Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-8C/2/2023 z 10. 4. 2026
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 10. apríla 2026, sp. zn. B2-8C/2/2023, ECLI:SK:MSBA4:2026:1223200026.7
Mestský súd Bratislava IV | B2-8C/2/2023 | ECLI:SK:MSBA4:2026:1223200026.7 | 2026-04-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Dedenie zo závetu
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-137, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-149, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-150.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-194, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-460, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-461.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-469a, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-476.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-476.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-473.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-476, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-480, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-476d.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-477, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-479, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-359, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-358, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-363, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-364, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-365
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b07cec9d-5309-4c1c-94a1-07805b84b88b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1223200026.7

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B2-8C/2/2023
1223200026
10. 04. 2026
Mgr. Zuzana Gašpírová
ECLI:SK:MSBA4:2026:1223200026.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v sporovej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, B., zastúpená Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., IČO:
50 491 300, Pribinova 20, Bratislava, proti žalovanej: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, B., zastúpená
Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., IČO: 50 686 861, Dunajská 6, Bratislava, o určenie
neplatnosti závetu a listiny o vydedení, určení, že dôvody vydedenia sú neplatné a určení, že žalobkyňa
je dedičom po poručiteľke, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 3.1.2023, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej určenia, že:
„-závet a listina o vydedení poručiteľky E. E., F. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, naposledy bytom
E. XXXX/X, B., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, v závete a listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
poručiteľka zanechala napísané formou notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX u notára JUDr. Márie
Cintavou, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 1, pod č. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/
XXXX, G. XXXX/XXXX, sú neplatné.
-dôvody vydedenia uvedené poručiteľkou E. E., F. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, naposledy bytom
E. XXXX/X, B., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, v závete a listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
poručiteľka zanechala napísané formou notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX u notára JUDr. Márie
Cintavou, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 1, pod č. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/
XXXX, G. XXXX/XXXX, nie sú dané a vydedenie žalobcu sú neplatné.
- žalobkyňa, A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX B., je dedičom
po poručiteľke E. E., F. B., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/X, B., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX.“
Zároveň sa domáhala náhrady trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX došlo k úmrtiu p. E. E. ( ďalej len „ poručiteľka“). Poručiteľka
zanechala závet a listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX.X.XXXX, kde ustanovila
za závetného dediča celého majetku žalovanú a vydedila žalobkyňu. Ako dôvod vydedenia poručiteľka
uviedla, že žalobkyňa jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytla potrebnú pomoc v chorobe, starobe
alebo v iných závažných prípadoch, trvalo neprejavovala o poručiteľku opravdivý záujem a viedla
neusporiadaný život.

K údajnému neprejavovaniu opravdivého záujmu zo strany žalobkyne voči poručiteľke, táto zdôraznila,
že takéto správanie môže mať samo o sebe pôvod aj v správaní poručiteľky, v prípade, keď ani ona sama
neprejavuje o príbuzných záujem a nedáva im možnosť tento ani prejaviť. Žalobkyňa poprela, že jej
neposkytovala pomoc a nezaujímala sa o ňu. Naopak, do smrti poručiteľky s ňou mala štandardný vzťah
a normálne spolu komunikovali, pomáhala jej v bežných činnostiach, bola s ňou v mesačnom kontakte,
chodili spolu na výlety. Konflikt medzi žalobkyňou a poručiteľkou nastal v auguste 2021. Dôvodom bolo,
že poručiteľka prisľúbila žalobkyni požičať finančné prostriedky, pričom keď žalobkyňa prišla k nej do
bytu, zatajila sa pred ňou, o čom sa žalobkyňa dozvedela, konfrontovala s tým poručiteľku, ktorá sa
urazila a zabuchla pred ňou dvere. Od vtedy poručiteľka žalobkyňu nekontaktovala. Ešte v decembri
2021 zaslala žalobkyňa poručiteľke správu k meninám a Vianociam.
Žalobkyňa opísala poručiteľku ako osobu konfliktnú, ktorá nemala dobré vzťahy so svojim okolím.
Reagovala impulzívne a nepredvídateľne. Užívala silné antidepresíva a často ich zapíjala alkoholom.
Svoje vydedenie poručiteľkou žalobkyňa považuje zase za jej skratové konanie, ktoré si pod vplyvom
antidepresív nepremyslela. Žalobkyňa ďalej konštatovala, že pokiaľ by ju poručiteľka o pomoc žiadala,
tak by jej ju poskytla. O smrti poručiteľky sa žalobkyňa dozvedela len náhodou. Žalobkyňa poprela, že
by viedla trvalo neusporiadaný život. Je slobodná, bezdetná, nie je závislá na drogách ani alkohole. Je
vyučená zdravotná sestra, nebola nikdy nezamestnaná, okrem pár mesiacov v roku 2021, kedy mala zlé
životné obdobie a zostala bez príjmu kvôli strate práce pre opatrenia spojené s COVID. Práve v tomto
období požadovala od poručiteľky pomoc vo forme finančných prostriedkov, konkrétne 20,-Eur, ktoré jej
poručiteľka nedala a správala sa k nej agresívne. Tvrdenie poručiteľky, že žalobkyňa od nej neustále
požadovala finančné prostriedky a v prípade nevyhovenia jej zasielala výhražné správy, je nepravdivé.
Celkovo žalobkyňa zhrnula, že v podstate posledných niekoľko rokov pred smrťou poručiteľky to bola
ona, ktorá pre ňu bola kontaktnou osobou a až pár mesiacov pred smrťou sa o poručiteľku začala
zaujímať žalovaná.
Žalobkyňa namietala, že v listine o vydedení poručiteľka uviedla len citácie zákona a konkrétne dôvody
vydedenia nepopísala a ani nevyjadrila k nim svoj osobný názor. Na platné vylúčenie potomka z okruhu
dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase
prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. Žalobkyňa nespĺňa podmienky vydedenia v zmysle § 469a ods.
1 OZ bodu a), b), d). Poručiteľka žalobkyňu sama nijako nekontaktovala a žalobkyňa nemala vedomosť
o poručiteľke a jej aktuálnej zdravotnej a sociálnej situácii. Nie je preto možné objektívne konštatovať,
že v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytla pomoc. Žalobkyňa rovnako nikdy nebola odsúdená za
akýkoľvek trestný čin a vedie usporiadaný život.
Žalobu žalobkyňa podáva na základe výzvy súdu. Z opatrnosti navrhuje súdu aj eventuálny petit, že
žalobkyňa je dedičom po poručiteľke. V tomto prípade je žaloba žalobou na určenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu a bola podaná v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, keďže možnosť
podania žaloby vyplýva priamo zo zákona- Občianskeho zákonníka, tak ako to vyplýva aj z formulácie
petitu, pričom na takúto formuláciu bola žalobkyňa vyzvaná súdom. Určenie neplatnosti a možnosť jej
domáhania sa vyplýva tak priamo zo zákona. V zmysle komentáru k Civilnému sporovému poriadku,
súd napriek nesprávnosti formulácii žalobného petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu
žaloby zrejmé, čoho sa týka, a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného návrhu a nie
jeho formuláciou. Je možný taký postup súdu, že na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci. Naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby
žalobkyňa rozhodne má, nakoľko pokiaľ by žaloba nebola podaná, závet a listina o vydedení by boli
považované za platné a žalobkyňa by nebola dedičom po poručiteľke.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.2.2023 žiadala túto zamietnuť v celom rozsahu a priznať
nárok na náhradu trov konania. Nedôvodnosť uplatňovaných nárokov oprela o nasledovné tvrdenia.
Žalobkyňa v prvom rade nepreukázala, že by mala s poručiteľkou štandardný vzťah, že boli v mesačnom
kontakte, komunikovali a stretávali sa, chodili na výlety. Bola to žalovaná, ktorá bola s poručiteľkou
v pravidelnom kontakte a má vedomosť o vzťahu poručiteľky a žalobkyne. V detstve a mladosti mala
žalobkyňa s poručiteľkou štandardný vzťah, avšak ich vzťahy sa zhoršovali práve v dôsledku správania
sa žalobkyne. Prvé problémy medzi nimi žalovaná evidovala v roku 2019, za zlomový moment považuje
pohreb syna poručiteľky ( otca strán sporu) v auguste 2019. Žalobkyňa sa pohrebu zúčastnila, ale karu už
nie, čo poručiteľku zranilo. K výraznému zhoršeniu vzťahov prispelo aj následné správanie sa žalobkyne,
ktorá opakovane kontaktovala poručiteľku takmer výhradne za účelom získania finančných prostriedkov.
Žalobkyňa vytvárala na poručiteľku v tejto súvislosti silný citový nátlak. Bola zároveň k poručiteľke
hrubá a často jej žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov sprevádzal žalobkynin krik pod bytovým
domom, vyhrážky o vlámaní sa do bytu poručiteľky, či o jej okradnutí, čo v poručiteľke vzbudzovalo

obavy. Uvedené vyplynulo s rozhovorov medzi žalovanou a poručiteľkou. Tieto tvrdenia potvrdzuje aj
fakt, že samotná žalobkyňa pripúšťa, že jeden z konfliktov v auguste 2021 vznikol v súvislosti s jej
žiadosťou o poskytnutie financií. Pri tomto incidente žalobkyňa kontaktovala poručiteľku s tým, že si od
nej pýtala peniaze na cigarety, čo mala považovať za predčasný dar k narodeninám. Keď poručiteľka
nereagovala, žalobkyňa ju začala citovo vydierať, na čo jej poručiteľka nechala peniaze pod rohožkou
pri vchode do bytu. Žalobkyni sa suma 17,-Eur zdala nízka a vytvorila z danej situácie konflikt, ktorý
následne udržiavala v zásade len žalobkyňa v rámci sms komunikácie. Obdobné incidenty sa pravidelne
opakovali. Poručiteľka poskytovala peniaze žalobkyni tak, že jej ich odovzdala na verejnosti alebo jej ich
nechávala pod rohožkou. Z tejto formy odovzdávania je zrejmé, že poručiteľka nechcela so žalobkyňou
tráviť čas a považovala jej správanie za ohrozujúce. K vyššie opisovanému správaniu žalobkyne
dochádzalo, podľa tvrdení poručiteľky, v období posledného 2 a pol roka pred jej smrťou. Z obsahu
predloženej sms komunikácie medzi žalobkyňou a poručiteľkou je jednoznačný vzorec správania sa
žalobkyne, kedy poručiteľku kontaktovala vždy len za účelom získania peňazí. Tohto vzorca správania
si bola vedomá aj poručiteľka. Správanie žalobkyne nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi
a už vôbec nie za prejavovanie skutočného záujmu o poručiteľku. Žalovaná rovnako poprela tvrdenie
žalobkyne o pravidelnom stretávaní sa s poručiteľkou a to aj vzhľadom k jej tvrdeniu, že nemala
vedomosť o zdravotnom stave či sociálnej situácii poručiteľky, ako aj tvrdeniu, že o jej smrti sa dozvedela
až po mesiaci, náhodou. Za nepravdivé označila aj tvrdenia žalobkyne o povahe poručiteľky a jej
údajne konfliktnej osobnosti. Poručiteľka nebola vôbec konfliktná, impulzívna, neužívala antidepresíva
a nezapíjala ich alkoholom. Žalovaná poručiteľku navštevovala, pomáhala jej s nákupmi, zabezpečovala
jej, o čo požiadala. Počas tohto intenzívneho kontaktu nemala s poručiteľkou konflikty, neevidovala u nej
nepredvídateľné správanie, poručiteľka neužívala pravidelne alkohol, mala k nemu negatívny vzťah
a v domácnosti ho nedržala. Konflikty nemala ani so susedmi, kde robila dokonca bytovú dôverníčku.
