Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/90/2024 z 13. 3. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 13. marca 2025, sp. zn. 62Cb/90/2024, ECLI:SK:MSBA3:2025:6124253129.2
Mestský súd Bratislava III | 62Cb/90/2024 | ECLI:SK:MSBA3:2025:6124253129.2 | 2025-03-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo
Citované ustanovenia: § 536 ods. 1 ObZ, § 548 ods. 1 ObZ, § 560 ods. 1 ObZ, § 560 ods. 2 ObZ, § 428 ods. 1 ObZ, § 373 ObZ, § 436 ods. 1 ObZ, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63d846ae-500e-4ca1-8a9d-3cb878f55085
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124253129.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava III
62Cb/90/2024
6124253129
13. 03. 2025
JUDr. Milan Krajči
ECLI:SK:MSBA3:2025:6124253129.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
62Cb/90/2024

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: MIMAX SK, s.r.o., so sídlom
908 79 Borský Svätý Jur 79, IČO: 45 697 418, zastúpeného advokátskou kanceláriou Hladký Legal
s.r.o., so sídlom Kutlikova 17, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 52 484 840, proti
žalovanému: StaBau spol. s r.o., so sídlom Ulica pri Čiernej vode 5984/1, 903 01 Senec, IČO: 46 576
461, zastúpenému ATTOR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 55 958 834, o zaplatenie 1.235,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
62Cb/90/2024
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.235,-- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 12
% ročne zo sumy 1.235,-- eur od 15. novembra 2023 do zaplatenia, a paušálnou náhradou nákladov
spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
62Cb/90/2024
Žalobca sa žalobou zo 6. marca 2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
1.235,-- eur s príslušenstvom.
2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že na základe objednávky žalovaného zrealizoval výrobu
a montáž oceľového zábradlia. Žalovaný poskytnuté plnenie riadne prevzal a podpísal dodací list, avšak
dohodnutú cenu diela neuhradil.
2.1. K žalobe žalobca pripojil faktúru č. 202313, dodací list č. 230011 z 31. októbra 2023, e-mailovú
komunikáciu medzi stranami sporu, odsúhlasenie pohľadávok z 15. januára 2024 a upomienku z 30.
januára 2024.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 25. marca 2024, sp.
zn. 22Up/527/2024 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.
3.1. Žalovaný potvrdil, že si u žalobcu objednal výrobu a montáž oceľového zábradlia, avšak žalobca
v žalobnom návrhu opomenul uviesť tú skutočnosť, že žalovaný výslovne uviedol, že je potrebné výrobu

a montáž zábradlia stihnúť do termínu kolaudácie, do 31. októbra 2023, pričom aj z dodacieho listu
vyplýva, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť včas. Neskorým dodaním diela vznikli žalovanému
dodatočné náklady a škoda. Z objednávky žalovaného a z následnej komunikácie medzi stranami podľa
žalovaného vyplýva, že žalovaný nemal záujem na plnení po stanovenom čase, keďže montáž zábradlia
bola pre žalovaného dôležitá do termínu kolaudácie. Žalovaný je toho názoru, že medzi stranami sporu
bola uzavretá tzv. fixná zmluva, pri ktorej sa nevyžaduje, aby pri omeškaní žalovaný odstupoval od
zmluvy. Momentom vzniku omeškania nastávajú účinky odstúpenia od zmluvy.
4. Žalobca v replike uviedol, že dielo bolo vykonané v požadovanej lehote do 31. októbra 2023
a kolaudácia stavby bola riadne uskutočnená, dátum napísaný perom na dodacom liste je dátum, kedy
žalovaný podpísal dodací list. Dátum vyhotovenia dodacieho listu je 31. október 2023. Žalobca poukázal
na to, že žalovaný v čase podpísania dodacieho listu nenamietal, že by dielo nebolo dodané riadne
a včas a ani že by dielo nemalo pre žalovaného význam. Keby bolo tvrdenie žalovaného pravdivé,
nepodpisoval by dodací list.
5. Žalovaný v duplike z 15. júla 2024 uviedol, že medzi stranami sporu uzavretá zmluva je fixnou zmluvou.
