), ale sa vyžaduje predloženie všetkých a\nakýchkoľvek listín (e.g. aj stavebného denníka, súpisu prác, súpisu odpracovaných hodín), ktoré potvrdia\nexistenciu prihlasovanej pohľadávky. Nakoľko žalobca tak neurobil, správca istiny poprel. Keďže žalobca\npri podávaní žaloby poznal dôvod popretia istín, najneskôr v žalobe mohol a mal označiť všetky dôkazy,\naby preukázal, že jeho právnemu predchodcovi - postupcovi - skutočne vzniklo právo na zaplatenie\nodplaty podľa mandátnej zmluvy. V žalobe však boli za týmto účelom označené výlučne nasledovné\n\nlistiny: (a) mandátna zmluva, ktorá však môže preukázať len vznik právneho vzťahu, nie aj vznik práva\nna plnenie odplaty; ďalej (b) faktúra 1, faktúra 2 a faktúra 3, ktoré sú však len účtovným dokladom,\nnie dokladom o poskytnutí služby / vykonaní práce podľa mandátnej zmluvy. Žalobca odkazuje na\nust. čl. III, bodu 1. mandátnej zmluvy, podľa ktorého „mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi\ndohodnutú odmenu za výkon činnosti podľa čl. I vo výške 1.500,00 €/mesačne na základe vystavenej\nfaktúry mandatárom“, a na základe ktorého uzatvára, že „podmienkou vystavenia faktúry nebola\npovinnosť žalobcu preukazovať na mesačnej báze výkon jednotlivých činností“. Citované ustanovenie\nmandátnej zmluvy je potrebné podľa žalovaného vykladať jedine tak, že faktúra mala byť podkladom\npre vykonanie úhrady žalovaným, nie dokladom o splnení povinností z mandátnej zmluvy. Citované\nzmluvné ustanovenie teda nezbavilo žalobcu ako veriteľa povinnosti preukázať prihlasované pohľadávky\nsprávcovi ako tretej osobe povinnej vykonať prieskum pohľadávok, ani ho to nezbavuje povinnosti uniesť\ndôkazné bremeno v tomto súdnom konaní. Žalovaný totiž popiera, že by mal záväzky zodpovedajúce\nistinám, nakoľko postupca nevykonával funkciu stavbyvedúceho, ani žalobca neplnil svoje povinnosti\nriadne a včas. V zmysle mandátnej zmluvy vznikalo právo na odmenu za výkon činnosti, nie paušálne\nuplynutím kalendárneho mesiaca, preto od začiatku bolo nutné (vedieť) výkon činnosti preukázať;\nstavebný denník (jeho časť) za obdobie 26.06.2019 až 04.09.2019 (ďalej aj len ako „stavebný denník“),\nku ktorému sa žalovaný už vyjadril a ktorý nemôže sám o sebe dostatočne preukázať, že postupcovi\n(a práve jemu) vzniklo právo na zaplatenie odplaty vo výške istín za výkon činnosti stavbyvedúceho.\nK stavebnému denníku žalobca uviedol, že z neho vyplýva, že „žalobca si svoju povinnosť výkonu\nčinnosti stavbyvedúceho riadne plnil, o čom svedčia aj ním vykonané zápisy v stavebnom denníku, ktoré\nriadne spolu s ďalšími dotknutými osobami odsúhlasil a následne boli nimi podpísané“; tiež uviedol, že\n„(...) je stavebný denník súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku, mal žalovaný ako zhotoviteľ\ndiela možnosť kedykoľvek doň nahliadnuť a overiť si reálny výkon činností vykonaných žalobcom“.\nZ citovaných vyjadrení nepochybne plynie, že činnosť stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia\nOO PZ Markušovce“ (ďalej aj len ako „stavba“) vykonával žalobca (čo je v súlade s dohodou o\npracovnej činnosti) a nie postupca (ktorý na to nemal oprávnenie, ako už žalovaný zdôraznil vo\nsvojom predchádzajúcom vyjadrení). Predložený stavebný denník nemôže preukazovať vznik práva na\nzaplatenie istín aj z dôvodu, že nie je vyhotovený za každý pracovný deň a vzhľadom na stručnosť údajov\nneobsahuje zákonné náležitosti, t.j. nedokladuje riadne plnenie povinností stavbyvedúceho. Zároveň\nnie je celkom pravdivým ani tvrdenie o jeho podpísaní, pretože od 13.08.2019 sú v ňom záznamy\npodpísané len jednou osobou, pravdepodobne ide o podpis žalobcu, a nie je verifikované (podpisom\ninej osoby - stavebného dozoru či inak), že uvedené záznamy zodpovedajú skutočnosti, boli vyhotovené\nv čase tam uvádzanom a nie napríklad spätne. Žalobca nepreukázal, že postupca vykonával funkciu\nstavbyvedúceho na stavbe, respektíve že táto bola vykonávaná riadne a včas a teda že postupcovi\nvzniklo právo na zaplatenie odplaty podľa mandátnej zmluvy vo výške istín, ktoré mohol postúpiť na\nžalobcu. Žalovaný preto faktúry neuznával, o čom bol postupca informovaný, ako je to zrejmé z výzvy\nna plnenie. Hoci otázka vzniku zmluvného vzťahu nemá byť predmetom incidenčného konania, ako\nžalovaný uviedol vyššie, považuje za potrebné ohradiť sa proti vyhláseniu žalobcu, že žalovaný porušil\npovinnosť v zmysle ust. § 150 ods. 1 CSP, t.j. že neuviedol skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Naopak,\nžalovaný nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami vo vyjadrení žalobcu. Žalovaný nepopiera, že hľadal\nosobu, ktorá by bola spôsobilá vykonávať funkciu stavbyvedúceho na stavbe a ktorej by bola dostupná\nstavba z hľadiska dochádzania, pričom žalovanému bola odporučená osoba žalobcu. Vychádzajúc\nzo svojich predchádzajúcich skúseností a v záujme predchádzania prípadnému porušeniu právnych\npredpisov ohľadne závislej práce (tzv. čierna práca), žalovaný požadoval, aby funkcia stavbyvedúceho\nbola vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu. Žalovaný výslovne popiera tvrdenie žalobcu, že „bol to\npráve žalovaný, ktorý navrhol tento model výkonu činnosti stavbyvedúceho“ na stavbe. Naopak, žalobca\nsa bránil pracovnoprávnemu vzťahu z dôvodu (ako bolo povedané žalovanému) exekúcií na jeho osobu.