Je pravdou, že poručiteľka počas života nepotrebovala sústavnú starostlivosť a vedela si zabezpečiť
základné životné potreby, čo však neznamená, že nemala záujem o poskytnutie spoločnosti, či fyzickej
pomoci pri nakupovaní či obstaraní domácnosti. Poručiteľka mala zo žalobkyne strach a preto od nej
pomoc, či asistenciu nežiadala. Ako osoba vyššieho veku však vyžadovala pozornosť a pomoc. Čo
sa týka neusporiadaného života žalobkyne, k tomu žalovaná uviedla, že sa jej poručiteľka zverila, že
podľa nej sa žalobkyňa zdržiavala v spoločnosti drogovo závislých ľudí a mala pochybnosti v tomto
smere aj o jej partnerovi. V tomto presvedčení poručiteľku udržiavalo aj nátlakové správanie žalobkyne,
ktorým vylákavala od poručiteľky prostriedky v nízkej hodnote. Poručiteľka sa domnievala, že žalobkyňa
peniaze využíva na pokrytie svojich závislostí alebo závislostí blízkych osôb. Okrem uvedeného sa
žalobkyňa dopúšťala protiprávneho konania, kedy speňažila pracovný tablet. Žalovaná zdôraznila aj
potrebu prihliadnuť na individuálnu autonómiu vôle, ktorou pred smrťou disponovala aj poručiteľka
a v súlade s ktorou sa rozhodla žalobkyňu vydediť z dôvodov majúcich pôvod v správaní žalobkyne. Vo
všeobecnosti možno povedať, že každý poručiteľ vníma prekročenie hraníc dobrých mravov u svojich
dedičov individuálne a subjektívne, preto by aj súd pri svojom rozhodovaní mal prihliadať na vôľu
poručiteľa nakladať so svojím majetkom podľa svojho uváženia. Prísna interpretácia ustanovenia § 469a
Občianskeho zákonníka je v príkrom rozpore s autonómiou vôle poručiteľa.
4. Vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 15.2.2023 ( replika) predložila súdu viaceré tvrdenia, ktorými
reagovala na predchádzajúce vyjadrenie žalovanej. Ako nepravdivé označila tvrdenie žalovanej, že sa
o poručiteľku prioritne starala ona, o čom svedčí skutočnosť, že keď si po smrti poručiteľky odnášala
z jej bytu veci, žalobkyňu kontaktovali susedia, že neznáma osoba odnáša hnuteľné veci. Tvrdila tiež,
že poručiteľka pred smrťou bola v zlom psychickom stave, čo sa prejavilo najmä po smrti otca strán
sporu, poručiteľkinho syna. Poručiteľka uvádzala, že ju syn chodí navštevovať, bála sa v byte sama
a niekoľkokrát prespala v byte so žalobkyňou a jej matkou. Žalobkyňa dlhodobo pomáhala poručiteľke
upratovať vchod v bytovom dome. Ako nepravdivé označila tvrdenie o svojej neúčasti na kare po
otcovej smrti. Naopak, po pohrebe to bola žalobkyňa a jej matka, ktoré zabezpečili prevoz kytíc na
hrob a následne šli do bytu poručiteľky, kde sa o ňu postarali, poručiteľka bola v zlom stave, nevládala
stáť na nohách a priznala sa, že lieky na upokojenie zapila alkoholom. Žalobkyňa poprela, že by bola
k poručiteľke hrubá, poprela vytváranie nátlaku za účelom vylákania peňazí, to že bola v určitom čase
v zlej finančnej situácii a prosila poručiteľku o pomoc, takto kvalifikovať nemožno. Žalobkyňa poprela,
že by sa stretávala s poručiteľkou len na verejnosti, chodila k nej, chodili spolu na hrob, chodili na kávu,
nie je pravda, že by sa jej poručiteľka bála. Poručiteľka viackrát kričala na žalobkyňu, že sa podobá na
otca, že je duch, že ju prenasleduje mŕtvy syn v jej tele. Konflikt medzi žalobkyňou a poručiteľkou vznikol
len v auguste 2021, avšak následne sa žalobkyňa pokúsila obnoviť vzťah s poručiteľkou, čo je zrejmé
zo správ z decembra 2021. Bola to poručiteľka, ktorá sa so žalobkyňou odmietala stretávať, nakoľko

jej pripomínala mŕtveho syna. Žalobkyňa uviedla, že je pravdou, že v minulosti mala partnera drogovo
závislého, ale to bolo pred 10 rokmi a nesúviselo to s týmto konaním. V prítomnosti drogovo závislých
sa žalobkyňa nikdy nezdržiavala.
5. Vo vyjadrení žalovanej ( duplika) zo dňa 3.4.2023 táto rozporovala, že by si po smrti poručiteľky
odnášala z jej bytu hnuteľné veci. Byt bola po smrti poručiteľky upratať a to potom, ako jej boli
vydané kľúče. V tejto súvislosti namietala všeobecnosť tvrdení žalobkyne, ako aj neunesenie dôkazného
bremena. Opätovne zdôraznila, že s poručiteľkou sa stretávali, o poručiteľku sa starala a to nielen
v krátkom období pred smrťou. Žalovanú poznajú viacerí susedia poručiteľky. Poručiteľka bola až do
svojej smrti aktívna žena, ktorá sa zaujímala o chod bytového domu, bola nápomocná pri domovej
správe, udržiavala sociálne kontakty. Nikto nikdy poručiteľku neopisoval ako človeka, ktorý by vnímal
realitu skreslene a videl zosnulých ľudí. Tvrdenia žalobkyne v tejto skutkovej otázke sú nepravdivé
a účelové. Poručiteľka žalovanej nikdy nespomínala, že by po smrti jej syna u nej žalobkyňa a jej matka
prespávali. Kar po smrti otca, ktorý žalovaná opisovala v prechádzajúcom vyjadrení, bol spoločný obed,
ktorý sa konal niekoľko dní po pohrebe. Žalobkyňa má vedomosť, ktorý „kar“ mala žalovaná na mysli,
nakoľko bola naň pozvaná a poručiteľka predmetný obed všetkým komunikovala týmto spôsobom. Na
obede sa zúčastnila len poručiteľka, žalovaná a poručiteľkina pravnučka. V priebehu obeda žalobkyňu
poručiteľka telefonicky kontaktovala a dopytovala sa, kde sa nachádza, pričom ju žalobkyňa utvrdzovala
v tom, že je na ceste. Nakoniec vôbec neprišla, čo poručiteľku veľmi mrzelo. Vo všeobecnosti považovala
žalovaná tvrdenia žalobkyne za značne protichodné, nelogické a vzájomne sa vylučujúce. Tvrdila, že
žalobkyňa doposiaľ hodnoverne nepreukázala ani jedno zo svojich tvrdení.
6. V priebehu súdneho konania zotrvala žalobkyňa na svojej skutkovej i právnej argumentácii.
Na pojednávaní dňa 21.11.2024 právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že jej prislúcha postavenie
dedičky a nesúhlasí s listinou o vydedení. Žalobu podala na základe výzvy súdu, preto v tejto právnej
veci je naliehavý právny záujem. Žalobkyňa mala s poručiteľkou štandardný vzťah, normálne spolu
komunikovali a často sa stretávali. Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením, že v rozpore s dobrými mravmi
neposkytla poručiteľke potrebnú pomoc, bola to poručiteľka, ktorá v poslednej dobe pomoc odmietala.
Žalobkyňa vedie usporiadaný život a skutočnosť, že jej poručiteľka niekoľkokrát požičala zanedbateľnú
sumu peňazí, ktorú žalobkyňa vrátila, ešte nezakladá dôvod na vydedenie. Odmietol tvrdenie o agresii
a vulgarizmoch žalobkyne voči poručiteľke.
V rámci záverečného vyjadrenia zo dňa 20.2.2026 žalobkyňa zdôraznila, že z vykonaného dokazovania
nevyplynuli také skutočnosti, ktoré možno subsumovať pod ktorýkoľvek dôvod vydedenia. V prvom rade
nie je preukázané, že by viedla neusporiadaný život. Vychádzajúc z predloženej SMS komunikácie
nemožno toto vyvodiť. Okrem toho v spisovej dokumentácii sa nachádza niekoľko strán sms komunikácie
medzi žalobkyňou a žalovanou, ktoré obsahujú dopyty o minimálne finančné pôžičky zo strany žalobkyne
ale rovnako i správy bežného typu. Obsahom sms komunikácie nie sú také správy, ktoré by mali
nasvedčovať ktorémukoľvek dôvodu. Obsah tejto komunikácie nemôže zakladať dojem vyhrážok
resp. kontaktovania sa len za účelom peňažných prostriedkov, nemožno hovoriť o hrubom nátlaku
a vulgarizmoch. Aj svedkyňa H. vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľku počula kričať na žalobkyňu
len raz. Dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 OZ nie je daný, lebo v konaní bolo objektívne
preukázané, že poručiteľka nepotrebovala pomoc v chorobe, starobe alebo v iných prípadoch. Pre
naplnenie tohto dôvodu je potrebné, aby poručiteľ nebol schopný si sám zaobstarať základné životné
potreby. Je nutné tiež prihliadať na to, či samotný poručiteľ neodmietol prijať ponúkanú pomoc a teda
je nutné prihliadať na reálnu možnosť potomkov túto potrebnú pomoc poskytnúť. V liste o vydedení
tento dôvod vydedenia nie je špecifikovaný, pričom na platné vydedenie je potrebné vecné, miestne
a časové konkretizovanie a špecifikovanie dôvodu. Dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b)
OZ ( neprejavovanie opravdivého záujmu) rovnako nebol v listine o vydedení špecifikovaný. Okrem
toho v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa o poručiteľku neprejavovala opravdivý záujem.
