Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 63Cb/66/2023 z 20. 6. 2024 Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 20. júna 2024, sp. zn. 63Cb/66/2023, ECLI:SK:MSBA3:2024:1120216515.2 Mestský súd Bratislava III | 63Cb/66/2023 | ECLI:SK:MSBA3:2024:1120216515.2 | 2024-06-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 204 CSP, § 427 ods. 1 OZ, § 420 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 563 OZ, § 1 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., § 427 ods. 2 OZ, § 428 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 442 ods. 3 OZ, § 443 OZ, § 813 ods. 1 OZ, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., § 150 ods. 1 CSP, § 151 ods. 2 CSP, § 191 CSP, § 216 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da396b85-1fe3-404e-ae7d-ec5c57a81d9f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1120216515.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava III 63Cb/66/2023 1120216515 20. 06. 2024 JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová ECLI:SK:MSBA3:2024:1120216515.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovu v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, proti žalovanému 1/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 31 383 408, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, a žalovanému 2/ P. E., narodený: XX.XX.XXXX, bytom N. Z. XXXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 1.052,19 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 052,19 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1 052,19 EUR od 18. 11. 2020 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výška bude vyčíslená súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného dňa 18. 11. 2020 Okresnému súdu Bratislava I sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 1 052,19 EUR s príslušenstvom a to titulom tvrdeného regresného nároku za vyplatené poistné plnenie. Žalobca odôvodnil návrh nasledovne. Dňa 20.11.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW X6 EČV: M.. Škoda vznikla pri tlačení vedľa stojaceho vozidla Škoda Felícia EČV: U. dozadu, po tom ako žalovaný 2 vyradil rýchlosť a vytočil volant. Následne sa pri posúvaní vozidla Škoda mali spriečiť otvorené dvere o vedľa stojace vozidlo BMW a poškodili ho. Predmetná udalosť bola šetrená dopravnou políciou, na základe ktorej uznesenia je za poistnú udalosť zodpovedný žalovaný 2. Škoda na vozidle BMW bola v celkovej výške 1 052,19 EUR. Žalobca ďalej uviedol, že vozidlo BMW bolo v čase poistnej udalosti havarijne poistené u žalobcu a vozidlo Škoda bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 1. Žalobca poukázal svojmu poistenému poistné plnenie v celkovej výške 1 052,19 EUR - v dvoch platbách. Mal za to, že vyplatením poistného plnenia prešlo z poškodeného na žalobcu, v súlade s § 813 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody voči obom žalovaným. Následne poukázal na to, že tromi listami vyzýval žalovaného 1 na refundáciu škody, pričom mu nakoniec bolo doručené zamietavé stanovisko žalovaného 1. Ten mal v oznámení stanoviska ku škodovej udalosti konštatovať, že šetrením zistil, že škoda spôsobená tlačením vozidla s vypnutým motorom nie je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ale dôsledkom nepozornosti osoby, ktorá tlačila vozidlo. Žalobca sa s právnym posúdením žalovaného 1 nestotožňuje a poukázal na odôvodnenie uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS/533/2017, z ktorého usudzoval, že na spornú poistnú udalosť je nutné aplikovať § 427 OZ a tiež z. o PZP. Ďalej uviedol, že zároveň listom vyzval aj žalovaného 2 na zaplatenie regresného nároku. Žalovaný 2 mal požiadať žalobcu o splátkový kalendár, avšak po jeho schválený nepristúpil k úhrade ani jednej splátky. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, čo odôvodnil poukázaním na § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. 2. Žalovaný 1 sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 09. 03. 