Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-30U/3/2019 z 12. 3. 2025
Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 12. marca 2025, sp. zn. B3-30U/3/2019, ECLI:SK:MSBA4:2025:1319203640.2
Mestský súd Bratislava IV | B3-30U/3/2019 | ECLI:SK:MSBA4:2025:1319203640.2 | 2025-03-12 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f882a0c-3ecd-4e69-b2bd-710b549c7b26
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1319203640.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B3-30U/3/2019
1319203640
12. 03. 2025
Mgr. Ivana Fekete
ECLI:SK:MSBA4:2025:1319203640.2

Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy na návrh
zložiteľa: B. J.Č. U., a. s., IČO: XX XXX XX1, so sídlom J. S. XX, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd p o s t u p u j e vec notárovi: T.. Y. X., so sídlom W. XX, X..
III. Súd zložiteľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy zo dňa 27. 06. 2019 sa zložiteľ domáhal,
aby súd v súlade s § 359 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) oznámil zložiteľovi číslo
depozitného účtu súdu, na ktorý je možné zložiť náhradu za vyvlastnenie v sume 7 762,40 eura a po
zložení náhrady za vyvlastnenie rozhodol o uspokojení nárokov zabezpečených exekučnými záložnými
právami.
2. Zložiteľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím o vyvlastnení č. OU-BA-OVBP2-2019/9759/GRJ
zo dňa 27. 05. 2019, právoplatným dňa 14. 06. 2019, Okresný úrad X., odbor výstavby a bytovej politiky
rozhodol podľa ust. § 13 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
282/2015 Z. z.“) tak, že v k. ú. P., vo verejnom záujme vyvlastňuje v prospech vyvlastniteľa podľa ust.
§ 15 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemok
- parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 853 m2, zapísanú na LV č.
XXXX v podiele X/XX, vlastníka: Y. Z., G.. Z., B..
XX. XX. XXXX, O. X. O. XXXX/XX, X.,
- parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, zapísanú na LV č.
XXXX v podiele X/XX, vlastníka: Y. Z., B.. XX. XX. XXX, O. X. O. XXXX/XX, X..
3. Okresný úrad X. v predmetnom rozhodnutí zároveň rozhodol o tom, že priznanú náhradu za
vyvlastnenie vlastníckeho práva vlastníka v sume 7 762,40 eura, je zložiteľ povinný zložiť do úschovy
na Okresnom súde Bratislava III, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd s
odkazom na § 194 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), však nepovažuje postup Okresného
úradu X. N. za správny z nižšie uvedených dôvodov.
4. Podľa § 6 ods. 9 zákona č. 2825/2015 Z. z., náhradu za vyvlastnenie nehnuteľností, ktorých
hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ktorých hodnovernosť údajov zapísaných v
katastri nehnuteľností je spochybnená podľa osobitného predpisu, zloží vyvlastňovateľ v lehote podľa
odsekov 1 a 2 na súde, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

5. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa § 359 CMP, ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitným predpisom,
postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet, postupuje sa podľa ustanovení tejto
hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.
7. Podľa § 121 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“) na úschovy v trestnom konaní a v občianskom
súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia
tohto oddielu.
8. Podľa § 122 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia
vydaného podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 65 ods. 1 Notárskeho poriadku, v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa
prijme do úschovy a“ závet, b) inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len „listina“), c) peniaze, d) hnuteľnú
vec ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku.
10. Podľa § 3 písm. d) Notárskeho poriadku, notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal na
účely splnenia záväzku.
11. Podľa § 68a ods. 1 Notárskeho poriadku, notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze
a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu.
