{"guid": "fcf94663-435b-4103-afab-f7f9656810c0:00f4cc9f-77e5-4003-8d3b-b943fc57c524", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202003.4", "spisova_znacka": "B3-62Cpr/8/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-62Cpr/8/2023 z 10. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 10. apríla 2025, sp. zn. B3-62Cpr/8/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202003.4", "identifikacne_cislo": "1323202003", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Maroš Maškovič", "sudca_id": 1137, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maros-maskovic-1137", "datum_vydania": "2025-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo", "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 62 ods. 3 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64.odsek-2", "nazov": "§ 64 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-7", "nazov": "§ 62 ods. 7 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-46.odsek-3", "nazov": "§ 46 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-122.odsek-2", "nazov": "§ 122 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-122.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-122.odsek-3", "nazov": "§ 122 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-122.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "nazov": "§ 362 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-362"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "nazov": "§ 359 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-359"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-358", "nazov": "§ 358 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-358", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-358"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "nazov": "§ 363 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-363"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-364", "nazov": "§ 364 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-364", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "nazov": "§ 365 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-2", "nazov": "§ 365 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "nazov": "§ 365 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-62", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-36", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-64", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-46", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-122", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-362", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-359", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-358", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-363", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-364", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00f4cc9f-77e5-4003-8d3b-b943fc57c524", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202003.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202003.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202003.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB3-62Cpr/8/2023\n1323202003\n10. 04. 2025\nJUDr. Maroš Maškovič\nECLI:SK:MSBA4:2025:1323202003.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX/X, C., zastúpeného advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková,\nŠtúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik\nso sídlom Karloveská č. 2, Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 022 047, o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou, doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava III ako kauzálne a miestne príslušnému\nsúdu dňa 02.05.2023, žalobca sa domáhal voči žalovanému určenia, že výpoveď z pracovného pomeru\nzo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, ktorou žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom, je neplatná\na ich pracovný pomer trvá s tým, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy v sume\n1 400,- € mesačne odo dňa 02. mája 2023 až do dňa, kedy žalovaný umožní žalobcovi pokračovať\nv práci. Žalobný návrh odôvodnil vecne tým, že dňa 28. novembra 2022 mu bola doručená výpoveď\nzamestnávateľa pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 28. novembra\n2022, v ktorej mu bolo oznámené, že v dôsledku Organizačného poriadku žalovaného prijatého\nrozhodnutím generálneho riaditeľa č. 20/2022 sa zrušili všetky pracovné miesta na všetkých odštepných\nzávodoch, že bolo zrušené miesto žalobcu – technický pracovník a tak sa stal nadbytočným, avšak\nvýpoveď považoval za neplatnú, nakoľko v mene žalovaného ju urobil riaditeľ D. E. D., ktorý v čase dania\nvýpovede nebol ani riaditeľom a ani iným štatutárnym orgánom žalovaného, poprel, že by výpoveď bola\nvopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov Odborového zväzu drevo, lesy, voda, pôsobiacom pri\nžalovanom dňa 28. novembra 2022, keďže v rovnaký deň v ranných hodinách bola výpoveď žalobcovi\ndoručená a tiež uviedol, že ním vykonávaná práca u žalovaného je naďalej na novovytvorenom mieste\nvykonávaná a žalobcovi bola odňatá možnosť o takéto novovytvorené pracovné miesto sa uchádzať.