{"guid": "8f6f4c10-6592-41e4-9c3a-bb65e06ef4d2:281a8f66-12a8-49ed-945a-cbb9bfd92862", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:6125380253.2", "spisova_znacka": "53Cpr/1/2026", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 53Cpr/1/2026 z 22. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 22. mája 2026, sp. zn. 53Cpr/1/2026, ECLI:SK:MSBA4:2026:6125380253.2", "identifikacne_cislo": "6125380253", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Alena Roštárová", "sudca_id": 1146, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-rostarova-1146", "datum_vydania": "2026-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/281a8f66-12a8-49ed-945a-cbb9bfd92862", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6125380253.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2026:6125380253.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2026:6125380253.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\n53Cpr/1/2026\n6125380253\n22. 05. 2026\nJUDr. Alena Roštárová\nECLI:SK:MSBA4:2026:6125380253.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu:\nG. Á., trvale bytom Š. XXX, E. G., zast. JUDr. Milan Fulec, advokát, Živnostenská 2, Bratislava, IČO:\n50551892, proti žalovanému: SuperScale s.r.o., so sídlom Bottova 2A, Bratislava, IČO: 47 523 697,\nzast. Dagital Legal, s.r.o., Nové Záhrady I/9, Bratislava, IČO:: 50 881 761, o zaplatenie 6 049,15 eur s\npríslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 6 049,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15\n% ročne zo sumy 6 049,15 eur od 12.8.2025 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z.\nz. zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2026, domáhal , aby súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť mu 6 049,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne od\n12.08.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec uzatvoril dňa 13.11.2023 so žalovaným ako\nzamestnávateľom pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vykonával žalobca u žalovaného prácu na pozícií\n\"A. M.\" (ďalej len \"Pracovná zmluva\"). Za prácu vykonávanú podľa čl. 8 Pracovnej zmluvy mal žalobca\nnárok na hrubú mesačnú mzdu vo výške 2.300 eur, splatnú najneskôr do 30. dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, kedy žalobca vykonával prácu, a to na bankový účet, ktorý oznámil pri\nnástupe do práce. Žalovaný však v rozpore s vyššie uvedeným znením Pracovnej zmluvy nevyplatil\nžalobcovi mzdu za nasledujúce obdobie: od 01.02.2025 do 28.02.2025 vo výške 1 650,62 eur, od\n01.03.2025 do 31.03.2025 vo výške 2 709,14 eur a od 01.04.2025 do 30.04.2025 vo výške 1 689,39 eur,\nt.j. v celkovej výške 6 049,15 eur (ďalej len \"Dlh\"). Dňa 30.04.2025 došlo k skončeniu pracovného pomeru\nmedzi žalobcom a žalovaným na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Dňa 18.07.2025\nuzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári (ďalej len \"Dohoda\"), v\nzmysle ktorej žalovaný uznal svoj Dlh voči žalovanému čo do dôvodu a výšky. V zmysle čl. II bod. 2.1 - 2.2\nDohody sa žalobca s žalovaným dohodli, že predmetný Dlh bude uhradený nasledovným spôsobom: Do\n31.07.2025 - 1 200 eur, do 31.08.2025 - 1 200 eur , do 30.09.2025 - 1 200 eur, do 31.10.2025 - 1 200 eur a\ndo 30.11.2025 - 1 249,15 eur. Podľa čl. II bod 2.3 Dohody: \"V prípade, že Dlžník (žalovaný - pozn. autora)\nneuhradí ktorúkoľvek splátku riadne a včas a omeškanie presiahne 10 kalendárnych dní od dátumu\nsplatnosti, stáva sa celý zvyšok dlžnej sumy uvedenej v bode 1.3 tejto dohody okamžite splatným. Veriteľ\n(žalobca - pozn. autora) má v takom prípade právo uplatniť si túto zostávajúcu sumu súdnou cestou alebo\niným zákonným spôsobom bez ďalšieho upozornenia Dlžníka\". Nakoľko žalovaný prvú splátku v celkovej\nvýške 1 200 Eur do 31.07.2025 neuhradil, pričom omeškanie žalovaného presiahlo 10 kalendárnych\n\ndní od dátumu splatnosti, stal sa dňa 11.08.2025 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu\nBanská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu\ndňa 21.01.2026, domáhal , aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 6 049,15 eur s úrokom\nz omeškania vo výške 7,15 % ročne od 12.08.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec uzatvoril dňa 13.11.2023 so žalovaným ako\nzamestnávateľom pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vykonával žalobca u žalovaného prácu na pozícií\n\"A. M.