Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-10C/1/2019 z 4. 11. 2024
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 4. novembra 2024, sp. zn. B1-10C/1/2019, ECLI:SK:MSBA4:2024:1119200025.9
Mestský súd Bratislava IV | B1-10C/1/2019 | ECLI:SK:MSBA4:2024:1119200025.9 | 2024-11-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/090c5624-01fd-4f4d-84d8-01ee74da7fd1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1119200025.9

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B1-10C/1/2019
1119200025
04. 11. 2024
Mgr. Róbert Bardač PhD.
ECLI:SK:MSBA4:2024:1119200025.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobkyne: Slovenská
republika, za ktorú koná: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky so sídlom Námestie generála Viesta
11694/2, Bratislava, IČO: 30 845 572, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne
zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie
1.307,09 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.307,09 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 1.307,09 € od 2. februára 2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú bude
žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa proti žalovanému domáhala zaplatenia 1.307,09 € s úrokom z omeškania z tejto sumy
v sadzbe 5% ročne od 02.02.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Tvrdila, že žalovaný
jej nezaplatil škodu v sume 1.307,09 €, ktorá vznikla dňa 10.05.2017 na jej motorovom vozidle a bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného a to vymrštením kameňa,
ktorý nárazom do čelného skla vozidla žalobkyne spôsobil na tomto škodu v uvedenej výške.
2. Súd na žalovanú sumu vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Tvrdil, že žalobkyňa
nešpecifikovala základné údaje o priebehu samotnej škodovej udalosti, lebo sa obmedzila len na strohý
opis vzniku škody. Poukázal na oznámenia, ktoré predložila samotná žalobkyňa, v ktorých uviedol
žalovaný dostatočné zdôvodnenie, prečo odmietol žalobkyni plniť. Žalobkyňa nepreukázala príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a samotnou škodou, pretože kauzálny nexus medzi škodou a jej vznikom
je nepreukázaný a nedôvodný. Má za to, že opísaný spôsob vzniku mechanizmu nehody je nedostatočný
pre to, aby plnil.
3. Žalobkyňa v replike (č. l. 88) na žalobe zotrvala. Tvrdila, že dostatočne opísala rozhodujúce
skutočnosti. Dňa 10.05.2017 došlo ku škodovej udalosti na vozidle žalobkyne s návesom spoločnosti
INCAR, s.r.o., ktoré je poistené u žalovaného, ktorý vykonáva nákladnú a osobnú dopravu. Podľa
policajného záznamu sa nejedná o dopravnú nehodu. K udalosti došlo na diaľnici D1 2 km pred
odpočívadlom T., pričom bolo poškodené čelné sklo vozidla žalobkyne, odskočením skalky do čelného
skla od ľavého kolesa vozidla poisteného u žalovaného. Vozidlo bolo opravené v autoservise, čo tento
vyúčtoval žalobkyni faktúrou na sumu 1.485,13 €. Keďže bol žalobkyni naúčtovaný aj zámok s kľučkou
v sume 148,37 € a tento si ako škodu žalobkyňa neuplatnila, uplatnila si len rozdiel v sume 1.307,09 €.

S poukazom na právnu úpravu a judikatúru nárok považovala za dôvodný. Na repliku žalovaný duplikou
nereagoval.
4. Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi navrhnutými žalobkyňou, a to: záznam o preverení
oznámenia - škodovej udalosti z 10.05.2017 (č. l. 12-13), záznam o nehode - agreed statement of facts
on motor vehicle accident (č. l. 14), faktúra č. 201711412 (č. l. 15-16), účty klienta - pohyby - detail (č.
l. 17), oznámenie žalovaného z 15.08.2017 (č. l. 18), oznámenie žalovaného z 05.02.2018 (č. l. 19),
e-mail Slovexperty z 10.05.2017 (č. l. 20-21), výzva k úhrade z 15.08.2017 (č. l. 22-24), a stanovisko
Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo 16.07.2013 (č. l. 98-99). Žalovaný dôkazy nenavrhol. Z
takto vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci.