\nV predchádzajúcom vyjadrení žalovaného bola namietaná tiež nepreskúmateľnosť prihlásenia poplatku\nz omeškania 1, poplatku z omeškania 2 a poplatku z omeškania 3. K predmetným tvrdeným nárokom sa\nvo vyjadrení žalobcu neuvádzajú žiadne tvrdenia ani ich zdôvodnenie, preto je naďalej nepreskúmateľné,\nako žalobca dospel k sume prihláseného príslušenstva istín. Žalovaný namietol zánik pohľadávky 4\njej splnením v plnom rozsahu, ktorú skutočnosť preukázal predložením výpisov z účtu. Prijatie týchto\nplnení žalobca nespochybnil, naopak, potvrdil ich, keď uviedol, že „tieto úhrady boli vykonané na\nzáklade potvrdení o výdavkoch vynaložených žalobcom v súvislosti s výkonom jeho činnosti, a to na\nspotrebované pohonné hmoty, odmeny za práce vykonávané tretími osobami na diele atď“. Žalobca\nvšak žiadne potvrdenia o výdavkoch nepredložil, neodôvodnil, na základe čoho mu malo vzniknúť právo\nna náhradu nákladov a v akej výške, ani žiadne výdavky nepreukázal. Žalovaný podotýka, že tieto\núhrady boli vykonané na bankový účet žalobcu, nie postupcu, a ich výška zodpovedá údajom podľa\n\nPotvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2019\nzo dňa 15.01.2020, pričom úhrada vykonaná dňa 21.10.2020 bola označená ako doplatok mzdy. Z\ntoho dôvodu považuje žalovaný tvrdenie o úhrade nákladov za účelové a nepodložené. Je pravdou,\nže žalovaný uskutočnil prevod prostriedkov po lehote splatnosti dohodnutej v dohode o pracovnej\nčinnosti, čo však bolo spôsobené finančnou situáciou žalovaného, ktorá vyústila do povolenia jeho\nreštrukturalizácie.\n16. Na pojednávaní dňa 15.08.2024 sa konalo v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho\nzástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu, pričom\nzdôraznil, že žalovaný nepreukázal, že by predmetná mandátna zmluva bola neplatná, žalovaný\nnespochybnil, že sa na jej základe už plnilo, keď boli vystavené faktúry už aj pred predmetnými faktúrami,\nktorými si žalobca uplatnil svoje pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného a žalovaný nepreukázal,\nže by žalobca nevykonával činnosť uvedenú v mandátnej zmluve. Žalobca svoj nárok podložil kópiami\nstavebných denníkov, ktorými podľa jeho názoru dostatočne preukazuje, že vykonal činnosť v zmysle\nmandátnej zmluvy. Čo sa týka prihlásenej pohľadávky pod č. 197 uviedol, že žalobca si uvedomuje, že\nžalovaný zneužíva jeho postavenie, keď nevie preukázať vynaloženie predmetných nákladov vo výške\n507,98 EUR, keďže originály dokladov vydal pri vyúčtovaní týchto nákladov žalovanému a nevyhotovil\nsi z nich fotokópie. Z tohto dôvodu si žalobca uvedomuje, že dôkazné bremeno za tejto situácie\nzrejme neunesie. Právny zástupca žalovaného sa pridržal svojej písomnej argumentácie, pohľadávky\nžalobcu pod č. 194-196 nepovažoval za relevantne preukázané, neboli relevantne preukázané ani pri\nich prihlasovaní do reštrukturalizácie žalovaného a pohľadávka uplatnená pod č. 197 zanikla splnením.\nVo vzťahu k skutočnostiam prezentovaným protistranou na pojednávaní ohľadne pohľadávky č. 197\nuviedol, že sa nejedná o preukázané tvrdenie a v poznámke k platbe zo strany žalovaného je uvedené,\nže ide o doplatok mzdy v zmysle dohody o pracovnej činnosti. V rámci navrhovaného dokazovania\nprávny zástupca žalobcu zotrval na výsluchu strán - žalobcu a konateľky žalovaného p. M. a svedka\n- W. vo vzťahu k predzmluvným rokovaniam, teda akým spôsobom prebiehali zmluvné rokovania\nmedzi stranami pred uzatvorením oboch zmlúv, vzhľadom k spochybneniu existencie mandátnej zmluvy,\nresp. vážnosti vôle pri uzatváraní mandátnej zmluvy. Upustil od návrhu na vykonanie dokazovania\nvýsluchom p. M. T. a kňaza z mesta Dobšiná. Zotrval na uložení edičnej povinnosti žalovanému predložiť\nkontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie 07/2019, 08/2019 a 09/2019 za účelom preukázania, či sa\npredmetné faktúry nachádzajú v účtovníctve žalovaného a či boli predmetné faktúry uplatňované za\núčelom odpočtu DPH, lebo ak boli, tak je zrejmé, že nimi fakturovaná činnosť musela byť vykonaná,\ninak by žalovaný jednotlivé faktúry neprijal a nenakladal s nimi za účelom odpočtu DPH. Vo vzťahu\nk edičnej povinnosti právny zástupca žalovaného uviedol, že uloženie edičnej povinnosti kohokoľvek\nsúdom nemôže sanovať dôkaznú povinnosť žalobcu. Ak by ich aj žalovaný evidoval, to nepreukazuje\nich hmotnoprávny základ. Už žalobca k žalobe priložil vyjadrenie žalovaného k zoznamu pohľadávok\na tam uvádza, že iba prvá faktúra je evidovaná v účtovníctve, ostatné dve nie, čo však nevaliduje zo\nstrany žalovaného prvú faktúru uplatnenú žalobcom. Nevidí dôvod prečo by sa uvedená skutočnosť mala\nskúmať, keďže táto nemá relevanciu pre samotný popierací prejav správcu. Právny zástupca žalobcu\nzotrval aj na doplnení dokazovania predložením originálov stavebných denníkov, pre prípad, že by to\nsúd vyhodnotil za potrebné. Na návrhu na výsluch W. - vo vzťahu k preukázaniu pohľadávky č. 197\n- právny zástupca žalobcu netrval. Zároveň právny zástupca žalobcu predložil súdu výpisy z účtu, v\nzmysle ktorých mali byť uhrádzané skoršie faktúry na základe mandátnej zmluvy, čím sa má spochybniť\ntvrdenie správcu, ktorým poprel právny základ na existenciu tejto pohľadávky, resp. že tieto pohľadávky\nnemali byť reálne. Súd krátkou cestou doručil predmetné výpisy právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý\nsa s nimi oboznámil priamo na pojednávaní. Poukázal na koncentráciu konania, ako aj na skutočnosť,\nže predmetná listina nebola prílohou prihlášky a obsah tejto listiny nie je spôsobilý preukázať správcom\nspochybnené náležitosti prihlášky žalobcu. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania už neboli stranami\nnavrhované. V zmysle § 150 ods. 2 CSP súd žiadal právneho zástupcu žalobcu o ozrejmenie, aké\nkonkrétne listiny tvorili prílohu prihlásenej pohľadávky, na čo tento uviedol, že prílohami boli mandátna\nzmluva, dohoda o pracovnej činnosti, zmluva o postúpení pohľadávok a faktúry.\n17. Podľa § 29 ods. 6 ZKR v relevantnom znení ku dňu zverejnenia uznesenia o povolení\nreštrukturalizácie, k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý\nje účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom\nrozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.