\nNapokon namietol, že žalovaný nedodržal z kolektívnej zmluvy vyplývajúcu povinnosť prerokovať\norganizačné alebo racionalizačné opatrenie najmenej 10 dní pred ich uskutočnením, nakoľko žalovaný\nsvoje rozhodnutie prerokoval s odborovým orgánom dňa 24. októbra 2022, pričom tieto organizačné\nzmeny sa stali účinnými už dňa 1. novembra 2022.\n2. Žalovaný sa písomne vecne vyjadril k žalobe, ale predovšetkým namietol nedodržanie zákonnej\ndvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, nakoľko výpoveď z pracovného pomeru bola žalobcovi\nnepochybne doručená dňa 28.11.2022, výpovedná doba bola u žalobcu daná v zmysle § 62 ods.\n3 písm. b) Zákonníka práce v dĺžke troch mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa 01.12.2022 od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončila sa ku dňu\n\n28.02.2023 – uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že pre počítanie\nčasu v zmysle § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého je možné domáhať sa neplatnosti skončenia\npracovného pomeru najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť,\nje potrebné použiť všeobecnú úpravu uvedenú v § 122 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí,\nže koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa svojím\npomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína, preto\nv danom prípade posledný deň, v ktorý mala byť žaloba doručená na súd, bol deň 28.04.2023, avšak\nžalobca doručil žalobu na súd až dňa 02.05.2023, teda po zákonnej prekluzívnej lehote v zmysle §\n77 Zákonníka práce, čo v zmysle § 36 Zákonníka práce znamená, že ak sa právo neuplatní v určenej\nlehote, zanikne. Pre úplnosť žalovaný dodal, že u žalobcu počas plynutia výpovednej doby neboli\nzaznamenané žiadne skutočnosti majúce vplyv na jej predĺženie v zmysle § 64 ods. 2 Zákonníka\npráce, keď žalobca bol práceneschopný až odo dňa 03.03.2023 – po uplynutí výpovednej doby, avšak\ntáto skutočnosť nemôže mať žiadny vplyv na predĺženie prekluzívnej dvojmesačnej lehoty na podanie\nžaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a k rovnakým záverom dospel aj Najvyšší\nsúd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/257/2018 zo dňa 23.05.2019, keď uviedol, že ak zamestnanec\nsa počas plynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej môže podať žalobu o určenie neplatnosti skončenia\npracovného pomeru, stal dočasne práce neschopným, táto skutočnosť je z hľadiska § 77 Zákonníka\npráce irelevantná.\n3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne (v replike) vyjadril žalobca s tým, že námietky žalovaného nie\nsú spôsobilé privodiť záver o neuplatnení práva na určenie neplatnosti výpovede v zákonom stanovenej\nlehote, zdôrazňujúc, že pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby a vychádzajúc z ustanovenia\n§ 62 ods. 1 Zákonníka práce je zrejmé, že žalobca bol ešte dňa XX.XX.XXXX zamestnancom\nžalovaného, jeho pracovný pomer ešte dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol posledným dňom výpovednej\ndoby, trval a teda mohol sa skončiť (bol skončený) dňa XX.XX.XXXX, podporujúc správnosť svojho\nvýkladu judikátom R 34/1970 – rozhodnutím Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky\nsp. zn. 6Cz 49/69 z 13. novembra 1969 – uverejneným v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk\nvydanej Najvyšším súdom Československej socialistickej republiky, podľa ktorého „so zreteľom na to, že\nvýpovedná doba sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede,\ntrojmesačná lehota podľa § 64 ZP sa končí vždy prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho\npo uplynutí výpovednej doby“. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že s otázkou použiteľnosti judikatúry\nvzťahujúcej sa k Zákonníku práce (zákon č. 65/1965 Zb.) sa vysporiadal i Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (veľký senát) v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/2/2019 z 26. januára 2021, keď skonštatoval, že ust.\n§ 64 zákona č. 65/1965 Zb. sa od súčasného znenia ust. § 77 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.)