{"guid": "996e2ee5-dc79-49d1-96c0-9cd5c92b359b:6e1eb887-d873-4f93-8789-b7f382e014f1", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1423201450.2", "spisova_znacka": "12C/8/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 12C/8/2023 z 17. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 17. februára 2025, sp. zn. 12C/8/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1423201450.2", "identifikacne_cislo": "1423201450", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e1eb887-d873-4f93-8789-b7f382e014f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423201450.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423201450.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423201450.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\n12C/8/2023\n1423201450\n17. 02. 2025\nJUDr. Daniel Češko\nECLI:SK:MSBA4:2025:1423201450.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcu: L. L., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom U. D. XXX/XX,XXX 04 Bratislava, zast.: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom Nejedlého 29,\n841 02 Bratislava, proti žalovanej: L. F., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, 821 01 Bratislava, o\nzrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto\nrozhodol:\nI. Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom\núzemí Dúbravka, Okres Bratislava IV, obec Bratislava-Dúbravka ako parcela reg. C KN č. XXXX/X o\nvýmere 943 m2, zastavaná plocha a nádvorie z r u š u j e.\nII. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území R., Okres Bratislava IV, obec BratislavaR. ako parcela reg. C KN č. XXXX/X o výmere 943 m2, zastavané plochy a nádvoria p r i k a z u j e\ndo výlučného vlastníctva žalobcu.\nIII. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania jej spoluvlastníckeho podielu\nsumu vo výške 7.072,50 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIV. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou dňa 17.05.20023 sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k\npozemku zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území R., Okres Bratislava IV, obec Bratislava-R.\nako parcela reg. C KN č. XXXX/X o výmere 943 m2, zastavané plochy a nádvoria a jeho prikáznia do\nvýlučného vlastníctva žalobcovi. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.\n2. Dôvodil tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. reg. C KN č.\nXXXX/X o výmere 943 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom\núzemí R., a to žalobca v podiele 240/320 z ceľku (teda v podiele 3/4) a žalovaná v podiele 1 z celku.\nŽalobca kúpil podiely od ostatných spoluvlastníkov, pričom sa snažil kúpiť podiel aj od žalovanej,\navšak nebolo možné s ňou nadviazať kontakt. Žalobca sa snažil opakovane doporučenou poštou, ako\naj obyčajnou zásielkou kontaktovať so žalovanou, no doporučená pošta sa vrátila ako neprevzatá v\nodbernej lehote a obyčajná pošta zostala bez reakcie. Žalobca navrhoval, aby sa predmetný pozemok v\nrámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva stav výliučným vyporiadal tak, že sa stane\nvýlučným vlastníkom pozemku, kedže je už teraz väčšinovým vlastníkom. Poukázal na to, že pozemok\nsa nachádza na rozhraní záhradkárskej a skladovej zóny, avšak v ochrannom pásme vysokého napätia\na zároveň aj plynovodu. Hodnota podielu žalovanej je podľa žalobcu v cene 7.072,50 eur, nakoľko za\ntakúto cenu nadobudol aj podiely od ostatných podielových spoluvlastníkov.\n3. Súd doručil žalobu žalobkyni s polu s prílohami, procesným poučením a výzvou na vyjadrenie v\npodobe uznesenia súdu postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,\n\nnakoľko sa ani šetrením (č. l. 34) nepodarilo zistiť inú adresu žalovanej. Žalovaná sa k žalobe písomne\nnevyjadrila a v konaní zostala pasívna.\n4. Súd na prejednanie sporu naridil pojednávanie na deň 17.02.2025. Žalovaná sa na pojednávanie\nnedostavila a z pojednávania sa neospravdlnila. Predvolanie na pojednávanie súd doručoval žalovanej\nna adresu uvedenú v registri obyvateľov, pričom žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote.\nSúd preto pojednával v neprítomnosti žalovanej, nakoľko na pojednávanie sa dostavil právny zástupca\nžalobcu.\n5. Na pojednávaní súd vykonal listinné dôkazy. Z vykonaných dôkazov a z nesporných skutkových\ntvrdení súd zistil nasledovný skutkový stav:\n6. Žalobca a žalovaná ako sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. reg. C\nKN č. XXXX/X o výmere 943 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom\núzemí R. (ďalej len “ predmetný pozemok”), a to žalobca v podiele 240/320 z ceľku (teda v podiele 3/4)\na žalovaná v podiele 1 z celku. Žalobca sa pokúšal žalovanú kontaktovať, no bezúspešne. Nesporným\nbola hodnota podielu žalovanej vo výške 7.072,50 eur, a to v cene 30,- eur na m2 za ktorú cenu žalobca\nodkúpil pozemky aj od iných spoluvlastníkov.