2021 nasledovne. Úvodom žalovaný 1 poprel skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkajú údajného vzniku peňažného nároku žalobcu voči žalovanému 1, ktorý je uplatnený v konaní (t.j. skutkové tvrdenia o zodpovednosti za vznik škodovej udalosti). Namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Mal za to, že na základe oznámenia o poistnej udalosti a následným likvidačným šetrením bolo zistené, že škoda na motorovom vozidle EČV: ZAXXXHE nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla žalovaného 2. Zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku voči žalovanému 1 preto nemali byť splnené. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že uplatnený nárok nie je predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vznik škody na motorovom vozidle EČV: ZA-XXXHE nemal byť vyvolaný osobitnou prevádzkou motorového vozidla žalovaného 2, pričom žalovaný 1 poukázal na dostupnú judikatúru. Žalovaný 1 mal tiež za to, že žalobcom predložené uznesenie ÚS SR nemožno pre odlišnosť skutkových okolností použiť na prejednávané konanie. Podľa názoru žalovaného 1 príčinou vzniku škody na vozidle EČV: ZA-877HE nebolo to, že žalovaný 2 otvoril dvere motorového vozidla, ale to, že žalovaný 2 v dôsledku svojej nepozornosti riadne nezabezpečil dvere vozidla a tie sa pri tlačení nenaštartovaného vozidla vzpriečili a poškodili vedľa stojace vozidlo. Vozidlo EČV: ZA-XXXHE preto malo byť poškodené dverami vozidla žalovaného 2, avšak nie v dôsledku manipulácie s nimi pri jazdných úkonoch (otváranie, zatváranie), ale v dôsledku neopatrnosti pri zabezpečení vozidla. Žalovaný 1 podotkol, že škoda spôsobená tlačením vozidla s vypnutým motorom nepredstavuje škodu vyvolanú osobitnou povahou motorového vozidla. Má ísť o vznik škody bez súvisu s jazdnými vlastnosťami vozidla. Má byť preto zrejmé, že ak aj žalovaný 2 svojím konaním porušil zákonnú povinnosť, môže ísť výlučne o porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, nie porušenie povinnosti prevádzateľa motorového vozidla podľa § 427 OZ. Žalovaný 2 by tak mohol zodpovedať za vznik škodovej udalosti iba podľa § 420 OZ, čo však vylučuje nárok na refundáciu škody z povinného zmluvného poistenia podľa § 4 ods. 1 ZoPZP. Žalovaný namietal aj uplatnenie úrokov z omeškania, pretože poistiteľovi nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. Nárok, ktorý pôvodne patril poistenému (poškodený), prechádza na poistiteľa aj s príslušenstvom, t.j. aj s úrokmi z omeškania, ak poistiteľ poistenému uhradil aj tieto úroky (čo žalobca v danom prípade neurobil). Ďalej podotkol, že prechod práva na náhradu škody nastáva zo zákona okamihom vyplatenia plnenia poistenému a je limitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ poskytol poistenému. Na poistiteľa nemôže prejsť právo na náhradu škody vo väčšom rozsahu, než ho mal sám poškodený poistený, v opačnom prípade by poistiteľ získal viac práv, než mal poškodený, na miesto ktorého poistiteľ vstúpil do právneho vzťahu. Predmetnú argumentáciu žalovaný 1 podporil citovanou rozhodovacou praxou. 3. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 19. 07. 2021 vyjadril k vyjadreniu žalovaného 1. Mal za to, že žalovaný 1 sa prostredníctvom judikatúry snaží navodiť dojem, že jediným kritériom definujúcim vozidlo v prevádzke je naštartovaný motor. Žalobca poukázal na to, že v predmetnom rozhodnutí sa nachádzajú aj slovné spojenia, z ktorých vyplýva, že sa nejedná o jediné rozhodné kritérium. Zároveň podľa názoru žalobcu, otváranie dverí je činnosťou potrebnou na využitie motorických vlastností vozidla. Neúmyselné otvorenie dverí pritom treba považovať za nedostatok alebo vadu vozidla, ktorý žalovaným 1 citovaný rozsudok považuje za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného 1, podľa ktorých sa voči nemu nemohol dostať do omeškania. Žalovaný 1 sa po nesplnení výzvy na refundáciu poistného plnenia dostal do omeškania. Opačný výklad, by bol v rozpore so zmyslom OZ a z. o PZP a priznanie uplatnených úrokov podporuje znenie § 517 ods. 2, § 563 OZ a § 1 ods. 3 z. o PZP. 4. Žalovaný 1 sa podaním doručeným súdu dňa 24. 