Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/55/2024 z 3. 10. 2024
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 3. októbra 2024, sp. zn. 10C/55/2024, ECLI:SK:MSBA4:2024:6124229535.2
Mestský súd Bratislava IV | 10C/55/2024 | ECLI:SK:MSBA4:2024:6124229535.2 | 2024-10-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., OZ, § 427 ods. 1 OZ, § 427 ods. 2 OZ, § 429 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 663 OZ, § 671 ods. 1 OZ, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., OZ, § 524 ods. 1 OZ, § 524 ods. 2 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 zákona č. 87/1995 Z. z., CSP, § 251 CSP, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9ff07bc-7086-4894-9eba-a29ca34e3c0c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:6124229535.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
10C/55/2024
6124229535
03. 10. 2024
JUDr. Zuzana Husová
ECLI:SK:MSBA4:2024:6124229535.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, zastúpený: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom: so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom: Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, o zaplatenie 1 233,46 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 233,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 1 233,46 Eur od 20.10.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 04.04.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1 233,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 20.10.2023, ako
aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tak, že dňa 10.07.2023 došlo v Bratislave k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa PRESTIGE SERVICE s. r.
o., IČO: 47 461 942, so sídlom: Jungmannova 8, 851 01 Bratislava (ďalej aj „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 948/2023 zo
dňa 25.07.2023. Nájom náhradného vozidla trval od 25.07.2023 do 13.09.2023 po dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po
ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať.
Po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 11642023 splatnú dňa
28.09.2023 na sumu 2 172,00 Eur s DPH za 51 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený
odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne
vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Poškodený svoju pohľadávku vo
výške 2 172,00 Eur bez DPH postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.09.2023 na žalobcu,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov.
Žalovaný dňa 06.10.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 938,54 Eur. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne. Vzhľadom k tomu je
žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný
dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol

povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 19.10.2023 podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, keď
žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 04.10.2023 podľa oznámenia o poistnom plnení.
2. Poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho
poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného (tento stav nebol
výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia). Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po
dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere,
že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu
nemožno vytknúť, že si prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas
celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Jediným zásadným
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu je doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Poškodený si prenajal porovnateľné
vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať
najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn.
27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Ohľadom nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal žalobca na právny názor a závery Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020-33.
3. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy: Zmluvu o nájme č. 948/2023 zo dňa 25.07.2023 na č. l. 10,
Protokol o prenájme náhradného vozidla č. 948/2023 na č. l. 11, Čestné prehlásenie zo dňa 13.09.2023
na č. l. 12, Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 13.09.2023 na
č. l. 12, Faktúru č. 11642023 na č. l. 13, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.09.2023 na č. l. 13,
Oznámenie o postúpení pohľadávky na č. l. 14, Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky na
č. l. 15, Oznámenie o poistnom plnení na č. l. 16, Detail pohybu na č. l. 17.
4. Platobný rozkaz sp. zn. 19Up/303/2024 zo dňa 19.02.2024 vydaný Okresným súdom Banská
Bystrica napadol žalovaný odporom zo dňa 04.03.2024 (č. l. 24), v ktorom namietal, že žalobca nie
aktívne vecne legitimovaný. Na to, aby poškodenému vzniklo právo na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla voči poisťovateľovi, ktoré si poškodený môže voči poisťovateľovi priamo uplatniť
podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP je potrebné, aby v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2
zákona o PZP poškodenému nielen vznikol nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla
voči škodcovi (poistenému), ale taktiež aby poškodený tento nárok voči poisťovateľovi aj uplatnil a
preukázal. Aby poškodenému vzniklo subjektívne právo na náhradu nákladov za prenájom náhradného
vozidla voči poisťovateľovi je potrebné, aby boli kumulatívne splnené nasledovné podmienky: vznik
práva poškodeného na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči škodcovi, uplatnenie
týchto nárokov poškodeným voči poisťovateľovi a preukázanie týchto nárokov poškodeným voči
poisťovateľovi. Voči žalovanému bol nárok na úhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla
uplatnený a preukazovaný až žalobcom, ktorý si tento nárok uplatňoval z titulu právneho nástupníctva
podaním zo dňa 13.09.2023 a to až po tom, ako malo dôjsť k postúpeniu nároku z poškodeného na
žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.09.2023. Žalovaný má za to, že v dobe,
kedy malo dôjsť k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, subjektívne právo poškodeného na
náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému neexistovalo. Žalovaný je tak
toho názoru, že postúpenie daného nároku z poškodeného na žalobcu bolo v rozpore s kogentným
ustanovením § 4 ods. 2 zákona o PZP a zmluvu o postúpení pohľadávky preto pre rozpor so zákonom
možno považovať za absolútne neplatný právny úkon.
