{"guid": "b1209f91-8dc8-45dc-8bca-e783183d25bb:5e5c2958-c84a-4fdf-bcef-54077a429b61", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1122200907.3", "spisova_znacka": "B1-9C/5/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-9C/5/2022 z 16. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 16. septembra 2025, sp. zn. B1-9C/5/2022, ECLI:SK:MSBA4:2025:1122200907.3", "identifikacne_cislo": "1122200907", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Viera Hadrbulcová", "sudca_id": 1220, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-hadrbulcova-1220", "datum_vydania": "2025-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-8.odsek-5", "nazov": "§ 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-8.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/154", "nazov": "predpis č. 154/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/154-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/154/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 154/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/154/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/154-2010/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-8", "/SK/ZZ/2010/154#paragraf-16", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e5c2958-c84a-4fdf-bcef-54077a429b61", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122200907.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122200907.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122200907.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-9C/5/2022\n1122200907\n16. 09. 2025\nJUDr. Viera Hadrbulcová\nECLI:SK:MSBA4:2025:1122200907.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu:\nP. F., bytom A. XX, U., proti žalovanej: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody vo výške 60 800.- Eur, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanej strane náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou zo dňa 31.1.2022, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 1.2.2022 domáhal sa žalobca\nvyslovenia, že Slovenská republika odňala P. F. jeho ľudské práva a základné slobody a zaplatenia\nsumy 60 800.- Eur z dôvodu nezákonného zatknutia a výkonu väzby v Slovenskej republike. Žalobca\nuviedol, že dňa 7.2.2019 prišlo k nezákonnému odňatiu ľudských práv a základných slobôd na tom\nskutkovom základe, že žalobca bol nezákonne zatknutý a nezákonne vzatý do väzby v Slovenskej\nrepublike na základe Uznesenie Krajského súdu v Bratislave 4 Nt/5/2019 zo dňa 8.2.2019. Dňa 5.3.2019\nžalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky prepustil na slobodu z dôvodov porušenia ľudských práv a\nzákladných slobôd. Žalobca uviedol, že na jeho osobu bol vydaný európsky zatýkací rozkaz rozhodnutím\nrumunského Okresného súdu v Arade sp. zn. 498/108/2018. Za čas strávený vo väzbe 28 dní žalobca\npožadoval náhradu vo výške 60 800.- eur, čo je 2 175.- euro na jeden deň. Na základe uvedeného\nžalobca žiadal, aby súd vyslovil, že Slovenská republika odňala žalobcovi jeho ľudské práva a základné\nslobody, ktoré mal a má garantované európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ďalej žiadal, aby sú uložil Slovenskej republike uhradiť žalobcovi škodu, ktorá bola spôsobená\nnezákonným zatknutím a vzatím do väzby na jeho ľudských právach a základných slobodách v celkovej\nvýške 60 800.- euro v lehote 3 dní na adresu bydliska cestou Slovenskej pošty.\n2. Žalovaná sa ku skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa\n12.6.2023. Uviedla, že žalobca vo svojich podaniach nepoukázal na existenciu žiadneho ustanovenia\nosobitného predpisu, ktoré by žalobcovi (alebo aj komukoľvek) umožňovalo žiadať súd rozhodnúť o\nurčení právnej skutočnosti, ktorá je predmetom žalobou uplatňovaného nároku vymedzeného v prvom\nvýroku/odseku petitu žaloby, a žalovaná má za to, že takéto ustanovenie osobitného predpisu ani\nnemožno v právnom poriadku Slovenskej republiky identifikovať. Vzhľadom na uvedené je žalovaná\ntoho názoru, že súd by mal žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť už z dôvodu, že určenie petitom\npožadovanej právnej skutočnosti nemá oporu v hmotnom práve.