{"guid": "62169955-b6af-4e6a-a45c-48a28f73c71e:2da412fd-30fe-4b44-a490-2083c0c2d151", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6124359010.3", "spisova_znacka": "10Csp/5/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10Csp/5/2025 z 4. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 4. novembra 2025, sp. zn. 10Csp/5/2025, ECLI:SK:MSBA4:2025:6124359010.3", "identifikacne_cislo": "6124359010", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Husová", "sudca_id": 3383, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-husova-3383", "datum_vydania": "2025-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "nazov": "§ 144 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "nazov": "§ 146 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-144", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-146", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2da412fd-30fe-4b44-a490-2083c0c2d151", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124359010.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124359010.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124359010.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\n10Csp/5/2025\n6124359010\n04. 11. 2025\nJUDr. Zuzana Husová\nECLI:SK:MSBA4:2025:6124359010.3\n\nUznesenie\nMestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, C. D.,\n2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XX, C. D., obaja zast. Lukáč & Co., s. r. o., IČO: 54 343 224,\nso sídlom: Železničná 10, Považská Bystrica, proti žalovanému: Enerline, s. r. o., IČO: 46 068 201,\nso sídlom: Kopčianska 10, Bratislava, zast. Mgr. Rastislav Munk, PhD., advokát, IČO: 42 266 751, so\nsídlom: Strojnícka 97, Bratislava o zaplatenie 2 300,00 Eur s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Súd konanie zastavuje.\nII. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2025 domáhali voči žalovanému\nzaplatenia sumy 2 300,00 Eur s prísl., ako aj náhrady trov konania na základe Zmluvy o spolupráci\n– postúpenie povinnosti č. F. zo dňa 18.12.2019 (ďalej aj „Zmluva“), predmetom ktorej bol okrem\niného spoločný záväzok žalobcov poskytnúť žalovanému finančnú zábezpeku vo výške 3 000,00\nEur na zhotovenie diela špecifikovaného v Zmluve a záväzok žalovaného vrátiť po splnení\ndojednaných zmluvných podmienok žalobcom spoločne finančnú zábezpeku. Podmienky vrátenia\nfinančnej zábezpeky žalobcom boli osobitne upravené v Prílohe č. 1 Zmluvy, v zmysle ktorej majú\nžalobcovia nárok na vrátenie zábezpeky vo výške 100 % v prípade, ak si v lehote štyroch mesiacov\nzabezpečia pripojenie do distribučnej siete na rozvod elektrickej energie, majú preukázateľný odber\nelektrickej energie a majú zahájené stavebné konanie na hlavnú stavbu. Žalobcovia si uvedené\npovinnosti podľa Prílohy č. 1 Zmluvy splnili riadne a včas, (k čomu predložili uzatvorenú zmluvu\no pripojení do distribučnej sústavy, vyúčtovaciu faktúru za odber elektrickej energie a vydaného\nstavebného povolenia k hlavnej stavbe), žalovaný si však svoju povinnosť vrátiť zábezpeku okrem časti\nvo výške 700,00 Eur nesplnil ani po úhrade dodatočne poskytnutej lehoty.\n2. Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2025 (č. l. 144) vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť\na žiadali, aby súd konanie zastavil a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. K náhrade\ntrov konania uviedli, že žalobcom je zrejmé, že v konaní je daný dôvod, pre ktorý súd môže priznať\nnáhradu trov konania žalovanému, avšak dôvodne sa domnievajú, že v prejednávanom prípade sú dané\ndôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí priznať náhradu trov konania žalovanému. Majú\nza to, že by nebolo spravodlivé, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko tento si\nnesplnil svoju zmluvnú povinnosť, a preto sa žalobcovia obrátili na súd. Priznanie náhrady trov konania\nby bolo v tomto prípade odmenou pre žalovaného. Z verejne dostupných informácií žalobcovia zistili,\nže proti žalovanému je aktuálne vedených celkovo 10 exekúcií, z toho 6 pribudlo v priebehu roka 2025.\nŽalobcovia majú preto dôvodné obavy, či by vôbec bolo možné od žalovaného vymôcť zaplatenie sumy\n2 300,00 Eur, ak by súd rozhodol v prospech žalobcov. Autoritatívne rozhodnutie súdu by zo strany\nžalovaného nebolo dobrovoľne splnené a museli by sa domáhať judikovaného plnenia prostredníctvom\nsúdneho exekútora. Od podania návrhu uplynul viac ako rok a nepodarilo sa zabezpečiť dobrovoľné\nzaplatenie sumy 2 300,00 Eur. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995\n\nZ. z., v zmysle ktorého pri vykonávaní exekúcií exekútor postupuje v poradí, v akom mu boli doručené\nnávrhy na vykonanie exekúcie. Žalobcovia sa tak obávajú vymoženia exekúcie, ktorá by bola jedenástou\nv poradí. Ďalším problémom je aj dĺžka vedenia exekúcie proti právnickej osobe, keďže je možné ju viesť\nmaximálne 30 mesiacov (§ 61 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z.). Z doterajšieho postoja žalovaného\nje zrejmé, že nemá záujem na tom, aby si splnil svoju zmluvnú povinnosť. Žalobcovia disponujú\ninformáciou o majetku žalovaného a stave jednotlivých exekúcií vedených voči nemu. Sú dôvodné\npochybnosti, či vôbec budú uspokojené všetky doterajšie exekúcie vedené voči žalovanému. Žalovaný\nnespolupracuje, nekomunikuje s exekútorom. Žalobcovia sa domnievajú, že pokiaľ by reálne existoval\nmajetok, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť, príslušný exekútor by tak postupoval. V čase podania\nžaloby nebola situácia žalovaného taká kritická. Žalobcovia zdôrazňujú, že priznanie nároku na náhradu\ntrov konania by bolo nespravodlivé s prihliadnutím na správanie a konanie žalovaného, resp. jeho\nkonateľa. Žalobcovia k návrhu priložili listinné dôkazy: výpis z registra poverení na vykonanie exekúcie\nna č. l. 147, e-mailovú komunikáciu so súdnym exekútorom na č. l. 150.