Naplnenie tohto predpokladu vyžaduje trvalý stav, v ktorom potomok poručiteľa vôbec nenavštevuje,
nekontaktuje sa s ním a nezaujíma sa o neho žiadnym spôsobom. Dôvod podľa § 469a ods. 1
písm. d) OZ bol v listine o vydedení opísaný tak, že žalobkyňa od poručiteľky požaduje poskytnutie
finančných prostriedkov a ak jej nie je vyhovené, posiela výhražné a vydieračské SMS správy, jej
správanie je hrubé a agresívne. Podľa názoru žalobkyne nemožno predložené sms správy považovať
za vydieračské, či výhražné. Požičané menšie finančné obnosy poručiteľka ani nechcela vrátiť. Menšie
finančné čiastky žalobkyňa potrebovala maximálne na cigarety, čo rozhodne nemožno považovať za
vedenie trvalo neusporiadaného života. V priebehu konania nikdy zo strany žalovanej nezazneli tvrdenia,
že by žalobkyňa brala drogy, alkohol, hrala automaty, zarábala z trestnej činnosti. Fajčenie rozhodne

nemôže byť dôvod vydedenia. Pod pojmom trvalé vedenie neusporiadaného života možno rozumieť
rôzne formy závislosti, prostitúciu, dlhodobú nezamestnanosť, zárobky z trestnej činnosti, hazardné
hráčstvo, dlhy a podobne. Žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov, kedy na
ustálenie prítomnosti dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. d) je potrebná značná závažnosť
konania potomka, nepostačuje prítomnosť menej závažných problémov. Z predloženej sms komunikácie
nemožno vyvodiť akékoľvek vyhrážky, absentujú obligatórne znaky predmetného dôvodu vydedenia, a to
neusporiadaný život a trvalosť. Z obsahu sms správ je zrejmé, že tieto predstavovali prosby žalobkyne
o pomoc v zlej životnej situácii. Ich dlhodobé trvanie žalovaná v konaní neosvedčila. Celkovo možno
povedať ( s odkazom na citovanú judikatúru) že vedenie neusporiadaného života je také správanie, ktoré
evidentne vybočuje z rámca všeobecnej predstavy o správaní sa v súlade s dobrými mravmi. O trvalé
vedenie neusporiadaného života potom pôjde v takých prípadoch, kedy správanie vydedeného vykazuje
znaky kontinuálnosti a dlhodobosti, kedy nie je možné očakávať návrat k bežnému spôsobu života.
Žalobkyňa zdôraznila i to, že jej nebolo nikdy príjemné požadovať finančné prostriedky od poručiteľky,
aj preto volila spôsob sms správ. Tieto však neboli násilné ani výhražné, ide o pár správ v rámci jedného
obdobia života žalobkyne, kedy potrebovala finančnú pomoc. Žalobkyňa, opäť s odkazom na judikatúru,
poukázala aj na to, že myšlienkou zavedenia dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. d) OZ bolo
umožniť poručiteľovi odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému potomkovi, u ktorého
je výrazný predpoklad, že si dedičstvo nebude vážiť a ktorý bude chcieť zdedený majetok použiť na
vedenie svojho neusporiadaného života. Žalobkyňa zhrnula, že naplnenie dedičských dôvodov zostalo
len v rovine hypotéz, pretože výpovede svedkov, ako aj žalovanej o tom, že sa poručiteľka bála žalobkyne
sú len tvrdeniami, ktoré môžu ale aj nemusia byť pravdou.
V doplnení záverečnej reči zo dňa 24.2.2026 žalobkyňa pripomenula, že v konaní bol reálne preukázaný
len jeden konflikt medzi žalobkyňou a poručiteľkou. Jednu slovnú hádku nemožno posudzovať ako
dôvod hodný a dostatočný na vydedenie. Žalobkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že poručiteľka bola
hlučná, prchká a používala expresívne vyjadrovanie. Zároveň však bola láskavá a milujúca. Vzťah medzi
žalobkyňou a poručiteľkou bol emotívny a temperamentný, pričom aj napriek prípadným konfliktom
medzi nimi pretrvávala vzájomná náklonnosť a silné citové puto. Navonok predložená sms komunikácia
mohla pôsobiť neprimerane, ale v rámci ich rodinných vzťahov išlo o nie zriedkavý spôsob interakcie.
Žalobkyňa zdôraznila, že svoju starú matku mala rada, vážila si ju a nikdy by ju nevydierala ani na ňu
nevyvíjala nátlak. Po smrti otca bola stará matka vo veľmi zlom psychickom stave, nevedela sa s jeho
úmrtím vyrovnať. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaná spolu so svedkyňou tento jej nepriaznivý
psychický stav zneužili vo svoj prospech. Je presvedčená, že by ju poručiteľka z vlastnej vôle nevydedila,
keďže medzi nimi bol blízky a láskavý vzťah. Záverom žalobkyňa konštatovala, že za výhražné správy
možno považovať len také obsahové prejavy komunikácie, ktoré vyjadrujú vyhrážku smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a sú objektívne spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u adresáta.
7. Aj žalovaná v priebehu konania predkladala súdu tvrdenia a právnu argumentáciu, v rámci ktorých
kontinuálne zotrvala na svojich stanoviskách.
Na pojednávaní dňa 21.11.2023 právny zástupca žalovanej poukázal na to, že žalobkyňa sa v konaní
nezdráhala obviniť poručiteľku z alkoholizmu, z toho, že alkoholom zapíjala antidepresíva. Predložená
SMS komunikácia dokazuje, že jediným cieľom kontaktovania poručiteľky zo strany žalobkyne bolo
požičiavanie si peňazí. Rozhodnutie spísať listinu o vydedení nebolo impulzívnym konaním, poručiteľka
k tomuto dospela po dôkladnej úvahe. Listinu spísala pri plnom vedomí, bez obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony, a pred notárom. Poručiteľka subjektívne a dlhodobo vnímala správanie žalobkyne tak,
že to viedlo k jej vydedeniu a túto jej vôľu je potrebné rešpektovať.
V rámci písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 13.2.2026 táto zdôraznila aj to, že žalobkyňa si počas
konania vo svojich tvrdeniach odporovala a uvádzala nepravdivé skutočnosti. Jej pôvodné tvrdenie
v žalobe, že mala s poručiteľkou štandardný vzťah, sa ukázalo ako nepravdivé v priebehu konania, kedy
vyšlo najavo, že minimálne pol roka pred smrťou sa žalobkyňa s poručiteľkou nevideli, žalobkyňa ju
nekontaktovala, o jej smrti sa dozvedela náhodne. Je teda zrejmé, že ako vnučka o ňu nemala záujem,
pokiaľ z tohto kontaktu nemohla nejako finančne benefitovať. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
v priebehu niekoľkých rokov pred smrťou poručiteľku ju žalobkyňa kontaktovala takmer výhradne za
účelom získania finančných prostriedkov. V tejto súvislosti na ňu vytvárala silný nátlak, jej sms správy
boli často hrubé a vulgárne. Situácia vyvrcholila v auguste 2021, kedy poručiteľka žalobkyňu dôrazne
požiadala, aby odišla s tým, že jej už nebude peniaze poskytovať. Po tomto incidente sa žalobkyňa
poručiteľke nijako neospravedlnila a viac ju nekontaktovala. Podľa názoru žalovanej, skutočnosť, že
finančné prostriedky poručiteľka žalobkyni odovzdávala na verejnosti alebo nechávala pod rohožkou
osvedčuje záver, že považovala správanie žalobkyne za ohrozujúce a nechcela s ňou byť sama. Takéto

správanie žalobkyne nie je v súlade s dobrými mravmi a nemožno ho považovať za prejavovanie
opravdivého záujmu žalobkyne o poručiteľku. Žalovaná zdôraznila, že v priebehu konania opísala
žalobkyňa poručiteľku ako konfliktnú, ktorá nemala dobré vzťahy s okolím. To sa ukázalo ako nepravdivé
( čo potvrdila svedkyňa H. ako aj skutočnosť, že poručiteľka bola dlhodobo bytovou dôverníčkou). Za
konanie v rozpore s dobrými mravmi možno považovať i to, že po smrti poručiteľky ju žalobkyňa obvinila
z užívania antidepresív, ktoré zapíjala alkoholom. V konaní sa toto tvrdenie ukázalo ako nepravdivé
a je zrejmé, že si ho žalobkyňa vymyslela. Žalovanej i svedkyni H. sa poručiteľka zverila, že má
o žalobkyňu obavy, nakoľko sa zdržiavala v spoločnosti drogovo závislých ľudí a mala v tomto smere
pochybnosti aj o jej partnerovi. V tomto presvedčení ju udržiavalo aj nátlakové správanie žalobkyne,
ktorá od nej vylákavala finančné prostriedky. K dôvodom vydedenia žalovaná uviedla, že neprejavenie
opravdivého záujmu sa môže prejaviť aj nevhodnými prejavmi, aktívnym správaním vo vzťahu ku
poručiteľovi, ktorý má trvalý charakter a prekračuje zásady spoločenskej slušnosti. V konaní bolo
preukázané, že žalobkyňa viedla trvalo neusporiadaný život, peňažné prostriedky používala na cigarety,
oklamala poručiteľku v tom, že speňažila pracovný tablet. Z predloženej sms komunikácie možno badať
jednoznačný vzorec správania sa žalobkyne v priebehu niekoľkých rokov pred smrťou poručiteľky, kedy
túto žalobkyňa kontaktovala takmer vždy za účelom získania financií, pričom sa nezdráhala použiť
citový nátlak a vyhrážky. Rozsah a obsah sms komunikácie je vo výraznom rozpore s dobrými mravmi.
Fundamentálnym základom súkromného práva je individuálna autonómia vôle, ktorou disponovala aj
poručiteľka a v súlade s ktorou sa rozhodla žalobkyňu vydediť z dôvodov majúcich pôvod v jej správaní.
Vzhľadom na úkony, ktoré poručiteľka pred smrťou zrealizovala, zjavne považovala konanie žalobkyne
za tak závažné, že v jej ponímaní naplnilo predpoklady stavené zákonom na vydedenie. Samotná listina
o vydedení spĺňa všetky zákonom požadované formálne aj materiálne náležitosti a je platná.