01. 2022 vyjadril k podaniu žalobcu. Žalovaný 1 v predmetnom vyjadrení v podstate len zosumarizoval svoju predchádzajúcu argumentáciu, ktorá je podrobnejšie zhrnutá v bode 2. rozsudku a navrhol súdu žalobu zamietnuť. 5. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 20. 06. 2024 pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. 6. Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov najmä: relácia dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, uznesenie OR PZ v Žiline ČVS:ORP-105/ ZZ-ZA-2019 zo dňa 23.01.2019, faktúra č. XXXXXXXX, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 01.02.2019, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.02.2019, platobné príkazy zo dňa 01.02.2019 a 13.02.2019, výzva na refundáciu zo dňa 11.03.2019, urgencia zo dňa 25.03.2019, urgencia II zo dňa 13.05.2019, oznámenie stanoviska ku škodovej udalosti zo dňa 21.05.2019, výzva na zaplatenie regresného nároku zo dňa 30.05.2019, žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 22.06.2019, odpoveď na žiadosť zo dňa 27.06.2019, uznanie dlhu (nepodpísané), , výzva na zaplatenie regresného nároku zo dňa 02.10.2019 - urgencia výzva na zaplatenie regresného nároku zo dňa 02.10.2019 urgencia II, predžalobná výzva zo dňa 16.01.2020, oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 28.11.2018, osvedčenie o evidencii č. U., vodičský preukaz žalovaného 2, osvedčenia o EK a TK, oznámenie poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 26.11.2018, poistná zmluva (PZP) č. XXXXXXXXXX, protokol o finančnom sprostredkovaní, osvedčenie o evidencii časť II PB 949920, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/212/2017. 7. Podľa § 427 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 8. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 9. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 10. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 11. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 12. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. .z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,z. o PZP“) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21) 14. Podľa § 4 ods. 2 z. o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, 15. Podľa § 4 ods. 4 z. o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie vlády“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 17. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 18. Podľa článku 15 odsek 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 19. Podľa článku 15 odsek 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 21. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 22. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. októbra 2020, sp. zn. 4Cdo/5/2020 (R85/2021): ,,V spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení sú pasívne legitimovaní poistený škodca aj poistiteľ. Poškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne.“ 25. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 533/2017: ,,Keďže prevádzka motorového vozidla, ktorú sťažovateľka striktne viaže iba na chod motora, nie je objektívne a reálne možná bez toho, aby vodič aj nastúpil do motorového vozidla s cieľom uvedenia motora do chodu a po jeho vypnutí, aby z neho nevystúpil, úmerne tomu nemožno len samotný chod motora považovať za dostatočné hraničné kritérium pre určenie rozmedzia, kedy sa škoda spôsobená stojacím motorovým vozidlom bude a kedy sa nebude považovať za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého predpokladom na založenie objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla je, aby škoda bola vyvolaná osobitnou povahou jeho prevádzky, nevyhnutne však nemusí ísť iba o škodu spôsobenú priamo jazdou. Prevádzkou motorového vozidla teda nie je iba činnosť spočívajúca v chode motora, ale je to aj činnosť, resp. činnosti, ktoré sú nevyhnutne potrebné na využitie tohto jeho motorického potenciálu (napr. vystupovanie a nastupovanie do motorového vozidla, čerpanie pohonných hmôt), resp. s jeho