Zároveň žalovaný uviedol, že z dôvodu právnej istoty voči uplatnenému nároku vykonal jednostranný
zápočet pohľadávok, ku ktorému zaslal žalobcovi faktúru č. 20240058 za opravu malieb exteriérového
zábradlia balkónov a oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok.
5.1. K duplike pripojil žalovaný faktúru č. 20240058 a oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok.
6. V ďalšom vyjadrení z 20. februára 2025 žalobca namietol existenciu tvrdenej pohľadávky žalovaného
na úhradu sumy 1.275,-- eur, a preto v plnom rozsahu poprel aj platnosť jednostranného zápočtu
pohľadávok. Tieto dokumenty neboli zo strany žalovaného žalobcovi doručené. Zároveň žalobca uviedol,
že jednostranným zápočtom žalovaný implicitne uznal existenciu pohľadávky žalobcu.
7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 13. marca 2025 o 9:30 hod., na ktoré
sa dostavili žalobca a právni zástupcovia strán sporu.
8. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
8.1. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci,
jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok
inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo
jej časti (ods. 2).
8.2. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo
iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
8.3. Podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela
nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
8.4. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto
prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto
záruky (ods. 2).
8.5. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426 (ods. 4).
8.6. Podľa ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád
diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c/ bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
8.7. Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2 (ods. 3).
8.8. Podľa ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom
na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

8.9. Podľa ustanovenia § 565 Obchodného zákonníka, ak objednávateľ využije podľa ustanovení
uvedených v § 564 právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo
odovzdať zhotoviteľovi, neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady
diela neoznámil včas zhotoviteľovi.
8.10. Podľa ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa
nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez
zbytočného odkladu po tom, čo
a/ kupujúci vady zistil,
b/ kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c/ sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
8.11. Podľa ustanovenia § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená
zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a/ požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b/ požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c/ požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d/ odstúpiť od zmluvy.
8.12. Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu
vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok
nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné
alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie
náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci
oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo
ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať
primeranú zľavu z kúpnej ceny (ods. 2).
8.13. Podľa ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť
uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku
z iného právneho dôvodu.
8.14. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
8.15. Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré
možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo
až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
8.16. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné
záväzky.
8.17. Podľa ustanovenia § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ
nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od
zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.
9. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal
zhotovenie a montáž zábradlia s dohodnutou cenou 1.235,-- eur, pričom žalovaný mal výslovnú
požiadavku, aby stihol termín kolaudácie, k čomu uviedol v správe z 18. októbra 2023, že „máme na to
čas max. do 31. októbra 2023“. Žalobca objednané zábradlie zhotovil a namontoval k 31. októbru 2023
s tým, že dodací list podpísal zamestnanec žalovaného A. B. dňa 8. novembra 2023 a dňa 13. novembra
2023 poslal podpísaný dodací list žalobcovi. Dňa 31. októbra 2023 vystavil žalobca na žalovaného
faktúru č. 202313 na sumu 1.235,-- eur za zhotovené dielo so splatnosťou k 14. novembru 2023. Dňa
30. januára 2024 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Faktúrou č. 20240058 z 12. júla
2024 so splatnosťou 26. júla 2024 fakturoval žalovaný žalobcovi opravu malieb exteriérového zábradlia
balkónov na stavbe BD Sekule v sume 1.275,-- eur. Dňa 12. júla 2024 si žalovaný započítal pohľadávku
z faktúry č. 20240058 s dátumom splatnosti voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela v sume
1.235,-- eur.

10. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu bola preukázateľne uzavretá zmluva o dielo s predmetom
záväzku žalobcu zhotoviť a namontovať zábradlie a so záväzkom žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu
diela vo výške 1.235,-- eur. Žalobca predmetné dielo zhotovil a odovzdal ho žalovanému, čo preukazuje
aj potvrdený dodací list žalobcu z 31. októbra 2023, ktorý podpísal zamestnanec žalovaného A. B. dňa
8. novembra 2023. Keďže žalobca svoju časť synalagmatického záväzku v podobe zhotovenia diela
splnil, k 31. októbru 2023, kedy bolo dielo zhotovené, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
dohodnutú cenu diela. Žalovaný však svoju časť záväzku nesplnil a cenu diela vo výške 1.235,-- eur
žalobcovi neuhradil.
11. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, v zmysle ktorej sa malo jednať o fixnú zmluvu, a že žalobca
dielo v lehote do 31. októbra 2023 nezhotovil, v dôsledku čoho mal zmluvný vzťah medzi stranami sporu
zaniknúť podľa ustanovenia § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, túto vyhodnotil súd ako nedôvodnú
a účelovú.
11.1. Z argumentácie žalovaného je zjavné, že svoju procesnú obranu postavil na tom, že zamestnanec
žalovaného, A. B., podpísal dodací list až dňa 8. novembra 2023, a že dodací list mal byť vypracovaný
dňa 8. novembra 2023. Takáto argumentácia žalovaného je celkom zjavne nesprávna, z obsahu
dodacieho listu žalobcu č. 230011 vyplýva, že tento bol žalobcom vyhotovený dňa 31. októbra 2023 a nie
8. novembra 2023, preto tvrdenie žalovaného (jeho právneho zástupcu), že žalobca vyhotovil až dňa 8.
novembra 2023 je v priamom rozpore s listinami, ktoré v konaní predložil žalobca. Dátum 8. november
2023 je dňom, kedy žalovaný podpísal dodací list z 31. októbra 2023, čo však bez ďalšieho neznamená,
že žalobca dielo vykonal až dňa 8. novembra 2023.
11.2. Zároveň súd uvádza, že skutkové tvrdenie, že dielo žalobca nezhotovil do 31. októbra 2023,
ale až po dojednanom dátume, v konaní tvrdil žalovaný, a táto skutočnosť bola v spore výlučne
v prospech žalovaného, keďže žalovaný z aplikácie ustanovenia § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka
a z nesplnenia záväzku žalobcu včas vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky. V tejto súvislosti
súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší súd“
v príslušnom gramatickom tvare) z 22. septembra 2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010, v zmysle ktorého platí,
že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci [či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1
vety prvej O.s.p. (v súčasnosti § 132 ods. 1, § 167 ods. 2, ods. 3 a ods. 4, resp. § 267 ods. 1 C.s.p.),
alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec]. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa
dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ)
povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe
poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú
náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa
nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno
dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné
povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil
a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného
bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania
v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva
a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. S odkazom na predmetné rozhodnutie najvyššieho
súdu súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného v konaní preukázať, že si žalobca svoju zmluvnú
povinnosť nesplnil a že dielo riadne nezhotovil do 31. októbra 2023, a že ho zhotovil až po tomto
dátume. Samotný dátum podpísania dodacieho listu žalovaným nepreukazuje, že by žalobca dielo
nezhotovil do 31. októbra 2023. Preto bolo povinnosťou žalovaného predložiť v konaní napríklad zápis

zo stavebného denníka, z ktorého by vyplýval dátum zhotovenia diela žalobcom, fotografie z miesta,
kde bolo dielo zhotovené, listinu vydanú stavebným úradom, z ktorej by vyplývalo, že k 31. októbru
2023 nebolo možné pre absenciu žalobcom zhotoveného zábradlia vydať kolaudačné rozhodnutie
pre danú stavbu, prípadne mal žalovaný navrhnúť svedkov, ktorí pôsobili na stavbe a potvrdili by
reálny dátum zhotovenia diela (zábradlia) žalobcom. Žalovaný však v konaní žiadny z takto príkladmo
vymenovaných dôkazov na preukázanie jeho procesnej obrany nenavrhol, hoci ho v konaní zaťažovalo
dôkazné bremeno ohľadom preukázania naplnenia predpokladov obsiahnutých v hypotéze ustanovenia
§ 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, rovnako tak nenavrhol žiadny iný dôkaz, ktorým by mohli byť v
konaní preukázané predmetné tvrdenia žalovaného. Žalovaný tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania skutočností, ktoré boli výlučne v jeho prospech, hoci bol žalovaný v spore
zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá mala žalovanému poskytnúť v spore kvalifikovanú právnu
pomoc. Len ako poznámku pritom súd dopĺňa, že žalovaný v konaní ani len neuviedol dátum, kedy mal
žalobca podľa neho dielo oneskorene zhotoviť.