5. Žalovaný ďalej neuznáva náklady na prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom,
nakoľko má v prvom rade za preukázané, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa
17.08.2023 (konkrétne z Faktúry č. 23301598 zo dňa 17.08.2023). Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2016, sp. zn. 8Co/879/2014, ako aj na rozsudok zo dňa 27.04.2023. sp.
zn. 1Cob/71/2021. Ďalej citoval uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.06.2023,
sp. zn. IV. ÚS 303/2023, v ktorom Ústavný súd považoval za zákonný a odôvodnený právny záver
všeobecných súdov, v zmysle ktorého všeobecné súdy za účelne vynaložené náklady na opravu
poškodeného vozidla nepovažovali náklady, ktoré vznikli po tom, čo bolo poškodené motorové vozidla
opravené. Podľa názoru žalovaného je celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo

v autoservise v zjavnom nepomere k samotnému rozsahu prác, ktoré boli v zmysle faktúry za opravu
potrebné na opravu poškodeného vozidla, nakoľko podľa danej faktúry za opravu vozidla mala samotná
oprava celkovo trvať pravdepodobne niečo vyše 68,10 hod. Doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo
nachádza v príslušnom autoservise nemôže byť v zjavnom nepomere s časovým úsekom, ktorý
bol vzhľadom na rozsah vykonaných prác reálne potrebný na opravu poškodeného vozidla. Podľa
názoru žalovaného tak v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom
náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom
autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie skutočností na strane príslušného autoservisu,
ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod. Ďalej
žalovaný odkázal aj na všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ. V zmysle Oznámenia o
poistnom plnení zo dňa 04.10.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné plnenie vo výške 49,97
Eur z titulu zníženia o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení
749 km TH 2, ani poistné plnenie vo výške 7,49 Eur z titulu zníženia 0,01 Eur za 1 km. Žalovaný je
ako poisťovateľ povinný uhradiť poškodenému len skutočnú škodu, ktorá spočíva v majetkovej hodnote,
ktorú je potrebné vynaložiť na opravu poškodeného vozidla. Z uvedeného dôvodu preto bolo v tomto
prípade potrebné zohľadniť aj zníženie o opotrebenie rozdielu technických hodnôt. Žalobca nemá nárok
na úroky z omeškania zo žalovanej istiny, pretože žalovaný považuje samotný nárok uplatňovaný
žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 1 233,46 Eur za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu.
K odporu priložil listinné dôkazy: Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 04.10.2023 na č. l. 28, Faktúru
č. 23301598 dodávateľa PPC TEAM plus s.r.o. na sumu 11 410,76 Eur vystavenú dňa 17.08.2023 so
splatnosťou dňa 24.08.2023 na č. l. 29 a nasl.
6. V replike na č. l. 37 žalobca reagoval, že námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
je nedôvodná. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zmluvné poistenie sa teda môže
vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ, ale aj na osoby, ktoré
za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti
prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel
zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z
titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej
bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné
krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu je neoprávneným a
svojvoľným konaním žalovaného. Žalobca odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa
12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019. Z predloženej faktúry
vystavenej spoločnosťou PPC TEAM plus s.r.o. za opravu vozidla síce vyplýva dátum vystavenia dňa
17.08.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova
zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody
havarijným poisťovateľom, teda Allianz – Slovenskou poisťovňou, a.s. Dĺžka prenájmu náhradného
vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním
krycieho listu. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu,
resp. po úhrade poistného plnenia, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Krycí list
bol vystavený a doručený autoservisu dňa 13.09.2023. Poškodený bol okamžite informovaný o možnosti
prevzatia opraveného vozidla, ktoré aj v uvedený deň vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil.
7. Skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer,
prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy
poškodeného vozidla (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn.
27Cb/260/2011). Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy
poškodeného vozidla a žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov a nie je možné od neho
spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými
prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania

náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné
považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a nie
vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.
Ide o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov. Poškodené vozidlo sa po celé obdobie
v čase od 25.07.2023 do 13.09.2023, t. j. 51 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených
dôkazov. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je súčasťou skutočnej škody,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Súčasťou skutočnej
škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane
poškodeného. Odkázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp.
zn. 13Cob/110/2017. Žalobca predložil listinné dôkazy: mailové oznámenie s krycím listom na č. l. 40,
Potvrdenia o bežnej obchodnej praxi autorizovaných servisov na č. l. 41 – 42.
8. V duplike zo dňa 03.05.2024 na č. l. 54 žalovaný rozšíril svoju procesnú obranu týkajúci sa
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V bode 4. žaloby žalobca vysvetľuje, že započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenému vyplývajúcou z Faktúry za nájom č. 11642023 zo dňa 13.09.2023 v zmysle bodu 5. Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 13.09.2023 mala voči žalovanému vzniknúť pohľadávka vo v celkovej
výške 2 172,00 Eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Inštitút „započítania“
je upravený v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia
noriem Občianskeho zákonníka nachádzajú v šiestom oddiele s názvom „Zánik záväzkov“, ide teda o
jeden zo spôsobov zániku záväzkov. Spôsob zániku záväzku „započítaním“ nemožno stotožňovať so
spôsobom zániku záväzku „splnením“, a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy
o postúpení pohľadávky podľa názoru žalovaného nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady
Faktúry za nájom č. 11642023 zo dňa 13.09.2023 poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady
odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za dohodu o zániku záväzku
na zaplatenie Faktúry za nájom č. 11642023 zo dňa 13.09.2023 a zániku záväzku na úhradu za
postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením. Nakoľko záväzok poškodeného voči žalobcovi
vyplývajúci z Faktúry č. 11642023 zo dňa 13.09.2023 mal zaniknúť na základe započítania, t. j. iným
spôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného,
má žalovaný za to, že na strane poškodeného nemôže ani existovať žiadna škoda v podobe nákladov
vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Z logiky veci samej nemohlo dôjsť ani k postúpeniu
jeho zákonnej pohľadávky na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému,
nakoľko v dôsledku zániku záväzku poškodeného vyplývajúceho z Faktúry za nájom č. 11642023 zo
dňa 13.09.2023 už nemožno hovoriť ani o existencii žiadnej ujmy na strane poškodeného v súvislosti s
nákladmi za prenájom náhradného vozidla. Podľa žalovaného ak teda medzi poškodeným a žalobcom
skutočne došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok a tým pádom aj k zániku záväzku
poškodeného uhradiť žalobcovi Faktúru za nájom č. 11642023 zo dňa 13.09.2023, tak nemôže byť
ani daná povinnosť žalovaného nahradiť poškodenému v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) a
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP náklady za prenájom náhradného vozidla a žalovaný má z tohto
dôvodu za to, že predmetom zmluvy o postúpení tak bolo nemožné plnenie v zmysle ustanovenia § 37
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na to aby vôbec mohli nastať samotné účinky započítania, musia byť
pohľadávky, ktoré sa majú započítavať okrem iného v čase, kedy má dôjsť k započítaniu, aj splatné. Z
ustanovenia § 580 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohodou možno započítať proti splatnej
pohľadávke aj pohľadávku, ktorá ešte splatná nie je. Občiansky zákonník však podľa žalovaného
neumožňuje ani dohodou započítať pohľadávky v prípade, ak v čase vykonania započítacieho úkonu ani
jedna z pohľadávok nie je splatná. Z platnej a účinnej právnej úpravy podľa názoru žalovaného žiadnym
spôsobom nevyplýva, že by čiastočným plnením žalovaného mali byť výslovne spojené aj účinky uznania
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prípadnom súdnom konaní. Žalovaný tak v zásade len plnil na účet,
ktorý mu poškodený uviedol v jeho Oznámení o postúpení pohľadávky.
9. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho replike, že poškodený si mal možnosť prevziať
opravené vozidlo až po úhrade Faktúry za opravu č. 23301598 zo dňa 17.08.2023, (resp. až po doručení
krycieho listu zo strany poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) poukázal žalovaný na to, že vozidlo
sa po zavŕšení jeho opravy dňa 17.08.2023 nachádzalo v servise už nie preto, že bolo opravované, ale
preto, že podľa názoru žalovaného bolo bez akéhokoľvek právneho dôvodu servisom zadržiavané až do
ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Medzi autoservisom a poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., ako poisťovateľom neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe ktorého by autoservis
bol oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do úhrady faktúry. Zo žiadneho zákonného

ustanovenia Občianskeho zákonníka či Obchodného zákonníka ani nevyplýva žiadne oprávnenie
autoservisu ako vykonávateľa opravy zadržiavať vozidlo po zavŕšení jeho opravy. V danom prípade boli
poškodenému náklady na opravu poškodeného vozidla poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
hradené z titulu havarijného poistenia motorových vozidiel, a nie z titulu povinného zmluvného poistenia.
Žalobca v replike tvrdil, že vydanie opraveného vozidla poškodenému až po doručení krycieho listu zo
strany poisťovne je štandardný postup a bežná obchodná prax autoservisov pri opravách poškodeného
vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj z tohto dôvodu možno považovať argumentáciu
žalobcu, že autoservis bol oprávnený vydať poškodenému opravené vozidlo až po doručení krycieho
listu poisťovňou za bezpredmetnú a irelevantnú, nakoľko poškodenému boli hradené náklady na opravu
z titulu havarijného poistenia motorových vozidiel, a nie z titulu povinného zmluvného poistenia. Žalovaný
predložil listinný dôkaz: Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 13.09.2023 na č. l. 59.
10. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie vytýčené na deň 03.10.2024. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že žalobca riadne preukázal oprávnenú dĺžku trvania nájmu motorového vozidla, ktoré
bolo zo strany žalovaného bezdôvodne krátené. Bolo to preukázané krycím listom, ktorý bol vystavený
dňa 13.09.2023, kedy bol ukončený nájom a vozidlo vydané poškodenému. Skutočnosť, že opravené
vozidlo je vydané až po doručení krycieho listu, resp. úhrade faktúry za opravu, žalobca preukazoval
bežnou obchodnou praxou. Poškodený nemôže niesť zodpovednosť za dĺžku opravy jeho vozidla, pokiaľ
túto svojím konaním nepredĺžil.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise.
Súd zistil nasledovný skutkový stav:
12. V konaní nebolo sporné, že dňa 10.07.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa PRESTIGE SERVICE s. r. o., IČO: 47 461 942, so
sídlom: Jungmannova 8, 851 01 Bratislava. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že po ukončení doby trvania
nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 11642023 splatnú dňa 28.09.2023 na sumu 2 172,00
Eur s DPH za 51 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla a že žalovaný dňa 06.10.2023 poskytol
žalobcovi poistné plnenie vo výške 938,54 Eur. V konaní uplatnený nárok žalovaný popieral ako neúčelne
vynaložené náklady.
13. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom bola uzatvorená Zmluva o nájme
č. 948/2023 zo dňa 25.07.2023 (č. l. 10) s predmetom nájmu: Osobný automobil Toyota C-HR, AT hybrid,
VIN: A., EČV: B. XXX C. na obdobie od 25.07.2023 do 28.08.2023 a Osobný automobil Toyota C-HR,
AT hybrid, VIN: A., EČV B. XXX C. na obdobie od 29.08.2023 do 13.09.2023. Z protokolu o prenájme
náhradného vozidla č. 948/2023 (č. l. 11) súd zistil, že poškodené bolo vozidlo značky Toyota Corolla.
Poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa 13.09.2023 (č. l. 12) uviedol, že mal od spoločnosti Náhradné
vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina zapožičané náhradné vozidlá
(obe Toyota C-HR, AT hybrid) od 25.07.2023 do 13.09.2023, t. j. v trvaní spolu 51 dní z dôvodu, že
jeho motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9534125677 zo dňa 10.07.2023 v autoservise, až
do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.
14. Žalobca vystavil za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 948/2023 Faktúru
č. 11642023 na sumu 2 172,00 Eur so splatnosťou dňa 28.09.2023 (č. l. 13). Poškodený postúpil
pohľadávku vo výške 2 172,00 Eur bez DPH z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001
Z. z. na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej
súvislosti so škodou zo dňa 10.07.2023 na vozidle Toyota Corolla, EČV: D. XXX E. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 13.09.2023 (č. l. 13) na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil poškodený listom
zo dňa 13.09.2023 žalovanému (č. l. 14). Listom zo dňa 13.09.2023 žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie pohľadávky vo výške 2 172,00 Eur (č. l. 15).
15. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.10.2023 (č. l. 16) súd zistil, že poisťovňa v ten deň ukončila
šetrenie poistnej udalosti. Bola priznaná náhrada na zapožičanie vozidla na 23 dní od 25.07.2023 do
18.08.2023 (poznámka súdu: zrejme išlo o chybu v počítaní, nakoľko od 25.07.2023 do 18.08.2023 je
25 dní, nie 23) s doplnením, že prenájom náhradného vozidla možno priznať maximálne 1 pracovný deň

po vystavení faktúry za opravu vozidla. Za 23 dní bolo najazdených 749 kilometrov. Poisťovňa znížila
plnenie o opotrebenie (rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 749 km TH2,
zníženie 0,01 Eur za 1 kilometer. Dňa 06.10.2023 zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 938,54 Eur (č. l. 17).
16. Právne vec súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
17. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
18. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
19. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.
20. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
21. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
22. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z.z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
24. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
25. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
27. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
28. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
29. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Aplikáciou citovaných ustanovení na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
v celom rozsahu. Poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená škoda na motorovom
vozidle, ktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovaného. Tým je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Aktívnu
vecnú legitimáciu mal súd za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (podrobnejšie viď body
36. a 37. tohto rozsudku). Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za
skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 OZ ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá
nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania
poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou
neutrpel sociálny komfort poškodeného. Poisťovňa – žalovaný faktúru vystavenú za nájom náhradného
vozidla aj v časti plnila. Žalovaný nepopieral potrebu nájmu motorového vozidla poškodeným počas
doby, kedy bolo jeho motorové vozidlo opravované. Procesná obrana žalovaného bola založená na ad 1/
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že náklady voči žalovanému nepreukázal poškodený,
ad 2/ nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu zániku záväzku poškodeného započítaním
vzájomných pohľadávok a ad 3/ nedôvodnosti nákladov za obdobie od vykonania opravy a vystavenia
faktúry do vystavenia krycieho listu.
36. Ad 1/ V odpore žalovaný namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu argumentujúc
výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Javí
sa, že žalovaný zastáva názor, že výlučne poškodená osoba musí uplatniť a preukázať nárok voči
poisťovni. S uvedeným sa nemožno stotožniť, nakoľko žalovaný de facto spochybňuje oprávnenie
postúpiť pohľadávku poškodeného na tretiu osobu predtým, než uplatní nárok voči poisťovni. Tento
výklad nemá oporu v ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z. z. Zmyslom a účelom citovaného ustanovenia
§ 4 ods. 2 je totiž ustanoviť, aké nároky možno vymáhať z poistenia zodpovednosti (a síce nároky na
náhradu škody vzniknutej poškodením, odcudzením alebo stratou veci), pričom poisťovňa je povinná
plniť iba nároky preukázané (napríklad nemusí plniť bez predloženia faktúry za opravu vozidla). Zmysel
právnej úpravy vyplýva aj z nadpisu nad ustanovením § 4 (Rozsah poistenia zodpovednosti). Pokiaľ
by zákonodarca mal v úmysle vylúčiť postúpenie pohľadávky, bolo by to v dikcii zákona jednoznačne
uvedené. Napokon aj Občiansky zákonník upravuje, ktoré pohľadávky nemožno postúpiť (§ 525 OZ)
a vylúčenie, resp. obmedzenie postúpenia obsahujú aj iné právne predpisy, ktoré sú vo vzťahu k OZ lex
specialis (napríklad § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.), avšak zákon č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v čase
poistnej udalosti a vyplatenia časti plnenia postúpenie pohľadávky žiadnym spôsobom neobmedzuje.