8. Súd sa v priebehu súdneho konania oboznámil s obsahom spisu a listinných dôkazov, pričom vykonal
výsluchy strán sporu a svedkyne I. H.. Súd nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz a to vyžiadaním
výpisov od mobilného operátora žalobkyne za posledné 3 roky pred smrťou poručiteľky zo strany
súdu. Dôvodom bola skutočnosť, že tento návrh na vykonanie dokazovania nebol zo strany žalobkyne
( ako prostriedok procesného útoku) uplatnený včas v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie
konania podľa § 153 Civilného sporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia sú strany povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku včas. Za uplatnené včas nemožno považovať také prostriedky, ktoré
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. V tomto prípade právny zástupca žalobkyne už na pojednávaní ( v rámci prednesu žaloby) dňa
21.11.2024 označil ako dôkaz výpisy telefónneho operátora žalobkyne za posledné tri roky ohľadom
telefonátov a sms správ poručiteľke, pričom uviedol, že tieto do konania doloží žalobkyňa. Tieto
avizované listinné dôkazy však zo strany žalobkyne do spisu doložené neboli. Až na pojednávaní dňa
23.1.2026 právny zástupca žalobkyne požiadal súd, aby tieto výpisy od mobilného operátora vyžiadal,
nakoľko na žiadosť žalobkyne tak vie operátor urobiť, iba 3 mesiace spätne. Súd konštatuje, že v prípade
ak by súd pristúpil k takejto realizácii navrhnutého dôkazu a sám v rámci edičnej povinnosti vyžiadal
od mobilného operátora súčinnosť, bolo by to v rozpore s ustanovením § 153 Civilného sporového
poriadku, kde je vyslovene uvedené, že ak strana nepredloží prostriedok procesného útoku včas, súd
naň prihliadať nemusí, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Žalobkyňa mala v priebehu súdneho konania možnosť riadne a včas tento
dôkaz označiť a taktiež mala dostatok priestoru zistiť nemožnosť jeho vyžiadania ňou samou a potrebu
ingerencie súdu. Nakoľko ho ako dôkaz označila ešte v roku 2024 ( avšak ho do spisu nezaložila) a až
o dva roky neskôr požiadala súd o jeho vyžiadanie, rozhodne nemožno hovoriť o splnení podmienky
rýchlosti a hospodárnosti jej postupu. Bolo jej povinnosťou ešte v rámci písomnej procesnej prípravy
súdneho pojednávania ( kedy strany súdu predkladali vyjadrenia, repliku a dupliku ) riadne označiť
dôkazy a navrhnúť aj spôsob ich vykonania. Ak k tomuto nepristúpila, súd pri označenom dôkazevýpisy od operátora- konštatuje neuplatnenie si tohto prostriedku procesného útoku riadne a najmä včas.
Z uvedeného dôvodu súd na takto navrhnutý dôkaz nemôže prihliadnuť.
9. Do spisu bola založená notárska zápisnica G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX, spísaná notárkou JUDr. Máriou Cintavou. V zmysle zápisnice sa k tomuto dňu dostavila na
notársky úrad p. E. E., nar. XX.X.XXXX. V rámci notárskej zápisnice bol spísaný závet, kde poručiteľka
vyhlásila, že sa rozhodla slobodne a dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku a po zrelom uvážení, pre
prípad jej smrti zriadiť závet, podľa ktorého všetok jej hnuteľný, nehnuteľný majetok, známy či neznámy,
ako aj všetky majetkové práva, teda všetok majetok, ktorý bude ku dňu smrti vlastniť, nadobudla vnučka
B. B., nar. XX.X.XXXX. Ako náhradných dedičov určila potomkov B. B.. V rámci zápisnice poručiteľka

vyhlásila, že sa rozhodla vydediť v zmysle Občianskeho zákonníka § 469a ods. 1 písm. a) b) vnučku A.
B., nar. XX.X.XXXX, z dôvodu že jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytla potrebnú pomoc v chorobe,
starobe alebo iných závažných prípadoch, trvalo neprejavuje o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mala prejavovať a trvalo vedie neusporiadaný život. Menovaná vnučka neustále od poručiteľky
požaduje poskytnutie finančných prostriedkov, a ak jej nevyhovie, posiela jej výhražné a vydieračské
SMS správy, jej správanie je voči poručiteľke hrubé a agresívne. V rámci zápisnice poručiteľka vyhlásila,
že tento úkon sa rozhodla urobiť po zrelom uvážení, nakoľko správanie jej vnučky A. B. je v rozpore
s dobrými mravmi.
10. Uznesením sp. zn. 38D/134/2022, dnot 1/2022 zo dňa 25.11.2022 prerušil súd ( konajúci
prostredníctvom súdneho komisára JUDr. Ivony Kohútovej) konanie o dedičstve po poručiteľke E. E., F.
B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. X, B., zomr. XX.X.XXXX. Zároveň uložil A. B. ( žalobkyni ), aby
ako žalobkyňa v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podala žalobu na súd, že namieta
relatívnu a absolútnu neplatnosť závetu, popiera dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení, ich
existenciu v čase spísania listiny o vydedení a že je dedičom zo zákona v I. dedičskej skupine. Uznesenie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 5.12.2022.
11. Žalobkyňa do spisu založila fotografie s poručiteľkou bez datovania a bez bližšej špecifikácie, kedy
tieto vznikli, za akých okolností a aký konkrétny moment tieto zobrazovali. Tiež založila do spisu sms
správy s poručiteľkou ( č.l. 18-27). V decembri 2020 žalobkyňa poručiteľke želala krásne sviatky ako aj
priala k meninám. V januári 2021 sa na žalobkyňu poručiteľka obrátila s prosbou o pomoc pri narábaní
s iqos, na čo jej žalobkyňa odpísala, že ak jej otvorí, príde. Vo februári 2021 poručiteľka priala žalobkyni
k meninám. Následná predložená komunikácia bola útržkovitá a v niektorých častiach bez časových
a skutkových súvislostí ( 28.2.2021 žalobkyňa: ahoj babinka akurát idem z Avionu a pôjdem za chvílu
okolo teba môžem sa nachvilu zastaviť na kávu? Poručiteľka: čo potrebuješ, žalobkyňa: nič len tak ta
ísť pozrieť prečo by som mala niečo potrebovať, poručiteľka: vždy je to tak, prídi moc to nie je dobré
sused je pozitívny, žalobkyňa: ale ja som už u teba akurát pod balkónom idem zvoniť k zvončeku,
29.4.2021 poručiteľka: prídi k pošte, žalobkyňa: som tu vonku, 20.6.2021 poručiteľka: nie som doma
som v čakanoch, žalobkyňa: tak užívaj dovolenku, pekný deň, 22.7.2021 poručiteľka: bolo tam 20 eur ja
som u E., žalobkyňa: babi som u teba a nič tu nie je, pod rohožkou ani pod papučami nie je nič babina,
8.8.2021 žalobkyňa: hanbi sa takto sa babka k vnučke nespráva za 12,82 spraviť cirkus na celý barák
a ešte sa vyhrážať políciou hanba buď šťastná so svojou B. máš čo si chcela toto si prehnala, o to ti išlo
nikdy si ma rada nemala nikdy tak máš čo si chcela teš sa ahoj). V decembri 2021 žalobkyňa zapriala
poručiteľke k meninám, na čo poručiteľka odpísala, že je fakt, že nikdy nezabudla na jej sviatky a B. jej
nepošle ani sms. Bez kontextu, časového určenia a bez možnosti zistenia, kto bol autorom tejto sms
a kto adresátom, bola doložená aj sms správa ( č.l. 27)- „ aj tak sami nikdy B. neozvala len keď niečo
potrebovala.“
12. Žalobkyňa ďalej do spisu doložila aj prepis komunikácie medzi ňou a žalovanou. Z jej obsahu je
zrejmé, že žalobkyňa vyčítala žalovanej, že jej nedala vedieť o smrti poručiteľky, že sa to dozvedela po
mesiaci od cudzej osoby, že by jej určite pomohla s vybavovaním pohrebu. Žalovaná sa obhajovala tým,
že o smrti poručiteľky sa dozvedela od polície a nebolo potrebné, aby vybavovali pohreb spolu, tvrdila,
že o pohrebe by žalobkyňu určite informovala.
13. Žalovaná do spisu založila komunikáciu medzi žalobkyňou a poručiteľkou č.l. ( 58-63). Po obsahovej
stránke to boli vybrané správy žalobkyne zasielané poručiteľke, z ktorých súd nevedel definovať časové
obdobie, počas ktorého boli zasielané. Predstavovali opakujúce sa žiadosti žalobkyne o poskytnutie
finančných prostriedkov, zasielané poručiteľke. Súd v rámci odôvodnenia niektoré cituje:
„ Babinka prosím ťa, zachráň ma, spravila som tú najhoršiu vec na svete, z roboty mi dali služobný tablet
a ja piča prijebaná som ho založila do záložne s tým, že mi mala prísť výplata 10. ale neprišla, dnes
je posledný deň výberu a zajtra ten tablet musím priniesť do práce a keď ho neprinesiem budem mať
obrovské problémy, potrebujem doplatiť 35,-eur čo od teba potrebujem, alebo aspoň 30,-eur prosím ta,
nechcem to zadarmo, prisahám ti že vo štvrtok alebo piatok hneď ako mi príde výplata ti to prinesiem
po práci späť. Stačí, keď mi to dáš prosím pod rohožku, v živote by som ťa už o nič neprosila, ako som
ti to sľúbila, ale toto je veľmi vážne, môžem skončiť vo väzení za krádež služobnej veci.“
„Alebo aspoň 20,-eur nejak to zlepím, niečo mám“
„ Babinka môžem sa zastaviť, dám do toho všetko čo mám, potrebujem len ešte 30,85 eur, prisahám,
že je to posledná zlá vec, ktorú som v živote spravila, prosím zľutuj sa a požičaj mi do piatku, záložňa je

dnes len do 18.00, keď chceš môžeš ísť tam so mnou, naozaj je to veľmi vážne, keď ma nechceš vidieť
aspoň pod rohožku mi to požičaj prosím ťa.“
„ ďakujem babi, aspoň viem, ako ti na mne záleží, vždy si mala B. radšej ako mňa. Teraz aspoň viem,
že ma naozaj nenávidíš a je ti jedno ako dopadnem. Tak ti prajem ešte pekný deň a prepáč za všetko
babička.“
„Ako si sa rozhodla, pomôžeš mi do piatku, môžem sa zastaviť, dáš mi to pod rohožku tých 38,-eur,
prepáč, že som sa zase takto ozvala ale som zúfalá, prepáč za všetko, ako som sa správala, ale som
na nervy už zo všetkého.“ Správa poručiteľky: „ Najprv to bolo 21 a potom 38, čudné“
„ Prvý krát som ti písala, že 35 Eur lebo mi zajtra končí električenka a musím si kúpiť a vo štvrtok ti to
donesiem naspäť len požičať si chcem.....Ďakujem vo štvrtok alebo v piatok ti to donesiem naspäť, ber
to ako pôžičku, nechcem to zadarmo...ďakujem zachránila si ma viac už žiadnu blbosť nespravím.“
„Ahoj babi, viem že si mi napísala, že mám na teba už zabudnúť, že neexistuješ, ale ešte stále mi neprišla
výplata, prosím ťa mohla by si mi ešte požičať iba 10,-eur a dám ti ich, ako sme sa dohodli, keď príde
výplata, snáď už do utorka mi prídu peniaze a hneď ti ich prinesiem naspäť...iba na cigy a jedlo, lebo
mama je zase preč, nič viac nechcem.“
„ Babinka prosím ťa naozaj potrebujem požičať 25,-Eur na električenku, zajtra mám ísť na brigádu a už
ma minulý týždeň chytil revízor, nemôžem dostať ďalšiu pokutu, prosím si jediná, ktorá mi môže pomôcť,
počula si moju mamu, ona mi nedá. Prosím ťa neboj, nepôjdem ani k tebe, stačí ak mi to dáš len na
kľučku a pôjdem preč, ja prisahám naposledy, čo od teba niečo chcem, viac ti dám pokoj, prosím ťa babi
zľutuj sa nado mnou naposledy, prisahám ti, ešte mi neprišla pn ako mám chodiť do práce, PROSIM“
„ Ahoj babi, prosím ťa, dostala som sa do veľkých problémov, si jediný človek, ktorý mi môže pomôcť,
nevolaj hlavne mame a ak nie pochopím to, keď mi nepomôžeš, len dnes do 20.00, keď tieto problémy
nevyriešim, skončím vo väzení a ja nechcem ísť do basy na 2 roky, súrne potrebujem 150,-Eur prosím
ťa, prisahám že 15.5 ich máš naspäť, prosím ťa už nikdy nebudem o nič prosiť, ide mi život prosím ťa.