11.3. Zároveň súd považuje za nutné uviesť, že procesnú obranu žalovaného v spore vylučuje aj jeho
následné konanie (správanie). Zo žalobcom predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný
dňa 13. novembra 2023 poslal žalobcovi ním podpísaný dodací list. Súd uvádza, že ak by bolo
pravdivé tvrdenie žalovaného o zániku zmluvného vzťahu medzi stranami uplynutím 31. októbra 2023,
tak by predmetnú skutočnosť signalizoval žalobcovi v rozhodnom čase, vrátil by žalobcovi vystavenú
faktúru a nepodpísaný dodací list a zároveň by vyzval žalobcu na odstránenie údajne oneskorene
namontovaného zábradlia, prípadne by vôbec neumožnil žalobcovi namontovanie zábradlia po 31.
októbri 2023, keďže ak by mala zmluva o dielo zaniknúť, mal zaniknúť aj záväzok žalobcu zhotoviť
a namontovať predmetné zábradlie. Žalovaný však konal presne opačne, dodací list žalobcu z 31.
októbra 2023 podpísal dňa 8. novembra 2023 a podpísaný dodací list odoslal späť žalobcovi. Tým, že
žalovaný v e-mailovej komunikácii nesignalizoval žalobcovi zánik zmluvného vzťahu v dôsledku jeho
omeškania a že súčasne poslal žalobcovi podpísaný dodací list, samotný žalovaný podľa názoru súdu
potvrdil žalobcovi, že žalobca dielo (zábradlie) riadne a včas (t. j. do 31. októbra 2023) zhotovil.
12. Súd opakovane zvýrazňuje, že žalovaný žalobcom zhotovené dielo prevzal a nakladal s ním, pričom
ani len v náznaku netvrdil (hoci mala podľa neho zmluva o dielo údajne zaniknúť), že by žalobcovi
zhotovené dielo (zábradlie) vrátil alebo by vyzval žalobcu na jeho odstránenie. Je tak zjavné, že
žalovaný mal z plnenia žalobcu majetkový prospech, preto je nemysliteľné, aby za zhotovené dielo
žalobcovi dohodnutú cenu diela nezaplatil. Súd je toho názoru, že konanie žalovaného, kedy na jednej
strane príjme plnenie od žalobcu, ale na druhej strane za prijaté plnenie odmieta zaplatiť dohodnutú
odplatu, je konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku (v zmysle ustanovenia
§ 265 Obchodného zákonníka), ktorému súd nemôže priznať právnu ochranu. Súd nemôže svojim
rozhodnutím legitimizovať protiprávne konanie žalovaného, ktorým sa chce na úkor svojich zmluvných
partnerov neoprávnene obohacovať, keď na jednej strane v snahe vyhnúť sa splneniu záväzku, tvrdí
zánik zmluvného vzťahu (s odkazom na ustanovenie § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka), ale na druhej
strane sa sám správa, ako keby zmluvný vzťah naďalej trval, kedy dielo zhotovené žalobcom prevzal
a nevrátil mu ho (ani ho nevyzval na odstránenie diela).
13. Pokiaľ ide o započítací prejav žalovaného z 12. júla 2024, tento podľa názoru súdu vyvracia
procesnú obranu žalovaného, keď ním žalovaný de facto potvrdil existenciu pohľadávky žalobcu
a jej dôvodnosť. V tomto smere sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdením žalobcu, že
realizáciou započítacieho prejavu žalovaný fakticky uznal pohľadávku žalobcu. V podrobnostiach
ohľadom predmetného konštatovania súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 25. apríla 2024, č. k. I. ÚS 221/2024-15, v zmysle ktorého hmotnoprávna započítacia námietka
(kompenzačná) smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku.
14. V súvislosti so samotným započítacím prejavom žalovaného z 12. júla 2024 súd uvádza, že bolo
povinnosťou žalovaného riadne a včas preukázať existenciu jeho pohľadávky voči žalobcovi, čo sa mu
nepodarilo, hoci bol v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, a hoci bol konajúcim súdom vo výzve
z 18. júna 2024 (doručenej právnemu zástupcovi žalovaného dňa 4. júla 2024) o sudcovskej koncentrácii
konania a o následkoch s ňou spojenými. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného už v duplike
vyšpecifikovať jeho pohľadávku, ktorú údajne mal (má) voči žalobcovi, a túto riadne preukázať, čo si
žalovaný nesplnil.