5. Dňa 10.05.2017 v čase o 13:32 h viedol vodič A. T. vozidlo žalobkyne s EČV: 6412317, osobne
motorové vozidlo so značkou Land Rover, r. v. 2014, na diaľnici D1 v smere do Bratislavy v úseku pri ČS
Slovnaft T., pričom toto vozidlo predchádzalo motorové vozidlo so značkou Volvo FH12, EČV: NR155HD
s návesom s EČV: NR604YN, ktoré viedol vodič A. Q., ktoré patrí spoločnosti INCAR, s.r.o., Lužianky 14,
Nitra, čo je zhodne preukázané zo záznamu o preverení oznámenia z 10.05.2017 a záznamu o nehode
- agreed statement of facts on motor vehicle accident. Medzi stranami nebolo sporné, že uvedené
vozidlo spoločnosti INCAR, s.r.o. bolo poistené u žalovaného. Počas jazdy spod kolies motorového
vozidla vedeného A. Q. odletel kameň, ktorý zasiahol a rozbilo sa tým predné čelné sklo motorového
vozidla žalobkyne. Táto skutočnosť bolo preukázaná zo záznamu o preverení oznámenia z 10.05.2017 a
záznamu o nehode - agreed statement of facts on motor vehicle accident, ktoré oba dokumenty potvrdili
obaja vodiči.
6. Žalovaný rozporoval, že vo vzťahu k tvrdenému škodovému deju nie je jednoznačne preukázaný
kauzálny nexus medzi škodou a jej vznikom, t. j. že nie je preukázané, že kameň, ktorý zasiahol a
rozbil predné čelné sklo motorového vozidla žalobkyne nebol vymrštený spod auta žalobkyne. Súd si
je vedomý, že z hľadiska dokazovania v súdnom konaní je určenie miery procesnoprávneho poznania
rozhodujúcich skutočností stupňom absolútnej istoty náročnou úlohou, pretože optikou procesného
práva je každý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v zásade len dôkazom jej pravdepodobnosti. Z povahy
problémov súvisiacich so zmyslovým spoznávaním minulých javov nie je spravidla nikdy možné
stopercentne potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého skutkového deja, ktorý sa už odohral, a preto
určitá miera neistoty bude skoro vždy v priebehu jeho dokazovania prítomná. Z uvedeného potom
vyplýva, že absolútna istota nepripúšťajúca žiadne ani teoretické pochybnosti o inom priebehu udalostí
nemôže byť v zásade ako miera dôkazu požadovaná, ak takáto požiadavka zároveň stavia stranu
zaťaženú dôkazným bremenom do objektívne neprekonateľných dôkazných problémov (v tomto zmysle
nález Ústavného súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 716/2016). Súd nikdy nemôže mať absolútnu
istotu, ale v danom prípade je daný záver súdu na takej miere pravdepodobnosti, že iný priebeh
skutkového deja než je prezentovaný žalobkyňou sa v kontexte zistených skutkových zistení nejaví ako
pravdepodobný.
