Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-20C/39/2019 z 24. 3. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 24. marca 2025, sp. zn. B1-20C/39/2019, ECLI:SK:MSBA4:2025:6119254538.4
Mestský súd Bratislava IV | B1-20C/39/2019 | ECLI:SK:MSBA4:2025:6119254538.4 | 2025-03-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., OZ, § 420 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 442 ods. 3 OZ, § 443 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 788 ods. 1 OZ, § 797 OZ, § 799 ods. 2 OZ, § 823 OZ, § 797 ods. 4 OZ, CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43bb93d0-eeca-4cad-8767-1c895f77fab9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6119254538.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B1-20C/39/2019
6119254538
24. 03. 2025
Mgr. Marián Miškolci
ECLI:SK:MSBA4:2025:6119254538.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: A. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX B., zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., sídlo:
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený:
FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., sídlo: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 353,70
Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 353,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 353,70 Eur od 29.09.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2019 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 353,70 Eur s príslušenstvom vrátane trov konania.
2. Žalobca uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Mercedes-Benz S350, EČV:
B.. Dňa 14.08.2018 došlo k poistnej udalosti zavineným konaním vodiča druhého motorového vozidla
s EČV: B., ktorého vlastníkom je spoločnosť TOMMI s.r.o., IČO: 47 021 128, následne na čo bol
vznik poistnej udalosti oznámený žalovanému a je vedený pod číslom 8013735790. Spoločnosť TOMMI
s.r.o. mala so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení číslo XXXXXXXXXX/
XXXXXXXXXX. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou G.S. Auto Lack Service s.r.o., sídlo: Na Ortášoch
21, 044 13 Valaliky zmluvu o oprave veci a po oprave mu uvedená spoločnosť vystavila faktúru
číslo 180100066 splatnú dňa 18.09.2018 na sumu 1 414,33 Eur s DPH. Žalovaný listom zo dňa
13.09.2018 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu poistné plnenie vo výške
1 060,63 Eur. Nepriznal mu plnú náhradu za použité náhradné diely, pracovné úkony a lakovací materiál
v celkovej výške 353,70 Eur. Žalovaný nepopiera výšku spôsobenej škody, avšak v oznámení neuviedol
žiaden kvalifikovaný právny dôvod, na základe ktorého pristúpil k zníženiu poistného plnenia, pričom
ani neuviedol, na základe akých ustanovení zákona krátil žalobcovi poistné plnenie. Medzi spornými
stranami neexistovala dohoda o tom, kto má vykonať opravu vozidla žalobcu, či má ísť o autorizovaný
alebo neautorizovaný servis, a preto žalobca nechal opraviť vozidlo v servise, ktorý sa takouto opravou
zaoberá v rámci predmetu svojej činnosti. V žiadnom právnom predpise nie je uvedená maximálna
účtovná sadzba za jednu normohodinu vykonanej práce, ani právo žalovaného krátiť, resp. znížiť plnenie
za náhradné diely, či lakovací materiál z dôvodu, ktorý žalovaný uvádza v oznámení.
3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaný uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za
nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Žalobca nie je aktívne vecnej legitimovaným,
nakoľko nepreukázal aj skutočnú úhradu faktúry za opravu vozidla. Nedôvodnosť nároku žalobcu
vyplýva aj z kalkulácie nákladov zo dňa 06.09.2018 predloženej žalovaným vypracovanej systémom
Audatex, ktorý predstavuje automatizovaný kontrolný systém pre kalkulácie nákladov na opravy vozidiel.
Likvidácia poistnej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom. Žalobca nemá nárok na úroky
z omeškania vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn.
3Cdo/145/2017.