Účelovosť argumentácie žalovaného je zrejmá aj z čiastočného plnenia poisťovňou žalobcovi.
37. Ad 2/ V duplike žalovaný nadviazal na bod 4 žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu
voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 13.09.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 2 172,00 Eur s DPH, ktorej
postúpenie poškodený oznámil žalovanému, pričom žalovaný predostrel súdu rozsiahly výklad týkajúci
sa započítania pohľadávok. Podľa žalovaného nakoľko záväzok poškodeného na úhradu nákladov za
prenájom náhradného vozidla vyplývajúci z Faktúry za nájom č. 11642023 zo dňa 13.09.2023 mal
zaniknúť na základe vzájomného započítania v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení, tak z logiky veci
samej nemohlo dôjsť ani k postúpeniu jeho zákonnej pohľadávky na úhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla voči žalovanému, takéto plnenie v podobe postúpenia zákonnej pohľadávky žalobcu
na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému sa účinnosťou započítania
podľa názoru žalovaného stalo v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožným.

Uvedená argumentácia je nedôvodná. Podľa názoru súdu je síce formulácia žalobcu v bode 4. žaloby
ohľadne vzniku pohľadávky nepresná (pohľadávka uplatnená v tomto súdnom konaní totiž nevznikla
započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu na zaplatenie nájomného voči poškodenému), ale táto pohľadávka voči žalovanému vznikla
v dôsledku dopravnej nehody a z titulu povinného zmluvného poistenia uzatvoreného medzi škodcom
a žalovaným. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky je jednoznačné, že poškodený postúpil na žalobcu
pohľadávku ohľadne náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo
výške 2 172,00 Eur plnenej z PZP (pohľadávka 1), pričom súčasne žalobcovi prislúchala pohľadávka
– právo na plnenie nájomného vo výške 2 172,00 Eur voči nájomcovi – poškodenému (pohľadávka 2)
a poškodený zase voči žalobcovi mal nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky 1 vo výške 2 172,00
Eur (pohľadávka 3). Ďalej z bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený a žalobca
započítali pohľadávku 2 a pohľadávku 3, čo v žiadnom prípade nemohlo spôsobiť zánik pohľadávky 1,
ani zabrániť jej platnému postúpeniu. Len pre úplnosť súd prvej inštancie uvádza, že Občiansky zákonník
presne vymenúva pohľadávky, ktoré započítať nemožno (§ 581 ods. 1 OZ), avšak v zmysle odseku
2 tohto ustanovenia je aj v týchto prípadoch započítanie možné dohodou, čím sa prejavuje zásada
dispozitívnosti v súkromnoprávnych vzťahoch.
38. Ad 3/ Argumentácia žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla do vystavenia krycieho
listu nie je primeraná a že za účelné náklady možno považovať len nájom do vykonania opravy,
nie je dôvodná a bola už súdnou praxou prekonaná. Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na
zabezpečenie náhradného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom
pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej
je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí
a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, a ďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo
2703/2006 zo dňa 16.10.2008). V posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná výška denného
nájomného (táto nebola zo strany žalovaného nijako rozporovaná, rovnako ako ani účtovaný poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla), a teda nebolo sporné, že išlo o cenu primeranú. Rovnako nebola sporná
nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Objektívnosť potreby náhradného
motorového vozidla vyjadril žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov preplatil. Účelnosť vynaložených
nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo
pracovných potrieb. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je
formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za nájom
náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti,
ktorú nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo.
39. Súd prvej inštancie na podporu vyššie uvedeného cituje rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu
náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods.
