{"guid": "d615db02-fa43-4b00-9a39-8b8a689aaaca:e0a7f4fa-968f-431a-8636-4868f841e5bf", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201219.4", "spisova_znacka": "B5-72C/25/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-72C/25/2023 z 4. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 4. novembra 2025, sp. zn. B5-72C/25/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201219.4", "identifikacne_cislo": "1523201219", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Štefan Mikuš", "sudca_id": 1885, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-mikus-1885", "datum_vydania": "2025-11-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0a7f4fa-968f-431a-8636-4868f841e5bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201219.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201219.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201219.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB5-72C/25/2023\n1523201219\n04. 11. 2025\nJUDr. Štefan Mikuš\nECLI:SK:MSBA4:2025:1523201219.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E. F.,\nzast.: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému: News\nand Media Holding a.s., IČO: 47 256 281, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, zast.: Škubla & Partneri\ns.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava o ochranu osobnosti, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou o ochranu osobnosti podanou dňa 4.4.2023 voči žalovanému domáhal uloženia\npovinnosti odstrániť z internetovej stránky www.plus7dni.pluska.sk článok s názvom \"kauza maséra\nKostku: Po novom lieči chrbtice vlastnou metódou, odborníci hovoria o šarlatánstve\" zo dňa 7.1.2021, v\ninternetovom vyhliadači Google uvádzaný pod označením \"Lekár- šarlatán uľavuje pacientom od bolesti\nchrbta- Plus 7 Dní.\" Žalobca uviedol, že je lekár so špecializáciou v odbore neurológia, zakladateľ\nKliniky Impedančnej terapie v Slovenskej i Českej republike, t.j. špecializovaného zdravotníckeho\nzariadenia poskytujúceho komplexnú liečbu degenerativneho ochorenia platničiek bez medikamentov\na chirurgických, miniinvazívnych, či endoskopických zákrokov. Dňa 07.01.2021 zverejnil žalovaný v\ntýždenníku \"PLUS 7 DNÍ článok s názvom \"Kauza maséra Kov jednom zo svojich chrbtice vlastnou\nmetódou, odborníci hovoria o šarlatánstve\". Článok je aj v súčasnosti stále dostupný na internetovej\nstránke žalovaného www.plus7dni.pluska.sk po zadaní priezviska žalobcu v internetovom vyhľadávači\nGoogle. Odkaz na uvedenú stránku žalovaného s titulom \"Lekár - šarlatán uľavuje pacientom od bolesti\nchrbta - Plus 7 Dní\" sa dokonca objaví už na prvej strane vyhľadávača ako druhý výsledok hľadania,\nhneď za (pod) webovým sídlom žalobcu www.liecbaplatniciek.sk. Žalovaným neustále sprístupňovaný\nčlánok je klamlivý, obsahujúci viaceré nepravdivé a zavádzajúce informácie a tvrdenia o žalobcovi.\nJeho cieľom bolo zneuctiť a škandalizovať žalobcu v očiach širokej verejnosti. Impedančná terapia,\nktorej autorom je žalobca, je neinvazívna a bezbolestná elektro- fyziologická metóda, využívajúca\nelektroliečebný prístroj. Jej účinok zvyšuje aplikácia suchej ihly, laseru a fyzioterapia. Pred zaradením\npacienta do jeho individuálneho rehabilitačného plánu, každý pacient absolvuje podrobnú anamnézu,\nneurologické vyšetrenie, krvné testy a vstupné MR vyšetrenie s vizualizáciou poškodenej platničky. Celý\nproces terapie pacienta prebieha pod dohľadom vysoko odborných a skúsených fyzioterapeutov.