„ Keby to nebolo také vážne, neprosím ťa o pomoc“
„ A hlavne nevolaj mame, nechcem mať od nej zase peklo, neboj viac už nebudeš o mne ani počuť,
prosím ťa.“
„ Prosím ťa babinka nechcem si zničiť celý život, potrebujem len požičať 85,-Eur, niečo som už zohnala,
akurát som u tatina na hrobe, prosím o 2 týždne ti ich prinesiem, prosím nechcem od teba zadarmo,
ale požičať si, keď ma nechceš vidieť, stačí pod rohožku, neboj viac ťa už nebudem kontaktovať a dám
ti už pokoj“
„ Babinka môžeš mi prosím ťa len do zajtra alebo do večera požičať 20,-eur na čistiace do ambulancie,
lebo tam nemám už ani sáčky do košov ani na zem vôňu, vôbec nič, prosím ťa môžeš mi ich dať pod
rohožku?“
„Akurát som u ocina na hrobe, poď aspoň dole na lavička, chcem ťa aspoň na chvíľu vidieť, môžeš mi
prosím spraviť 1 rohlík alebo chleba s maslom, som veľmi hladná, prosím babi aspoň na chvíľu poď
na lavičku“
„ Alebo stačí iba 10,-eur, neboj sa toto je posledná prosba, viac o mne už nebudeš počuť, splním ti tvoje
narodeninové želanie, už sa ti viac neozvem a nebudem ťa viac kontaktovať, máš moje slovo“
„ do hodiny sa zastavím, neboj, nebudem ti zvoniť, volať ani písať a ani ma neuvidíš, zoberiem si to spod
rohožky a navždy odídem z tvojho života. Neboj toto je moja poslaná správa, ďakujem ti babi za všetko.
Más pravdu, musím sa zmeniť, takto žiť nemôžem.!“
„ babi môžeš mi prosím ťa dať len tých 15,-eur naposledy prosím pod rohožkou nič nebolo, viac o mne
počuť naozaj nebudeš, dnes je to naposledy......babi som u teba a nič tu nie je....pod rohožkou ani pod
papučami nie je nič babina, nie je tu naozaj nič, veď nič som si nebrala.......prosím ťa len 15,-Eur nič
viac nechcem babinka a máš odo mňa pokoj....prosím ťa, mama išla preč prosím.....babi veď počujem,
že si doma a prosím ťa naozaj ťa prosím na kolenách a idem preč v živote ma už neuvidíš.....prisahám
ti, že je to naposledy, nič tu nie je, nič som si nebrala...babi prosíííííím sľubujem, že odídem preč, len
mi prosím daj iba 15,-eur, prosím ťa nič viac nechcem a dám ti pokoj, nikdy v živote ma už neuvidíš,
nikdy....pochopila som to, idem preč, a viac sa ti neozvem neboj sa.“
„ Počuj viem, že ma nenávidíš, ale mohla by si mi aspoň k narodeninám dať 20,-eur alebo iba 10,-eur
pod rohožku? Viac nič od teba nechcem a už viac ťa otravovať nebudem, mama je stále preč, aspoň na
cigarety prosím ťa k narodeninám predčasne a nebudeš o mne už počuť.“
„ keby to chcela B.. Tej dáš aj 100,-Eur, ja chcem len 10 Eur, 20,-eur a je to pre teba problém, nerozumiem,
prečo ma tak strašne nenávidíš, že mi nechceš pomôcť....vždy si uprednostňovala B. predo mnou, vždy
bola lepšia...prosím ťa, môžem si prísť po to, dáš mi to pod rohožku prosím ťa?...už som pochopila,
neboj sa viac sa ti nebudem doprosovať, toto je posledná vec o ktorú ťa prosím a ďalej nemáš vnučku!“

„ to vážne? Len 10,-Eur k narodeninám? Prosím ťa, môžeš mi dať ešte 10,-eur a máš pokoj odo mňa,
som dole v bráne pri schránkach, neuvidíš ma, výplatu mám až o 5 dní a pôjdem preč, prosila som ťa
o 20,-eur, prosím dolož mi to pod rohožku, nech môžem ísť preč.....ak tu zavrem bránu, už viac o mne
nebudeš počuť....stojím tu v bráne ako pako, prosím ťa, nech môžem odísť, daj mi prosím ešte 10,Eur, ďakujem, napíš, nech tu nebehám po dome.........hanbi sa takto sa babka k vnučke nespráva za
12,82 Eur spraviť cirkus na celý barák a ešte sa vyhrážať políciou, hanba, buď šťastná so svojou B.,
máš čo si chcela, toto si prehnala!!.....nie nebolo tam 17,-eur a mám presne 12,82, môžem ti to odfotiť
a ja ťa nevydieram...ďakujem ako si sa zachovala a že ti nestojím ani za 20,-eur a hodíš mi ako psovi
medenáky a ešte po mne naziapeš, v poriadku máš čo si chcela, ja ťa nevydieram....a aspoň neklam
lebo tam bola 2 dvojka a same medenáky, žiadnych 7 Eur tam nebolo ale fajn stalo ti to zato za 12,82 ma
dourážať...buď šťastná....o to ti išlo, nikdy si ma rada nemala, nikdy, tak máš čo si chcela, teš sa, ahoj!“
14. Z obsahu čestného vyhlásenia p. I. H. zo dňa 22.2.2023 súd zistil, že poručiteľka bola jej suseda
a vzťah medzi nimi bol na úrovni rodiny. Každodenne sa stretávali, radili sa, chodili na prechádzky, občas
do kaviarní. Nikdy nepili alkohol, obe k nemu mali negatívny vzťah. Poručiteľku opísala ako mimoriadne
zručnú, trpezlivú, občas tvrdohlavú, vedela si však priznať chybu. Poskytovala p. H. emocionálnu
podporu v ťažkých chvíľach. Poručiteľka sa vždy tešila na príchod žalovanej a pravnučky, ich pravidelné
návštevy si veľmi vážila, žalovaná jej robila nákupy a upratala byt, najmä pred sviatkami. Poručiteľka bola
veľmi pracovitá, podporovala žalobkyňu v jej detskom a dospievajúcom veku, brávala ju na dovolenky
a výlety, podporovala ju finančne. O to viac ju mrzelo, že odozva zo strany žalobkyne začala byť zhruba
10 rokov spätne len vydieračská, so stálymi finančnými požiadavkami. Poručiteľka zistila, že žalobkyňa
sa dostala do zlej partie, ktorá ju naučila drogovať, žalobkyňa začala poručiteľku vydierať, chodila za ňou
len s vidinou peňazí. Poručiteľke zlyhali nervy z jej častých požiadaviek a vyhodila ju z bytu. Žalobkyňa
ju tak rozčúlila, že kričala na celú bytovku a zakázala jej návštevy. Aj tak jej pod vplyvom výhražných
SMS správ dávala peniaze pod rohožku. Poručiteľka bola zo správania žalobkyne nešťastná, deptali
ju jej časté finančné požiadavky, p. H. uviedla, že poručiteľke vytýkala častú finančnú pomoc vnučke.
Vyhľadala pre poručiteľku notárku a poradila jej vnučku vydediť.
15. Čestné vyhlásenie p. J. K. zo dňa 26.4.2023 vo svojom obsahu uvádzalo nasledovné. L. K. v ňom
potvrdila, že bola dlhoročnou susedou poručiteľky, s ktorou mala priateľský vzťah. Pri návštevách sa
u nej stretávala aj s jej vnučkou B. B.. Opísala poručiteľku ako pracovitú, zodpovednú a nápomocnú
voči každému, na základe týchto vlastnostní bola zvolená za bytovú dôverníčku. Osobne jej dôverovala
natoľko, že jej zverila starostlivosť o byt v čase jej neprítomnosti. L. K. uviedla, že poručiteľku nikdy
nevidela pod vplyvom alkoholu, alkohol jej nikdy neponúkala, ani ju nevidela užívať lieky.
16. Súd pristúpil k výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 21.11.2024. Táto potvrdila, že si od
poručiteľky párkrát požičala peniaze, vždy jej však peniaze vrátila. S poručiteľkou si volávali, stretávali
sa, pomáhala jej s aplikáciou whatsapp na mobile, pomáhala jej napríklad s nákupmi, chodievala s ňou
za rodinou na Moravu, takmer každé tri mesiace. Keď sa poručiteľka rozviedla s manželom, bývala u
žalobkyne z dôvodu obáv, rovnako aj vtedy, keď sa jej syn vrátil z väzenia, nakoľko mali spory. Ťažko
znášala jeho smrť, vtedy jej boli žalobkyňa a jej matka oporou. Žalobkyňa uviedla, že vedie riadny život,
vždy mala tri-štyri práce a to od svojich 15 rokov, rok pred jej smrťou, v čase Covidu, jej zamestnávateľ
hromadne prepúšťal, tak bola nezamestnaná a mala iba brigády. Žalobkyňa uviedla, že raz potrebovala
od poručiteľky väčší obnos peňazí 150-200,-Eur za účelom úhrady nájomného. Nikdy viac nepýtala, vždy
to bolo 5, 10,20 Eur. Ešte v čase Covid to bola ona, komu poručiteľka volala a ona s ňou šla na vyšetrenie.
Keď mala poručiteľka problém so srdcom, tak volala matke žalobkyne. O iných chorobách žalobkyňa
vedomosť nemala, uviedla, že poručiteľka bola zdravá. Pomoc poručiteľka nepotrebovala, pár krát jej
žalobkyňa pomohla s upratovaním spoločných priestorov v dome. Nikdy nebola k poručiteľke agresívna,
nezvýšila na ňu hlas. Žalobkyňa uviedla, že poručiteľka jej nikdy priamo nevynadala, len ju varovala, keď
mala predchádzajúceho priateľa. Rapídne sa zmenilo jej správania k žalobkyni v auguste, kedy si od nej
chcela požičať 5 alebo 10,-eur na cigarety, keďže jej meškala výplata. Z toho vznikla hádka a následne už
spolu nevolali. Žalobkyňa tvrdila, že poručiteľka dávala žalovanej väčšie obnosy peňazí, kúpila oblečenie
dcére žalovanej, nové motorové vozidlo i pneumatiky. Poručiteľka jej nikdy nepovedala, že ju vydedí,
vždy hovorila, že sa majú so žalovanou rozdeliť. Žalobkyňa uviedla, že poručiteľke poskytla pomoc, ak
ju o ňu požiadala- s nákupmi, alebo po smrti otca, keď potrebovala niekoho pri sebe, nikdy sa nestalo,
že by jej pomoc neposkytla. Približne pol roka pred smrťou sa poručiteľka odmlčala, nekomunikovala,
pomoc odmietala. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v jej prítomnosti poručiteľka alkohol neužívala. Naposledy
ju videla v auguste 2021. Posledné stretnutie s poručiteľkou opísala tak, že jej volala a napísala, či by jej

nevedela požičať 5 alebo 10,-eur. Poručiteľka jej povedala, že sa ponáhľa, tak jej žalobkyňa navrhla, aby
jej nechala peniaze pod rohožkou, s tým poručiteľka súhlasila. Žalobkyňa tam však následne peniaze
nenašla, nahnevala sa, že ju poručiteľka oklamala. Následne poručiteľke pripomenula, že sa dozvedela
o finančných prostriedkoch poskytnutých žalovanej. Napísala jej, že sa môže hanbiť, že sa ako babka
takto správa k vnučke. Žalobkyňa nevedela o tom, že by jej poručiteľka nechávala peniaze pod rohožkou
aj vtedy, keď bola doma. Žalobkyňa uviedla, že o smrti poručiteľky sa dozvedela od p. M., ktorú stretla
na cintoríne. Jej sestra jej úmrtie neoznámila.