14.1. V zmysle tvrdení právneho zástupcu žalovaného uvedených na uskutočnenom pojednávaní mala
údajná pohľadávka žalovaného vzniknúť z inej zmluvy o dielo a mala mať pôvod vo vadách diela

zhotovených žalobcom. V takom prípade však bolo povinnosťou žalovaného preukázať existenciu
predmetnej zmluvy o dielo, vady diela zhotoveného žalobcom a riadne a včasné uplatnenie nárokov
z vád diela, čo sa žalovanému v konaní nepodarilo. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil a žiadnym
spôsobom svoju tvrdenú pohľadávku nepreukázal, keďže predložil len faktúru, ktorá však predstavuje
len účtovný doklad a nie listinu preukazujúcu existenciu jeho pohľadávky. Následne až na nariadenom
pojednávaní v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania právny zástupca žalovaného predložil email žalovaného z 29. apríla 2024, avšak ani tento e-mail nepreukazuje žiadnym spôsobom tvrdenú
pohľadávku žalovaného. Z predmetného e-mailu nie je zrejmé, či si žalovaný uplatnil vady z diela riadne
a včas a rovnako tak medzi predmetným e-mailom a žalovaným predloženou faktúrou č. 20240057 nie
je možné vyvodiť žiadnu súvislosť.
14.2. Suma 1.275,-- eur fakturovaná faktúrou č. 20240058 mala predstavovať škodu žalovaného, s čím
sa však nemôže súd stotožniť. Súd dáva do pozornosti znenie ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného
zákonníka, kedy v rozsahu, v akom je možné uplatniť nárok z vád diela (napr. nárok na zľavu z ceny
diela), nie je možné požadovať nárok na náhradu škody.
14.3. Súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 27. mája 2020, sp. zn. 3Obdo/3/2020, v zmysle
ktorého v situácii, kedy si zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť a vady diela v primeranej lehote neodstránil
(vrátane prípadu, kedy aj po odstraňovaní vád zo strany zhotoviteľa dielo nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve), resp. kedy zhotoviteľ oznámi, že si svoju povinnosť nesplní a vady diela v určenej
lehote neodstráni. V takom prípade má objednávateľ právo požadovať aj bez súhlasu zhotoviteľa zľavu
z ceny diela, prípadne môže od zmluvy odstúpiť. Uvedenému záveru zodpovedá aj znenie ustanovenia
§ 437 ods. 3 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka – keďže v rozhodovanej veci súdy nižšej
inštancie skonštatovali, že išlo o nároky vyplývajúce z nepodstatného porušenia zmluvy – v zmysle
ktorého nemôže objednávateľ pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty uplatniť iné nároky z vád
diela (t. j. požadovať zľavu z ceny diela alebo od zmluvy odstúpiť) okrem nároku na náhradu škody
a nároku na zmluvnú pokutu, ibaže zhotoviteľ oznámil objednávateľovi, že svoju povinnosť nesplní
v dodatočnej primeranej lehote. Po uplynutí primeranej dodatočnej lehoty na odstránenie vád diela
opravou a rovnako tak po oznámení zhotoviteľa, že vady diela neodstráni v primeranej dodatočnej lehote,
je objednávateľ oprávnený požadovať zľavu z ceny diela, prípadne môže od zmluvy odstúpiť. Tento
‚druhotný’ objednávateľom zvolený nárok z vád diela potom následne nemôže objednávateľ zmeniť bez
súhlasu zhotoviteľa (k tomu viď § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka).
Pre uplatnenie tohto ‚druhotného’ nároku z vád diela v podobe zľavy z ceny diela musia byť splnené
nasledovné predpoklady:
I. existencia vady diela,
II. jej včasné uplatnenie,
III. zodpovednosť zhotoviteľa za vady a
IV. neodstránenie vád zhotoviteľom v poskytnutej dodatočnej primeranej lehote.
Nárok na zľavu z ceny diela sa v takom prípade odvíja od pôvodného včasného uplatnenia vád diela
a zákon na jeho uplatnenie neupravuje žiadnu osobitnú lehotu (okrem premlčacej lehoty za súčasného
vznesenia námietky premlčania zhotoviteľom – pozn. dovolacieho súdu), v ktorej je objednávateľ povinný
tento nárok uplatniť voči zhotoviteľovi.