využitím bezprostredne súvisia. Inými slovami, vypnutím motora prevádzka vozidla nekončí, pretože za tým nasledujú ďalšie úkony bezprostredne nadväzujúce na skončenie jazdy, t. j. ako v danom prípade otvorenie dverí predchádzajúce vystúpeniu vodiča z vozidla. ... Škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla nemožno determinovať výlučne iba okolnosťami súvisiacimi s pohybom vozidla, ale aj s jeho technicko-konštrukčnými preddispozíciami, ktorých súčasťou sú nepochybne aj dvere motorového vozidla, ktorých jedinečný spôsob ukotvenia, a tým predurčený spôsob ich otvárania je špecifikom vlastným osobným motorovým vozidlám nevyhnutým na riadne užívanie vozidla a ich otváranie pred alebo po skončení jazdy môže byť v cestnej premávke spojené s nebezpečenstvom vzniku dopravnej nehody (škody), a to aj za situácie, keď vozidlo stojí a má vypnutý motor.“ 26. Podľa R 9/1971: ,,Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Za takto spôsobenú škodu, ako škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť.“ 27. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 20.11.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle EČV: M., ktoré bolo v čase poistnej udalosti havarijne poistené u žalobcu. Spornými neboli ani skutkové okolnosti nehody, teda že škoda na havarijne poistenom vozidle vznikla tak, že pri tlačení odbrzdeného vozidla žalovaným 2 (v snahe opustiť parkovacie miesto) došlo k spriečeniu dverí na tlačenom vozidle a tieto poškodili vedľa stojace vozidlo. Rovnako nie je sporným, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda bolo v rozhodnom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného 1. Taktiež je nesporná výška škody na poškodenom vozidle, ako aj skutočnosť, že žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 1 052,19 EUR. 28. Sporným medzi stranami bolo jedine právne posúdenie, či vyššie uvedené okolnosti vzniku škody možno považovať za prevádzku dopravného prostriedku, a teda či je nutné v danom prípade aplikovať § 427 OZ. Z uvedenej spornej skutočnosti následne vyplýva námietka žalovaného 1, ktorou sporoval svoju pasívnu vecnú legitimáciu s ohľadom na to, že podľa jeho názoru nemožno na prejednávanú vec aplikovať ustanovenia z. o PZP a teda zodpovedným subjektom môže byť prípadne jedine žalovaný 2. 29. Právo na náhradu škody prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu, a to jednak z hľadiska určenia právneho dôvodu, a jednak stanovenia momentu prechodu práva na náhradu škody. Poisťovni, ktorá vyplatila poistné plnenie, nevzniká nové originárne právo na náhradu škody, ale prechádza na ňu právo poškodeného, takže si ho môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca (ako poisťovateľ) vyplatil poškodenému titulom havarijného poistenia časť spôsobenej škody vo výške 1 052,19 EUR. Momentom výplaty poistného plnenia (platobné príkazy na č. l. 22) prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou z pôvodného poisteného na žalobcu a to vo výške poskytnutého plnenia - 1 052,19 EUR. Na základe uvedeného právneho posúdenia preukázaných skutkových okolností, súd konštatuje, že je v konaní vo vzťahu k uplatnenému nároku daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. 30. Čo sa týka jedinej spornej skutočnosti, teda žalovaným 1 namietanej pasívnej vecnej legitimácie, tak súd uvádza nasledovné. Žalovaný 1 odôvodňoval námietku absencie svojej pasívnej vecnej legitimácie skutočnosťou, že nepovažoval skutkové okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody za okolnosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), a teda nemala ani vzniknúť jeho povinnosť nahradiť škodu spôsobenú vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného 1. S ohľadom na uvedené je nevyhnutné pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1 ustáliť, či spôsobenie škody žalovaným 2 malo charakter zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov alebo sa nejednalo o prevádzkovú činnosť a za škodu zodpovedá len žalovaný 2 v zmysle § 415 a § 420 OZ. 31. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 a nasl. OZ je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 OZ spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Preto každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (z. o PZP). Je potrebné rozlišovať škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427), škodu spôsobenú v okolnosti, ktorá má pôvod v prevádzke (§ 428) a škodu vzniknutú porušením právnej povinnosti (§415, 420 OZ). Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu iba v zmysle § 427, resp. § 428 OZ, pokiaľ zároveň nie je aj vodičom motorového vozidla (§ 420 ods. 1 OZ) a v prípade, keď je splnená podmienka, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Podľa druhej vety § 428 OZ sa prevádzateľ môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), avšak bola spôsobená vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Súd sa vzhľadom na argumentáciu účastníkov konania zaoberal tým, či sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla alebo bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. 32. Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil, že spôsobená škoda má pôvod v prevádzkovej činnosti, teda je nutné aplikovať § 427 OZ, čím je ďalej daná potreba na vec aplikovať aj z. o PZP a následne ustáliť povinnosť žalovaného 1 (a tým aj jeho pasívnu vecnú legitimáciu) nahradiť z titulu platne uzatvorenej poistnej zmluvy spôsobenú škodu za žalovaného 2. Skutkový priebeh spôsobenia škody je nesporný a objektívne je v celosti zachytený na č. l. 17 (uznesenie OR PZ Žilina, v ktorom policajt analyzuje kamerový záznam). Z uvedeného uznesenia je nepochybné, že úmyslom žalovaného 2 bolo od počiatku s vozidlom z parkoviska odísť - vykonať prevádzku poisteného vozidla, v čom mu však zabraňovala vedľa stojaca dodávka. Všetky úkony žalovaného 2 (otvorenie spolujazdcových dverí, tlačenie vozidla) smerovali k použitiu vozidla (začatiu jeho prevádzky). Žalovaný 1 poukázal na rozhodnutie R 9/1971, avšak toto rozhodnutie uvádza, že prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné úkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Je pravdou, že samotné otvorenie dverí na vozidle bez presvedčenia sa, či otvorením dverí nebudú ohrození ostatní účastníci cestnej premávky, je porušením prevenčnej povinnosti zo strany vodiča vozidla pripravujúceho sa k jazde v zmysle § 415 OZ. Avšak v prípade keď k otvoreniu dverí na vozidle dochádza bezprostredne pred jazdou, ako to bol v danom prípade, nejde len o použitie veci samej ako takej na poškodenie inej veci, bez odhodlania začať jazdu, ale o úkon súvisiaci s prípravou k jazde a jej nevyhnutnou súčasťou (v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke), nakoľko bez otvorenia dverí nie je možné (za normálnych okolností) do vozidla nastúpiť a uviesť do chodu motor a vozidlo. V tomto prípade nejde o prípad kedy by poškodené motorové vozidlo nabehlo na prekážku, ktorú tvorili otvorené dvere. Poškodené vozidlo stálo na parkovisku, preto nemohlo zapríčiniť nehodu. Taktiež nie je relevantné, či vozidlo Škoda malo v chode motor, nakoľko prevádzkou vozidla je aj príprava vozidla pred jeho jazdou bez ohľadu na chod motoru (prípadne samovoľná jazda vozidla bez chodu motora), to znamená nie len jazda, ale aj všetky úkony, ktoré sú potrebné, aby motorové vozidlo bolo uvedené do jazdnej prevádzky, prislúchajú k jeho prevádzke. Zároveň je nepochybné, že škoda bola spôsobená dverami vozidla - teda s jeho technicko-konštrukčnými predispozíciami, ktorých súčasťou sú nepochybne aj dvere motorového vozidla, ktorých jedinečný spôsob ukotvenia, a tým predurčený spôsob ich otvárania je špecifikom vlastným osobným motorovým vozidlám nevyhnutým na riadne užívanie vozidla a ich otváranie pred alebo po skončení jazdy môže byť v cestnej premávke spojené s nebezpečenstvom vzniku dopravnej nehody (škody) - uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 533/2017. 