6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného
vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v
prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,
že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z
vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky
poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil
cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra
servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené
poistnou udalosťou stále trvá.“ Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla
od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, t.j.
od 25.07.2023 do 13.09.2023 a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti
poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou, čo však žalovaný v konaní
ani netvrdil (obdobný názor zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 14Cob/55/2019 zo dňa
25.07.2019 a v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024). (obdobný názor zaujal Krajský súd

v Bratislave aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/8/2023 aj Krajský súd v Žiline v sporoch sp. zn. 14Cob/55/2019,
sp. zn. 11Co/88/2023, 7Co/37/2022, 9Co/107/2023, 11Co/67/2024, 7Co/130/2023, 6Co/77/2023). Ďalej
súd dopĺňa, že dĺžka šetrenia poistnej udalosti nemôže byť na ťarchu poškodeného.
40. Súčasne je v prejednávanom spore plne aplikovateľný aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v ktorom ústavný súd konštatoval: „Účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo.“ K uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. IV.
ÚS 303/2023 zo dňa 08.06.2023, ktoré citoval žalovaný, súd stručne uvádza, že v danom prípade sa
ani všeobecné súdy, ani Ústavný súd Slovenskej republiky nezaoberali otázkou dôvodnosti nákladov
za prenájom motorového vozidla po vystavení faktúry a do doručenia krycieho listu, pričom ÚS SR
meritórne vec neposudzoval, len konštatoval, že právny záver krajského súdu vo vzťahu k spornej
právnej otázke nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle. V tomto konaní
neboli priznané náklady za obdobie dvoch dní, kedy poškodená ponechala svoje motorové vozidlo
v autoservise napriek tomu, že už bola informovaná o možnosti jeho vyzdvihnutia, uznesenie teda nie
je aplikovateľné v prejednávanej veci.
41. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o nedôvodnosti odkazu na bežnú
obchodnú prax autoservisov pri úhrade škôd z povinného zmluvného poistenia, keďže opravu zaplatila
poisťovňa na základe zmluvy o havarijnom poistení. Nie je totiž rozhodujúce, z akého právneho vzťahu
bola uhradená faktúra za opravu vozidla, rozhodujúcim je, že predmetom sporu je nárok postupníka
ako právneho nástupcu poškodeného v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou škodcom ako
poisteným žalovaného z titulu povinného zmluvného poistenia. Nárok poškodeného (postúpený na
žalobcu) nie je dôvod posudzovať odlišne, aj v uvedenom prípade totiž platí, že poškodený sa nemá
stať rukojemníkom poisťovní. Poškodený vlastným správaním nedokáže urýchliť likvidáciu poistnej
udalosti (nad rámec poskytnutia súčinnosti poisťovni). Súdu je z jeho činnosti známe, že od vykonania
opravy poškodeného vozidla autoservisom a vystavenia faktúry prebehne v praxi často niekoľko dní,
prípadne aj týždňov, kým poisťovňa vystaví krycí list, pričom ide o dobu, ktorú môže ovplyvniť efektívnou
činnosťou práve poisťovňa (či už plní autoservisu za opravu z titulu havarijného alebo povinného
zmluvného poistenia). Uvedené je akiste známe aj žalovanému, rovnako ako bežná prax autoservisov
a argumentáciu o nemožnosti zadržiavania opraveného vozidla autoservisom chápe súd ako čisto
účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu, (resp. ho oddialiť).
42. K argumentácii žalovaného o potrebe odpočítať opotrebenie súd prvej inštancie konštatuje, že svoj
výpočet žalovaný súdu žiadnym spôsobom neozrejmil, hoci tak mohol urobiť ešte počas písomnej fázy
konania. Súd preto nemohol preskúmať opodstatnenosť zníženia nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla o uvedenú čiastku. Motorové vozidlo stráca na hodnote bez ohľadu na to, či ho
poškodený používa alebo nie. Navyše motorové vozidlo poškodené pri dopravnej nehode má samo
o sebe vždy nižšiu hodnotu ako nepoškodené motorové vozidlo rovnakého veku (porovnaj nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/2007).
43. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) (keďže žalovaný
sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t.j. vo výške 9,5 % ročne, a to v súlade so žalobou od 20.10.2023, odo dňa
nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným (od
04.10.2023).
44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.
Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.