\n18. Podľa § 122 ods. 1 ZKR ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú\npohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v\nreštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.\n\n19. Podľa § 122 ods. 2 ZKR prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška\nnahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.\n20. Podľa § 124 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma\na porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom\nprihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne\npreukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a\ndôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len\nak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,\nvýšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere,\nktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku\n4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva\nz účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť\novplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných\nalebo daňových poradcov.\n21. Podľa § 124 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia\nlehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky\nspolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku\nčo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty\nna popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za\nzistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje\nza zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného\nodkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola\npopretá.\n22. Podľa § 124 ods. 4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty\nna popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,\nvymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva\npopretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.\n23. Podľa § 124 ods. 6 ZKR rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému.\nPrávoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom\nsúdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.\n24. Podľa § 199 ods. 9 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia\nalebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej\nsúdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú\nv Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich\nzverejnení v Obchodnom vestníku.\n25. Podľa § 32 ods. 1 OZ, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že\nkoná vo vlastnom mene.\n26. Podľa § 566 ods. 1 OBZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet\nzariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo\nuskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.\n27. Podľa § 568 ods. 1 OBZ mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak\ntúto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.\n28. Podľa § 571 ods. 2 OBZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu,\nkeď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok\nalebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné\nnáklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.\n29. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n30. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n31. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n32. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP a dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu\nveci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä\nvýsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie\nje spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\n\n33. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n34. Súd v rámci skúmania podmienok pre podanie incidenčnej žaloby skúma aj včasnosť podanej žaloby.\nV predmetnej veci bolo v reštrukturalizačnom konaní sp.zn. 8R/1/2020 povolená reštrukturalizácia\nspoločnosti BRAAND GROUP, s.r.o.. Žalobca si svoju pohľadávku včas prihlásil, pričom správca ju v\nstanovenej lehote poprel. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu\nBratislava I zo 13. júla 2020, sp. zn. 8R/1/2020 zverejneným v OV č. 140/2020 dňa 22. júla 2020. Účinky\npovolenia reštrukturalizácie tak nastali v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR dňa 23. júla 2020\na nasledujúci deň, t. j. 24. júla 2020 začala plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok\n(podľa § 121 ZKR), ktorej koniec pripadol na 24. august 2020 keďže 30. deň lehoty (23. august 2020\n- nedeľa) pripadol na sviatok, a preto je podľa § 203a ods. 2 ZKR posledným dňom lehoty najbližší\nnasledujúci pracovný deň (t. j. 24. august 2020). Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie\npohľadávok, t. j. 25. augusta 2020 začala plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok\npodľa ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR, ktorá uplynula uplynutím dňa 24. septembra 2022. Dňa 25.\nseptembra 2020 začala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová zákonná lehota na podanie incidenčnej\nžaloby v súlade s ustanovením § 124 ods. 4 ZKR, ktorej posledný deň pripadol na 26. októbra 2020 (25.\noktóbra - nedeľa, t.j. podľa § 203a ods. 2 ZKR posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný\ndeň). Keďže žaloba žalobcu bola podaná dňa 26. októbra, bola podaná včas.\n35. Súd sa na pojednávaní konanom dňa 15.08.2024 v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom\nspisu a skonštatoval, že všetky listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený,\nzároveň prítomné strany súdu oznámili, že im je obsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z\nlistinných dôkazov jeho prečítaním. Na základe obsahu spisu a predložených listinných dôkazov v\nkontexte prednesov právnych zástupcov strán na pojednávaní súd ustálil nasledovný skutkový stav.