\n7. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len “OZ”)\nVec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.\nBezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.\n8. Podľa § 137 ods. 1, ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach\na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom\nustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.\n9. Podľa § 141 ods. 1, 2 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom\nvyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo\nspoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali,\nak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.\n10. Podľa § 142 ods. 1, 2, 3 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie\nna návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie\nveci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo\nviacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné\nsprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov\nnechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci\na rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť\nvecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.\nZrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce\nna nehnuteľnosti.\n11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli\nzotrvávali vo spoluvlastníckom vzťahu. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s\nnávrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva práve z tejto zásady, a teda,\nže nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.\n12. V predmetnej veci z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca je väčšinovým vlastníkom\npredmetného pozemku. Ďalším spoluvlastníkom je žalovaná, ktorej meno a priezvisko, dátum narodenia,\nako aj miesto pobytu je známe a tieto sú na liste vlastníctva úvedené (nejde preto o nezisteného alebo\nneznámeho vlastníka v zmysle zákonov č. 180/1995 Z. z., zákona č. 330/1991 Zb.). Žalovaná bola v\nkonaní pasívna. Súd v konaní vzhľadom na druh pozemku a skutočnosť, že žalobca je väčšinovým\nvlastníkom pozemku nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by nebolo možné\npodielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Napriek pasivite žalovanej, súd konštatuje, že nie je možné nútiť\nžalobcu aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Súd má za to, že u žalobcu vzhľadom na jeho\nväčšinový podiel, ktorý nadobudol na základe kúpnych zmlúv a záujem nadobudnúť aj podiel žalovanej\n\nje predpoklad účelného využitia pozemku. Napokon otázka zrušenia podielového spoluvlastníctva\nnebola medzi stranami sporná. Súd preto rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil (výrok I. ).\n13. Pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, Občiansky zákonník upravuje jednotlivé\nspôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd\nzáväzné. Prvý spôsob zrušenia vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie. Súd\nnemal preukázané, že by vzhľadom na účelnosť využitia a veľkosť jednotlivých podielov na pozemku,\nktoré by takouto deľbou mali vzniknúť, bola takáto deľba pozemku možná. Súdu nebol predložený\nžiadny geometrický plán a zároveň tento spôsob vyporiadania ani nebol zo strany žalobcu navrhovaný.\n14. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že rozdelenie pozemku nie je dobre možné, a preto do úvahy\nprichádza prikázanie pozemku do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Žalobca takýto spôsob\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhoval, pričom žiadal, aby súd prikázal pozemok do jeho\nvýlučného vlastníctva za náhradu žalovanej. Súd vzhľadom na väčšinový podiel žalobcu dospel k\nzáveru, že takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je najvhodnejší a zodpovedá to\naj účelnosti ďalšieho využitia pozemku žalobcom. Súd preto rozhodol tak, že pozemok prikázal do\nvýlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.).