\n3. Pre prípad, ak by sa žalobcom navrhovaný petit vyhodnotil v zmysle § 137 písm. c) CSP ako\nurčenie, či tu právo na náhradu škody je alebo nie je, žalovaná uvádza, že špecifikom určovacej žaloby\nje v takomto prípade aj to, že ju môže podať každý, kto má naliehavý právny záujem na takomto\nurčení, to znamená, že aj ten komu v žalobe tvrdené právo nepatrí. Nevyhnutnou podmienkou pre\núspešnosť určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Naliehavý\n\nprávny záujem predstavuje procesný inštitút, bez ktorého existencie nie je možné rozhodnúť v prospech\nžalobcu.\n4. Žalobca okrem domáhania sa určenia právnej skutočnosti, ktorá z osobitného predpisu nevyplýva,\nnepreukázal, ale žiadnym spôsobom ani netvrdil, že by na jeho strane existoval naliehavý právny záujem,\nresp. v čom by mal tento spočívať pri určení existencie alebo neexistencie jeho práva na náhradu škody,\nčo taktiež v tejto časti odôvodňuje zamietnutie žaloby žalobcu. V tomto ohľade sa už vyjadril aj Ústavný\nsúd SR v uznesení zo dňa 6.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017, ktorý v jeho odôvodnení uvádza: „Ak\nvšeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby\ndospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na\nsúdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“\n5. K nedôvodnosti tohto nároku žalovaná uviedla, že výhradne ESĽP je príslušným súdom na vyslovenie\nporušenia niektorého z článkov Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k čomu sa\nžiada doplniť, že podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné,\nnepremlčateľné a nezrušiteľné.\n6. Predmetom posúdenia všeobecných súdov tak nemôže byť „odňatie“ ľudských práv a základných\nslobôd, ale iba posúdenie otázky či prišlo k (ne)porušeniu žalobcom namietaných práv, ktorých ochrana\nje upravená v iných právnych predpisoch, ktoré jednotlivé ustanovenia Ústavy SR vykonávajú (viď čl.\n51 ods. 1 Ústavy SR).\n7. Uvedené predstavuje nepochybne kľúčový a základný predpoklad pre rozhodnutie vo veciach nárokov\nzo zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003\nZ. z.“). Atribút nesprávnosti/nezákonnosti rozhodnutia o väzbe však nezávisí od vyhlásenia (určenia)\npredmetného rozhodnutia ako úkonu, ktorým mali byť žalobcovi „odňaté jeho ľudské práva a základné\nslobody“ v konaní podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale od objektívnych kritérií stanovených v § 8 zák.\nč. 514/2003 Z. z., pričom posúdenie, či konkrétne žalobou namietané rozhodnutie spĺňa predpoklady\nrozhodnutia o väzbe odôvodňujúceho vznik práva na náhradu škody a zakladajúceho zodpovednosť za\nškodu (k čomu sa žalovaná vyjadrí v ďalšej časti tohto vyjadrenia), má povahu len predbežnej otázky\nvo vzťahu k posúdeniu, či podľa uvedeného zákona právo na náhradu škody vzniká alebo nie. Určenie\ntejto skutočnosti samostatným výrokom je vzhľadom na jej navrhovanú formuláciu vylúčené a prípadné\nkonštatovanie o porušení žalobcových práv by bolo v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti\ncivilného sporového konania, a to osobitne za situácie, že žalobca požaduje (okrem určenia) i plnenie.\n8. Žalovaná mala za to, že na vec žalobcu je nutné aplikovať zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko zák. č.\n514/2003 Z. z. predstavuje zákonnú normu, ktorá upravuje obsah a rozsah práva na náhradu škody v\nzmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a zároveň zabezpečuje v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väčší\nrozsah ústavných práv a slobôd, pretože umožňuje vznik práva na náhradu škody aj v prípadoch, v\nktorých nebol splnený predpoklad rozporu obmedzenia osobnej slobody s podmienkami ustanovenými\nv čl. 5 ods. 1- 4 Dohovoru.