\n36. Pohľadávky evidované v zozname pod č. 194 až 196 boli správcom popreté z dôvodu, že žalobca\nnepreukázal vznik pohľadávok a ani reálne poskytnutie fakturovaných služieb. Pohľadávku evidovanú\npod č. 197 správca poprel len čo do výšky 507,98 EUR z dôvodu, že v tejto časti zanikla splnením dňa\n27.09.2019, nebola popretá čo do právneho dôvodu a ani vo výške 388,82 EUR. V tejto časti je tak\npredmetná pohľadávka nesporná.\n37. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi postupcom a žalovaným bola uzatvorená mandátna\nzmluva, medzi žalobcom a žalovaným dohoda o pracovnej činnosti. Nebolo sporné, že predmet\nobidvoch zmluvných vzťahov bol totožný. Nebola sporná skutočnosť, že žalobca vykonával činnosť\nstavbyvedúceho, sporné bolo na základe akého právneho vzťahu a teda, či žalobca vykonával činnosť\nstavbyvedúceho v zmysle mandátnej zmluvy. Sporným bol nárok žalobcu na úhradu mzdy na základe\ndohody o pracovnej činnosti a to v rozsahu 507,98 EUR. Sporným bolo aj nesprávne uplatnené\npríslušenstvo pohľadávky.\n38. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje\nna ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym\nzáverom: Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať\nprihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má\nza následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania\nnie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu.\nÚčelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí\nalebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú\npohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v\nktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície\nkonajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia\nuplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a\nprvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR\nje zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo\nv určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje\nžiaden prostriedok nápravy [k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS“)\nz 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013]. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú\npohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave\nobsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody\nobsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia\nv konkurze tak, ako bola prihlásená [k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj len „NS SR“) z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované ako judikát v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017].\n\nCitované právne závery sa síce týkajú preskúmavania súdu v incidenčnom spore v prípade popretia\npohľadávky v konkurznom konaní, avšak vzhľadom na totožnosť právnej úpravy sú plne aplikovateľné\naj na incidenčné spory, v ktorej sa rozhoduje o žalobe popretého veriteľa, ktorého pohľadávka bola\npopretá v reštrukturalizačnom konaní. Vychádzajúc z citovaných judikatórnych záverov je zrejmé, že\npredmetom rozhodovania súdu v incidenčnom spore nie je rozhodovanie o prihlásenej pohľadávke v\ncelej jej šírke, čo znamená, že postup súdu v incidenčnom spore nie je totožný, ako je to v konaní\nsúdu rozhodujúcom o žalobe na plnenie (o zaplatenie peňažnej pohľadávky). Rozhodovanie súdu v\nkonaní o incidenčnej žalobe sa obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody obsiahnuté v popieracom\nprejave reštrukturalizačného správcu zodpovedajú skutočnosti a či vylučujú pohľadávku z uspokojenia\nv reštrukturalizácii tak, ako bola prihlásená. Pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe je relevantný\nlen obsah prihlášky veriteľa a obsah popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu. Naopak súd\nnemôže v incidenčnom spore posudzovať, či má žalobca voči žalovanému pohľadávku z iného dôvodu,\nnež bol vymedzený v prihláške, a ktorý bol správcom v popieracom prejave spochybnený.\n39. Ak si veriteľ prihlasuje v konkurze svoju peňažnú pohľadávku voči úpadcovi, je povinnosťou veriteľa v\nprihláške uviesť svoje identifikačné údaje, identifikačné údaje úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky,\nporadie uspokojovania pohľadávky, celkovú sumu pohľadávky rozdelenú na istinu a príslušenstvo a\npodpis, s tým, že je povinnosťou veriteľa pripojiť listiny preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške,\nt. j. listiny preukazujúce právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky a jej výšku (§ 29 ods. 6 v spojení\ns § 122 ods. 1 ZKR). Pri posudzovaní, či veriteľ postupoval pri prihlasovaní pohľadávky v súlade s\nvyššie uvedenými povinnosťami, a teda, či preukázal právny dôvod vzniku pohľadávky alebo jej výšku,\nje určujúci obsah prihlášky pohľadávky a jej príloh, nie je prípustné dodatočné dopĺňanie prihlášky a jej\npríloh. Je potrebné si uvedomiť, že prihlasovanie pohľadávok a ich preskúmavanie (prípadne popieranie)\nje striktne formalizovaný postup, či už veriteľa prihlasujúceho si svoju pohľadávku, alebo správcu, pri\npreskúmavaní prihlásených pohľadávok, a túto skutočnosť musí zohľadňovať aj súd rozhodujúci v\nincidenčnom spore. Aj pre tento právny záver možno nájsť podklad v judikatúre, pričom súd poukazuje\nna to, že ak platí, že nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné\nodstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po\nuplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia (k tomu viď napr.