12. Nadobudnutím účinnosti CSP a CMP došlo k rekodifikácii civilného súdneho konania a jeho
rozčleneniu na sporové a mimosporové súdne konania. Ustanovenie § 1 CMP zakotvuje výlučnú
právomoc súdov v mimosporovej agende, ktorá je definovaná taxatívnym výpočtom konaní a vecí, v
ktorých je daná právomoc súdov na prejednanie a rozhodnutie. Na základe tohto sa ustanovenia CMP
môžu aplikovať len na tie konania, na ktoré to CMP umožňuje. Uvedený výklad aplikácie CMP podporuje
aj legislatívny zámer k rekodifikácii civilného práva procesného z dielne Ministerstva spravodlivosti z roku
2013, podľa ktorého základné ustanovenia CMP majú obsahovať vymedzenie jeho vecnej pôsobnosti,
teda upravenie právomoci súdov a iných orgánov (napr. notárov) oprávnených konať a rozhodovať v
právnych veciach, o ktorých to ustanoví CMP, pričom vzhľadom na zložitosť vymedzenia mimosporových
vecí sa pristúpilo k taxatívnemu výpočtu týchto mimosporových vecí, na ktoré sa CMP aplikuje. Okrem
toho legislatívny zámer počítal s tým, že právomoc vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku sa
prenesie zo súdov na notárov.
13. S účinnosťou od 01. 07. 2016 a v zmysle vyššie uvedeného legislatívneho zámeru došlo k zásadnej
zmene vo veciach solučných úschov, teda vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku spočívajúcej v
prechode kompetencií zo súdov na notárov. Podľa novej právnej úpravy sa agenda doterajších súdnych
úschov nahradila notárskymi úschovami, ktorých právna úprava sa presunula do Notárskeho poriadku,
pričom právomoc súdu vo veci úschov ostala daná len v prípade konania:
a) o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku (§ 335
až 344 CMP), ktoré nadväzuje na tzv. solučné úschovy pred notárom (§ 68a Notárskeho poriadku;)
b) o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy (§ 345 až 351
CMP), ktoré zase nadväzuje na notárske úschovy prijaté v prípade dobrovoľných dražieb;
c) o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu (§ 352 až 358 CMP) a
d) o iných úschovách (§ 359 CMP).
14. Prípady iných úschov podľa § 359 CMP (písm. d) v odseku 9. uznesenia), konkretizuje vyhláška č.
543/2005 Z. z., ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom súdnom
konaní, ktoré súd prijme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom samotná
vyhláška odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle § 325 ods. 2 písm. b) CSP, § 342 ods.
1 CSP alebo § 50 ods. 2 Trestného poriadku. To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv. iných
úschov zahŕňa (okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých
potreba vyplynula z civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní

podľa osobitného predpisu, upravujúceho civilné alebo trestné konanie a nie úschovy zložené na účely
splnenia záväzku (tzv. solučná úschova).
15. Ak je účelom úschovy splnenie záväzku, ide o solučnú úschovu, pričom takéto splnenie dlhu
umožňuje, resp. predpokladá viacero právnych predpisov. Napríklad Občiansky zákonník umožňuje
dlžníkovi splniť svoj dlh voči veriteľovi uložením jeho predmetu do „notárskej úschovy na účely splnenia
dlhu“ v prípade, ak je veriteľ neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené
pochybnosti, kto je veriteľom alebo veriteľa nepozná (§ 568 Občianskeho zákonníka). Aj Obchodný
zákonník využíva inštitút solučných úschov vo viacerých prípadoch. Napríklad podľa § 75 ods. 2
Obchodného zákonníka je likvidátor povinný zložiť likvidačný zostatok do „úschovy podľa osobitného
predpisu“ za účelom zabezpečenia plynulého priebehu likvidácie a splnenia povinnosti vyplatenia
likvidačného zostatku spoločníkom. Za solučnú úschovu sa považuje aj úschova upravená
v
§ 33 Zákonníka práce, v rámci ktorej dochádza k uspokojeniu nárokov medzi zamestnávateľom a
zamestnancom „zložením do úradnej úschovy“.