\nlíši len v tom, že jediná zmena, ktorou prešla uvedená právna úprava, sa týka iba vypustenia slovného\nspojenia „týmto rozviazaním“ a ostatné zmeny sú podľa názoru veľkého senátu iba terminologického\ncharakteru. Vzhľadom na uvedené žalobca zastal názor, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť\notázka uplynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva podľa ust. § 77 Zákonníka práce posudzovaná\ninak.\n4. Žalovaný v rámci svojich prostriedkov procesnej obrany uplatnených v písomnej duplike zotrval\nna svojej argumentácii k otázke preklúzie práva, keďže žalobca nesprávne určuje za okamih\nskončenia pracovného pomeru deň XX.XX.XXXX a hoci je pravdou, že žalobca dňa XX.XX.XXXX\nešte bol zamestnancom žalovaného a jeho pracovný pomer v tento deň trval, pracovný pomer\nvšak neskončil XX.XX.XXXX, ale dňa XX.XX.XXXX o polnoci, preto od polnoci XX.XX.XXXX už\npracovný pomer žalobcu so žalovaným neexistoval a posledným dňom trvania pracovného pomeru\nbol XX.XX.XXXX. S ohľadom na ustanovenie § 77 Zákonníka práce bol tento deň (XX.XX.XXXX)\nurčujúci na začatie plynutia lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru. Mal za to, že žalobcom prezentovaný výklad okamihu skončenia pracovného pomeru na deň\nXX.XX.XXXX by prichádzal do úvahy za právnej úpravy platnej v čase vydania súdneho rozhodnutia\nR 34/1970, keď podľa ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 65/1965 Sb. (Zákonník práce) „výpovedná\nlehota sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede“, avšak\nvzhľadom na samotným žalobcom spomenuté uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 29/2017\nz 24.01.2018, v zmysle ktorého do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj\nnaďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR, je judikát R 34/1970 neaplikovateľný, pretože toto súdne rozhodnutie bolo vývinom legislatívy\nprekonané a to novelizáciou Zákonníka práce číslo 188/1988 platnou od 01.01.1989, keď došlo\n\nk úprave § 45 ods. 3 Zákonníka práce vo vzťahu k vymedzeniu plynutia výpovednej doby tak,\nže „výpovedná doba sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení\nvýpovede a končí sa uplynutím posledného dňa budúceho kalendárneho mesiaca“. Zákonodarca tak\nnovelizáciou prekonal predchádzajúcu právnu úpravu, keď do zákona zaviedol jasné vymedzenie\nokamihu skončenia výpovednej doby na posledný deň mesiaca príslušného pre uplynutie výpovednej\ndoby, pričom takéto znenie § 45 ods. 3 Zákonníka práce platí aj k dnešnému dňu (§ 62 ods.\n7 Zákonníka práce). Žalovaný ďalej uviedol, že s posúdením uplynutia prekluzívnej lehoty nijako\nnesúvisí rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2019 z 26.01.2021, na ktoré žalobca\npoukazoval, keď podstatou sporu v danom prípade je iná otázka a to právne posúdenie zvýšenej ochrany\nzamestnanca v prípade plynutia lehoty na uplatnenie nároku podľa § 77 Zákonníka práce v prípade\njeho práce neschopnosti a v tejto súvislosti žalovaný podotkol, že zvýšená ochrana zamestnancovi\nposkytnutá nebola a práceneschopnosť zamestnanca nemá žiadny vplyv na plynutie dvojmesačnej\nprekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a dodal, že samotné\nsúdne rozhodnutie vymedzuje začiatok a koniec plynutia výpovednej doby v súlade s argumentáciou\nžalovaného.\n5. Pred vecným posúdením pracovnoprávneho sporu súd posudzoval včasnosť žalobcom uplatneného\nnároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v intenciách ustanovenia §\n77 Zákonníka práce a na základe spornej právnej argumentácie strán týkajúcej sa okamihu uplynutia\nvýpovednej doby a tým aj momentu skončenia pracovného pomeru strán zistil nasledovný skutkový a\nprávny stav, ktorý je určujúcim pre právne posúdenie plynutia zákonnej prekluzívnej (prepadnej) lehoty\nna doručenie posudzovanej určovacej žaloby súdu:\n6. Podľa § 62 ods. 1, 3 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 01.11.2022\ndo 30.11.2022 (v čase dania výpovede) (ďalej len „Zákonník práce“), ak je daná výpoveď, pracovný\npomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď\nz dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil\nvzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu\nprácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia\nvýpovede trval najmenej päť rokov.\n7. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného\nkalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.\n8. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým\nskončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ\nuplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.\n9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 01.07.1968 do\n31.12.1969 (v čase vydania judikátu R 34/1970) (ďalej len „zákon č. 65/1965 Zb.