Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-9C/4/2022 z 8. 9. 2025
Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 8. septembra 2025, sp. zn. B1-9C/4/2022, ECLI:SK:MSBA4:2025:4020200031.2
Mestský súd Bratislava IV | B1-9C/4/2022 | ECLI:SK:MSBA4:2025:4020200031.2 | 2025-09-08 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 123 ods. 2 CSP, § 124 ods. 1 CSP, § 127 ods. 1 CSP, § 129 ods. 1 CSP, § 129 ods. 2 CSP, § 131 CSP, § 132 ods. 1 CSP, § 216 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/241f4908-8b5a-464e-9857-20934784d32b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:4020200031.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B1-9C/4/2022
4020200031
08. 09. 2025
JUDr. Viera Hadrbulcová
ECLI:SK:MSBA4:2025:4020200031.2

Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: G. B., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu
odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, Mierové námestie 1, Ilava, proti žalovaným: Centrum
právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 12.03.2019 odmieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanie vo veci samej (žalobu) zo dňa 12.03.2019 doručil pôvodne dňa 21.03.2019 na
Krajský súd v Bratislave, pričom časť podania týkajúca sa preskúmania rozhodnutia žalovaného č. sp.
KaNR 9865/2019, R. z.: 33386/2019 zo dňa 07.03.2019 bola postúpená a vedená ako správna žaloba v
rámci správneho súdneho konania na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/45/2019 (aktuálne Správny
súd v Bratislave pod sp. zn. BA-26S/45/2019) a časť podania týkajúca sa nároku na zaplatenie 100 000
eur titulom nemajetkovej ujmy bola vylúčená a vedená ako civilná žaloba v rámci civilného sporového
konania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/4/2022 (aktuálne Mestský súd Bratislava IV pod
sp. zn. B1-9C/4/2022).
2. Súd žalobcu vyzval uznesením č. k. B1-9C/4/2022-116 zo dňa 27.05.2025, aby v lehote 30 dní
odstránil vady podania vo veci samej (žaloby) s odôvodnením, že najmä (i) absentuje substancované
opísanie pravdivých a úplných rozhodujúcich skutočností nevyhnutne podstatných na individualizáciu a
identifikáciu žalobou uplatneného procesného nároku ako základnej zákonnej náležitosti žaloby, pričom
žalobca nepripojil absolútne žiadne dôkazy na podporu svojho nároku, (ii) žalobný návrh (petit) žaloby
je neurčitý, nezrozumiteľný a zmäťočný, čím súd nemôže bez pochybností ustáliť, čoho sa žalobca
svojou žalobou domáha, čo je nevyhnutne podstatné aj v kontexte prípadnej materiálnej vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia. Zároveň súd žalobcu poučil, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne.
3. Žalobca podanie vo veci samej (žalobu) v súdom určenej lehote nedoplnil, ako pán sporu (dominus
litis), ktorý sám inicioval predmetné súdne konanie zostal procesne pasívny, čím nedošlo k odstráneniu
vád žaloby ako esenciálnej podmienky nevyhnutnej pre pokračovanie v civilnom sporovom konaní.
4. Podľa § 123 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) podanie vo veci
samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie,
a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia.
5. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
6. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

7. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
8. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
9. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
10. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.
11. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
12. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
13. Žaloba je procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca realizuje svoje ústavné právo (Čl. 46
Ústavy SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca
svojou žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí
dispozičné právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“
žaloba so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového
konania s následnou nastupujúcou povinnosťou súdu vec čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov
prejednať a rozhodnúť (Čl. 17 CSP). V zmysle uvedené, žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým
si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva musí okrem všeobecných
náležitostí podľa § 127 CSP, obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 CSP.
14. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností“.
Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú také skutočnosti (skutkové okolnosti), z ktorých žalobca
vyvodzuje požadovanú ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (resp. nároku) špecifikovaného
práve v žalobnom návrhu. Pravdivým a úplným opísaním všetkých potrebných a rozhodujúcich
skutočností si žalobca plní jednu zo svojich dvoch procesných povinností vyplývajúcich mu z
prejednacej zásady, a to povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje v neskorších štádiách súdneho konania
dôkazná povinnosť, prostredníctvom navrhnutých a vykonávaných dôkazných prostriedkov, ktorými
sa má preukázať pravdivosť žalobcom tvrdených skutočností v žalobe. Úplne opísanie rozhodujúcich
skutočností už v samotnej žalobe slúži najmä na to, aby mohol súd súdne konanie usmerniť už od jeho
začiatku a naplniť tým zásadu hospodárnosti. Zároveň sa tým individualizuje a konkretizuje ohrozené
alebo porušené právo, ktorého ochrany sa žalobca domáha, čo má opäť význam pre posúdenia
napr. prekážky skôr začatého konania (§ 159 CSP), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230
CSP) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 CSP). Opísaný skutkový dej, z ktorého
žalobca vyvodzuje svoj žalobný nárok, obsahuje obvykle, buď priamo alebo nepriamo, aj právny dôvod
uplatneného nároku. Žalobcom uvedené skutkové tvrdenia boli zmätočné, nezrozumiteľné, bez logickej
nadväznosti a nespĺňali náležitosť normovanú v § 132 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pravdive´ a
u´plne´ opi´sanie rozhoduju´cich skutocˇnosti´ predstavuje samotny´ za´klad zˇaloby. Zˇalobca ma´
zrozumitelˇne a urcˇito opi´satˇ okolnosti, ktore´ viedli k podaniu zˇaloby, teda skutkovy´ dej. Tvrdenia,
z ktory´ch ma´ vyplynu´tˇ opra´vnenostˇ uplatnene´ho na´roku, by mali bytˇ jednoznacˇne´ a konkre
´tne, aby nemohlo do^jstˇ k za´mene s iny´m skutkom. Za rozhoduju´ce skutocˇnosti sa povazˇujú u
´daje, ktore´ su´ nevyhnutne´ na to, aby bolo jasne´, o cˇom a na akom podklade ma´ su´d rozhodnu
´tˇ. Zˇalobca musi´ v zˇalobe uviestˇ take´ skutocˇnosti, ktory´mi opi´sˇe skutok, na za´klade ktore´ho
uplatnˇuje svoj na´rok, a to v takom rozsahu, ktory´ umozˇnˇuje jeho jednoznacˇnu´ individualiza´ciu,
teda vymedzitˇ predmet konania po skutkovej stra´nke. V kontexte uvedeného je evidentné, že ani túto
procesnú povinnosť v podobe pravdive´ho a u´plne´ho opi´sania rozhoduju´cich skutocˇnosti´ si žalobca
nesplnil, keďže nemožno v dôsledku daného skutkového deficitu ustáliť predmet konania ani skutkový
dej odôvodňujúci žalobný nárok.

15. Ďalšou osobitnou náležitosťou žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na
všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie
špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 CSP viazaný a prenáša sa do výroku
rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a
zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za
následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade, ak sa žalobca žalobou domáha,
aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) CSP o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu
určil kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má
splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnia, teda samotnú
povinnosť, napr. pri peňažnom plnení je to presné uvedenie výšky peňažného plnenia. Presné a určité
vyjadrenie (vymedzenie) žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné nielen pre vymedzenie
predmetu konania (t. j. o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr začatého konania
(§ 159 CSP), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) alebo podmienok pre pripustenie
zmeny žaloby (§ 139 CSP). Inými slovami, žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie
všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Právna úprava tak v zmysle formalizácie
sporového civilného procesu ukladá povinnosť žalobcovi formulovať žalobný návrh - petit. Žalobný
návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalobca musí preto svoj nárok presne
vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Táto náležitosť žaloby
je stanovená obligatórne a ak v žalobe chýba, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť
postupom podľa § 129 CSP. Jasný, určitý, zrozumiteľný, no najmä materiálne vykonateľný žalobný návrh
je teda bezvýnimočnou osobitnou náležitosťou žaloby. Požiadavka jasného, určitého a zrozumiteľného
petitu je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci samej, no najmä pre následnú materiálnu vykonateľnosť
rozsudku vo vykonávacom (exekučnom) konaní. V sporovom konaní je výlučne vecou žalobcu uvedenie
petitu žaloby, nakoľko súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Zároveň aj podľa rozhodovacej praxe
vyšších súdnych inštancií najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V
ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho
rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom
a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu
určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť)
výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť
a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 CSP). Žalobný petit (návrh na
výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí
celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a
uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv
a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné,
prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo
nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre
to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).
Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v
konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011).