Súd pristúpil k doplneniu výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 23.1.2026. V rámci neho opísala
žalobkyňa konflikt medzi ňou a poručiteľkou v auguste 2021 tak, že v podstate k žiadnemu konkrétnemu
konfliktu nedošlo. Chcela si od babky požičať 15,-eur s tým, že jej volala, či môže prísť, ona povedala,
že jej nechá peniaze pod rohožkou. Keď prišla k babke a zazvonila, ona otvorila z čoho bola žalobkyňa
prekvapená, že je doma. Cítila sa dotknutá, že jej zaklamala. Zobrala si peniaze a odišla, následne
jej napísala SMS v zmysle, že sa môže hanbiť, že jej klamala a môže dať všetko B.. Doplnila, že
pod rohožkou našla 10,-Eur, preto zazvonila a keď otvorila, poprosila ju, či by jej nedala ešte 10,-eur
k narodeninám, načo ona jej hodila nejaké drobné. Vtedy jej povedala, že sa môže hanbiť, išla k výťahu,
babka začala kričať. Potom jej napísala vyššie spomenutú sms. Po tomto incidente sa s poručiteľkou
už nevidela, len jej volala, keď mala meniny. Pred týmto incidentom sa s poručiteľkou stretávala, keď
potrebovala pomoc. Žalobkyňa aj s mamou chodili s poručiteľkou na väčšie nákupy. Potvrdila, že pár
krát žiadala poručiteľku o peniaze a to formou SMS, bolo to tak 4-5 krát. Žiadala ju o nižšie sumy
10-15 Eur. Jediný krát ju žiadala o 150,-Eur, čo jej odmietla dať, ale potom jej sama zavolala a v rámci
návštevy jej poskytla 50,-Eur. Žalobkyňa potvrdila, že po auguste 2021 sa už s poručiteľkou nestretávali,
v podstate sa sama hanbila, že to prehnala so svojou reakciou. Pokúšala sa s babkou kontaktovať cez
mamu ale nechcela s ňou hovoriť. Požičané peniaze sa po nejakom čase vždy snažila babke vrátiť,
ale babka vždy povedala, že si ich môže nechať. Peniaze jej odovzdávala, keď bola u nej na návšteve
a tiež ich nechávala pod rohožkou, vždy, keď nebola doma. Celkovo si peniaze požičala asi 4-5 krát,
nie je pravda, že by za poručiteľkou chodila stále. Peniaze potrebovala na cigarety, žiadala ich, keď
mala pár dní do výplaty. Poručiteľka jej vyčítala, keď ju počas Covid obdobia prepustili z práce, že si
hneď nehľadala normálnu prácu. Vtedy mala viacero brigád. Vtedy jej poručiteľka vyčítala, že keby si
nájde stále zamestnanie, nemusí k nej tak často chodiť si požičiavať. Žalobkyňa sa v rámci výsluchu
priznala, že poručiteľku oklamala, keď jej uviedla, že založila služobný tablet do záložne. Bála sa vtedy
poručiteľke povedať, že nemá peniaze a že do výplaty potrebuje vyšší obnos.
17. Žalovaná v rámci svojho výsluchu potvrdila, že so žalobkyňou sú nevlastné sestry, naposledy sa
ale videli v roku 2019 na pohrebe ich otca, ani pred tým sa však intenzívne nestýkali. Svoj vzťah
k poručiteľke opísala ako štandardný, korektný, pomáhali si, navštevovala ju aj s dcérou. Poručiteľka
často cestovala aj za svojim bratrancom. Poručiteľku opísala ako svedomitú, spoľahlivú, potvrdila, že
vykonávala aj funkciu bytovej dôverníčky. Poprela, že by poručiteľka zapíjala lieky alkoholom. Od nej
vedela, že sa žalobkyne bojí, že sa jej žalobkyňa vyhráža, pýta si od nej peniaze a poručiteľka jej ich
nechávala pod rohožkou pred bytom. S poručiteľkou sa žalovaná stretávala asi 2x do mesiaca, boli
to bežné návštevy aj s dcérou, absolvovali spolu aj väčšie nákupy. Poručiteľka bola do konca života
schopná zdravá žena a vedela sa o seba postarať. Pravidelne sa stretávala s pani H., ktorá bývala
oproti. Trávili spolu aj sviatky, ich vzťah bol na každodennej báze. Poručiteľka sa tiež stretávala s p. K.,
so svojim bratrancom a ako bytová dôverníčka sa zaujímala o veci okolo toho. Zdravotné problémy mala
poručiteľka len bežné, primerané k veku. O úmysle prenechať majetok výlučne žalovanej jej poručiteľka
povedala niekedy v roku 2021, že zanecháva byt žalovanej a jej dcére, že sa tak rozhodla. Poručiteľka
uviedla, že sa žalobkyne bojí, lebo ju vydierala a žiadala o peniaze. Žalovaná uviedla, že nikdy osobne
nebola svedkom žiadneho incidentu medzi babkou a žalobkyňou, o týchto vedela len od babky. Potvrdila,
že žalobkyňu neinformovala o smrti babky, mala toho vtedy veľa, sama vybavovala pohreb, do toho
mala prácu, starostlivosť o dcéru, nemala čas. Uviedla, že o pohrebe by však žalobkyňu informovala. Na
viacerých stretnutiach poručiteľka uvádzala, že jej písala žalobkyňa, že zase chce peniaze a že sa jej
bojí. Žalovaná poprela, že by jej poručiteľka dala pred smrťou väčší obnos peňazí. O žalobkyni sa ona
pred poručiteľkou nijako nevyjadrovala, vždy si babku len vypočula. Poručiteľke sa snažila vyhovoriť jej
úmysel nechať jej byt, nakoľko tušila, že z toho budú problémy. Poručiteľka jej uvádzala, že sa žalobkyňa
stretávala s pochybnými ľuďmi, ktorí brali drogy a bála sa toho, že si ju niekde počká. Len okrajovo jej
poručiteľka spomínala, na aký účel dávala žalobkyni peniaze- na električenku, na zaplatenie pokuty, boli
tam dané nejaké veci do záložne. Mala vedomosť o tom, že poručiteľka nepúšťala žalobkyňu do bytu
ani do vchodu, inak nevedela súdu uviesť, či sa poručiteľka so žalobkyňou stretávali aj za iným účelom
ako poskytovanie peňazí.

18. Súd vykonal výsluch svedkyne I. H., susedy a priateľky poručiteľky asi po dobu 20 rokov. Svedkyňa
uviedla, že žalobkyňu videla naposledy asi 15 rokov dozadu, žalovanú vídavala u poručiteľky pravidelne.
Opísala, že s poručiteľkou boli v temer dennom styku, bola jej oporou, keď jej zomrel manžel. Poručiteľku
opísala ako dobrosrdečného človeka, bola aj veľmi hlučná a niekedy ju svedkyňa počula kričať na
žalobkyňu, ktorú mala veľmi rada a ako dieťaťu sa jej veľmi venovala. Poručiteľka svedkyni uviedla, že
žalobkyňa chodí za ňou pýtať peniaze. Toto aj svedkyňa hodnotila negatívne a nabádala poručiteľku,
aby to nerobila, že žalobkyňa je mladá žena a je neprimerané, aby si pýtala peniaze od dôchodkyne.
Raz počula ako poručiteľka na chodbe vyslovene vrieska na žalobkyňu, čo sa už aj zľakla, ale nechcela
do toho zasahovať. Počula, ako kričí na žalobkyňu v tom zmysle, že ju do bytu nepustí a nech si nepýta
od nej peniaze. S poručiteľkou bola v kontakte najmä roky 2021 a 2022, kedy už bola na žalobkyňu
veľmi nahnevaná, konkrétne sa poručiteľka sťažovala, že ju žalobkyňa vydierala pre peniaze, že jej
píše nevhodné výhražné SMS aj v tom zmysle, že ak jej nepomôže, tak si siahne na život. Poručiteľka
mala obavu, že žalobkyňa fetuje a pije. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k otázke, či mala poručiteľka
zo žalobkyne alebo jej priateľov strach. .Nakoniec sa svedkyni zverila, že pre toto správanie žalobkyňu
vydedí. Svedkyňa potvrdila, že po určitom čase poručiteľka už nevpúšťala žalobkyňu ani do bytu a dávala
jej peniaze pod rohožku pred byt. Tiež uviedla, že poručiteľka sa sťažovala, že žalobkyňa jej nepríde
pomôcť, nenavštívi ju, len vtedy, keď potrebuje peniaze. Celkovo svedkyňa opísala poručiteľku ako
mimoriadne slušného, ľudského a obetavého človeka. Rada pomáhala, najmä starým ľudom vo vchode,
o ktorých sa dokonca fyzicky starala, ak to bolo potrebné. Jednému z nich zariadila aj umiestnenie
v domove dôchodcov. Konfliktná nebola, inak by nemohla robiť bytovú dôverníčku. Svedkyňa tvrdila,
že poručiteľka nemala žiadny vzťah k alkoholu, pre ilustráciu uviedla, že na posledného Silvestra, ktorý
spolu strávili, boli obe schopné vypiť ledva fľašu šampanského.
19. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 194 Civilného mimosporového poriadku ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia
sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého
dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou.
Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Súd pokračuje v konaní s
účastníkmi podľa výsledku sporu. Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené
alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 469a Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia
§ 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete
musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej
zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo
veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že
podiely sú rovnaké.
Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.
20.Súd vychádzajúc z petitu žaloby, s prihliadnutím na skutkové tvrdenia strán sporu a po dôkladnej
analýze dôkazov, čo do obsahu, charakteru i formy, žalobu v celom rozsahu zamietol a to z viacerých
dôvodov.