16. Z uvedeného vyplýva, že viaceré hmotnoprávne predpisy riešia využitie inštitútu solučných úschov,
aj keď nie rovnakým názvoslovím, keďže Občiansky zákonník narába so slovným spojením „úschova
na účely splnenia dlhu“. Obchodný zákonník zase s „úschovou podľa osobitného predpisu“ a Zákonník
práce s „úradnou úschovou“, avšak účel týchto úschov je v každom z menovaných prípadov rovnaký,
a to splnenie záväzku v prípade, ak záväzok nemožno splniť primárnym spôsobom, resp. z dôvodov
špecifikovaných v tom ktorom konkrétnom hmotnoprávnom predpise.
17. Zákon č. 282/2015 Z. z. upravujúci zákonné podmienky vyvlastnenia a núteného obmedzenia
vlastníckeho práva priznáva podľa § 4 ods. 1 tohto zákona vyvlastňovanému (t. j. tomu, proti koho
majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovanej veci alebo má právo
zodpovedajúce vecnému bremenu) za vyvlastnenie primeranú náhradu, ktorú mu podľa § 6 ods. 1 tohto
zákona poskytne jednorazovo a spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení samotný vyvlastniteľ. To
znamená, že momentom vyvlastnenia vznikne vyvlastniteľovi voči vyvlastňovanému záväzok, dlh, resp.
povinnosť na peňažné plnenie. Zákon č. 282/2015 Z. z. zároveň v § 6 ods. 6 rieši situáciu splnenia tohto
záväzku vyvlastniteľom formou úschovy, a to v prípade, ak do momentu právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení nebolo skončené dedičské konanie, alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne
skončená exekúcia (všetko týkajúce sa vyvlastňovanej nehnuteľnosti). Aj napriek tomu, že účel úschovy
vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 9 zákona č. 282/2015 Z. z. je nepochybný, teda že ide o solučnú úschovu,
pri ktorej je s odkazom na § 68a Notárskeho poriadku daná právomoc notára na prijatie takejto úschovy,
zákonodarca použil v súvislosti s touto solučnou úschovou slovné spojenie „do úschovy na súde“.
18. V rámci zhrnutia vyššie uvedeného je teda potrebné konštatovať, že v prípade tzv. solučných úschov,
je právomoc súdu daná len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej
úschovy zloženej u notára, (tzn. nie úschova podľa § 359 CMP), musí byť podľa § 68a Notárskeho
poriadku zložená u notára a len notár má v zmysle Notárskeho poriadku a CMP, právomoc na prijatie
takejto (solučnej) úschovy.
19. Ako súd už konštatoval, z uvedených dôvodov právomoc súdu v prípade tzv. solučných úschov nie
je daná. Súdu patrí právomoc len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej
úschovy prijatej notárom, o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej
úschovy, o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu a iných úschovách.
20. V danej veci návrh o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy, v zmysle § 6 ods. 6 zákona č.
282/2015 Z. z., nemožno predmetnú úschovu subsumovať pod tzv. iné úschovy podľa § 359 CMP,
ktorými sú výlučne úschovy prijaté súdom v rámci civilného alebo trestného konania, nakoľko úschova
podľa § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. je vyvolaná správnym konaním a nie trestným alebo civilným
konaním a zároveň jej účel spočíva v splnení záväzku vyvlastniteľa voči vyvlastňovanému (solúcia).
21. Ide teda o zjavný rozpor hmotného práva (zákona č. 282/2015 Z. z.) s procesným právom (Notárskym
poriadkom a CMP), ako aj s podzákonnou procesnou úpravou (vyhláškou č. 543/2005 Z. z.), spočívajúci
v nesprávnom pomenovaní orgánu hmotným právom (zákonom č. 282/2015 Z. z.)oprávneným na prijatie
solučnej úschovy vyplývajúcej z § 6 ods. 9 tohto zákona. To znamená, že hmotnoprávna úschova
nenadväzuje na procesnoprávnu úpravu danej veci, a to i napriek tomu, že problematika úschov ako

takých je procesnými predpismi (Notárskym poriadkom a CMP) riešená komplexne. Ak by súd „podľahol“
doslovnému zneniu ust. § 6 ods. 9 zákona č. 282/2015 Z. z. a prijal by svoju právomoc, konal by v
rozpore s ust.