5. Žalobca v replike uviedol, že aktívna vecná legitimácia sa neodvodzuje od skutočnosti, či náklady
na opravu vozidla žalobca uhradil. Takýto názor by bol v rozpore s účelom a cieľom samotného
povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ by poškodenému vznikla na motorovom vozidle škoda
v dôsledku zavineného konania škodcu, ktorý má so žalovaným uzatvorené povinné zmluvné poistenie,
a poškodený v dôsledku insolventnosti by nemal finančné prostriedky na úhradu týchto nákladov,
podľa argumentácie žalovaného by nemal ani nárok na úhradu vzniknutej škody. Takáto argumentácia
žalovaného je právne neudržateľná. Žalobca v konaní hodnoverným spôsobom preukázal škodu,
ktorá mu bola na jeho vozidle spôsobená, a to predložením faktúry za vykonanú opravu. Žalovaným
predložená kalkulácia nepredstavuje objektívny listinný dôkaz, ktorý by mal preukazovať výšku škody,
nakoľko prvotné údaje ako výška normohodiny a ceny jednotlivých náhradných dielov zadáva do
tohto systému pre výpočet nákladov samotný žalovaný. Systém Audatex tak vôbec nepredstavuje
automatizovaný kontrolný systém, ako tvrdí žalovaný. Žalovaný priznal žalobcovi cenu normohodiny len
vo výške 20,83 Eur, pričom jej výšku vôbec nezdôvodnil. Zároveň nepriznal žalobcovi za náhradné diely
celkovú sumu 12,26 Eur bez DPH, za prácu sumu 106,12 Eur bez DPH a lakovanie sumu 176,37 Eur
bez DPH.
6. Súd právne posúdil vec podľa § 1 ods. 2, § 4, § 11 ods. 6, 7, 8 a § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“); § 420, § 442 ods. 1, 3,
§ 443, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, § 797, § 799 ods. 2, § 823 Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“); článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2,
§ 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.2-4, kalkulácia opravy
č.l.8-10, faktúra č.l.11, všeobecné poistné podmienky č.l.12-15, oznámenie o poistnom plnení č.l.16,
rozsudky č.l.17-31, odpor č.l.58-59, kalkulácia č.l.60-61, replika č.l.80-82, pričom ustálil nasledovný
skutkový stav veci.
8. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla
značky Mercedes-Benz S350, EČV: B.. Dňa 14.08.2018 došlo k poistnej udalosti zavineným konaním
vodiča druhého motorového vozidla s EČV: B., ktorého vlastníkom je spoločnosť TOMMI s.r.o., IČO:
47 021 128, v dôsledku čoho bol vznik poistnej udalosti oznámený žalovanému a je vedený pod číslom
8013735790. Spoločnosť TOMMI s.r.o. mala so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení číslo XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou G.S. Auto Lack Service
s.r.o., sídlo: Na Ortášoch 21, 044 13 Valaliky zmluvu o oprave veci a po oprave uvedená spoločnosť
mu vystavila faktúru číslo 180100066 splatnú dňa 18.09.2018 na sumu 1 414,33 Eur s DPH. Žalovaný
listom zo dňa 13.09.2018 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu poistné
plnenie vo výške 1 060,63 Eur. Nepriznal mu plnú náhradu za použité náhradné diely, pracovné úkony
a lakovací materiál v celkovej výške 353,70 Eur pozostávajúcej zo sumy za náhradné diely vo výške
12,26 Eur bez DPH, za prácu vo výške 106,12 Eur bez DPH a za lakovanie vo výške 176,37 Eur bez
DPH. Medzi spornými stranami neexistovala dohoda o tom, kto má vykonať opravu vozidla žalobcu, či
má ísť o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, a preto žalobca nechal opraviť vozidlo v servise,
ktorý sa takouto opravou zaoberá v rámci predmetu svojej činnosti.
9. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný v prípade čiastočného plnenia uviesť
dôvod zníženia plnenia, pričom tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Z uvedeného dôvodu súd

pri posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal z oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa
13.09.2018 (č.l.16) a z dôvodov v ňom uvedených.