\n9. Žalovaná v prvom rade poukázala na to, že žalobca síce vo svojej žalobe odcitoval celý čl. 5 Dohovoru,\navšak žiadnym spôsobom neuvádza, v rozpore s ktorým konkrétnym písm. príslušného čl. 5 ods. 1, mal\nbyť pozbavený na slobode.\n10. Žalovaná nala za to, že nebol splnený predpoklad rozporu obmedzenia osobnej slobody žalobcu s\npodmienkami ustanovenými v čl. 5 ods. 1- 4 Dohovoru, nakoľko príslušné orgány Slovenskej republiky\npostupovali „na základe postupu stanového zákonom“ (viď čl. 5 ods. 1 Dohovoru), a to v súlade so\nzákonom č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná\nbude na žalobu žalobcu aplikovať zák. č. 514/2003 Z. z., ktorý poskytuje väčší rozsah ústavných práv\na slobôd, nakoľko umožňuje domáhať sa osobám práva na náhradu škody aj v prípade, ak boli vzaté\ndo väzby zákonným spôsobom (na rozdiel od úpravy v Dohovore), ale prišlo k splneniu podmienok na\nvznik práva na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy.\n11. Zák. č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát\nzodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:\n- rozhodnutie o väzbe\n- vznik škody/nemajetkovej ujmy\n- príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe a vzniknutou škodou/ujmou\n12. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Okrem uvedeného\ntieto podmienky musia byť v súdnom konaní náležite preukázané, nakoľko len pravdepodobný záver\no ich splnení, príp. splnení len niektorej z nich, je nepostačujúci. Požiadavka na kumulatívne splnenie\npodmienok vzniku zodpovednosti štátu vedie k tomu, že ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nároku\nna náhradu škody nemožno vyhovieť bez ohľadu na to, že sú splnené podmienky ostatné.\n\n13. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení\nmajetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť\nna uvedenie veci do predošlého stavu. Táto škoda musí byť určená a, predovšetkým, dôkazné bremeno\no jej existencii a výške zaťažuje žalobcu.\n14. Je potrebné zdôrazniť, že práve žalobca v konaní o nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003\nZ. z. nesie dôkazné bremeno, teda je povinný preukázať všetky skutočnosti odôvodňujúce priznanie\nnároku na náhradu škody, t. j. preukázať splnenie zákonných podmienok vzniku nároku na náhradu\nškody ako aj dôvodnosť požadovanej výšky náhrady.\n15. Žalovaná zastávala názor, že v danej veci nie je splnená ani jedna podmienka pre vznik nároku na\nnáhradu majetkovej škody, a preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\n16. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n9.2.2019, sp. zn. 4Ntc/5/2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.3.2019, sp. zn. 2Tost 8/2019,\npodanie doručené dňa 26.8.2021 Krajskej prokuratúre v Bratislave, Odpis z Registra trestov žalobcu,\nna základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 7.11.2018 rumunský súd v meste Arad vydal\ntrestný rozsudok č. 418/7.11.2018, sp. zn. 498/108/2018, ktorým v spojení s rozhodnutím odvolacieho\nsúdu Temešvár č. 898/A zo dňa 23.9.2019 odsúdil žalobcu na 3 roky trestu odňatia slobody, a to pre\ntrestné činy, ktoré v zmysle formuláru typu „A“ európskeho zatýkacieho rozkazu môžu byť obojstranne\ntrestné, konkrétne podľa slovenského Trestného zákona analogicky posúdené ako trestný čin skrátenia\ndane a poistného podľa § 276 ods. 1. ods. 2 písm. d) Trestného zákona a trestný čin krádeže podľa\n§ 212 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona. Rumunský súd v meste Arad vydal dňa 21.1.2019\nna žalobcu Európsky zatýkací rozkaz. Krajský súd v Bratislave vydal dňa 9.2.2019 uznesenie sp. zn.