\nuznesenie NS SR z 24. februára 2021, sp. zn. 1Obdo/53/2020), tak musí platiť aj opačný záver, v\nzmysle ktorého nedostatok prihlášky pohľadávky a jej príloh, pre ktoré správca prihlásenú pohľadávku\nveriteľa poprel, nie je možné následne odstrániť, čo znamená, že po prihlásení pohľadávky a po jej\nnáslednom popretí nie je možné uvádzať v prihláške pohľadávky nové skutočnosti a predkladať nové\nlistiny, ktoré mali predstavovať prílohu prihlášky pohľadávky podľa § 29 ods. 6 ZKR v spojení s § 122\nods. 1, 2 ZKR. Uvedený záver v plnom rozsahu platí tak pre konkurzné a reštrukturalizačné konanie,\na aj pre incidenčné (sporové) konanie. Totožný právny záver je vyvoditeľný aj z vyššie citovaného\njudikátu R 63/2017, v zmysle ktorého účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody\nobsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia\nv konkurze tak, ako bola prihlásená. Súd zároveň zastáva právny názor, v zmysle ktorého dodatočné\ndopĺňanie prihlášky pohľadávky zákon o konkurze vylučuje, čo platí nielen pre samotný text prihlášky\npohľadávky, ale aj pre jej prílohy. Popierací prejav správcu vylučuje pohľadávku žalobcu tak, ako bola\nprihlásená, z jej uspokojenia v reštrukturalizácii, keďže v prihláške pohľadávky žalobca nepreukázal\nexistenciu prihlásenej pohľadávky. Následné preukazovanie predmetných skutočností žalobcom v\nincidenčnom spore nemôže mať za následok vydanie vyhovujúceho rozsudku súdu, keďže určujúci je\nobsah popieracieho prejavu správcu v kontexte obsahu prihlášky pohľadávky a jej príloh predložených\nžalobcom ako veriteľom v rámci postupu veriteľa podľa § 122 ZKR (obdobne k tomu viď aj rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I z 9. marca 2023, sp.zn. 37Cbi 28/2018).\n40. Vo vzťahu k istinám pohľadávok vedených v zozname pohľadávok pod č. 194, 195 a 196 súd\nmá za to, že pokiaľ správca poprel tieto pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu,\nveriteľ nepreukázal vznik pohľadávky a ani reálne poskytnutie fakturovaných služieb, keď žalobca si\nsvoj nárok uplatnil a preukazoval jedine vystavenými faktúrami bez preukázania reálneho poskytnutia\nfakturovaných služieb a až následne v incidenčnom konaní predkladá dôkazy, ktoré majú preukazovať\njeho nárok, takýto postup nemožno považovať za korektný. Ak si žalobca svoju povinnosť preukázať svoj\nnárok nesplnil v prihláške pohľadávky, (oneskorená) snaha čokoľvek preukazovať nad rámec obsahu\nprihlášky zo strany žalobcu v incidenčnom spore nemôže založiť právo žalobcu na uspokojenie jeho\npohľadávky v rámci reštrukturalizácie. Pre rozhodnutie súdu je určujúci obsah popieracieho prejavu\nsprávcu v kontexte obsahu prihlášky pohľadávky a jej príloh predložených žalobcom ako veriteľom v\nrámci postupu veriteľa podľa § 121 a 122 ZKR. Vyhovenie incidenčnej žalobe súdom totiž znamená, že\nsprávca v procese preskúmavania a popierania pohľadávok „pochybil“, a takýto záver súdu je vylúčený\n\nv situácii, ak v kontexte informácii obsiahnutých v prihláške pohľadávky, je konštatovanie správcu o\nnepreukázaní právneho dôvodu vzniku pohľadávky veriteľa ex ante (t. j. v čase, keď poprel pohľadávky)\nsprávne a plne zodpovedajúce obsahu prihlášky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na obsah popieracieho\nprejavu správcu musí súd nazerať v rámci rozhodovania incidenčného sporu optikou toho, čo mal\nsprávca k dispozícii.\n41. Pre zdôraznenie uvedeného záveru súd v konkrétnej veci uvádza, že žalovaný predmetné faktúry\nrozporoval už v čase, keď si ich žalobca u neho uplatnil a už v tom čase tvrdil, že nebolo preukázané\nplnenie povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy zo strany mandatára, čo je preukázané z listiny\noznačenej ako „výzva na plnenie“ zo dňa 23.10.2019 zo strany spoločnosti CALETOS s.r.o. adresovanej\nžalovanému (na č.l. 40), z ktorej vyplýva odpoveď žalovaného na výzvu tejto spoločnosti na plnenie\npredmetných faktúr uplatnených u žalovaného, v zmysle ktorej žalovaný vyzval postupcu na preukázanie\nplnenia povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy. Nie je preto možné prisvedčiť obrane žalobcu\nspočívajúcej v argumentácii, že nemal dôvod prikladať už k podávanej prihláške akékoľvek ďalšie listinné\ndôkazy (okrem predloženej mandátnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti, zmluvy o postúpení a\nfaktúr), keď uvedené faktúry neboli dovtedy medzi zmluvnými stranami, resp. žalobcom a žalovaným,\nnikdy sporné. Práve vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný neuznal uvedené faktúry ešte pred tým, ako\ndošlo k začatiu reštrukturalizačného konania a už v roku 2019 vyzýval postupcu na preukázanie plnenia\npovinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy, mal žalobca na preukázanie svojich pohľadávok a ich\nriadne prihlásenie v rámci reštrukturalizačného konania predložiť všetky a akékoľvek listinné dôkazy\npreukazujúce skutočnosti, že došlo k reálnemu výkonu činnosti, ktorá bola predmetom mandátnej\nzmluvy. Uvedené platí o to viac, keď v konkrétnom prípade už v tom čase žalobca disponoval originálom\nstavebných denníkov a nič mu nebránilo relevantné fotokópie priložiť k prihláške. Stavebný denník\nžalobca predložil prvýkrát až v incidenčnej žalobe, a teda v tejto časti sa jedná o ex post neprípustné\ndopĺňanie prihlášky pohľadávky žalobcom ako popretým veriteľom realizované v rozpore s ustanovením\n§ 122 ZKR.\n42. Súdu nie je rovnako tak zrejmé, z akého ustanovenia ZKR dospel žalobca k záveru o tom, že nemusel\nk prihláške priložiť všetky doklady, ktoré preukazujú jeho nárok a pokiaľ teda mal za to, že svoj nárok\npreukazuje práve stavebným denníkom za relevantné obdobie, mal ho v zmysle § 122 ZKR k prihláške\npriložiť. Ustanovenie čl. III, bodu 1. Mandátnej zmluvy, o ktoré žalobca opiera svoju argumentácia, podľa\nktorého „mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi dohodnutú odmenu za výkon činnosti podľa čl. I\nvo výške 1.500,00 €/mesačne na základe vystavenej faktúry mandatárom“, je potrebné vykladať tak,\nže faktúra mala byť podkladom pre vykonanie úhrady žalovaným, nie dokladom o splnení povinností\nz mandátnej zmluvy. Citované zmluvné ustanovenie však nezbavilo žalobcu ako veriteľa preukázať\nprihlasované pohľadávky správcovi ako tretej osobe povinnej vykonať prieskum pohľadávok. V zmysle\nmandátnej zmluvy vznikalo právo na odmenu za výkon činnosti, nie paušálne uplynutím kalendárneho\nmesiaca, preto od začiatku bolo nutné vedieť výkon činnosti zo strany žalobcu preukázať.