10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je v celej výške
dôvodný, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia a opodstatnenosť krátenia
poistného plnenia. Z postupu žalovaného naopak vyplýva, že tento konal úplne svojvoľne a poskytol
žalobcovi plnenie nižšie, než bolo zistené na základe kalkulácie vypočítanej servisom a následne
servisom vystavenej faktúry za opravu vozidla.
11. Podľa kalkulácie žalovaného hodnota jednej normohodiny predstavuje sumu 20,83 Eur bez DPH,
pričom servis účtoval za opravu vozidla žalobcovi cenu práce vo výške 55 Eur bez DPH/hod. (č.l.10).
Súd postup žalovaného, na základe ktorého priznal žalobcovi cenu práce v sume 20,83 Eur bez
DPH/hod., považuje za svojvoľný a neakceptovateľný, nemajúci oporu v platnej právnej úprave, ktorý
žiadnym spôsobom neodôvodňuje žalovaným uplatnenú hodinovú sadzbu ceny práce. Žalovaný pritom
uplatnenie ním uvedenej hodinovej sadzby žiadnym spôsobom nevysvetlil a vo svojom vyjadrení
k žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ním uplatnenú hodinovú sadzbu zdôvodňovali. Poukázal
len na akúsi vlastnú kalkuláciu zo systému Audatex, ktorá obsahovala hodinovú sadzbu v sume 20,83
Eur, ktorú však do tohto systému zadáva práve sám žalovaný podľa svojho vlastného uváženia.
Takýto postup v žiadnom prípade nie je možné akceptovať, kedy žalovaný svojvoľne určí hodnotu
hodinovej sadzby opravy vozidla bez ohľadu na skutočnú hodnotu vyúčtovanú servisom. Žalovaný pritom
ani neuviedol žiadne skutočnosti, prečo by hodinová sadzba účtovaná servisom žalobcu nemala byť
akceptovaná. Za takejto skutkovej situácie súd považoval obmedzenie výšky hodinovej sadzby uvedenej
v oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.09.2018 za neprípustné a svojvoľné.
12. Žalovaný okrem všeobecného spochybnenia uvedenej ceny neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ani
nepredložil žiadne dôkazy, preukazujúce nesprávnosť uvedenej ceny práce. Aj na základe uvedeného
s prihliadnutím na nedostatok skutkových tvrdení a dôkazov žalovaného súd považoval cenu účtovanú
servisom žalobcu za primeranú, pričom súd zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 26.01.2022, sp.zn. 14Cob/67/2021, ktorý v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „ak sa vyskytne opravovňa, servis, ktorý vykoná
opravu za nižšiu sumu, resp. si účtuje nižšiu sumu za normohodinu než žalobca, neznamená to, že by
žalovaný mal priznať najnižšiu možnú sumu. Má ísť o obvyklú sumu. Pokiaľ je cena práce, resp. suma za
vykonanú prácu obvyklá, a teda je v rozpätí ostatných cien iných servisov, nie je dôvod, aby ju žalovaný
krátil.“. Žalovaný však napriek možnosti v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že servis
žalobcu si účtoval za opravu motorového vozidla prémiovej značky cenu neobvyklú.
13. Žalobca si po poistnej udalosti nechal opraviť motorové vozidlo v spoločnosti, ktorej predmetom
činnosti bola oprava karosérií. Žalobca mal pritom voľnosť výberu takejto spoločnosti, keďže žiaden
právny predpis žalobcovi neurčoval žiadne obmedzenia pre výber servisu motorového vozidla. Rovnako
tak ani dojednania medzi žalobcom a žalovaným takýto servis neurčovali a ani zo strany žalovaného
nebola vznesená požiadavka, aby žalobca si nechal opraviť motorové vozidlo v jej zmluvnom alebo inom
vybranom servise. Žalovaný taktiež nevzniesol žiadne kritériá pre opravu motorového vozidla vopred,
najmä neurčil povinnosť žalobcu predložiť mu kalkuláciu nákladov na opravu, ako ani neurčil limit sumy
opravy, maximálnu hodnotu normohodiny, hodnotu cien materiálov a podobne a preto ani žalobca sa
nemohol, pokiaľ by tak vôbec bol povinný ako poškodený z povinného zmluvného poistenia, takýmito
požiadavkami spravovať, prípadne ich zohľadniť pri výbere servisu. Žalobca využil svoje slobodné právo
zvoliť si servis a tento si vybral bez toho, aby bol na to akýmkoľvek zákonným spôsobom obmedzený.