7. Súd poukazuje na to, že vodiči oboch vozidiel (t. j. tak vozidla žalobkyne, ako aj vozidla poistenej
spoločnosti INCAR, s.r.o.) sa z hľadiska časovej a vecnej súvislosti zhodli na tom, že k udalosti na
čelnom vozidle žalobkyne došlo. Zo žiadneho dôkazu nie je preukázané, že by oproti alebo okolo vozidla
žalobkyne išlo v danom čase iné vozidlo a ani to nebolo tvrdené. Vzhľadom na to, že oproti nešlo žiadne
iné vozidlo je vylúčené, že by tento kameň pochádzal z prevádzky spojenej s iným vozidlom než je vozidlo
spoločnosti INCAR, s.r.o., čiže vozidlo poistené u žalovaného. Trvať na požiadavke absolútnej istoty o
určitom jave by zaťažovala stranu objektívne neprekonateľným dôkazným bremenom. Inak povedané,
v kontexte daných skutkových okolností nemožno na žalobkyne klásť bremeno preukázať, že kameň
bol skutočne vymrštený spod auta vodiča A. Q.Q., pretože tento dej nie je zaznamenaný na žiadnom
audiovizuálnom zázname a nemožno ani požadovať, aby predmetný dej pozoroval vodič vedúci vozidlo
žalobkyne, či žalovaného alebo iná osoba zrakom, pretože ľudské oko to pre fyziologické obmedzenia
nedokáže. Rovnako nie je objektívne možné preukázať napríklad to, že daný kameň nepriletel z vesmíru
alebo z iného zdroja (napr. z kameňolomu v okolí), ak taký zdroj vôbec existuje, a pod., čo žalovaný
ani netvrdil.
8. Vodič vozidla žalobkyne a vodič poisteného vozidla A. Q. sa nachádzali na danom mieste a došlo k
poškodeniu čelného skla, čo postrehol vizuálne a zrejme aj zvukovo vodič vozidla žalobkyne počas jazdy
v čase, kedy bol predchádzaný vozidlom poisteným žalovaného, a obaja vodiči sa podpísali na záznam

pre poisťovňu a tiež pre políciu, že k udalosti došlo (vodič vozidla žalovaného preto mohol preveriť
existenciu poškodenia na skle priamo na mieste, čo zrejme aj urobil, inak by namietal opak). Nebolo
tvrdené, ani preukázané, že by sa v opačnom jazdnom pruhu nachádzali nejaké iné vozidlá, prípadne,
že by vozidlo žalobkyne predchádzali takéto vozidlá v rovnakom čase, kedy ho predchádzalo vozidlo
poistené u žalovaného. Požiadavka vecnej a časovej súvislosti je preto z pohľadu súdu splnená. Z
dokazovania nevyplynula relevantná pochybnosť o uvedenom priebehu deja, ktorý žalobkyňa popisuje v
žalobe. V kontexte zistených okolností nemožno predpokladať to, že by si žalobkyňa sama spôsobovala
alebo vymýšľala ňou tvrdený priebeh tejto udalosti, ktorá sa pre ňu spájal s nepríjemnými starosťami v
súvislosti s opravou motorového vozidla, ktorej úhradu, ako bolo preukázané faktúrou a obratom na účte
aj sama uhradila v žalovanej výške, a následným uplatňovaním práva na poistné plnenie. To, že žalovaný
považoval tvrdenia žalobkyne za nepreukázané vyplynulo z jeho izolovaného hodnotenia dôkazov bez
ohľadu na skutočnosť, že žalobkyňa nemala žiaden rozumný dôvod na to, aby uplatňovanú škodu a
spôsob jej vzniku fabuloval najmä v kontexte toho, že napokon predmetnú opravu aj skutočne uhradila
servisu. Súd uvedené uzatvára tak, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti o vymrštení predmetného
kameňa spod auta vodiča poisteného u žalovaného sú preukázané.
9. Ďalej je z faktúry spol. CARS SERVICE s.r.o. č. 201711412 z 31.07.2017 preukázané, že poškodené
čelné sklo na vozidle žalobkyne vymenili v menovanej spoločnosti za použitia lepidla na čelné sklo,
pričom doplnili tesnenie skla, za čo táto spoločnosť podľa tejto faktúry žalobkyni účtovala sumu 1.485,13
€, a túto faktúru žalobkyňa servisu uhradila dňa 30.08.2017, čo je preukázané z detailu - pohybu na účte
(č. l. 17). Túto škodu si žalobkyňa uplatnila u žalovaného, ktorý listom z 15.08.2017 odmietol náhradu
škody plniť tvrdiac, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo
prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného s tým, že poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú
súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho vozidla ako príčinou a vznikom škody ako
následkom na čo nepostačuje súhlasné vyhlásenie vodičov. O plnenie v sume 1.307,09 € požiadala
žalobkyňa žalovaného s lehotou 10 dní opakovane listom zo 16.01.2018 doručeným žalovanému dňa
22.01.2018, na čo žalovaný nereagoval plnením a v liste zo dňa 05.02.2018 opakovane odmietol
žalovaný žalobkyni plniť.
10. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti.
11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
12. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný.
13. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
14. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

16. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení (ods. 5-9) a ustanovení právnych predpisov je
žaloba dôvodná.
18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osoba poverená žalobkyňou (A. T.) viedla osobné
motorové vozidlo, pričom toto bolo predchádzané motorovým vozidlom, ktorého zodpovednosť za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou bola poistená u žalovaného. Počas jazdy spod kolies motorového vozidla
poisteného u žalovaného odletel kameň, ktorý zasiahol a rozbil predné čelné sklo motorového vozidla
žalobkyne. Touto skutočnosťou bola spôsobená škoda. Táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré
vyplávajú z povahy prevádzky cestného motorového vozidla, keďže na cestách (zvlášť na diaľniciach
ako v danom prípade, čo je dané vyššou rýchlosťou, ktorou sa na nej pohybujú vozidlá) dochádza k
javu, keď od kolies motorových vozidiel odlietajú vysokou rýchlosťou kamene a iné predmety, ktoré
sa náhodne nachádzajú na cestných komunikáciách. Preto za túto škodu zodpovedá prevádzateľ
motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka, pričom svojej zodpovednosti sa zbaviť podľa
§ 428 Občianskeho zákonníka nemôže, keďže odlietanie kameňov spod kolies motorového vozidla
je javom, ktorý má objektívny charakter v prevádzke motorových vozidiel po cestných komunikáciách
a žiadnym spôsobom nesúvisí s konaním osoby, ktorá viedla motorové vozidlo, ktorého prevádzkou
bola spôsobená škoda. Nemožno súhlasiť s právnym posúdením žalovaného, ktorý okolnosti, ktoré
majú pôvod v prevádzke zjavne obmedzuje na vnútorný stav motorového vozidla, keďže prevádzku
motorového vozidla si rovnako ako bez motora, či jeho bŕzd nemožno predstaviť bez cesty a prípadne
bez štrku, či kameňa na ceste, ktorý sa tam jednoducho bude vyskytovať pri akejkoľvek snahe správcu
komunikácie, aby tomu tak nebolo. Žalobkyňa preto má právo na náhradu tejto škody proti žalovanému,
keďže u tohto bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Preto súd žalobe v časti istiny vyhovel v celom rozsahu.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 87/1995
Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania 5% ročne zo žalovanej istiny od 02.02.2018 do
zaplatenia, čomu súd vyhovel. Žalobkyni patrí úrok z omeškania od uplynutia 15 dňovej lehoty podľa
§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá začala plynúť od 15.08.2017, kedy žalovaný ukončil
šetrenie poistnej udalosti s negatívnym záverom, pretože uplynutím tejto lehoty sa dostal žalovaný do
omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť
úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Preto je žalovaný povinný zaplatiť
úrok z omeškania v sadzbe 5% ročne od 02.02.2018, čo je neskôr ako žiadať mohol s ohľadom na § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to až do zaplatenia, keďže žalovaný neplnil dlh ani len sčasti.
22. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. Trojdňovú lehotu na plnenie určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (ods. 2).
26. Žalobkyňa uspela z hľadiska istiny v 100% žalovaného nároku. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v
spore v celom rozsahu úspešná a výslovne aj žiadala rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, súd
vo výroku II. v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalobkyni proti žalovanému
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na požiadavky súdnej praxe (uznesenia
NS SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6Cdo/222/2016, tiež zo 4. apríla 2017 sp. zn. 7 Cdo 123/2016) súd
vo výroku uviedol, kto komu má zaplatiť náhradu trov konania a tiež, že o výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.