“), ak bola daná výpoveď,\nskončí sa pracovný pomer uplynutím výpovednej lehoty.\n10. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb., výpovedná lehota sa začína prvým dňom kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Pre dĺžku výpovednej lehoty je rozhodujúci vek, ktorý\npracovník dosiahne do konca kalendárneho roku, v ktorom začne plynúť výpovedná lehota.\n11. Podľa § 64 zákona č. 65/1965 Zb., neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a nároky z toho\nvyplývajúce môže tak pracovník, ako aj organizácia uplatniť na súde najneskôr do troch mesiacov odo\ndňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním.\n12. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 01.01.1989, výpovedná\ndoba sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa\nuplynutím posledného dňa budúceho kalendárneho mesiaca s výnimkami vyplývajúcimi z § 47 ods. 2, §\n48 ods. 2, § 49 písm. b) a § 70 ods. 1.\n13. Podľa § 122 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase skončenia\nposudzovaného pracovného pomeru (ďalej len „Občiansky zákonník“), koniec lehoty určenej podľa\n\ntýždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,\nna ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne\nkoniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,\nje posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.\n14. V posudzovanom spore bola medzi procesnými stranami nesporná skutočnosť, že žalovaný\nako zamestnávateľ doručil žalobcovi ako svojmu zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru dňa\nXX.XX.XXXX ako aj fakt, že odo dňa XX.XX.XXXX začala žalobcovi plynúť výpovedná doba v trvaní\ntroch mesiacov a napokon nepochybným bol i dátum doručenia žaloby na vtedajší kauzálne a miestne\npríslušný súd (02.05.2023). Procesné strany sa zhodli aj v tvrdení, že deň XX.XX.XXXX bol posledným\ndňom výpovednej doby a že pracovný pomer strán v uvedený deň ešte trval, avšak sporným zostal\nokamih skončenia predmetného pracovného pomeru, keď žalobca zastával názor, že jeho pracovný\npomer so žalovaným skončil dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho lehota na podanie žaloby uplynula dňa\n01.05.2023 resp. v najbližší pracovný deň 02.05.2023 a naproti tomu žalovaný mal za to, že pracovný\npomer skončil dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. a od polnoci XX.XX.XXXX pracovný pomer strán už\nneexistoval, preto dvojmesačná lehota na podanie určovacej žaloby uplynula dňa 28.04.2023.\n15. Posúdenie spornej právnej argumentácie strán ohľadom momentu skončenia ich pracovného\npomeru je právne významné z hľadiska určenia okamihu začiatku plynutia zákonnej dvojmesačnej lehoty\nna uplatnenie práva na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, nakoľko táto\nhmotnoprávna prekluzívna lehota v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce plynie odo dňa, keď sa mal\npracovný pomer skončiť, pričom koniec pracovného pomeru je determinovaný uplynutím výpovednej\ndoby (§ 62 ods. 1 Zákonníka práce) a skončenie výpovednej doby zákon určuje uplynutím posledného\ndňa príslušného kalendárneho mesiaca (§ 62 ods. 7 Zákonníka práce).\n16. Súd uvádza, že žalobcom prezentovaný právny názor vyjadrený v judikáte R 34/1970 - rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sp. zn. 6Cz 49/698 z 13. novembra 1969,\nv zmysle ktorého lehota na uplatnenie nároku na určenie neplatnosti rozviazania (skončenia) pracovného\npomeru sa končí vždy až prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výpovednej\ndoby, je neaktuálny a prekonaný legislatívnymi zmenami tak, ako správne argumentoval žalovaný,\nnakoľko v čase vydania a uverejnenia rozhodnutia v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyšší\nsúd ČSSR vykrýval právnu medzeru v Zákonníku práce, ktorý v danom období síce ustanovoval\nrozhodujúcu udalosť, od ktorej plynie lehota na uplatnenie nároku na určenie neplatnosti rozviazania\npracovného pomeru a to skutočnosť skončenia pracovného pomeru, pričom rovnako ako za v súčasnosti\núčinného Zákonníka práce vymedzil skončenie pracovného pomeru výpoveďou uplynutím výpovednej\ndoby, avšak na rozdiel od neskoršej i súčasnej zákonnej úpravy zákonodarca vôbec neurčil okamih\nskončenia výpovednej doby, túto žiadnym spôsobom neohraničil, keď iba ustanovil moment začiatku\nplynutia výpovednej doby, preto vtedajšia najvyššia súdna autorita všeobecného súdnictva poskytla\ninterpretačné pravidlo v súvislosti s momentom skončenia prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na\nurčenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (k prvému dňu kalendárneho mesiaca).