Príslušný servis po oprave vozidla vystavil faktúru v súlade so svojou predošlou kalkuláciou opravy, ktorá
zohľadňovala náklady na materiál a prácu, pri ktorých žalovaný nielen netvrdil, ale ani nepreukázal, že
hodnota sa vymyká z obvyklých hodnôt účtovaných inými servismi. Nakoľko táto suma opravy nebola
okrem svojvoľného krátenia plnenia žalovaným žiadnym spôsobom spochybnená, súd túto sumu uznal
ako potrebnú pre uvedenie vodidla do pôvodného stavu.
14. Žalovaný z titulu svojho postavenia má veľmi dobré znalosti nielen o cenách normohodín
v jednotlivých servisoch a ich priemernom vyjadrení, ale aj o postupe v súvislosti s opravou vozidla
v servisoch. Už pri nahlásení poistnej udalosti mohol vzhľadom na svoje skúsenosti predpokladať, že
môže nastať situácia, že žalobca si nechá opraviť vozidlo v servise, ktorý si bude účtovať vyššie ceny za
normohodinu práce ako sú priemerné ceny, výsledkom čoho bude odmietnutie časti poistného plnenia.

O uvedenom svedčia viaceré obdobné súdne konania, v ktorých žalovaný vystupuje a v ktorých sa
iní žalobcovia domáhajú náhrady nevyplatenej časti plnenia. Vzhľadom k tomu je súd toho názoru,
že žalovaný mohol, s ohľadom na svoje skúsenosti a znalosti, inštruovať poškodeného žalobcu, ako
postupovať pri výbere servisu a pri oprave vozidla. Pokiaľ tak nespravil, nemôže takéto svoje nekonanie
prenášať na žalobcu v tom, že si žalobca slobodne na základe svojej úvahy bez zákonných alebo
zmluvných obmedzení vybral servis podľa vlastného uváženia, a následne mu odmietne preplatiť časť
nákladov na opravu a uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu.
15. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť
krátenia poistného plnenia. Rozsah prác a materiálu bol jednoznačne preukázaný vystavenou faktúrou a
kalkuláciou, ktoré jasne a jednoznačne preukazovali požadovaný rozsah a hodnotu. Krátenie poistného
plnenia žalovaným súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže bolo vykonané bez akejkoľvek opory v právnej
úprave alebo v zmluve, ako aj bez skutkových okolností umožňujúcich zníženie poistného plnenia.
Na základe hodnoty materiálu a prác použitých na opravu vozidla žalobcu servis vystavil príslušnú
faktúru. Žalovaný pritom nepreukázal, že by hodnota týchto prác v žalovanom prípade bola iná, než
bežne účtovaná týmto servisom a teda zo strany servisu by došlo k účelovému navýšeniu hodnoty
prác a materiálov. Skutočnosť, že táto cena je vyššia, než suma jednostranne stanovená žalovaným v
oznámení o poistnom plnení určením jej maximálnej výšky, je preto úplne irelevantná.
16. Skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavujú účelne vynaložené
náklady, resp. náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu, čo v danom prípade predstavujú
náklady v sume 1 414,33 Eur vyúčtované servisom žalobcovi. Ak sa žalobca rozhodol realizovať
opravu vozidla v servise, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú
zmluvné servisy žalovaného alebo iné servisy, neznamená to, že náklady ktoré vynaložil, predstavujú
náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie motorového vozidla žalobcu do pôvodného
stavu. Žalobca náležite preukázal dôvodnosť takejto opravy a jej ceny, pričom žalovaný žiadnym
relevantným spôsobom uvedené nespochybnil. Žiadne ustanovenie právneho predpisu, resp. dojednaní
medzi žalobcom a žalovaným, neobmedzujú hodnotu opráv v neautorizovaných servisoch tak, ako na
to nedôvodne poukazuje žalovaný.