14.4. Uvedené znamená, že ak zhotoviteľ v určenej lehote neodstráni vady diela riadne a včas uplatnené
objednávateľom, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ, alebo ak zhotoviteľ výslovne prehlási objednávateľovi,
že vady diela neodstráni, môže objednávateľ požadovať „druhotný“ nárok z vadného dodania diela,
vrátane nároku na zľavu z ceny diela. Pokiaľ ide o samotnú výšku zľavy z ceny diela, túto v zásade túto
limituje znenie ustanovenia § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zľava z ceny diela tak predstavuje
rozdiel medzi dohodnutou cenou diela (t. j. cenou diela, ktorú by malo dodané dielo bez vád) a cenou,
ktorú malo dielo dodané zhotoviteľom s vadami, pričom určujúci je čas, kedy malo byť dielo dodané.
V súvislosti s uplatnenými vadami diela, ktoré zhotoviteľ neodstránil, platí, že si objednávateľ môže
tieto vady odstrániť tretími osobami a výdavky s tým spojené prevyšujúce zľavu z ceny diela môžu byť
uspokojené nárokom na náhradu škody.
14.5. Žalovaný však – ako už uviedol súd vyššie – svoj nárok relevantným spôsobom nešpecifikoval
nepreukázaním zmluvného vzťahu medzi stranami, z ktorých mal jeho údajný nárok z vadného plnenia
vzniknúť, nepreukázaním vád diela, nepreukázaním výšky nákladov spojených s odstránením vád treťou
osobou, nepreukázaním, či vôbec žalovaný tieto náklady tretím osobám uhradil, v akom rozsahu by
mal nárok na zľavu z ceny diela a v akom by sa jednalo o náhradu škody. Zároveň súd poukazuje
na to, že žalovaný opomína tú skutočnosť, že škodou sa rozumie zníženie majetku poškodeného. Na
to, aby mohol súd rozhodnúť o náhrade skutočnej škody, musí najprv škoda vzniknúť, t. j. musí sa
zmenšiť majetok poškodeného. Ak poškodený doposiaľ nezaplatil čiastku, ktorá podľa neho predstavuje

škodu, ktorej náhrady sa domáha, škoda ešte na strane poškodeného nevznikla, keďže vynaloženie
výdavkov poškodeným sa v jeho majetkovej sfére úbytkom hodnôt negatívne neprejavilo (k tomu viď
napr. judikát R 55/1971 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. februára 2003, sp. zn.
25Cdo/986/2001). Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tretím osobám sumu 1.275,-eur (alebo akúkoľvek inú sumu) uhradil.
15. Taktiež súd poukazuje na to, že žalobca namietol neplatnosť započítacieho prejavu žalovaného z 12.
júla 2024. Súd sa stotožňuje so žalobcom, že započítací prejav žalovaného z 12. júla 2024 predstavuje
neplatný právny úkon.
15.1. Z obsahu započítacieho prejavu z 12. júla 2024 je zjavné, že žalovaný použil na započítanie
pohľadávku vo výške 1.275,-- eur, ktorá mala vyplývať z faktúry č. 20240058 z 12. júla 2024, ktorej
splatnosť mala nastať k 26. júlu 2024. Je tak zrejmé, že v čase realizácie započítacieho prejavu (k 12.
júlu 2024) žalovaný nedisponoval splatnou pohľadávkou voči žalobcovi, a teda tento započítací prejav
bol uskutočnený v rozpore s ustanovením § 359 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku. Započítací prejav žalovaného z 12. júla 2024
odporuje ustanoveniu § 359 Obchodného zákonníka, keďže voči splatnej pohľadávke žalobcu chcel
použiť žalovaný svoju nesplatnú pohľadávku (a to aj keby sám nejakou pohľadávkou voči žalobcovi
disponoval – pozn. súdu). Preto súd uzatvára, že žalovaným predložený započítací prejav z 12. júla
2024 nebol spôsobilý vyvolať žalovaným prezentované právne účinky, a teda ním nedošlo k zániku
pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny diela v sume 1.235,-- eur.