\n4Ntc/5/2019, o vzatí žalobcu do predbežnej väzby na základe návrhu Krajskej prokuratúry v Bratislave\nzo dňa 8.2.2019 sp. zn. KPtm 25/19/1100, so začiatkom plynutia väzby 7.2.2019 o 22.40 hod. Najvyšší\nsúd SR uznesením zo dňa 5.3.2019 sp. zn. 2Tost 8/2019, zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 9.2.2019, sp. zn. 4Ntc/5/2019, a prepustil žalobcu z predbežnej väzby. Podaním doručeným\ndňa 26.8.2021 bolo Krajskej prokuratúre v Bratislave oznámené, že rumunský odvolací súd v meste\nTemešvár rozhodnutím zo dňa 4.2.2021 č.182/A v trestnej veci č. 2862/108/2019 prijal odvolanie žalobcu\nproti trestnému rozsudku č. 187/31.7.2020, sp. zn. 2862/108/2019 a zrušil napadnutý rozsudok a vec\nvrátil na ďalšie konanie, vyhovel návrhu žalobcu na obnovu konania v súvislosti s trestným rozsudkom\nč. 418/7.11.2018, sp. zn. 498/108/2018, v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu Temešvár č. 898/A\nzo dňa 23.9.2019, zrušil právoplatný trestný rozsudok rumunského súdu v meste Arad č. 418/7.11.2018,\nsp. zn. 498/108/2018, zrušil príkaz na výkon trestu odňatia slobody žalobcom ako aj európsky zatýkací\nrozkaz zo dňa 21.1.2019 vydaný na žalobcu. Trestná vec žalobcu bola následne opätovne zaevidovaná\nna rumunskom súde v meste Arad pod sp. zn. 498/108/2018. Trestným rozsudkom zo dňa 26.5.2021, č.\n107/26.5.2021, sp. zn. 498/108/2018, bolo nariadené začatie súdneho konania voči žalobcovi, ktorý však\nnebol žalobcovi k 19.7.2021 doručený, t. j. obnovené trestné stíhanie žalobcu nebolo ešte ukončené.\nKrajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.11.2021, sp. zn. 4Ntc/5/2019 (po zrušení európskeho\nzatýkacieho rozkazu zo strany justičného orgánu štátu pôvodu) zamietol návrh Krajskej prokuratúry v\nBratislave zo dňa 21.8.2020 na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného rumunským súd\nv meste Arad sp. zn. 498/108/2018, zo dňa 21.1.2019.\n17. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným\npostupom.\n18. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n19. Podľa Čl. 5 Dohovoru s nadpisom Právo na slobodu a bezpečnosť zaručuje osobnú slobodu a\nbezpečnosť jednotlivca, ktorú majú zmluvné štáty Dohovoru garantovať a zároveň sami rešpektovať a\ndodržiavať. Uvedený článok však za porušenie práva na slobodu a bezpečnosť považuje nezákonné\nzadržanie alebo zatknutie fyzickej osoby, ktoré bolo vykonané v rozpore so zásadami obsiahnutými v\nodsekoch 1 - 4. Za takýto nezákonný zásah priznáva v zmysle ods. 5 nárok na odškodnenie. Aj zo znenia\nods. 5 je zrejmé, že Dohovor priznáva právo na odškodnenie tomu, kto bol zatknutý alebo pozbavený\nslobody v rozpore s ustanoveniami tohto článku.\n20. Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe\nmá ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod\nobžaloby, c) vec bola postúpená inému orgánu.\n\n21. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, o dĺžke trvania väzby na\núzemí Slovenskej republiky informuje sudca justičný orgán štátu pôvodu; pri postupe podľa § 21 ods.\n2 tak vykoná prostredníctvom prokurátora.\n22. Ako vyplýva z vyššie uvedeného trestná vec žalobcu na rumunskom súde v meste Arad pod sp.\nzn. 498/108/2018, naďalej pokračuje, a preto nie je splnená ani jedna z podmienok podľa § 8 ods. 5\nzák. č. 514/2003 Z. z.\n23. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie č. k. I. ÚS\n444/2012-17): „Nevyhnutným predpokladom na vznik nároku na náhradu škody je teda naplnenie\nniektorej z hypotéz predpokladaných v ustanovení § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., t. j., že voči\nosobe, ktorá bola vzatá do väzby, bolo trestné stíhanie zastavené, bola spod obžaloby oslobodená alebo\nvec bola postúpená inému orgánu.“\n24. Z citovaného ustanovenia zákona ako aj uznesenia Ústavného súdu SR je zrejmé, že pre vznik\nnároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe je nevyhnutné naplnenie jedného z\npredpokladov uvedených v § 8 ods. 5 zák. č. 514/2003 Z. z., v opačnom prípade nemožno konštatovať\nexistenciu rozhodnutia o väzbe, ako titulu žalobcovho nároku.