16. Medzi oboma vyššie uvedenými náležitosťami však musí byť príčinná súvislosť, pretože žalobný
nárok vyjadrený v žalobnom návrhu musí vyplývať/prameniť z pravdivého a úplného opísania
rozhodujúcich skutočností. Iba splnením tejto podmienky si súd môže ustáliť, čo je skutočne predmetom
konania, teda akej konkrétnej ochrany akého konkrétneho porušeného alebo ohrozeného práva, sa
žalobca domáha, v akom rozsahu a na základe akého titulu. Nesplnenie tejto podmienky spôsobuje
tzv. „neperfektnosť“ žaloby, teda stav, kedy súd nemôže ďalej pokračovať v konaní (§ 167 a nasl. CSP)
za účelom prejednania a rozhodnutia veci samej. Takéto podanie potom súd nemôže považovať za
určité a zrozumiteľné. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti
o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že
ten, kto podanie urobil, si svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza
nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým
také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť,
ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie,
ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o
právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom).
Podanie musí byť zrozumiteľné a určité do takej miery, aby súd na základe vymedzených skutkových
okolností mohol určiť, podľa akých ustanovení hmotného a procesného práva má v konaní postupovať

a rozhodnúť. Samotný žalobný návrh musí byť v zmysle zákona spôsobilý vykonateľnosti, teda to, čo
žalobca uplatňuje v konaní, musí byť reálne vykonateľné niektorým zo spôsobov predpokladaných a
prípustných v exekučnom konaní. Pokiaľ z podania takéto okolnosti nevyplývajú, ide o prekážku konania.
V súvislosti s podaním žalobcu preto súd v nadväznosti na uvedené konkluduje, že danú procesnú
prekážku identifikoval práve v žalobcovom podaní, nakoľko ním opísané skutkové tvrdenia boli jednak
bez logickej a racionálnej opodstatnenosti, pričom netvorili so žalobným návrhom práve požadovaný
procesný synergický efekt, v zmysle ktorého možno hovoriť o zrozumiteľnosti žaloby ako komplexného
celku nevyhnutnej pre jej vecné prejednanie. Zároveň nad rámec uvedeného súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobca odvíja svoj civilný žalobný nárok od rozhodnutia vydaného správnym orgánom
(žalovaným) v správnom konaní, o ktorom sa viedlo aj nadväzujúce správne súdne konanie vedené pre
Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. NR-26S/45/2019 týkajúce sa práve preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KaNR 9865/2019, r.z.: 33386/2019 zo dňa 07.03.2019, ktoré bolo skončené
rozsudkom č. k. NR-26S/45/2019-110 zo dňa 31.01.2024, právoplatným dňa 12.03.2024, ktorým správny
súd správnu žalobu žalobcu zamietol (č. l. 124), čím fakticky zanikla aj samotná opodstatnenosť podanej
žaloby v predmetnom civilnom sporovom konaní.
17. V kontexte vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že žalobcovi bola stanovená dostatočne
dlhá lehota na odstránenie vád žaloby, no aj napriek tomu k odstráneniu neurčitosti, zmätočnosti a
nezrozumiteľnosti podania žalobcu vo veci samej zo dňa 12.03.2019 nedošlo práve ani postupom
podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, keďže žalobca na výzvu súdu nereagoval, zostal procesne pasívny,
a teda žiadnym procesne relevantným a zákonom požadovaným spôsobom neodstránil vady právne
imperfektnej žaloby, keď neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v zákonom
dostatočne procesne kvalitatívnej a substancovanej podobe tvoriacich samotný predmet konania,
pričom zároveň neuviedol ani jasný, určitý, zrozumiteľný, no najmä materiálne vykonateľný žalobný
návrh. Navyše podanie žalobcu bolo uskutočnené v nečitateľnej podobe, na čo bol taktiež upozornený,
no aj túto procesne nevyhnutnú požiadavku súdu ignoroval. Na základe uvedeného tak nemožno
jednoznačne identifikovať a individualizovať žalobný nárok, pričom v civilnom sporovom konaní
ovládaným prejednacím princípom nie je úlohou súdu, aby namiesto žalobcu skutkovo dotváral žalobu.
Súčasne súd dáva do pozornosti, že odstránenie vád podania nie je inštitút, ktorý má slúžiť na
odstránenie absolútnych pochybení žalobcu. Nakoľko teda podanie neobsahuje osobitné zákonné
náležitosti podania vo veci samej (žaloby) nevyhnutné pre pokračovanie v konaní, súd nemohol
rozhodnúť inak len podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 12.03.2019 v zmysle § 129 ods. 3 CSP
odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. b) CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.