\nSlovo \"šarlatán\" vo väčšine ľudí evokuje pocit nedôvery a pochybností. Týmto pomenovaním sa už\ncelé stáročia označujú podvodníci, tzv. \"zázrační lekári\", ktorých svojich pacientov neliečia, ale svojimi\npochybnými metódami a podvodnými liečebnými postupmi im skôr škodia a v krajných prípadoch im\nmôžu privodiť aj smrť. Stála dostupnosť článku žalovaného na Internete, navyše v tesnej blízkosti\ns webovým sídlom žalobcu, znižuje a spochybňuje dôveryhodnosť žalobcu, jeho vážnosť a česť\nv profesionálnom živote. Žalovaný neoprávnene a hrubým spôsobom zasahuje do osobnostných\n\npráv žalobcu, a to občianskej i profesionálnej cti a dôstojnosti. Vážnym spôsobom poškodzuje\nžalobcovo meno a povesť, spochybňuje žalobcovu odbornú reputáciu v spoločnosti, odbornej obci i\nokruhu súčasných, ako aj potencionálnych pacientov. Tesná blízkosť neustále zverejňovaného článku\nžalovaného s webovým sídlom žalobcu navyše spôsobuje, že sa s článkom žalovaného oboznámia aj\ntie osoby, ktoré vedome nemajú v úmysle stránku žalovaného navštíviť, ale hľadajú len ďalšie informácie\no osobe žalobcu a jeho liečbe, prípadne majú záujem len navštíviť žalobcovu stránku. Referencie, či už\npozitívne alebo negatívne, zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozhodovaní sa nejedného pacienta, na akého\nlekára a zdravotnícke zariadenie sa so svojim zdravotnými ťažkosťami obráti. Žalobca sa pri poskytovaní\nliečby stretáva s otázkami na pravdivosť článku žalovaného, a to od pacientov, ale aj rôznych inštitúcií\ni zahraničných kolegov. K žalobe pripojil predmetný článok a snímku obrazovky z vyhľadávača Google\ns menom žalobcu a zobrazenými výsledkami, notársku zápisnicu osvedčujúcu skutočnosť výsledkov\nvyhľadávania v internetovom prehliadači.\n2. Dňa 9.12.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie k žalobe, v ktorom žalovaný uvádza, že je vydavateľom\nperiodickej tlače, k čomu sa viaže posilnená ochrana napr. prostredníctvom čl. 26 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a judikatúrou ESĽP. Poukazuje na to, že zverejnením predmetného článku\nrealizoval právo na slobodu prejavu, čo podľa konštatácie súdnej praxe ani pri existencii zásahu do\nosobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak zásah bol\ndôsledkom uplatňovania iného základného práva (výkon práva na slobodu prejavu), pričom vzhľadom na\nokolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti. Žalobca je podľa žalovaného\nlekárom presláveným najmä ako \"predražený masér\" prominentov a politikov. V roku 2016 vypukla\nkauza, podľa ktorej mal žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v odbore fyzatria, balneológia\nliečebná rehabilitácia údajne profitovať vďaka štedrým platbám VŠZP, a.s. podľa medializovaných\ninformácii vďaka samostatnému unikátnemu kódu výkonu zdravotnej starostlivosti. Vtedajšia opozícia ho\nprezývala \"masérom\", keďže mu VŠZP, a.s. údajne preplácala výkony, na ktoré podľa medializovaných\ninformácii nemal mať nárok- vrátane akupunktúry, či masáže lávovými kameňmi. Táto kauza mal aj\npolitické následky a podľa šéfa agentúry Focus v čase prepuknutia stála za pádom preferencií Smeru.\nNa základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobca nepochybne je osobu verejného záujmu, ktorá\nmusí akceptovať zvýšený záujem verejnosti o svoju osobu a väčšiu mieru kritiky. Uvedené platí o to\nviac, pokiaľ sa téma článku a kritiky týka výkonu činnosti žalobcu, s ktorou je spájaná významná a\nceloslovensky sledovaná kauza. Žalovaný zastáva názor, že publikovaný Článok je potrebné kvalifikovať\nako legitímne uplatnenie slobody prejavu. Článok informoval verejnosť o téme verejného záujmu a to\nprierezom vyššie popísanej kauzy žalobcu so VŠZP a o tom, že žalobcovi pacienti si už podobné úkony\nzdravotnej starostlivosti, ktoré boli v minulosti pokrývané zo zdravotného poistenia, musia hradiť sami.\nČlánok tiež prezentoval názory odborníkov z praxe (napr. B. A. G. H., I., B.) na metódy využívané\nžalobcom pri liečení chrbtov. V kontexte uvedeného je dôležité podotknúť, že Klinika Kostka / Klinika\nImperačnej terapie je zariadenie, ktoré funguje vo verejnom záujme. Uskutočňovanie tohto verejného\nzáujmu prebieha na základe verejnej služby, ktorú poskytuje žalobca ako lekár. Informovanie verejnosti\no skutočnostiach, že praktiky žalobcu a jeho kliniky sú kritizované zo strany iných odborníkov je\nbezpochyby vo verejnom záujme. Žalobou je napádaný len jediný výrok (hodnotiaci úsudok) \"šarlatán\",\nktorý sa v článku nenachádza. Článok neobsahuje žiadne slovné spojenia, v zmysle ktorých by žalovaný\npomenoval žalobcu \"šarlatánom\". V nadpise článku je uvedené \"Kauza maséra Kostku: Po novom\nlieči chrbtice vlastnou metódou, odborníci hovoria o šarlatánstve:\" Z uvedeného vyplýva, že nadpis\nčlánku obsahuje názory tretích osôb, ktoré metódy žalobcu považujú za šarlatánske, avšak žalobcu\nžalovaný za šarlatána neoznačuje. Článok sa vo vyhľadávači Google zobrazuje pod titulkom \"Lekár šarlatán uľavuje pacientom od bolesti chrbta - Plus 7 Dní\". Za tento titulok zobrazujúci sa na Googli\nvšak žalovaný nezodpovedá, nakoľko ho nevie a nemôže nejakým spôsobom ovplyvniť. Ak žalobca\nnamieta titulok zobrazujúci sa na Googli, potom by mal využiť iné právne prostriedky a obrátiť sa\npriamo na prevádzkovateľa Google. Žalovaný uviedol, že šíril názory tretích osôb, ktoré s postupmi\nžalobcu na liečenie medzistavcových platničiek nesúhlasili. V zmysle konštantnej judikatúry ESĽP platí,\nže novinárov (média) nemožno postihovať za to, že rozširujú informácie či názory tretích osôb, a teda\nnovinári pri predmetnej činnosti požívajú imunitu. K vyjadreniu priložil prehľad tlače o osobe žalobcu.\n3. V replike žalobca uviedol, že jeho osoba a činnosť, ktorú poskytuje, je predmetom verejného\nzáujmu. Klinická štúdia o liečbe bola publikovaná v rešpektovanom odbornom periodiku /Bratislavské\nlekárske listy; Rehabilitace a fyzikální lékařství/ a prešla medzinárodnou recenziou. O úspešnosti tejto\nliečby svedčí aj jej nepretržité poskytovanie žalobcom i v Prahe, ako aj spokojnosť mnohých jeho\npacientov. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že k označeniu liečebných metód žalobcu výrazom\n\n\"šarlatánske\" dospel z rozhovoru s univerzitným profesorom G. H., ktorý nazval žalobcu \"liečiteľom\".\nŽalovaný tento výrok v titulku svojho článku mal použiť len v jeho zveličenej, expresívnejšej podobe.\nOznačiť osobu \"liečiteľom\" alebo \"šarlatánom\" však nie je to isté. Zatiaľ čo pod slovom \"liečiteľ\" možno\nv zmysle Krátkeho slovníka slovenského jazyka rozumieť aj osobu, ktorá je \"obdarená mimoriadnymi\nschopnosťami určiť choroby a liečiť ich netradičnými spôsobmi\", význam slova \"šarlatán\" je jednoznačný.\nKrátky slovník slovenského jazyka ním rozumie lekára a mastičkára používajúceho rozličné čarodejnícke\nprostriedky, resp. klamára, podvodníka. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že výrok\n\"šarlatán\" sa v určitom slovnom spojení nachádza výlučne len v titulku článku. Titulok, resp. nadpis je\nvšak súčasťou článku. Hoci od zverejnenia článku žalovaným už uplynuli takmer 3 roky, jeho článok s\nurážajúcim nadpisom, je stále verejne prístupný a dostupný. K ujme žalobcu a poškodeniu jeho dobrého\nmena dochádza zakaždým, keď ktokoľvek zadá jeho meno do vyhľadávača Google. K vyjadreniu priložil\nreferencie pacientov, článok v periodiku Zdravie, snímku obrazovky stránky slovnik.sk,\n4. V duplike žalovaný uviedol, že k zverejneniu napadnutého článku došlo v krátkom čase od získania\nuvedených informácií a vecná kritika v ňom obsiahnutá bola predmetom verejného záujmu. Plus 7\nDNÍ nie je odborné periodikum, a preto je možné pripustiť určité zjednodušenia použitých výrazových\nprostriedkov, pričom tieto hneď nemusia viesť k zásahu do osobnostných práv. Článok sa vo vyhľadávači\nGoogle zobrazuje pod titulkom ako \"Lekár - šarlatán uľavuje pacientom od bolesti chrbta - Plus 7 Dní\", za\ntento titulok zobrazujúci sa na Googli však žalovaný nezodpovedá a nevie ho nejako ovplyvniť. Žalovaný\nšlánok nazval ako \"Kauza maséra Kostku: Po novom lieči chrbtice vlastnou metódou, odborníci hovoria\no šarlatánstve\". Označenia žalobcu v nadpise sú v kontexte názorov na žalobcove metódy v článku\nopodstatnené a primerané. Bývalý poslanec NRSR A. F. tvrdil, že žalobca údajne \"klame a podvádza\",\nt.j. nadpis článku, ktorý hovorí, že \"odborníci hovoria o šarlatánstve\" je aj v zmysle výkladu KSSJ teda\nsprávny a primeraný. Odstránenie celého článku, hoci predmetom tohto konania je jediné slovo uvedené\nv nadpise, a to \"šarlatánstve\", považuje žalovaný za absolútne neprimerané a v podstate cenzúru, keďže\nčlánok informoval o témach verejného záujmu a prezentoval názory uznávaných odborníkov z lekárskej\npraxe.