\n15. Pokiaľ ide o určenie primeranej náhrady, súd konštatuje, že výška náhrady nebola sporná. Žalovaná\nsa k tvrdeniu o primeranej náhrade v takejto výške vôbec nevyjadrila, a teda nedošlo s poukazom na\n§151 ods. 1 CSP k účinnému popretiu tohto skutkového tvrdenia žalobcu. Žalovaná neprezentovala\nvlastné skutkové tvrdenie uvedením hodnoty spoluvlastníckeho podielu, prípadne aj predložením alebo\noznačením dôkazu. Žalobca uvádzal sumu 30 eur na m2 (235,75 - podiel žalovanej 1 na celkovom\nvýmere pozemku x 30 eur = 7072,5 eur), čo v prípade podielu žalobkyne predstavuje sumu 7.072,50\neur. Žalobca k tomu tvrdil, že za takúto sumu nadobudol aj ostatné podiely pozemku na základe kúpnych\nzmlúv (hoci tieto v konaní súdu nepredložil). Žalobca teda vychádzal z veľkosti podielu žalovanej na\npozemku 1 (235,75 m2), pričom na tomto pozemku viaznu ťarchy - ako vyplýva z LV č. XXXX, na\nktorú skutočnosť takisto súd prihliadal. Nakoľko výška náhrady nebola sporná a súdu sa táto javí ako\nprimeraná, súd rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej túto sumu tak, ako je uvedené vo výroku\nIII. tohto rozhodnutia.\n16. Z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\ntzv. iudicium duplex. Konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci\nspoluvlastníci, teda obe procesné strany majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehľadiac na\nto, kto žalobu podal. Súd vydáva konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže\nrozhodnúť iným spôsobom ako je navrhované. Vzhľadom k tomuto účastníci vo svojich návrhoch ani\nnemusia nutne uviesť konkrétny spôsob vyporiadania, ktorého sa pri zrušení spoluvlastníctva domáhajú.\nVoľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je teda v konečnom dôsledku výlučne na súde, ktorý vo\nveci rozhodne. Ten je pritom viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobom vyporiadania, v rámci\nktorých sa však uplatní vlastná úvaha súdu.\n17. Zmienené špecifiká v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nutné\nmať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. Nikto zásadne nemôže byť nútený\nzotrvať v spoluvlastníctve, žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno bez ďalšieho sankcionovať za to, že\nspoluvlastníctvo má byť zrušené a vyporiadané, resp. za to, že bol na súde podaný príslušný návrh\nna zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Takto začatie a vedenie konania pred súdom\nnemožno bez ďalšieho klásť na ťarchu ani tomu spoluvlastníkovi, ktorý ho inicioval, ani tomu, ktorý sa\nformálne ocitol na strane žalovanej. Je ale potrebné brať do úvahy správanie strán, resp. to či sa žalobca\npokúsil o dohodu s ostatným spoluvlastníkom a aký spôsob vyporiadania navrhol, ako aj správanie\nžalovaného pred začatím konania a pod.\n18. Súd vychádzal z toho, že nebolo sporné, že žalobca kontaktoval žalovanú a žalovaná na tento\nkontakt nereagovala. Žalobca síce uviedol, že žalovanú pred podaním žaloby kontaktoval poštovou\nzásielkou doporučene a aj obyčajnou zásielkou, no tieto žalobca súdu nepreukázal. Za nesporné sa\nteda dalo považovať iba to čo uviedol súd vyššie, a teda že žalobca kontaktoval žalovanú a táto\nna jeho kontakt nereagovala, a teda kontaktoval žalovanú bezúspešne. Napriek tomu, že toto bolo\nnesporné, z tohto ešte nevyplývalo, či žalobca žalovanej svojim pokusom o kontakt skutočne navrhoval\nvyporiadať podielové spoluvlastníctvo, či obsahom týchto listov bol návrh žalobcu na takom vyporiadaní,\n\nako sa ho domáhal aj v tomto konaní, ako aj ani to, či žalobca skutočne zasielal žalovanej pokusy\no vyporiadenie podielového spoluvlastníctva na jej adresu tak, aby žalovaná vôbec mohla mať aspoň\nmožnosť na uvedené reagovať. K tomuto nie len že žalobca nenavrhol vykonať dôkazy, ale navyše ani\nneuviedol svoje skutkové tvrdenia. Súd zároveň uvádza, že aj napriek tomu, že je nejaká skutočnosť\nnesporná, súd nemôže priznať akýkoľvek nárok, ale tento je povinný v konaní vzhľadom na okolnosti veci\nskúmať. Žalovaná bola pasívna, a teda proti zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nič\nnenamietala. Za stavu, kedy súd nemal uvedené skutočnosti ohľadne toho, aké bolo správanie žalobcu\npred podaním žaloby preukázané, vychádzajúc z povahy daného sporu, nebolo možné konštatovať, že\nžalobca bol v konaní úspešný. Z tohto dôvodu súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo\nstrán nepriznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa\njeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie\nlen proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nvakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a\nčoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej\nobrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,\nak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia\nsúdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie.\nAk povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}