21. V prvom rade súd vychádzal z charakteru žaloby, kedy sa žalobkyňa obrátila na súd z dôvodu,
že v prebiehajúcom dedičskom konaní po zosnulej poručiteľke E. E. došlo medzi dedičmi k spornému
momentu ohľadne podstatnej skutkovej okolnosti. Týmto sporným skutkovým momentom bolo opozitné
tvrdenie žalobkyne o danosti dôvodov svojho vydedenia zo strany poručiteľky, kedy zjavne namietala
zákonnosť a samotnú platnosť svojho vydedenia poručiteľkou. Vo všeobecnosti ( s odkazom na
citované ustanovenie § 194 Civilného mimosporového poriadku) možno uviesť, že ak v priebehu
dedičského konania vznikne spor o dedičské právo, notár ,ako súdny komisár poverený príslušným
súdom, odkáže na podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti toho dediča, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné ( v tomto prípade jednoznačne žalobkyňu a to vychádzajúc z obsahu
závetu a listiny o vydedení ). Žalobný návrh je v tomto prípade vymedzený uznesením dedičského
súdu, pričom je povinnosťou notára vymedziť predmet budúceho sporu tak, aby obsahom petitu bola
výlučne skutková otázka a nie otázka, zahrňujúca právne posúdenie veci. V tomto prípade notár
nesprávne odkázal žalobkyňu na podanie ( resp. namietanie) žaloby o neplatnosť závetu a podanie
žaloby o určenie, že žalobkyňa je dedičkou v I. dedičskej skupine. Obe tieto určovacie žaloby v sebe
zahŕňajú právne posúdenie platnosti právneho úkonu ( neplatnosť závetu) a právne posúdenie statusu
žalobkyne v dedičskom konaní ( teda že je dedičkou po poručiteľke). Správne však notár vo výroku
uznesenia, ktorým prerušil dedičské konanie, odkázal žalobkyňu na podanie žaloby na popretie
dôvodov vydedenia. Práve takto formulovaný petit totiž spĺňa požiadavku definície určenia právnej
skutočnosti a súd v incidenčnom konaní má právomoc tento sporný moment skúmať a rozhodnúť o ňom
meritórne vo výroku svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobkyňa dodržala aj lehotu
na podanie žaloby, určenú výrokom rozhodnutia o prerušení dedičského konania.
22. Hoci teda v časti nebola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby riadne ( určenie neplatnosti závetu
a určenie, že je dedičkou po poručiteľke), v časti o určenie, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľkou
v listine o vydedení zo dňa 23.9.2021 nie sú dané, bola odkázaná notárom správne. Preto aj jej petit
žaloby v tejto časti zakladá prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku,
kedy možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti vyplýva práve z právoplatného rozhodnutia
dedičského súdu podľa § 194 Civilného mimosporového poriadku. Vo zvyšných častiach petitu žaloby
( o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, určenie neplatnosti vydedenia, určenie, že žalobkyňa
je dedičkou po poručiteľke) súd musel túto zamietnuť už len z dôvodu, že mu neprislúcha právomoc
takýmto spôsobom rozhodnúť a zasiahnuť do prebiehajúceho dedičského konania. V dedičskom konaní
je to poverený notár, ktorý musí realizovať následné právne posúdenie ( a to na základe rozhodnutia súdu
v tomto konaní o danosti spornej skutočnosti- teda o tom, či sú alebo nie sú dané dôvody vydedenia). Na
základe rozhodnutia súdu v tomto konaní, potom pristúpi k ustáleniu právnej otázky o platnosti závetu,

listiny o vydedení ako aj otázky o statuse žalobkyne, ktorej bude ( alebo nebude) svedčiť postavenie
zákonnej dedičky. Taktiež bude v jeho kompetencii posúdiť otázku neplatnosti závetu ako celku, nakoľko
aj keby sa dospelo k právoplatnému záveru o neplatnosti listiny o vydedení, závet by zostal platný,
mimo tej časti, v ktorej žalobkyni svedčí postavenie neopomenuteľnej dedičky podľa § 479 Občianskeho
zákonníka. Samotný zákon totiž uvádza, že závet je neplatný len v tej časti, v ktorej odporuje nároku
plnoletého potomka, ktorí činí jednu polovicu dedičského podielu zo zákona. Aj z tohto dôvodu by súd
za žiadnych okolností nemohol určiť neplatnosť závetu ( ako celku) tak, ako to uplatnila žalobkyňa
v žalobnom návrhu. V tejto súvislosti možno ešte doplniť, že aj keby v rámci dedičského rozhodnutia
odkázal notár žalobkyňu na podanie určovacej žaloby, ktorá by v celosti nezodpovedala charakteru
a procesným požiadavkám ustanovenia § 194 Civilného mimosporového poriadku ( teda by ju odkázal
celkovo nesprávne), súd v rámci tohto konania by mohol pristúpiť ku korekcii ( resp. úprave) výroku
rozhodnutia tak, aby to zodpovedalo obsahu žaloby, teda tomu, čoho sa žalobca v konaní domáha, čo
chce dosiahnuť a čo touto sleduje. Bolo by, podľa názoru súdu, mimoriadne formalistické, zamietnuť
žalobu o určenie dedičského práva len z dôvodu nesprávnej formulácie žalobného nároku. V tomto
prípade prevláda potreba praktickej úpravy vzťahov medzi dedičmi a určenie spornej skutočnosti,
rozhodujúcej pre ďalšie dedičské konanie, nad potrebou formálne správne vymedzeného petitu žaloby.
23. Súd sa preto pre účely rozhodnutia o návrhu na určenie, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľkou
v listine o vydedení nie sú dané, zameral v prvom rade na skúmanie formálnej a materiálnej platnosti
listiny o vydedení. Poručiteľka realizovala vydedenie, ako jednostranný právny úkon, formou notárskej
zápisnice, ktorá obsahovala všetky formálne náležitosti v zmysle § 47 zákona č. 323/1992 Z.z.
o notároch a notárskej činnosti. Z jej obsahu bola zrejmá vôľa poručiteľky vydediť žalobkyňu z viacerých
špecifikovaných dôvodov a to, že jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytla potrebnú pomoc v chorobe,
starobe alebo v iných závažných prípadoch, trvalo o ňu neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mala prejavovať a trvalo vedie neusporiadaný život. Je pravdou, že tieto dôvody ( v rozsahu
a formulácii) kopírovali zákonné dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) b) a d). Následne bolo
v listine o vydedení špecifikované konkrétne konanie, ktorého sa dopúšťala žalobkyňa a to konštatáciou,
že žalobkyňa neustále od poručiteľky požaduje poskytnutie finančných prostriedkov a ak jej nie je
vyhovené, posiela poručiteľke výhražné a vydieračské správy, jej správanie voči poručiteľke je hrubé
a agresívne.
Podstatnou náležitosťou vydedenia je, okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu,
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je
prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak,
aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému ( uznesenie NSSR
z 26.7.2012, sp. zn. 4Cdo 194/2011). Súd v tomto konaní ( vychádzajúc z vyššie naznačených východísk,
ustálených judikatúrou súdov Slovenskej republiky) skúmal vymedzenie dôvodov vydedenia v listine
o vydedení, pričom dospel k záveru, že v časti opisu konania žalobkyne, ktorým sa táto dožadovala
voči poručiteľke finančných prostriedkov v spojení so zasielaním výhražných a vydieračských správ a jej
hrubé a agresívne správanie voči poručiteľke, bol tento dôvod skutkovo vymedzený a špecifikovaný
tak, aby mohol byť po skutkovej stránke predmetom preskúmania súdom. Z predmetnej formulácie
tohto dôvodu súd, ako nezúčastnený subjekt, mohol bez väčších ťažkostí určiť charakter ( hrubé a
agresívne žiadosti o poskytnutie financií) a spôsob konania žalobkyne ( formou sms správ, ktoré vo
svojom obsahu spĺňali charakter výhražného a vydieračského nátlaku) ako i dôvody jej konania ( získanie
finančných prostriedkov). Hoci možno prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že v rámci listiny o vydedení boli
jednotlivé zákonné dôvody len stroho vymenované ( v znení zákona) a opisu konkrétneho konania
sa venuje len v podstate jedna veta, je to postačujúce na prijatie záveru o zrozumiteľnosti dôvodu
vydedenia a možnosti jeho preskúmania v rámci skutkového opisu v listine o vydedení. Z takto
formulovaného dôvodu vydedenia bolo súdu zrejmé, že predmetom skutkového skúmania má byť údajné
vyžadovanie finančných prostriedkov od poručiteľky spôsobom hrubým, vydieračským a výhražným,
pričom takto vymedzený dôvod možno jednoznačne subsumovať pod ustanovenie § 469a ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka. Neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa v sebe zahŕňa
nielen zanedbávanie poručiteľa potomkom, nekontaktovanie sa s ním alebo inú formu nekonania voči
poručiteľovi, ale jeho prejavom môže byť aj konkrétne a adresné konanie potomka voči poručiteľovi, ktoré
však v sebe nesie negatívny charakter a ktoré v žiadnom prípade neobstojí v konfrontácii s požiadavkou
konania v súlade s dobrými mravmi. Podľa rozsudku NSSR zo dňa 24.2.2010 sp. zn. 5Cdo 239/2009
neprejavovanie opravdivého záujmu možno skúmať na podklade kvality vzťahu medzi poručiteľom
a potomkom, najmä či tento vzťah má charakter vnútorného vzťahu, nielen predstieraného a formálneho.
Existenciu takéhoto vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného,

písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka o poručiteľa a podobne. Z formulácie dôvodov
vydedenia uvedených v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh
negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Podľa rozsudku NSČR zo dňa
30.10.2007 sp. zn. 21 Cdo 2821/2006 skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať ako v pasivite
(nezáujme) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem
prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka k rodičovi (prarodičovi
atď.), t.j. napríklad spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti. S prihliadnutím na
vyššie uvedené, súd zastáva názor, že v prípade takého správania žalobkyne voči poručiteľke, ktoré by
odporovalo dobrým mravom, bolo nátlakové, vydieračské s úmyslom vylákavať od poručiteľky peniaze,
ktoré by malo kontinuálny ( teda nie jednorazový) charakter a ktoré by bolo možné označiť všeobecne
ako také, ktoré nesvedčí objektívne požadovanej kvalite vzťahu medzi poručiteľom a jeho potomkom,
možno vyhodnotiť ako správanie spadajúce pod pojem neprejavovanie opravdivého záujmu potomka
o poručiteľa.
