Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 42Csp/7/2025 z 13. 4. 2026
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 13. apríla 2026, sp. zn. 42Csp/7/2025, ECLI:SK:MSBA4:2026:1425201458.2
Mestský súd Bratislava IV | 42Csp/7/2025 | ECLI:SK:MSBA4:2026:1425201458.2 | 2026-04-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d03b763-35da-43d0-b3e0-f6e7cda92467
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1425201458.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
42Csp/7/2025
1425201458
13. 04. 2026
JUDr. Tatiana Forgáčová
ECLI:SK:MSBA4:2026:1425201458.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Forgáčovou v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 1.650,33 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.02.2025 domáhal proti žalovanému zaplatenia
celkovej sumy 1.650,33 € s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.10.2024 uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka nadobudol
od postupcu D. C., E., IČO: XX XXX XXX, pohľadávku voči žalovanému. K postúpeniu došlo v čase,
keď bol žalovaný v nepretržitom omeškaní so splácaním svojho záväzku po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní. Právny základ pohľadávky tvorí Zmluva č. 3110593586 o poskytnutí revolvingového
úveru vo forme kreditnej karty, ktorú dňa 02.04.2009 uzatvoril postupca so žalovaným. Na základe tejto
zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť a zaplatiť úroky v
zmysle § 497 Obchodného zákonníka a súvisiacich predpisov o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na to, že žalovaný napriek výzvam neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, postupca dňa
13.04.2022 predmetnú Zmluvu vypovedal. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval dlh žalovaného
sumu 1 650,33 EUR, pozostávajúcu výlučne z istiny, a to v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca uviedol, že po
postúpení pohľadávky žalovaný nevykonal žiadnu úhradu.
Žalobca si okrem istiny uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 650,33
EUR odo dňa 22.10.2024 (deň nasledujúci po účinnosti postúpenia) až do zaplatenia.
2. Žaloba s prílohami, poučením podľa § 292 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa
23.06.2025. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a v konaní zostal nečinný.
3. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.04.2026 v súlade s § 177 ods. 1 CSP
v spojení s § 297 CSP, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na
pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 10.04.2026.
Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 24.03.2026. Žalovaný svoju neprítomnosť

na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180
C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
4. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu,
predovšetkým Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 spolu s prílohou- identifikácia
s postúpenej pohľadávky, Žiadosťou o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 02.04.2009,
Výpoveďou zmluvy zo dňa 13.04.2022 spolu s podacím hárkom a sledovaním zásielky, Všeobecnými
obchodnými podmienkami D. C. E., Sadzobníkom poplatkov D. C. E., Výzvou pred mimoriadnou
splatnosťou zo dňa 17.02.2022 spolu s podacím hárkom a sledovaním zásielky, Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 24.10.2024, Platobnou históriou, Pokusom o zmier zo dňa 03.02.2025 spolu
s podacím hárkom, cenníkom služieb D. C. E.; z ktorého dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu (D. C., E.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 02.04.2009
zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá kreditná
karta s úverovým rámcom vo výške 2.000 €. Písomnou výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 13.04.2022
banka vypovedala zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej súkromnej kreditnej karty s účinnosťou
odo dňa doručenia výpovede z dôvodu nesplatenia dlžnej sumy riadne a včas a vyzvala žalovaného
na predčasné splatenie celej pohľadávky banky vo výške 1.652,83 €. Výzvou pred mimoriadnou
splatnosťou zo dňa 17.02.2024 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie pohľadávky z kreditnej karty
vo výške 214,33 € a pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 2 312,05 €. Zo zmluvy
o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky)
súd zistil, že D. C., E. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXXX
na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024 súd zistil, že banka oznámila
žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku
dňu jej postúpenia sumu vo výške 1.650,33 €. Pokusom o zmier zo dňa 03.02.2025 žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001
Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
7. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
9. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom
tvare.