17. Účelom zákonných ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka je taký postup,
aby sa poškodenému žalobcovi v plnej miere kompenzovalo jeho právo na náhradu škody. Opačný
prístup k prejednávanej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku
vynaloženia nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred
poškodením, by bol v rozpore s právnym poriadkom a judikatúrou súdov.
18. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že všetky náklady na navrátenie vozidla žalobcu
do pôvodného stavu boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu, pričom súd ma za to, že boli
v plnej miere vynaložené účelne. Faktúra slúži ako hodnoverný doklad o výške škody a s tým spojenými
nákladmi na opravu. Cena náhradných dielov jednoznačne vyplýva z kalkulácie servisu, a tá je následne
pretavená do samotnej faktúry za opravu. Nemožno od žalobcu (poškodeného) spravodlivo požadovať,
aby cenu práce alebo náhradných dielov preukazoval aj iným spôsobom. Keďže opravu realizoval
autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra
o oprave vozidla, ktorá predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch),
ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické
parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Žalovaný pritom vôbec nepreukázal dôvodnosť
a účelnosť krátenia poistného plnenia. Krajský súd v Košiciach v bode 27. rozsudku zo dňa 29.04.2020,
sp.zn. 2Cob/132/2019, uviedol „keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do
pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do
vyššie uvedených faktúr, ktorú bol žalovaný povinný poškodeným zaplatiť. Je irelevantné, či poškodení
žalobcovi uhradili faktúru za opravu motorového vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového
vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodení najprv museli zaplatiť faktúru, došlo by tým k
popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt
–poisťovňu“.
19. Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 12.05.2021, sp.zn. 7Co/97/2019 uviedol, „keďže opravu
realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad
faktúra o oprave vozidla. Odvolací súd uvádza, že servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť

prieskum najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od množstva
ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné diely za najnižšie
ceny od rôznych dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/
dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech poisteného,
resp. žalobcu. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v súlade s
právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných
dielov, z ktorých žalovaný vychádzal pri stanovení poistného plnenia nemusia zodpovedať skutočnej
cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škody na motorovom vozidle.“
20. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal vznik škody, nakoľko nepreukázal
úhradu faktúry servisu za opravu vozidla súd uvádza, že samotná škoda nevzniká až momentom úhrady
faktúry za opravu vozidla, ale už jeho poškodením a znížením jeho hodnoty. Momentom poškodenia
vozidla dochádza k vzniku škody na vozidle, kedy sa znižuje jeho hodnota v dôsledku jeho poškodenia.
Faktúra len predstavuje objektivizovanú sumu, ktorú je potrebné vynaložiť na uvedenie vozidla do
stavu po oprave. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2012, sp.zn.
5Cdo/200/2011, „výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec
opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho,
ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod.,
pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990).“.
21. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.08.2022, sp.zn.
3Cob/36/2021, v zmysle ktorého „nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia vzniká okamihom
vzniku škody (poistnou udalosťou) a neviaže sa na vykonanie opravy morového vozidla (§ 797 ods. 2
OZ). Je irelevantné, či poškodený skutočne uhradil faktúru za opravu motorového vozidla. ... Právo na
poistné plnenie nie je podmienené ani úhradou faktúry poškodeného.“.