16. Ak právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní argumentoval vadnosťou faktúry
žalobcu a tým, že mal žalobca vystaviť zálohovú faktúru, na túto argumentáciu nemohol súd pri svojom
rozhodovaní prihliadať, keďže predmetné skutkové tvrdenia uvedené právnym zástupcom žalovaného
až na pojednávaní uskutočnenom dňa 13. marca 2025 boli zo strany žalovaného (jeho právneho
zástupcu) uplatnené oneskorene, v dôsledku čoho na ne dopadá sudcovská koncentrácia konania
v zmysle ustanovenia § 153 C.s.p. Predmetnú procesnú obranu mohol a mal žalovaný uplatniť už
v skoršej časti konania (v odpore, prípadne v duplike), čo však neurobil, hoci bol súdom riadne poučený
o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými vo výzve z 18. júna 2024 (doručenej
právnemu zástupcovi žalovaného dňa 4. júla 2024). Z tohto dôvodu na predmetné oneskorene uplatnené
skutkové tvrdenia zo strany žalovaného tvoriace jeho procesnú obranu nemohol súd prihliadať.
16.1. Len ako poznámku však považuje súd za nutné zvýrazniť, že predmetom konania nie je faktúra,
ale nárok na zaplatenie ceny diela, ktorú si žalobca a žalovaný dohodli, ako to preukazuje žalobcom
predložená e-mailová komunikácia, a preto údajné vady faktúry (aj keby boli riadne a včas tvrdené zo
strany žalovaného) by nemohli mať žiadny vplyv na rozhodnutie súdu a na povinnosť žalovaného zaplatiť
žalobcovi dohodnutú cenu diela vo výške 1.235,-- eur.
17. Záverom súd uvádza, že v konaní nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom v replike v podobe návrhu
na výsluch strán sporu a návrhu na výsluch svedka A. B., resp. v podobe vyžiadania si kolaudačného
rozhodnutia k stavbe a informácie o tom, či má žalovaný faktúru žalobcu zaevidovanú v účtovníctve,
keďže tieto dôkazné návrhy boli zo strany žalobcu uplatnené ako reakcia na odpor žalovaného a jeho
tvrdenie o fixnej zmluve a aplikácii ustanovenia § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru,
že ohľadom aplikácie ustanovenia § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka bolo dôkazné bremeno na
žalovanom (k tomu viď aj bod 11.2. odôvodnenia rozsudku vyššie), keďže skutočnosti vylučujúce žalobou
uplatnené právo mal v konaní preukazovať žalovaný, ktorý však žiadne takéto dôkazné návrhy (prípadne
iné dôkazné návrhy) neuplatnil. Procesnou povinnosťou žalobcu bolo preukázať ním uplatnený nárok, čo
sa mu v konaní podarilo predložením e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu, faktúry č. 202313
a žalovaným podpísaného dodacieho listu č. 230011, avšak nie je povinnosťou žalobcu preukazovať
skutkové tvrdenia žalovaného, ohľadom ktorých mal dôkazné bremeno v spore žalovaný, ktorý toto
dôkazné bremeno neuniesol.
18. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela 1.235,-- eur
ako dôvodný.
19. Žalobca má zároveň nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa predpisov
obchodného práva (s poukazom na znenie ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) pri
aplikácii ustanovenia § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka spojení s ustanovením § 1 ods.
1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. vo výške 12,50 % ročne, žalobca si uplatnil

nárok na zaplatenie úroku z omeškania v nižšej výške 12 % ročne, preto mu mohol súd priznať úrok
z omeškania v žalobou uplatnenej výške. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej
sumy 1.235,-- eur vo výške 12 % ročne za obdobie od 15. novembra 2023 (ako dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry č. 202313) do zaplatenia dlžnej sumy.
19.1. Rovnako tak má žalobca nárok aj na uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-- eur podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s
ustanovením § 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.
20. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.235,-- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 1.235,-- eur od 15. novembra 2023 do zaplatenia
a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur (výrok I.).
21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že plne úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému nárok náhradu trov konania vo výške
100 % (výrok II.).
21.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
62Cb/90/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).