\n43. Vo vzťahu k tvrdeniam o preukázaní nároku žalobcom súd uvádza, že v incidenčnom konaní\nneskúma záväzkový vzťah medzi stranami sporu v celej jeho šírke, ako je tomu v prípade žaloby o\nplnenie, obmedzuje sa jedine na skúmanie toho, či popierací prejav správcu, ktorým prihlásené istiny\npoprel, obstojí. Správca uplatnené nároky poprel vo vzťahu k istinám v dôsledku nepreukázania vzniku\npohľadávky a reálneho poskytnutia fakturovaných služieb. Vo vzťahu k uvedenému nie je potrebné\nvypočúvať navrhovaných svedkov žalobcom, ktorý sa majú vyjadriť ku skutočnostiam predchádzajúcim\nuzatvorenie mandátnej zmluvy. Uvedené je pre posúdenie merita tejto veci irelevantné a preto súd\nzamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu, konateľky žalovaného a p. W.\n44. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že popretie vzniku pohľadávky správcom neznamená\nautomaticky namietanie neplatnosti mandátnej zmluvy, prípadne spochybnenie prejavenej vôle strán\nv rámci uzatvárania akejkoľvek zmluvy, či dohody, čo naznačoval právny zástupca žalobcu na\npojednávaní, vo vzťahu k čomu aj navrhoval výsluch strán a svedkyne. Správca nepoprel vznik\npohľadávky z dôvodu prípadnej neplatnosti právneho úkonu (to absolútne nevyplýva z popieracieho\nprejavu správcu) a neplatnosť akejkoľvek zmluvy nebola rozporovaná ani zo strany žalovaného. Správca\npoprel vznik pohľadávok, ktorými sú nároky na zaplatenie odmeny za výkon činnosti mandatára, ktorá\nbola predmetom mandátnej zmluvy a nepreukázanie reálneho výkonu tejto činnosti mandatárom. Nie\nje možné si zamieňať popretie prihlásenej pohľadávky čo do právneho dôvodu pre nepreukázanie\nvzniku pohľadávky s namietaním vzniku a existencie právneho titulu, na základe ktorého mala vzniknúť\npredmetná pohľadávka. Aj z uvedeného dôvodu bolo navrhované dokazovanie výsluchom strán sporu\na svedkyne nadbytočné a pre rozhodnutie vo veci nepodstatné.\n45. Pre posúdenie merita veci je taktiež nepodstatné žiadanie kontrolných výkazov od žalovaného za\nmesiace 07,08,09/2019 pre účely zistenia, či predmetné faktúry žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve,\n\nkeďže prioritne súd skúma, či žalobca svoj nárok preukázal a teda žalovaný ho nesprávne poprel,\nalebo nie. Faktúry sú navyše len účtovným dokladom a nepreukazujú vykonanie činnosti v nich\nfakturovaných. Evidencia, resp. neevidencia predmetných faktúr v účtovníctve zároveň nebol dôvod\npopretia pohľadávok správcom, preto aj z tohto dôvodu uvedené nemá relevanciu pre rozhodnutie\nv tomto spore. Súd preto návrh na doplnenie dokazovania uložením edičnej povinnosti žalovanému\nzamietol.\n46. Predkladanie originálov stavebných denníkov je pre predmetné posúdenie rovnako irelevantné,\npretože samotný denník mal byť priložený už k podanej prihláške, aby mal správca možnosť posúdiť\nskutočnosti z neho vyplývajúce a posúdiť tak relevantnosť podanej prihlášky a nárokov v nej uplatnených\nv celom rozsahu. Pokiaľ predložený už k prihláške nebol, nemôže byť jeho obsah relevantný pre\nposúdenie popieracieho úkonu správcu, keďže tento ho k dispozícii nemal. Napokon súd uvádza, že aj\nv prípade, že by skutočnosti vyplývajúce zo stavebných denníkov boli listinnými dôkazmi, ktoré by mali\npreukazovať tvrdenia žalobcu o vykonaní činnosti stavbyvedúceho na základe mandátnej zmluvy, súdu\npostačujú fotokópie relevantných častí, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Vzhľadom na uvedené\nsúd zamietol návrh na doplnenie dokazovania predložením originálov stavebných denníkov zo strany\nžalobcu.\n47. Aj v prípade, že by súd nevyhodnotil predloženie stavebných denníkov ako neprípustné dopĺňanie\nprihlášky a jej príloh, nie je možné na základe skutočností tvrdených žalobcom v spojení s obsahom\nstavebného denníka dospieť k záveru, že došlo k výkonu činnosti stavbyvedúceho mandatárom v zmysle\nmandátnej zmluvy. Aj napriek tvrdeniam žalobcu, že jeho vykonávaním činnosti stavbyvedúceho bola\nsplnená požiadavka riadneho výkonu činnosti z mandátnej zmluvy, ktorej nebol účastníkom, uvedené\nnie je preukázané z dôvodu, že v zmysle mandátnej zmluvy bol mandatár povinný vykonať činnosť\nosobne a mandatár na osobný výkon tejto činnosti nebol odborne spôsobilý, preto ju osobne vykonať\nnemohol (ani to nie je napokon tvrdené zo strany žalobcu). Uvedené bolo tvrdené žalovaným, vo vzťahu\nk čomu žalobca neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by tieto skutočnosti rozporovali. Pokiaľ\nžalobca v rámci prostriedkov procesného útoku, resp. procesnej obrany (vo vzťahu k týmto tvrdeniam\nžalovaného) neprodukuje vlastné skutkové tvrdenia a následne prípadne na ich preukázanie nenavrhuje\nvykonanie akýchkoľvek ďalších dôkazných prostriedkov (napríklad výsluch strán), nie je možné tieto\ntvrdenia považovať za rozporné. Aj v prípade navrhovania dokazovania výsluchom svedkov je vždy\npotrebné v prvom rade uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú byť preukázané navrhovaným dôkazným\nprostriedkom. Pokiaľ si strana sporu nesplní svoju povinnosť relevantne skutkovo tvrdiť, vystavuje\nsa tým riziku, že neunesie bremeno tvrdenia. Neunesenie bremena tvrdenia rozhodných skutočností\npotrebných pre posúdenie merita veci a pre úspech konkrétnej strany v spore nie je možné zhojiť\nnávrhom na vykonanie výsluchu svedkov, ktorí majú toto bremeno tvrdenia žalobcu svojimi výpoveďami\nsuplovať. Zároveň z predloženej časti stavebného denníka nevyplýva skutočnosť, že by mandatár\nvykonal funkciu stavbyvedúceho osobne, k čomu sa v zmysle mandátnej zmluvy zaviazal a nevyplýva z\nneho ani, že by žalobca vykonával túto funkciu inak, ako na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú\nžalovaný uzatvoril priamo s osobou žalobcu.