33. Vo vzťahu k posúdeniu priznania uplatnenej istiny súd uzatvára, že predpokladom vzniku osobitnej zodpovednosti sú škodová udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. V konaní boli všetky predpoklady tohto druhu osobitnej zodpovednosti zo strany žalobcu preukázané. Základom bola existencia okolnosti spočívajúcej v osobitnej povahe prevádzky vozidla, v dôsledku ktorej došlo ku škode, škoda vznikla na vozidle poistenom u žalobcu nárazom (spriečením) dverí iného vozidla škodcu a škoda, ktorá poistenému u žalobcu vznikla, bola nahradená v žalovanom rozsahu 1 052,19 € (bez spoluúčasti). Ide o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom a jej výšku mal súd za nesporne preukázanú z dôkazov predložených žalobcom, t.j. z faktúry č. XXXXXXXX, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.02.2019, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.02.2019 a z platobných príkazov zo dňa 01.02.2019 a 13.02.2019. Zároveň výšku škody žalovaný 1 nenamietal, preto ju súd považoval za nespornú. Pokiaľ ide o splnenie tretej podmienky, teda existencie príčinnej súvislosti, túto mal súd (ako už bolo vyššie uvedené) preukázanú z oznámení o poistenej udalosti poškodeného a žalovaného 2, žalovaný 1 ju nenamietal, a preto o existencii príčinnej súvislosti súd nemal pochybnosti. 34. Pre úplnosť súd dodáva, že preukázanie zodpovednosti žalovaného 2 za spôsobenú škodu bolo v konaní nesporné - žiadna z procesných strán ju nespochybňovala, pričom naviac z listinných dôkazov je zjavné, že ju sám žalovaný 2 uznal. Označenie škodcu a aj jeho poisťovateľa za žalovaných v jednom konaní je právom žalobcu (keďže existencia poistnej zmluvy nezbavuje žalovaného 2 zodpovednosti má len nárok, aby za neho plnil žalovaný 1, avšak voči žalobcovi je taktiež povinný uhradiť škodu) R85/2021. Žalovaní sa následne medzi sebou právne vysporiadajú sami. 35. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo žalobou uplatnenej sumy odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi voči žalovaným úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 5,00% ročne, a to od 18. 11. 2020 (deň podania žaloby) až do zaplatenia. Súd aplikoval ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády. 36. Súd neakceptoval argumentáciu žalovaného 1 o nemožnosti priznania úroku z omeškania pred právoplatnosťou rozsudku priznávajúceho právo na sporné poistné plnenie, ktorú odvodzoval v prvom rade z názoru, že prechod práva na náhradu škody nastáva zo zákona okamihom vyplatenia plnenia poistenému a je limitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ poskytol poistenému, čo má vylučovať možnosť priznania úrokov z omeškania. Ako bolo uvedené vyššie, vyplatením poistného plnenia, nevzniká nové originárne právo na náhradu škody, ale na žalobcu prechádza právo poškodeného, takže si ho môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Ak by si poškodený uplatňoval právo na náhradu škody sám priamo u žalovaného 1 a tento by jeho nárok odmietol s rovnakým odôvodním ako odmietol plniť žalobcovi, vznikol by poškodenému v zmysle § 11 ods. 8 z. o PZP nárok na úhradu úrokov z omeškania (v rámci tam uvedených podmienok). Podľa názoru súde nie je dôvod, prečo by predmetné právo nemalo prejsť na žalobcu ako na singulárneho právneho nástupcu poškodeného. Žalovaný 1 zároveň argumentoval rozhodnutím NS SR sp. zn. 3 Cdo/145/2017. Predmetné rozhodnutie bolo prekonané neskoršou rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, s ktorou sa súd v plnej miere stotožňuje a poukazuje napr. na nález sp. zn. III. ÚS 309/2020: ,,Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.“ Žalovaný 1 odmietol splniť nárok žalobcu (a poskytol vysvetlenie § 11 ods. 6 z. o PZP) listom zo dňa 21. 05. 2019. Bolo len vecou žalobcu, že si uplatnil nárok na úroky z omeškania až odo dňa podania žaloby, čomu súd s ohľadom na viazanosť žalobným petitom vyhovel. 37. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 38. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v plnom rozsahu, na základe čoho mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 39. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.