\n25. V prípade, ak by došlo k opätovnému právoplatnému odsúdeniu žalobcu rumunskými štátnymi\norgánmi a jeho dodaniu do výkonu trestu, čas trvania väzby by sa v zmysle Oznámenia Komisie z\n28.09.2017 - Príručka o vydávaní a vykonávaní európskeho zatykača C(2017) 6389 final, započítal do\ndĺžky trvania výkonu trestu. Poskytnutie informácie o dĺžke výkonu väzby zo strany slovenských orgánov\nvyplýva z § 16 ods. 4 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.\n26. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b)\nnároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny\nzáujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n27. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanej domáha po prvé: vyhlásenia/určenia, že mu Slovenská\nrepublika odňala jeho ľudské práva a základné slobody a po druhé: nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške 60 800 Eur.\n28. S poukazom na obsah ustanovenia § 137 CSP je tak zrejmé, že prvým žalobným nárokom žalobca\nžiada určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP -, ktorou má byť „odňatie jeho ľudských\npráv a základných slobôd“.\n29. Právna úprava síce v § 137 písm. d) CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, avšak len\nza predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu, najmä hmotného práva. Žalobný návrh znejúci\nna určenie právnej skutočnosti, ktorá z osobitného predpisu nevyplýva, je potom potrebné považovať\nza vadný a procesne nespôsobilý, s následkom zamietnutia žaloby.\n30. Žalobca vo svojich podaniach nepoukázal na existenciu žiadneho ustanovenia osobitného predpisu,\nktoré by žalobcovi (alebo aj komukoľvek) umožňovalo žiadať súd rozhodnúť o určení právnej skutočnosti,\nktorá je predmetom žalobou uplatňovaného nároku vymedzeného v prvom výroku/odseku petitu žaloby,\na žalovaná má za to, že takéto ustanovenie osobitného predpisu ani nemožno v právnom poriadku\nSlovenskej republiky identifikovať. Vzhľadom na uvedené je žalovaná toho názoru, že súd by mal žalobu\nžalobcu v tejto časti zamietnuť už z dôvodu, že určenie petitom požadovanej právnej skutočnosti nemá\noporu v hmotnom práve.\n31. Žalobca okrem domáhania sa určenia právnej skutočnosti, ktorá z osobitného predpisu nevyplýva,\nnepreukázal, ale žiadnym spôsobom ani netvrdil, že by na jeho strane existoval naliehavý právny záujem,\nresp. v čom by mal tento spočívať pri určení existencie alebo neexistencie jeho práva na náhradu škody,\nčo taktiež v tejto časti odôvodňuje zamietnutie žaloby žalobcu.\n32. Vznik škody a jej rozsah je v civilnom konaní žalobca povinný preukázať (nesie bremeno tvrdenia\na dôkazné bremeno), pričom toto dôkazné bremeno je povinný uniesť najneskôr do času, kým súd o\nuplatnenom nároku rozhoduje, t. j. vznik a rozsah nemajetkovej ujmy je povinný relevantne preukázať\nv čase rozhodovania súdu o jeho nároku.\n33. Žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prísť\nk záveru, že žalobcovi bola spôsobená ujma, za ktorú by mala byť žalobcovi poskytnutá finančná\nsatisfakcia, a to už vôbec nie vo výške 60 800 Eur, ktorej výšku žalobca odôvodňuje neurčitým spôsobom\n„s poukazom na hodnoty môjho duševného vlastníctva a hodnoty mojej ľudskej schopnej produkcie,\nktoré som schopný preukázateľne a veľmi ľahko dokázateľne realizovať, a ďalších schopností, ktoré\nnemá bežný človek.“\n34. Žalobca bol vzatý do predbežnej väzby v roku 2019, ktorá trvala od 7.2.2019 do 5.3.2019, kedy\nminimálna mzda predstavovala sumu 520 Eur, a preto obeť usmrtená násilným trestným činom by\n\nmala nárok na odškodnenie v maximálnej výške 26 000 Eur, pričom obete trestných činov proti ľudskej\ndôstojnosti by mali nárok na odškodnenie v maximálnej výške 5 200 Eur.\n35. Podľa rozhodovania ESĽP by priznaná finančná náhrada nemala byť neprimeraná iným finančným\nkompenzáciám - napríklad výške náhrady za utrpenie a bolesť (ktoré boli spôsobené napr. telesnými\nzraneniami - Karhuvaara a Iltalehti v. Fínsko).\n36. Podobne sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/171/2005 zo dňa 27.04.2006, v\nktorom uviedol, že „priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu a\ndokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach.“\n37. K primeranosti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a potrebe porovnávania nároku s inými\nprávnymi predpismi a judikatúrou sa vyjadril Najvyšší súd SR aj v uznesení, sp. zn. 6MCdo 15/2012,\nv ktorom uviedol, že „nepovažuje za riadne odôvodnený záver o primeranosti prisúdenej sumy 120\n000 Eur bez zohľadnenia ďalších právnych predpisov upravujúcich obdobnú problematiku a bez\nnáležitého porovnania nároku žalobcu s týmito ďalšími predpismi, napríklad v čom je nemajetková ujma\nžalobcu (v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote uvedená a bližšie popísaná v odôvodnení\npreskúmavaných rozhodnutí) vzniknutá v príčinnej súvislosti s vadným pozbavením osobnej slobody\nv trvaní päť mesiacov väčšia v porovnaní so smrteľným následkom trestného činu, resp. s morálnou\nškodou spôsobenou trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.“\nĎalej súd uviedol, že „...primeranosť nemajetkovej ujmy treba vždy posudzovať, resp. určovať (okrem\niného) aj v kontexte s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi obdobnú problematiku, kde výška\npríslušného odškodnenia vyplýva priamo zo zákona, ale aj v kontexte s rozhodnutiami Európskeho\nsúdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR“ (bližšie uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo\n15/2012).\n38. Na základe uvedeného súd považoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 60 800 Eur za prekračujúci všeobecné zákonné maximum, ale aj maximum vo výške 5 200\nEur vo vzťahu k obetiam trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, ktorých ujma sa nemôže porovnávať\ns obmedzením osobnej slobody žalobcu po dobu 27 dní, a nie 28 dní ako tvrdí žalobca.\n39. Súd vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy ako neodôvodnený a ničím\nnepodložený, a teda aj bez príčinnej súvislosti s namietaným uznesením Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 9.2.2019, sp. zn. 4Ntc/5/2019.\n40. Existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom nemajetkovej ujmy a uznesením Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 9.2.2019, sp. zn. 4Ntc/5/2019, je taktiež vylúčená aj z dôvodu, že prvotnou príčinou\nobmedzenia osobnej slobody žalobcu boli rozhodnutia rumunských orgánov. Bez vydania trestného\nrozsudku č. 418/7.11.2018, sp. zn. 498/108/2018, ako aj európskeho zatýkacieho rozkazu rumunským\nsúdom v meste Arad by neprišlo ku konaniu slovenských orgánov, a preto ak žalobcovi aj nejaká ujma\nvznikla, táto vznikla konaním orgánov cudzieho štátu, a preto nevznikla v zmysle zák. č. 514/2003 Z.\nz., a teda za ňu nezodpovedá žalovaná.\n41. Žalobca podanou žalobou nepreukázal kumulatívne naplnenie predpokladov pre vznik práva na\nnáhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n42. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1/ v spojení s ustanovením\n§ 262 ods. 1/ CSP , v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaná mala vo veci plný úspech,\nnáhradu trov konania si neuplatnila, preto súd žalovanej strane náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého\nrozsudku smeruje.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\n\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e053365f-3e5f-43ec-a5c8-abdf8b002f8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1"}, {"guid": "ussr:f9d6f704-075e-4d14-a1e5-d46b2eb094b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9d6f704-075e-4d14-a1e5-d46b2eb094b1"}, {"guid": "70433c45-3329-4fdd-a6f3-8e55cec22aff:2f4cd0a2-4968-4f78-a350-399924160937", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4608207941.1", "spisova_znacka": "6MCdo/15/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/15/2012 z 29. 9. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-09-29", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4608207941.1"}], "citovane_v": []}