\n3. Súd zaslal späťvzatie žalobcov žalovanému (cestou jeho právneho zástupcu) a umožnil mu, aby sa\ndo 15 dní od jeho doručenia (doručenka na č. l. 165) vyjadril k návrhu žalobcov na rozhodnutie o trovách\nkonania. Žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, tvrdenia žalobcov nijak nespochybnil.\n4. Podľa § 144 C.s.p.: „Žalobca môže vziať žalobu späť.“\n5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p.: „Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.“\n6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p.: „Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych\ndôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu\nžaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.“\n7. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.: „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu\ntrov konania protistrane.“\n8. Podľa § 257 C.s.p.: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.“\n9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p.: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd\nkonanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil neskúmajúc prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím\nžaloby.\n11. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 157/2019 z 20. februára 2020 konštatoval,\nže ustanovenie § 256 ods. 1 CSP modifikuje v otázke náhrady trov konania všeobecnú zásadu úspechu\nvo veci zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Trovy konania je teda\npovinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pojem procesné zavinenie,\npoužitý ustanovením § 256 CSP, sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút\nprocesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za zavinenie\nsú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Štandardným prípadom zastavenia konania je zastavenie\nkonania z dôvodu späťvzatia žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej\naplikáciu dotknutej zásady zodpovednosti za zavinenie, zásadne platí, že pokiaľ navrhovateľ zoberie\nsvoj návrh späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania (napr.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo/12/2008), iba že by bolo preukázané, že späťvzatie\nžaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu\nzachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/4/2010).\n12. Z výslovného znenia § 256 ods. 1 CSP vyplýva, že súd náhradu trov konania prizná tej strane,\nktorá zastavenie konania nezavinila. Uvedená norma ustanovuje jednoznačný príkaz súdu. Súd však\nv prejednávanom spore vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa odklonil od pravidla\nprocesného zavinenia za zastavenie konania normovaného v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p., preto\nv súlade s § 257 C.s.p stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom súčasne\n\ndospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žalobcom. Účelom ustanovenia\n§ 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania\nzavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde\nzákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa uzatvára\nsudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone,\nza splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by\nplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre\nrealizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti\na dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto výnimka je naviazaná na všeobecne vymedzené kritérium\n- dôvody hodné osobitného zreteľa pri súčasnej potrebe skúmať najmä majetkové, sociálne, osobné\na ďalšie pomery strán, ako aj dopad povinnosti nahradiť trovy konania na povinnú stranu). „(…)\nnormu nemožno interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady\nrozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov\npodľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o\nurčitom druhu nárokov.“ [porovnaj ŠTEVČEK, M. FICOVÁ, S. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nBratislava: C.H. Beck, 2016 (ďalej aj „Veľký komentár, s. 941“)].\n13. Dôvody osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto\npodmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú\nvoľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, sp. zn. 3MCdo/46/2012) nemožno § 257 C.s.p. považovať za\nustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,\npodľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné\nosobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne\nprihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania\nalebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom\nprocesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V\ntakomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné,\nmajetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala\npovinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia\ndotknutá.