\n17. Vzhľadom na aktuálne platnú a účinnú právnu úpravu (ust. § 62 ods. 7 Zákonníka práce), keď\nvýpovedná doba končí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca a momentom\nuplynutia tohto dňa sa pracovný pomer končí, a keď pre určenie konca dvojmesačnej prekluzívnej lehoty\nnie je rozhodujúci dátum prvého dňa tejto lehoty, ale vzhľadom na ust. § 122 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka je nutné ustáliť udalosť, ktorá prvému dňu prekluzívnej dvojmesačnej lehoty predchádza\na touto udalosťou je moment skončenia pracovného pomeru, ktorý v danom prípade nepochybne\npripadol na deň 28.02.2023 o 24:00 hod. a koniec dvojmesačnej lehoty na uplatnenie určovacieho nároku\ntak pripadá na deň, ktorý sa svojím číslom zhoduje s dňom skončenia pracovného pomeru a tým je 28.\napríl 2023, súd sa nemohol stotožniť s právnym názorom žalobcu, že pracovný pomer strán skončil až\ndňa 01.03.2023. Právna argumentácia žalobcu by bola totiž akceptovateľná a správna za predpokladu,\nže zákonodarca by ustanovil koniec pracovného pomeru dňom nasledujúcim po uplynutí výpovednej\ndoby, čo však neurobil, keďže pracovný pomer končí už momentom uplynutia výpovednej doby, ktorej\nkoniec sa viaže na uplynutie posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca a nie na nasledujúci\ndeň.\n18. Súd považoval za bezpredmetný prostriedok procesného útoku žalobcu v podobe rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2019 z 26. januára 2021 a jeho konštatáciu o ekvivalentnosti\n\nustanovenia § 64 zákona č. 65/1965 Zb. vo vzťahu k súčasnému ustanoveniu § 77 Zákonníka práce,\nnakoľko medzi procesnými stranami nebol sporný výklad uvedených právnych noriem z hľadiska ich\nvýznamovo rovnakého znenia a udalosti určujúcej začiatok plynutia lehoty na uplatnenie práva na\nurčenie neplatnosti skončenia (rozviazania) pracovného pomeru. Spornosť nastala iba v určení okamihu\nskončenia pracovného pomeru, od ktorého závisí i moment uplynutia zákonnej lehoty na uplatnenie\npráva na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom vzhľadom na neaktuálnosť a\nneaplikovateľnosť súdneho rozhodnutia z roku 1969, ktorým vtedajší Najvyšší súd ČSSR judikoval\nkoniec uvedenej prekluzívnej lehoty až vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po\nuplynutí výpovednej doby, keď s účinnosťou od 01.01.1989 je koniec výpovednej doby a tým aj okamih\nskončenia pracovného pomeru jasne zákonom stanovený, súd prisvedčil právnemu názoru žalovaného,\nže napriek nepochybnej skutočnosti, že pracovný pomer strán v deň 28.02.2023 ešte trval, uplynutím\ntohto dňa o polnoci skončil, preto i prekluzívna dvojmesačná lehota na podanie posudzovanej určovacej\nžaloby uplynula v deň, ktorý je svojím číslovaním zhodný s týmto dňom, t. j. dňa 28.04.2023 (pracovný\ndeň – piatok).\n19. Pre úplnosť súd dodáva, že dočasná práceneschopnosť žalobcu, ktorá nastala až v čase plynutia\nlehoty na uplatnenie práva na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (03.03.2023) nie je\nprávnou skutočnosťou spôsobilou predĺžiť plynutie prekluzívnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby,\nnakoľko k tomuto právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/257/2018 zo\ndňa 23.05.2019, keď konštatoval, že z hľadiska § 77 Zákonníka práce je irelevantná skutočnosť, že\nzamestnanec sa počas plynutia prekluzívnej lehoty stal dočasne práceneschopným.\n20. Z uvedených dôvodov, keď žalobca doručil žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru súdu až dňa 02.05.2023, učinil tak po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, ktorej uplynutím\nurčovacie právo žalobcu podľa ust. § 36 Zákonníka práce zaniklo a v dôsledku preklúzie práva, na ktorú\nprávnu skutočnosť súd prihliadne aj bez námietky strany sporu, súd žalobu ako oneskorene podanú\nzamietol.\n21. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na\nzáklade zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči\nneúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti\nktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné\n(§ 358 CSP).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania (§ 364 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\n\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\nCSP).\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a22f6671-9ddb-44cd-b32d-0d932fdb34a2:fdfeb2b9-6f60-4c8c-9d6e-b6bd8092f3f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6713221014.1", "spisova_znacka": "3Cdo/257/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/257/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6713221014.1"}], "citovane_v": []}