\n5. Súd sa oboznámil s obsahom článku \"Kauza maséra Kostku: Po novom lieči chrbtice vlastnou\nmetódou, odborníci hovoria o šarlatánstve\", ktorého obsah je tvorený aj uvedenými citáciami:\n5.1. \"Za zázračnú terapiu chrbtice dnes vyberá v Bratislave od ľudí až 750eur mesačne a zarába tak\nstátisíce ročne. Bohužiaľ, aj dnes klame a podvádza. Jeho patentovaný prístroj nie je patentovaný,\ndokonca ani len otestovaný v Štátnom ústave kontroly liečiv. Medzinárodné kapacity, ktoré ho\núdajne podporujú, o ničom takom nevedia a hovoria presný opak. Renomovaný lekársky časopis\noficiálne stiahol a z medzinárodných databáz vymazal Kostkov článok, ktorým chcel dokázať účinnosť\nsvojej ,terapie',\" napísal Beblavý.\n5.2.\"Akékoľvek odborné zaoberanie vašou metódou považujem zo svojej strany za stratu drahocenného\nčasu a energie,\" odkázal mu H. a upozornil, že sa vydal na nesprávnu a nebezpečnú cestu. \"Zvyčajne\nsa rôzni liečitelia a iné neseriózne osoby vyznačujú práve tým, že nie sú schopné sa nad vlastnými\npseudovedeckými výtvormi a konštruktmi, akým sa nateraz javí aj vaša metóda, kriticky zamyslieť aj\npodrobiť ich riadnemu skúmaniu pomocou naozajstnej vedeckej metodológie,\" komentoval prevratné\nzávery Kostkovej liečby univerzitný profesor G. H..\n5.3.\"Nejde o riadnu vedeckú konferenciu. Pozrel som sito a je to obyčajný pseudovedecký hnus v\npozlátke. Takýchto parazitujúcich komerčných konferencií, kde sa môže dostať každý s hocičím, ak\nzaplatí vstupné, sa robí vo svete veľký počet. Normálny odborník tam ani nepáchne a ak, tak len úplnou\nnáhodou alebo omylom,\" vysvetlil odborník na medicínsku etiku G. H..\n5.4. \"Keď sme sa dozvedeli o publikovaní práce A. B. C. a J. B. K. L., B., v Bratislavských lekárskych\nlistoch a následne rovnakej práce v časopise Rehabilitace a fyzikální lékařství, kontaktovali sme redakcie\ntýchto časopisov a požiadali sme ich o stiahnutie publikácií z ich databáz pre dôvody, ktoré sme uviedli v\nnašich stanoviskách za Slovenskú spoločnosť fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie a Slovenskú\nneurologickú spoločnosť,\" konštatuje hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre túto oblasť A. J..\n6. Podľa článku 26 ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky\nsloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,\npísmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a\ninformácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie\nv odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra\nsa zakazuje.\n\nPodľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených\nzásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo\ndané primerané zadosťučinenie.\nPodľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\nPodľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n7. Titulok v časti \"odborníci hovoria o šarlatánstve\" posúdil súd ako hodnotiaci úsudok, ktorým autor\nzbilancoval názory tretích osôb uvedených v článku. Námietka žalobcu, že žiadna z citovaných osôb\nnepoužila explicitne označenie šarlatán nie je pri hodnotiacom úsudku dôvodná, nakoľko autor vo\nvyjadrenom hodnotiacom úsudku len sumarizoval získané informácie a pri ich vyhodnotení nebol\nodkázaný na mechanické zrkadlenie slov použitých v jednotlivých výrokov. Citácie v bodoch 5.1. až\n5.4. dali autorovi dostatočný skutkový a logický základ pre použitý hodnotiaci úsudok, ktorý neprekročil\nhranice prípustnej kritiky. Napadnutý hodnotiaci úsudok vychádzajúci z obsahu článku bol použitý v jeho\ntitulku a z tohto hľadiska mu možno prisúdiť väčšiu mieru tolerancie použitých slov, keďže účelom titulku\nje zaujať čo najširší okruh čitateľ, a to najmä v médiu bulvárneho charakteru.\nFunkciou (účelom) titulku článku uverejneného v printových médiách je upútať a zaujať čitateľa tak,\naby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o\nnich vlastný úsudok. Preto treba aj v konaní o ochrane osobnosti vo všeobecnosti akceptovať a\ntolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky.\nVšeobecný súd rozhodujúci v konaní o ochrane osobnosti musí zohľadniť organickú väzbu medzi\ntitulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným obsahom. Pri \"izolovanom\" posudzovaní by totiž\nväčšinu titulkov (nadpisov) uverejňovaných v tlači bolo potrebné kvalifikovať ako skutkové tvrdenia\n(fakty), hoci skutočným zámerom ich autorov je len prostredníctvom titulkov upútať pozornosť čitateľov\nna článok, ktorý poskytuje informácie vo forme hodnotiacich úsudkov. Bez dostatočného zohľadnenia\norganickej väzby medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným obsahom spravidla nemožno\ndospieť hodnoverne k záveru, že v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé alebo naopak, nepravdivé.\n(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. septembra 2012)\nNa rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý\nk danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to\nna základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je\nvšak potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je\nprimeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,\nči primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi\nkritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia\npráva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná\n(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z\npravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž\nzáverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,\nže hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy\na miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k\ndosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). (Uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 31.5.2020, sp. zn. 4 Cdo 149/2009)\nÚstavný súd v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci opakovane zdôrazňuje, že subjektívne\nhodnotiace úsudky požívajú z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako výroky, ktoré majú\ncharakter skutkových tvrdení. Pri hodnotiacich úsudkoch sa totiž dôkaz pravdivosti nepripúšťa, zatiaľ čo\nv skutkových tvrdeniach sa naopak, dôkaz pravdivosti pripúšťa. Všeobecne aplikovateľné kritérium na\nklasifikáciu výrokov na fakty a hodnotiace úsudky neexistuje, avšak vo veci Andreescu v. Rumunsko\n(rozsudok ESĽP z 8.6.2010, sťažnosť č. 19452/02, body 94., 96.) Európsky súd pre ľudské práva\nkonštatoval, že svoju úlohu zohrávajú aj okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti\nako istoty, ale vyjadruje len pochybnosti či podozrenie, pričom jeho úsilím je v dobrej viere informovať\n\nverejnosť o veci všeobecného záujmu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n224/2016, zo dňa 12.4.2017)\nZároveň je potrebné zdôrazniť, že hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu\nochranu ako tvrdenie faktov a pre jeho akceptovateľnosť je preto postačujúce, ak má určitý skutkový\nzáklad. Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí\nvychádzať z dostatočného faktického základu. (Európsky súd pre ľudské práva, Jerusalem v. Rakúsko,\nrozsudok z 27.2.2001).\n8. Článok pojednával o zdravotníckom zariadení a inovatívnej liečebnej metóde, čo bezpochyby je\nvecou verejného záujmu. Odpoveďou na vecnú kritiku v oblasti verejného záujmu má byť vysvetlenie\nspornosti, nie cenzúra. Žalobcom namietaný hodnotiaci úsudok bol žalovaným uvedený v zákonných\nmantineloch slobody prejavu a jeho uverejnením nedošlo k neoprávnenému zásahu, t. j. zásahu\nobjektívne spôsobilému privodiť žalobcovi ujmu na jeho dobrej povesti, keď nedošlo ku zverejneniu\ntakého neprípustného hodnotiaceho úsudku, ktorým by presiahol rámec oprávnenej kritiky.\nPokiaľ by aj súd prišiel k záveru, že zverejnením hodnotiaceho úsudku prišlo k stretu dvoch práv, a to\npráva žalobcu na ochranu osobnosti s právom žalovaného na slobodu prejavu, tak vykonaným testom\nproporcionality spočívajúcom v zodpovedaní otázok kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí, tak by sa\npriklonil k uprednostneniu práva žalovaného na slobodu prejavu\nŽalovaným je vydavateľom periodickej tlače (publikovanej aj na internete) zodpovedným za článok,\nktorého autorom bol novinár, ktorému pri výkone činnosti prináleží judikatúrou priznaná vyššia miera\nochrany pri zverejňovaní informácii.