\n14. Z listinných dôkazov predložených žalobcami spolu so späťvzatím žaloby vyplýva, že proti\nžalovanému je aktuálne vedených spolu 10 exekúcií. Poverený súdny exekútor JUDr. Hugo Hýbal sa\nvyjadril (č. l. 150), že povinný nemá žiadny exekuovateľný majetok, na účtoch v bankách má blokácie viac\nako 58 000,00 Eur, dlžníci povinného jeho pohľadávky čo do dôvodu ich existencie popierajú a povinný\n(tu žalovaný) s exekútorom už nekomunikuje. Súdny exekútor predpokladá, že žalovaný (povinný)\n„spoločnosť odpísal“. Z uvedených dôvodov je potrebné sa stotožniť sa so žalobcami, že vymoženie nimi\nuplatnenej pohľadávky je nepravdepodobné. Žalobcovia sa rozhodli nepokračovať v súdnom konaní, čím\nušetria výdavky spojené so sporom (napríklad aj na právne zastupovanie). Súčasne žalobcovia žiadnym\nspôsobom nezavinili nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a nemožno im ju pričítať na ťarchu. V tejto\n(vyššie popísanej) situácii by bolo nehospodárnym, aj keby sa žalobcovia domáhali napríklad nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia. Súd zdôrazňuje, že žalovaný, napriek vytvorenému procesnému priestoru\nskutkové tvrdenia žalobcov o prebiehajúcich exekúciách nespochybnil a nezdôvodnil, prečo je podľa\nneho namieste trvať na aplikácii zásady procesného zavinenia za zastavenie konania. Nepoprel ani\ntvrdenie žalobcov, že v čase podania žaloby ešte nebola finančná situácia žalovaného taká kritická\na ťaživá, akou sa stala po vydaní platobného rozkazu. Nie bez významu je skutočnosť, že procesná\nobrana žalovaného v jeho písomných podaniach sa javila ako účelová s cieľom oddialiť vykonateľnosť\nrozhodnutia (napríklad že žalobca nepreukázal základnú podmienku, podľa ktorej zábezpeka bude\nvrátená účastníkovi do 30 dní od pripojenia posledného účastníka, pričom žalovaný ani len netvrdil, ktorý\nz účastníkov Zmluvy nebol pripojený, neskôr v duplike začal žalovaný tvrdiť, že povinnosť podľa článku\nIV., odsek 1, prvá veta bol povinný vykonať výlučne účastník Zmluvy a nie tretia osoba.) Aj v kontexte\nčiastočného plnenia žalovaného v rámci mimosúdneho rokovania pred podaním žaloby (700,00 Eur\nz pôvodne požadovanej sumy 3 000,00 Eur titulom vrátenia zábezpeky zo Zmluvy) pripadajú súdu\nvyjadrenia žalovaného tendenčne ako dôsledok jeho nepriaznivej finančnej situácie.\n15. Zastavenie konania z dôvodu nespochybnených prebiehajúcich exekučných konaní možno podľa\nnázoru súdu pripodobniť k zastaveniu konania v prípade, že žalovaný – fyzická osoba je počas konania\n\noddlžený (v takom prípade súd zastavuje konanie ex offo v zmysle § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.\nz.) a súdy podľa ustálenej súdnej praxe nepriznávajú nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán,\nnakoľko procesné zavinenie nemožno pričítať nikomu (napríklad uznesenie Mestského súdu Košice\nsp. zn. 65Csp/184/2025, uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. B1-12C/51/2022, sp. zn. 15Csp/13/2023).\nObdobne rozhodujú súdy aj v prípade, že na žalovaného – právnickú osobu – je vyhlásený konkurz\n(napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/69/2025). Podľa názoru súdu prvej\ninštancie nie je dôvod v prejednávanej veci postupovať inak len preto, že žalovaný nie je v zmysle\nzákona č. 7/2005 Z. z. formálne úpadcom, pretože okolnosť, že na jeho majetok sú vedené viaceré\nexekúcie a pohľadávky oprávnených osôb pravdepodobne nebudú uspokojené, nakoľko žalovaný\nnemá exekuovateľný majetok, má pre žalobcov prakticky rovnaké dôsledky. Súd skúmal dopad výroku\no trovách konania u oboch strán sporu a dospel k záveru, že zaviazať žalobcov – dve fyzické osoby na\nnáhradu trov konania voči žalovanému – právnickej osobe, by bolo neprimerané a naopak u žalovaného\njeho už aj tak nepriaznivá finančná situácia významnejším spôsobom neutrpí (aj s ohľadom na výšku\nžalovanej pohľadávky, keď prípadné trovy priznané na vrub žalobcom by boli v nepatrnej výške v pomere\nk celkovej zadlženosti žalovaného, ktorá je podľa verejne dostupných informácii na stránke G. vo výške\n373,25 %).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné\nodvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého\nrozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4002ca62-7019-4a9a-844b-10529781046b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 157/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 157/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "fdb590f2-a2d1-43f9-9458-e162801f9888:1d829fa7-31cb-46ef-93da-133a386f474f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123445409.1", "spisova_znacka": "6Cob/69/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/69/2025 z 24. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123445409.1"}, {"guid": "b72b5efe-d5a7-42fd-9ccd-a5c691447c98:010916f7-1d5b-4f9b-9d28-dd632e42f1bb", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7125212913.1", "spisova_znacka": "65Csp/184/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 65Csp/184/2025 z 29. 7. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-07-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7125212913.1"}], "citovane_v": []}