24. Súd, vychádzajúc z vyššie naznačených teoretickoprávnych východísk, posúdil obsah listinných
dôkazov ( najmä priloženej sms komunikácie medzi žalobkyňou a poručiteľkou) a tento podrobil
konfrontácii s výpoveďami strán sporu ako aj svedkyne. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa v čase
pred právnym úkonom vydedenia dopúšťala voči poručiteľke konania, ktoré vykazovalo znaky citového
vydierania a nátlaku, založeného na verbálnych útokoch žalobkyne voči poručiteľke, ktorými sa snažila
v nej vyvolávať pocit zodpovednosti, pocit, že neprejavuje dostatok záujmu a lásky voči žalobkyni,
čo v kontexte neustálych požiadaviek o poskytnutie finančných prostriedkov, možno vyhodnotiť ako
konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Do spisu bolo založených viacero správ žalobkyne
s neustále sa opakujúcim obsahom. Vo všeobecnosti je zrejmé, že sa žalobkyňa na poručiteľku
obracala výlučne s požiadavkou na poskytnutie finančných prostriedkov, kedy ako dôvod potreby ich
poskytnutia uvádzala niekedy bežné nároky ( cigarety, električenka), niekedy poručiteľke opisovala
závažné problémy ( „ dostala som sa do závažných problémov“, „ ide mi o život“, založila som pracovný
tablet, nechcem ísť do väzenia“), avšak vždy ich žiadala okamžite, súrne. Tieto žiadosti temer vždy
začínali tým, že žalobkyňa uvádzala, že si je vedomá, že ju už babička nechce vidieť, že mala na ňu
zabudnúť, že jej sľúbila, že sa jej už neozve. Toto podľa názoru súdu osvedčuje pretrvávajúci konflikt
medzi žalobkyňou a poručiteľkou, spôsobený práve správaním žalobkyne, ktoré hodnotila poručiteľka
ako neprijateľné. Viac krát žalobkyňa spomínala, že poručiteľka je jediný človek, čo jej vie pomôcť, že
jej matka jej nič nedá, že by zase mala od nej peklo, keby o jej problémoch vedela a požiadavku, aby
to poručiteľka nespomínala matke. Aj z tohto kontextu možno vyvodiť, že žalobkyňa v danom období
vykazovala známky neusporiadaného života, kedy sa dostávala, svojim konaním, do problémov. Čo
však možno označiť ako mimoriadne závažné bola skutočnosť, že v prípade zjavného neposkytnutia
požadovanej sumy, sa nátlak žalobkyne stupňoval a gradoval do naozaj verbálne agresívnych tvrdení
( „ viem, že ma nenávidíš, je ti jedno ako dopadnem“, „ vždy si uprednostňovala B. predo mnou“, „ ty
nemáš ďalej vnučku“, „ hanbi sa, takto sa babka k vnučke nespráva“, „ buď šťastná so svojou B., máš
čo si chcela, toto si prehnala“). Súd kontext týchto správ, ktoré smerovali k jedinému cieľu, vylákať
od poručiteľky požadované finančné obnosy, nemôže hodnotiť inak ako obsahovo vykazujúci rozpor
s dobrými mravmi. Je nutné uviesť, že v tomto konaní to bola žalobkyňa, ktorá pre úspech v konaní,
musela uniesť bremeno tvrdenia a najmä dôkazné bremeno a súdu osvedčiť, že dôvody vydedenia
nie sú dané. Toto sa jej v konaní nepodarilo. Súdu neposkytla také dôkazy, ktoré by osvedčovali
dobrý vzťah medzi ňou a poručiteľkou ( predložené fotografie, či blahoželania k sviatkom rozhodne
nepostačujú). Bola to naopak strana žalovanej, ktorá produkovala dôkazy na podporu prijatia skutkového
záveru o problematickom vzťahu medzi žalobkyňou a poručiteľkou, o tom, že poručiteľka sa necítila
komfortne v prítomnosti žalobkyne a nechcela ju už púšťať do svojej osobnej súkromnej zóny. Toto
osvedčuje aj predložená sms komunikácia, kde žalobkyňa viackrát uvádzala, nech jej babka peniaze
len niekde odloží, že ju nemusí vidieť, že stojí pri dverách, pod bránou a podobne. Negatívne stanovisko
poručiteľky voči žalobkyni osvedčila aj svedkyňa H., ktorá popísala, že správanie žalobkyne voči
poručiteľke, ktoré sa redukovalo na neustále žiadanie peňazí, poručiteľku mrzelo a permanentne sa
na to sťažovala. Skutočnosť, že toto správanie žalobkyne spôsobilo aj verbálnu hádku, ktorá skončila
v podstate prerušením kontaktu medzi žalobkyňou a poručiteľkou v auguste 2021, súd hodnotí ako
logické vyústenie správania sa žalobkyne.
Ako už bolo naznačené, niektoré tvrdenia žalobkyne v konaní sa ukázali ako nepravdivé a súd ich
hodnotí ako účelové. Vypovedajú o celkovom postoji a nastavení žalobkyne, ktorá sa neštítila opísať
poručiteľku ako alkoholičku a osobu užívajúcu antidepresíva, ako človeka konfliktného, ktorý nemal

dobré vzťahy s okolím. Na tieto svoje tvrdenia nepredložila súdu jediný hodnoverný dôkaz. Tieto jej
tvrdenia boli popreté tak žalovanou, ako aj svedkyňou H., pričom obe zhodne opísali poručiteľku ako
osobu praktickú, vyrovnanú, ktorá bola nápomocná svojmu okoliu a vždy prejavovala ochotu pomáhať.
Obe ostro odmietli akúkoľvek závislosť na strane poručiteľky. V tomto súd mohol vychádzať aj z čestného
vyhlásenia p. K., ktorá poručiteľku opísala ako pracovitú a zodpovednú, pričom vylúčila, že by ju
videla pod vplyvom alkoholu alebo liekov. Skutočnosť, že poručiteľka nevykazovala znaky nestabilnej,
či hrubej osobnosti osvedčuje nepochybne aj fakt, že bola bytovou dôverníčkou. Preto aj tvrdenie
žalobkyne, že k vydedeniu pristúpila poručiteľka v rámci skratového konania a pod nátlakom iných osôb,
je neosvedčené a predstavuje len fabuláciu žalobkyne.
Okrem toho, aj ďalšie tvrdenia žalobkyne v konaní zostali nepreukázané ( hoci to mala byť ona, kto
ako strana sporu pre úspech v konaní bola povinná produkovať rozhodné dôkazy). V prvom rade ničím
neosvedčila, že vzťah medzi ňou a poručiteľkou bol silný a láskavý. Neposkytla súdu žiadne dôkazy,
ktoré by svedčili o tom, že s babičkou trávili spolu čas ( svedkyňa H. vyslovenej uviedla, že žalobkyňu
u poručiteľky nevídavala vôbec), že by jej pomáhala, alebo minimálne inak s ňou komunikovala ( ako
v predložených sms správach). Sporné zostali aj jej tvrdenia o vracaní požičaných peňazí, kedy
v priebehu konania tvrdila, že tieto poručiteľke vracala, avšak následne z jej výpovede vyplynulo, že
tomu tak nebolo, že poručiteľka tieto od nej nechcela späť.
V jej neprospech vyznelo aj priznanie, že keď žiadala peniaze od poručiteľky, vymyslela si, že uložila
pracovný tablet do záložne ako aj priznanie, že mala drogovo závislého priateľa.
25. Všetky vyššie prijaté závery súd vyhodnotil tak, že správanie žalobkyne v rozhodnej dobe ( pred
vydedením) bolo také, že mohlo v poručiteľke objektívne vzbudzovať dôvodné obavy smerujúce
k vylúčeniu žalobkyne zo svojej blízkosti. K obmedzeniu kontaktu došlo v dôsledku konania žalobkyne
v rozpore s dobrými mravmi, ktorého intenzita bola natoľko závažná, že súd uprednostnil vôľu
poručiteľky, vyjadrenú jasne a zrozumiteľne v listine o vydedení pred právom žalobkyne ako dedičky
po poručiteľke. V tejto súvislosti súd uvádza, že sú mu zrejmé požiadavky, ktoré ustálená judikatúra
kladie na intenzitu, rozsah a charakter konania potomka tak, aby bolo možné toto subsumovať pod jeden
z dôvodov vydedenia. V priebehu času ustálená rozhodovacia činnosť súdov Slovenskej republiky kládla
neprimeraný dôraz na závažnosť konania a správania sa potomka, kedy nie každé konanie, nesúce
v sebe negatívny obsah, postačovalo na splnenie podmienok vydedenia. V prípade neprejavovania
skutočného záujmu potomka o poručiteľa sa kládol dôraz na objektívne trvalý nezáujem, kedy
potomok neprejavoval ani minimálny záujem o osobu poručiteľa. Je jasné, že v tomto súdnom konaní
osvedčený dôvod vydedenia ( vyžadovanie peňazí od poručiteľky), spôsob ako k nemu dochádzalo
( žalobkyňa v podstate nepoužívala voči poručiteľke vyslovene vulgárne a hrubé výrazy, nevyhrážala
sa jej najkrajnejšími dôsledkami- smrťou, ublížením a podobne ) a jeho následky ( kedy poručiteľka
poskytovala žalobkyni nižšie sumy), nepredstavovali najkrajnejší či najhrubší spôsob konania. Avšak
súd pri tejto príležitosti musel zohľadniť nielen celkovo nastavené požiadavky ( najmä staršej judikatúry)
na danosť dôvodu vydedenia, ale aj ekonomický a spoločenský vývoj, ktorý sa musí odrážať aj
v aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky. Celkové nastavenie majetkovoprávnych
vzťahov smeruje nesporne k presadzovaniu prednosti autonómie vôle poručiteľa usporiadať si svoje
majetkové záležitosti bez ohľadu na ( ešte stále ) zákonné nároky neopomenuteľných dedičov a bez
ohľadu na požiadavky intenzity nekalého konania pre danosť dôvodov vydedenia. Súd má za to, že ak
poručiteľ v čase vydedenia, bol plne spôsobilý na právne úkony, realizoval svoje rozhodnutie na základe
vlastných úvah a pohnútok, bez nátlaku, či uvedenia do omylu, je potrebné jeho prejav vôle rešpektovať
a to aj s prihliadnutím na to, že stále dodržal zákonné ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka
a vychádzal z takého konania potomka, ktoré nemožno považovať objektívne za správne, či pozitívne
vnímané. Súd dodáva, že tento evolutívny vývoj rešpektuje aj zákonodarca, kedy v rámci navrhovaného
znenia nového Občianskeho zákonníka ako jeden z hlavných princípov uvádza autonómiu vôle pri
usporiadavaní si súkromných záležitostí. Bolo by preto v rozpore so zásadou spravodlivosti, aby
súd v tomto prípade nerešpektoval vôľu poručiteľky prejavenú v listine o vydedení, nakoľko toto jej
rozhodnutie vychádzalo z osvedčeného negatívneho konania/správania sa žalobkyne voči nej. Preto
došlo k obsahovému naplneniu zákonného ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
a vydedenie žalobkyne predstavuje platný právny úkon.
26. Záverom súd môže zhrnúť, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo osvedčiť a preukázať, že nebol
daný dôvod jej vydedenia. Naopak súd považoval za osvedčené, že jej vyššie opísané ( a vyhodnotené)
správanie predstavovalo konanie naplňujúce zákonný predpoklad §469ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka. Súd žalobu z vyššie vymedzených dôvodov v plnom rozsahu zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 Civilného sporového
poriadku). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 Civilného sporového
poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.