\nZverejnený článok informoval o žalobcovi ako osobe, ktorá prišla s inovatívnou metódou liečby a\nprevádzkuje zdravotnícke zariadenie, čo podľa názoru súdu zaraďuje žalobcu medzi osoby verejného\nzáujmu. Už v minulosti bola osoba žalobcu predmetom verejného záujmu v súvislosti s preplácaním\nzákrokov poisťovňou a zverejnením odpovede, ktorá bola písaná na počítači ďalšej osoby spadajúcej\nmedzi osoby verejného záujmu.\nČlánok je zverejnený na webovej stránke jedného z najpopulárnejších periodík. Publikujúcou osobou\nbol novinár a dané kritérium treba hodnotiť s prihliadnutím na skutočnosť, že zverejnenie informácie\nnovinárom je späté s tým, že sa tak udeje prostredníctvom médií, ktoré sa prirodzene v konkurenčnom\nboji snažia o čo najmasovejší dosah. Preto tu súd konštatuje, že rozsiahlosť dosahu je čiastočne\nkonzumovaná osobou zverejňujúcou napadnutú informáciu.\nInformácia bola zverejnená v čase poskytovania liečby a prevádzky zdravotníckeho zariadenia.\nŽalobcom napadnutý hodnotiaci úsudok vychádzal z citácii tretích osôb, ktorých autenticita nebola v\nkonaní spochybnená. Skutočnosť, že jedna z citovaných osôb nemá medicínske vzdelanie nebola pre\nmožnosť vytvorenia si hodnotiaceho úsudku relevantná, nakoľko pre výrok \"jeho patentovaný prístroj\nnie je patentovaný, dokonca ani len otestovaný v Štátnom ústave kontroly liečiv\" je potrebná len znalosť\nstavu patentového konania, na čo nie je potrebné osobitné vzdelanie.\nSúd konštatuje, že vo vykonanom teste proporcionality boli prospech žalovaného určené kritéria kto, o\nkom, čo, kedy a ako hovorí.\nUplatňovanie práv a slobôd a ich ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak,\naby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva, a\nteda existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti\ntakého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti\nposudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti (proporcionality) (II. ÚS 340/09).\nNakoľko nebola spochybnená autenticita vyjadrení v napadnutom článku, tak súd nevzhliadol ani\ndôvodnosť vykonania dôkazu svedeckých výpovedí. Rovnako zamietol návrh na vypočutie autora\nčlánku, nakoľko z pohľadu sporu je dôležité ako článok pôsobí navonok a výsluchom by neboli zistené\npodstatné skutočnosti pre rozhodnutie. Taktiež súd nevykonal navrhovaný výsluch žalobcu, pretože\nvzhľadom na argumentáciu vyššie uvedenú nebolo potrebné preukazovať ujmu na osobnostných\nprávach a neboli uvedené iné skutočnosti, ktoré by sa mali dôkazom preukázať a boli by spornými.\nK namietanému označeniu \"lekár- šarlatán uľavuje pacientom od bolesti chrbta- Plus 7 Dní\" súd uvádza,\nže nebolo v konaní preukázané, že by dané označenie použil žalovaný, ale ide o výsledok webového\nprehliadača Google, na ktorého terminológiu nemá žalovaný priamy vplyv. Súd preto zamietol nárok\nžalobcu voči žalovanému uplatnený žalobou.\n9. Nakoľko prišlo k zamietnutiu žaloby, úspech v spore možno pripočítať žalovanému Z toho dôvodu\npriznal súd nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v celom rozsahu.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na\nMestskom súde Bratislava IV.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania\nna trovy toho, kto podanie urobil.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:df3a8abc-d020-4911-bba3-1e45d1513711", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.224.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 224/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 224/2016 z 17. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-17", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.224.2016.1"}, {"guid": "ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 340/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc"}], "citovane_v": []}