\n48. Žalobca nikdy netvrdil, že došlo k plneniu z mandátnej zmluvy priamo mandatárom, tak ako je\nto v nej uvedené. Medzi stranami nebola uvedená skutočnosť ani sporná. Pokiaľ však žalobca tvrdí,\nže došlo k plneniu na základe mandátnej zmluvy (z ktorej si uplatňuje svoj nárok) je povinný uviesť\nskutkové tvrdenia o tom, na základe čoho malo dôjsť k plneniu v zmysle mandátnej zmluvy výkonom\npredmetnej činnosti stavbyvedúceho treťou osobu, odlišnou od mandatára, teda samotným žalobcom.\nTieto skutkové tvrdenia žalobca súdu neposkytol a z toho dôvodu na ich preukázanie nebolo navrhované\nakékoľvek ďalšie dokazovanie. Ako už súd uviedol, strana sporu si musí v prvom rade splniť svoju\npovinnosť relevantne skutkovo tvrdiť rozhodujúce okolnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci v jej\nprospech a v prípade, že tieto skutkové okolnosti rozporuje protistrana, nasleduje povinnosť rozporované\nskutočnosti preukázať. Nie je možný procesný postup súdu, keď sa navrhne výsluch svedkov k určitej\nokolnosti (v konkrétnom prípade k okolnostiam uzatvárania oboch zmlúv) a z ich výpovedí majú prípadne\nvzísť skutkové tvrdenia ohľadne toho, z akého dôvodu mal žalobca ako tretia osoba, odlišná od\nmandatára, vykonávať predmet činnosti dohodnutej v mandátnej zmluve uzatvorenej medzi odlišnými\nsubjektmi mandanta a mandatára. V danom prípade by sa jednalo o už uvedené neprípustné suplovanie\npovinnosti žalobcu relevantne skutkovo tvrdiť skutočnosti, z ktorých vyvodzuje a uplatňuje si svoj nárok.\n49. Súd teda uzatvára, že žalobca netvrdil súdu žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že medzi\nmandantom a mandatárom by mala prípadne existovať akákoľvek dohoda ohľadne toho, či môže\nmandatár splnomocniť tretiu osobu na výkon predmetu činnosti, ktorú mal vykonávať mandatár osobne\nv zmysle mandátnej zmluvy. Zároveň ani netvrdil, že by existoval akýkoľvek záväzkový vzťah medzi\nním a mandatárom, na základe ktorého by bol oprávnený v jeho mene vykonávať uvedenú činnosť.\n\nPokiaľ teda žalobca netvrdí, že bolo možné (akýmkoľvek spôsobom), aby došlo k plneniu v zmysle\nmandátnej zmluvy treťou osobu (žalobcom) a na základe akých skutočností by bolo možné vôbec\npovažovať práve žalobcom vykonávanú činnosť stavbyvedúceho za činnosť vykonávanú v zmysle\nmandátnej zmluvy, neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne rozhodných skutočností, z ktorých odvodzuje\nsvoje právo - existenciu svojich pohľadávok. Uvedené nie je možné nahradiť ani skutkovým tvrdením\nprezentovaným na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu ohľadne skutočnosti, že žalovaný už v\nminulosti na základe mandátnej zmluvy plnil. Toto skutkové tvrdenie, hoci aj nesporné, nenahrádza\npovinnosť žalobcu relevantným spôsobom zadefinovať skutkové okolnosti, z ktorých by súd mohol\nnásledne právne posúdiť uplatňovaný nárok. V kontexte uvedeného tak napokon akékoľvek žalobcom\nnavrhované dokazovanie (mimo už súdom uvádzaných dôvodov) je nadbytočné, pokiaľ absentuje zo\nstrany žalobcu splnenie povinnosti relevantne skutkovo tvrdiť tie skutočnosti a okolnosti, z ktorých\nodvodzuje svoj nárok, pretože nemožno dokazovať niečo, čo nie je tvrdené.\n50. Súd navyše dodáva, že z uvedených dôvodov ani výpisy z účtov postupcu predložené právnym\nzástupcom žalobcu priamo na pojednávaní nie sú pre posúdenie veci súdom relevantné, o to viac, keď\nz nich ani nevyplýva, že by konkrétne platby boli uhradené na základe konkrétnych faktúr vyhotovených\nza realizáciu činnosti v zmysle mandátnej zmluvy. Konkrétne variabilné symboly nepreukazujú platby\nza výkon činnosti vyplývajúcej z mandátnej zmluvy, pokiaľ ich nie je možné spárovať s konkrétnymi\nfaktúrami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že boli vyhotovené za poskytovanie služieb v zmysle\nmandátnej zmluvy. Súd tiež konštatuje, že žalobcom uvádzané platby boli realizované rôznymi osobami,\njedine jedna platba bola priamo od žalovaného, avšak ani tú nemožno stotožniť s akoukoľvek faktúrou,\nkeďže žiadne ďalšie faktúry (okrem tých, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok) neboli súdu\npredložené. Preto je nevyhnutné uzavrieť, že obsah týchto listín nie je spôsobilý preukázať správcom\nspochybnené náležitosti prihlášky žalobcu. Z uvedených dôvodov je predmetný dôkaz pre rozhodnutie\nsúdu v tejto veci irelevantný.\n51. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože\nprávna kvalifikácia veci je vecou súdu (iura novit curia). Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré\numožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či\ntvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto\nprávnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah\nalebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené\n(viď uznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010, sp.zn. 5Cdo 196/2009).\n52. Súd dopĺňa, že ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná\nvo vlastnom mene (§ 32 ods. 1 OZ), preto ak žalobca netvrdí skutočnosti, z ktorých by vyplývala pre\nsúd možnosť posúdenia ním uplatňovaného nároku tak, že výkonom činnosti stavbyvedúceho práve\nžalobcom došlo k výkonu predmetu činnosti dohodnutej v mandátnej zmluve a nie v dohode o pracovnej\nčinnosti, súdu neostáva iné, než vyhodnotiť nesporné skutkové tvrdenie o tom, že žalobca vykonával\nčinnosť stavbyvedúceho, spôsobom, že túto činnosť vykonával v zmysle uzatvorenej dohody o pracovnej\nčinnosti, ktorá bola uzatvorená priamo medzi žalobcom a žalovaným.