22. Krajský súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 29.07.2020, sp. zn. 4Cob/49/2020, v bode 36. uviedol,
že „ku vzniku škody (poistnej udalosti) na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou
škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody a poistného plnenia nie je možné
robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú
cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou
vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Pre časť uplatneného nároku titulom nároku
na náhradu škody podľa zákona o PZP platí, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má
priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre časť nároku na
poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení platí § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak
nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Pre konanie
je preto nepodstatné, či poškodený/poistený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda
nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený alebo poistený
najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by
tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí
subjekt - poisťovňu.“.
23. Súd zároveň dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2021, sp. zn.
4Cob/37/2020, ktorý vyčerpávajúco uviedol, že „odlišný právny názor odvolací súd zastáva vo vzťahu k
otázke, či právo na náhradu škodu pri povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel podľa zákona
č. 381/2001 Z. z. poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, voči poisťovateľovi škodcu vzniká
až momentom zaplatenia faktúry za vykonanú opravu motorového vozidla. Podľa názoru odvolacieho
súdu, za škodu na motorovom vozidle vzniknutú škodovou udalosťou je potrebné považovať už
znehodnotenie motorového vozidla poškodením jeho jednotlivých súčastí v dôsledku škodovej udalosti,
nie až úhradu ceny opravy poškodeného motorového vozidla, kedy dôjde k zmenšeniu majetkového
stavu poškodeného vynaložením peňažných prostriedkov. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza
ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či poškodený
dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Odvolací súd si je vedomý názorových
odlišností na danú problematiku v súdnej praxi. S ohľadom na okolnosti prejednávanej veci a požiadavku
spravodlivého rozhodnutia, však odvolací súd zastáva názor, že požiadavka, aby žalobca v danom
prípade preukazoval úhradu faktúry vystavenej za opravu motorového vozidla, nemá oporu v zákone.
Podľa názoru odvolacieho súdu je bez právnej relevancie, či žalovanú sumu poškodený autoservisu

zaplatil, pretože úhrada faktúry za opravu mala byť zabezpečená práve plnením žalovaného v zmysle
uvedených zákonných ustanovení. Faktúra slúži len na určenie výšky nároku na náhradu škody, v ktorej
by sa mala premietnuť výška skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému v momente škodovej udalosti.
Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože
škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry.“.
24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobou uplatnená suma 353,70 Eur
je dôvodná v celom rozsahu, keďže žalobca preukázal oprávnenosť uplatneného nároku.
25. Súd pri vyhodnotení nároku žalobcu na úroky z omeškania postupoval v zmysle záverov
Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedených v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 309/2020, ktorým
zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom súd riešil
otázky omeškania s plnením poisťovne podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný má dve odlišné a
samostatné právne povinnosti, ktorými je povinnosť zlikvidovať poistnú udalosť najneskôr do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a poskytnúť poistné plnenie do 15
dní po skončení prešetrovania. Splnením len jednej z povinností žalovaného pritom nezaniká druhá
povinnosť žalovaného. Sankciou za nesplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených povinností je vznik
nároku poškodeného na úroky z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
je povinný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania. V uvedenom prípade má teda žalovaný postavenie dlžníka, a pokiaľ plnenie neposkytne
do 15 dní od skončenia šetrenia, ktoré musí ukončiť do troch mesiacov od oznámenia, dostáva sa do
omeškania sankcionovaného ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto považoval
za dôvodný aj úrok z omeškania uplatnený v žalobe. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. zvyšuje o 5 %. Žalobca si
uplatnil úrok z omeškania v celkovej výške 5 % odo dňa 29.09.2018. Žalovaný písomným oznámením zo
dňa 13.09.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 12.09.2018 skončil šetrenie poistnej udalosti a teda v zmysle
§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. nastala splatnosť plnenia dňa 27.09.2018 a žalovaný sa dostal do
omeškania dňom 28.09.2018 a týmto dňom vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý súd
v zmysle § 216 CSP priznal odo dňa uplatneného v žalobe.
26. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá
ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných
práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
27. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami,
keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné.
28. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril
v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je
obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd
v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia
vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej
judikatúry nevyjadruje.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).