§ 1 CMP, keďže by prejednal a rozhodol vec, ktorá v CMP nie je ustanovená, čím by
„zobral“ právomoc notárovi ako zákonom oprávnenému orgánu na prijatie solučnej úschovy a poprel
by tým komplexný mechanizmus konania o úschovách upravený v Notárskom poriadku, ako aj CMP.
V danom prípade nemožno právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie solučných úschov založiť ani
s odkazom na čl. 3 CMP, keďže CMP počíta s tým, že solučné úschovy prejedná a rozhodne notár a
úloha súdu nastúpi až vtedy, keď vznikne spor o vydanie predmetu solučnej úschovy a notár predloží
tento spor (námietky) na rozhodnutie súdu. Súd by takým postupom protirečil zneniu CMP a konal by v
rozpore so základným princípom uvedeným v čl. 2 ods. 2 tohto zákona.
22. Právna norma sa musí vždy vykladať tak, aby zodpovedala konkrétnym spoločenským potrebám v
konkrétnych spoločensko-právnych situáciách, pričom doslovný (gramatický) výklad s § 6 ods. 9 zákona
č. 282/2015 Z. z. k takémuto výsledku nevedie, keďže popiera kompletnú a komplexnú procesno-právnu
úpravu solučných úschov. Preto je nutné, aby výklad ust. § 6 ods. 9 zákona č. 282/2015 Z. z. nadväzoval
na vyššie uvedenú komplexnú procesno-právnu úpravu, čo predstavuje jediný spôsob naplnenia účelu
solučných úschov a zároveň zodpovedá aj spoločensko-právnym potrebám. Zákonodarca v dôvodovej
správe k zákonu č. 282/2015 Z. z. vôbec nezdôvodnil, predo v § 6 ods. 9 tohto zákona má vyvlastniteľ
zložiť úschovu na súde, a preto nie je možné vyčítať, či mal vôbec zákonodarca úmysel delegovať
právomoc na prijatie solučnej úschovy z notára na súd, keďže zákonodarca akoby vôbec neriešil
nezhodu tohto zákonného ustanovenia s procesnými predpismi, resp. tento rozpor prehliadol.
23. Ide teda o zjavný rozpor hmotného a procesného práva spočívajúci v tom, že hmotné právo
nesprávne pomenováva orgán majúci v právomoci prijatie tzv. solučnej úschovy, resp. oprávňuje na
prijatie úschovy orgán, ktorý na to podľa procesného práva nie je oprávnený. Zmyslom procesného
práva je uvádzať hmotné právo do života, pričom procesné právo prostredníctvom Notárskeho poriadku
a CMP rieši problematiku solučných úschov komplexným spôsobom.
24. Preto podľa názoru súdu, nie je v prípade solučných úschov v zmysle § 6 ods. 9 zákona č. 282/2015
Z. z. v nadväznosti na § 1 ods. 1 a § 2 CSP, daná právomoc súdu na prijatie takejto úschovy a vec patrí
do právomoci notárov. Táto okolnosť podľa § 161 ods. 1 CSP predstavuje taký nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd konanie o prijatie solučnej úschovy podľa § 161 ods.
2 v spojení s § 9 CSP zastavil a zároveň podľa § 10 ods. 1 CSP rozhodol o postúpení veci príslušnému
notárovi, do právomoci ktorého vec patrí. Právne účinky spojené s podaní návrhu na prijatie solučnej
úschovy zostali zachované.
25. Pridelenie veci notárovi bolo uskutočnené výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zavinenia zastavenia
konania podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že zložiteľovi, ktorý zavinil, že sa toto súdne konanie zastavilo z
dôvodu podania návrhu na zloženie solučnej úschovy na orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a
rozhodnúť, nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva
v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.