12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
13. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a
§ 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky
alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo
pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,87aba) pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
15. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.10.2024 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
19. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“)
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
23. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a v konaní považoval za nesporné, že právny
predchodca žalobcu, spoločnosť D. C., E. uzatvorila so žalovaným dňa 02.04.2009 Zmluvu o vydaní
súkromnej kreditnej karty VISA s celkovým úverovým rámcom vo výške 2.000 €. Súčasťou zmluvy
boli VOP v znení ich dodatkov a Obchodné podmienky pre medzinárodné kreditné karty. Žalovaný sa
v danom prípade dostal do omeškania s úhradou jednotlivých splátok, a preto Výzvou pred samotným
ukončením zmluvy zo dňa 17. 02. 2022 vyzvala D. C., E. žalovaného, aby uhradil pohľadávku z kreditnej
karty vo výške 214,33 Eur a pohľadávku z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 2.312,05 € s tým,
že ak ju neuhradí najneskôr do 5 kalendárnych dní, pristúpi veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úverového produktu. Výpoveďou zo zmluvy zo dňa 13.04.2022 D. C., E. oznámila, že s účinnosťou odo
dňa doručenia tohto listu, pristupuje k vypovedaniu zmluvy o vydaní kreditnej karty, z dôvodu nesplatenia
dlžnej sumy vo výške 1.652,83 € a vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Tiež nebolo sporné, že Zmluvou
o postúpení súboru pohľadávok, postúpil postupca D. C., E. na postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o. aj
pohľadávku voči žalovanému. Za spornú skutočnosťou súd považoval aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý
ju odvodzoval zo Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok.
25. Súd kvalifikoval zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 02.04.2009 ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (resp. neskoršieho
zákona č. 129/2010 Z. z.). Vzhľadom na charakter tohto právneho vzťahu súd prioritne skúmal, či pri
postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa (banky) na žalobcu bol dodržaný zákonný mechanizmus
ochrany spotrebiteľa, najmä požiadavky vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
26. V sporoch s ochranou slabšej strany je súd povinný skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ex
offo. Dôkazné bremeno ohľadom splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách zaťažuje v plnom rozsahu veriteľa (žalobcu), a to bez ohľadu na to, či
spotrebiteľ tieto skutočnosti výslovne rozporoval (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020).
27. Podľa aktuálneho zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR (R 34/2025, sp. zn.
6Cdo/152/2022), právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti musí byť dostatočne určitý. Bez jasnej
konkretizácie splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza, nie je možné určiť, či boli splnené zákonné
lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny úkon, ktorý túto splátku nešpecifikuje, je pre
neurčitosť neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia
ani dôkazné bremeno ohľadom platného zosplatnenia úveru. Žalobca nepreukázal, že by jeho právny
predchodca (D. C., E.) pred výpoveďou zmluvy zo dňa 13.04.2022 upozornil žalovaného na úmysel
uplatniť právo na predčasnú splatnosť v lehote nie kratšej ako 15 dní. Aj keby sa vychádzalo z
predloženého oznámenia zo dňa 17.02.2022, v tomto absentuje konkretizácia konkrétnej splátky, s
ktorou bol žalovaný v omeškaní a ktorá vyvolala zosplatnenie. Žalovaný tak nemal možnosť posúdiť,
zaplatením ktorej konkrétnej splátky mohol zosplatnenie odvrátiť. Takýto nejasný úkon je podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka neplatný. Keďže nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti, úver

sa nestal splatným v celom rozsahu a pohľadávka nebola v čase jej postúpenia spôsobilá na prevod
podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách.
29. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru nie je len bežným zmluvným prevodom
práv, ale má priamu väzbu na osobitné predpisy, konkrétne § 525 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Na rozdiel od iných typov postúpení sa neplatnosť takéhoto prevodu
prejavuje aj navonok voči spotrebiteľovi. Ak nie sú splnené zákonné podmienky postúpenia, ani následné
oznámenie postúpenia podľa § 526 Občianskeho zákonníka nevyvoláva voči dlžníkovi žiadne právne
účinky. Dlžník v takom prípade nie je povinný plniť postupníkovi, kým nie je preukázaná existencia platnej
zmluvy o postúpení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/86/2021).
30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke
preukázania splatnosti pohľadávky v čase jej postúpenia. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
banka postúpiť len pohľadávku, ktorá je v čase postúpenia splatná. Keďže žalobca nepreukázal, že je
nositeľom uplatňovaného práva, súd konštatoval nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie a žalobu
v celom rozsahu zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa pomeru úspechu. V konaní bol úspešný žalovaný, a teda mu vznikol voči neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy
konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Ak si strana náhradu trov
konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018)
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)