\n53. S ohľadom na uvedené skutočnosti súdu nevyplýva, že by žalobca preukázal, že mandatárovi\nsvedčilo právo na odmenu v zmysle mandátnej zmluvy, ktorého určenia postúpeného nároku sa v\ntomto konaní domáha. Nakoľko samotný vznik pohľadávok - teda ich existenciu - a nepreukázanie\nreálneho poskytnutia fakturovaných služieb mandatárom v zmysle mandátnej zmluvy bol dôvodom\npopretia prihlásených pohľadávok správcom, súd musí konštatovať, že popierací prejav správcu v tomto\nsmere obstojí.\n54. Vo vzťahu k nesprávne prihlásenému príslušenstvu istín súd uvádza, že aj v tomto smere popierací\nprejav správcu obstojí, keď žalobca je zodpovedný za správnosť ním podávanej prihlášky, preto, ak si\nnesprávne prihlásil príslušenstvo pohľadávky a správca ho z uvedeného dôvodu poprel, nie je možné\ntakémuto postupu nič vytknúť. Nárok na poplatok z omeškania z mandátnej zmluvy nevyplýva. Preto\nžalobcom uplatnený poplatok z omeškania bol správcom popretý správne. Nad rámec uvedeného\nsúd uvádza, že nie je úlohou správcu nahrádzať aktivitu veriteľa, ktorý nesprávne, nedostatočne či\nnepreskúmateľne vyčísli uplatňovaný nárok, najmä ak nie je zrejmé, s použitím akej sadzby a za aké\nobdobie si ho uplatňuje, kedy potom nie je objektívne možné preveriť správnosť výpočtu. Vzhľadom na\nvyššie uvedené má súd za to, že žalobca si síce mienil prihlásiť do reštrukturalizácie nejaké príslušenstvo\npohľadávky, avšak toto si uplatnil spôsobom, ktorý je nepreskúmateľný, a preto je popretie jeho\npohľadávok čo do poplatku z omeškania dôvodné. Napokon nepreskúmateľnosť samotného výpočtu,\nrozporovanú aj žalovaným v jeho vyjadrení k podanej žalobe, žalobca v tomto konaní neodstránil a ani\nsúdu neozrejmil, na základe akého výpočtu dospel ku konkrétnym sumám, ktoré si uplatnil.\n\n55. Vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v zozname pod č.197 vo výške 896,80 EUR, súd uvádza, že\nsprávca ju poprel len čo do sumy 507,98 EUR, v zvyšnom rozsahu vo výške 388,82 EUR sa tak\npredmetná prihlásená pohľadávka vyplývajúca z dohody o pracovnej činnosti žalobcu považuje za\nnespornú a v tejto časti je tak žaloba, bez ohľadu na akékoľvek skutkové okolnosti, nedôvodná. Vo\nvzťahu k popretej časti - 507,98 EUR - túto správca poprel s odôvodnením, že zanikla splnením dňa\n27.09.2019. Žalobca nerozporuje prijatie uvedenej platby, uvádza však, že táto platba v predmetnej\nvýške nebola plnením v zmysle dohody o pracovnej činnosti, ale malo ísť o úhrady na základe potvrdení\no výdavkoch vynaložených žalobcom v súvislosti s výkonom jeho činnosti, a to na spotrebované pohonné\nhmoty, odmeny za práce vykonávané tretími osobami na diele atď. K uvedenému súd uvádza, že\nžalovaným predložený výpočet mzdy, na podklade ktorého vyplatil žalobcovi práve sumu v uvedenej\nvýške má racionálne zdôvodnenie. Zároveň uvedená suma bola poukázaná priamo na účet žalobcu, s\nktorým mal žalovaný uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti (nešlo o úhradu na účet mandatára). Z\ndohody o pracovnej činnosti nevyplýva, že by žalobca bol povinný platiť odmeny tretím osobám za práce\nvykonávané na diele a pod., uvedené žalobca ani netvrdil a tieto skutočnosti ani nijak nepreukazuje a\nnie je ani logicky vysvetliteľné, prečo by žalovaný takéto úhrady mal posielať práve na účet žalobcu.\nŽalobca teda svoje tvrdenia o uvedených skutočnostiach nijak nepreukázal, sám uviedol, že v tomto\nsmere je v stave dôkaznej núdze, keďže originály dokladov odovzdal žalobca žalovanému. Od návrhu na\nvypočutie svedkyne W. napokon na pojednávaní upustil. S ohľadom na uvedené súd uvádza, že žalobca\nnepreukázal svoje tvrdenie o tom, že uhradenie sumy vo výške 507,98 EUR zo strany žalovaného práve\nna účet žalobcu, s ktorým bol žalovaný iba v pracovnoprávnom vzťahu, nie je úhradou dlžnej mzdy\nna základe žalovaným predloženého výpočtu. S poukazom na uvedené popierací prejav správcu aj v\ntomto smere obstojí. Ohľadne argumentácie žalovaného o tom, že pri úhrade sumy 256,- EUR bolo\nv poznámke k platbe uvedené, že sa jedná o doplatok mzdy, súd uvádza, že k tejto úhrade došlo až\nnásledne po popretí pohľadávky správcom v predmetnej výške, teda takáto platba (a ani poznámka v\nnej uvedená) nemá relevanciu vo vzťahu k posúdeniu, či popretie pohľadávky správcom bolo správne\n(čo je predmetom tohto sporu). Súd na túto skutočnosť môže maximálne prihliadať ako na doplňujúcu\nskutočnosť, ktorá potvrdzuje žalovaným prezentovaný výpočet dlžnej mzdy.\n56. Vzhľadom na vyslovené právne závery súd uzatvára, že správca poprel prihlásené pohľadávky\nžalobcu zapísané v zozname pohľadávok pod č. 194-197, oprávnene, keďže popierací prejav správcu\nvylučuje predmetné pohľadávky žalobcu z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako boli prihlásené.\nIncidenčnú žalobu žalobcu preto považuje súd za nedôvodnú.\n57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému,\nktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). O výške\ntrov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti\nrozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\n\nPodľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984"}, {"guid": "f3eed5d9-9d3d-4339-a5a2-fd732e29214a:8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "spisova_znacka": "3Obdo/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 29. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-29", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1"}], "citovane_v": []}