\" (ďalej len \"Pracovná zmluva\"). Za prácu vykonávanú podľa čl. 8 Pracovnej zmluvy mal žalobca\nnárok na hrubú mesačnú mzdu vo výške 2.300 eur, splatnú najneskôr do 30. dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, kedy žalobca vykonával prácu, a to na bankový účet, ktorý oznámil pri\nnástupe do práce. Žalovaný však v rozpore s vyššie uvedeným znením Pracovnej zmluvy nevyplatil\nžalobcovi mzdu za nasledujúce obdobie: od 01.02.2025 do 28.02.2025 vo výške 1 650,62 eur, od\n01.03.2025 do 31.03.2025 vo výške 2 709,14 eur a od 01.04.2025 do 30.04.2025 vo výške 1 689,39 eur,\nt.j. v celkovej výške 6 049,15 eur (ďalej len \"Dlh\"). Dňa 30.04.2025 došlo k skončeniu pracovného pomeru\nmedzi žalobcom a žalovaným na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Dňa 18.07.2025\nuzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári (ďalej len \"Dohoda\"),\nv zmysle ktorej žalovaný uznal svoj Dlh voči žalovanému čo do dôvodu a výšky. V zmysle čl. II bod.\n2.1 - 2.2 Dohody sa žalobca s žalovaným dohodli, že predmetný Dlh bude uhradený nasledovným\nspôsobom: Do 31.07.2025 - 1 200 eur, do 31.08.2025 - 1 200 eur , do 30.09.2025 - 1 200 eur, do\n31.10.2025 - 1 200 eur a do 30.11.2025 - 1 249,15 eur. Podľa čl. II bod 2.3 Dohody: \"V prípade, že\nDlžník (žalovaný - pozn. autora) neuhradí ktorúkoľvek splátku riadne a včas a omeškanie presiahne\n10 kalendárnych dní od dátumu splatnosti, stáva sa celý zvyšok dlžnej sumy uvedenej v bode 1.3 tejto\ndohody okamžite splatným. Veriteľ (žalobca - pozn. autora) má v takom prípade právo uplatniť si túto\nzostávajúcu sumu súdnou cestou alebo iným zákonným spôsobom bez ďalšieho upozornenia Dlžníka\".\nNakoľko žalovaný prvú splátku v celkovej výške 1 200 Eur do 31.07.2025 neuhradil, pričom omeškanie\nžalovaného presiahlo 10 kalendárnych dní od dátumu splatnosti, stal sa dňa 11.08.2025 splatným celý\nDlh. Žalobca dňa 20.08.2025 vyzval písomne žalovaného, aby svoj Dlh bezodkladne uhradil a súčasne\nho upozornil, že ak predmetnú čiastku neuhradí ani do 5 dní od doručenia tejto výzvy, bezodkladne podá\nnávrh na začatie konania o zaplatenie tohto Dlhu na príslušnom súde. Žalovaný však aj napriek tejto\nvýzve svoj Dlh voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca voči\nžalovanému uplatňuje právo na zaplatenie nevyplatenej mzdy za obdobie od 01.02.2025 do 30.04.2025\nv celkovej výške 6.049,15 eur. Žalobca si uplatnil spolu s istinou aj úrok z omeškania, a to odo dňa\nnasledujúceho po splatnosti celého Dlhu (12.08.2025) vo výške 5 % + 2,15 p. b. (sadzba ECB) až do\nzaplatenia.\n3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.09.2025 platobný rozkaz, sp. zn. 30Up/1172/2025, ktorým\nuložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu 6 049,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 %\nročne od 12.08.2025 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať odpor. Nakoľko\nžalovaný podal včas odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu.\n4. Žalovaný v odpore uviedol, že žalovaný a žalobca mali uzatvorenú Pracovnú zmluvu podľa § 42\na nasl. Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zo dňa 13.11.2023 (ďalej ako „Pracovná zmluva“).\nŽalovaný nesúhlasí s návrhom na vydanie platobného rozkazu čo do rozsahu a výšky. Žalovaný má za\nto, že žalobca dostatočne nepreukázal existenciu nároku. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v návrhu\niba všeobecne tvrdí vznik pohľadávky, avšak konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné\njednoznačne vyvodiť existenciu uplatneného nároku, neboli dostatočne špecifikované ani preukázané.\nŽalobca ani dodatočne nezohľadnil komunikáciu so žalovaným a snahu vysporiadať uvedený stav.\n5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odpore uviedol,\nže žalobca dostatočne nepreukázal titul, z ktorého tvrdený nárok odvodzuje. Žalobca k tomuto tvrdeniu\nžalovaného uvádza, že v dostatočnom rozsahu preukázal, tak nárok ,ktorý mu voči žalovanému vznikol,\nako aj titul, z ktorého predmetný nárok voči žalovanému odvodzuje, t.j. Uznanie záväzku a dohoda\no splátkovom kalendári zo dňa 18.07.2025 (ďalej len „Dohoda“). Dohoda bola žalovaným uzatvorená\ndobrovoľne, v súlade so zákonom, pričom spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Uvedené\nskutočnosti súčasne žalovaný v podanom odpore nepoprel, ani žiadnym spôsobom nerozporoval a\npreto je možné ich kvalifikovať ako nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. Z e-mailovej komunikácie\nmedzi žalobcom a žalovaným, resp. povereným zamestnancom žalovaného (K. H. - E. &. V. N. N.) je\ntiež zrejmé, že uzatvorenie Dohody ako prvý inicioval žalovaný, pričom žalobca za účelom zachovania\nkorektných vzťahov so žalovaným, ako bývalým zamestnávateľom a súčasne za účelom predídenia\nzbytočným sporom s uzatvorením tejto Dohody súhlasil. Nie je teda pravdivým tvrdenie žalovaného,\nže tento žiadnym spôsobom nezohľadnil komunikáciu a snahu žalovaného vysporiadať uvedený stav,\n\nbol to práve naopak žalovaný, ktorý od marca 2025 zavádzal žalobcu a sľuboval mu, že mu dlžnú\nsumu mzdy v blízkej dobe uhradí. Žalovaný zároveň zneužil dobrú vôľu žalobcu, keď mu navrhol\nuzatvorenie dohody a splátkového kalendára, pričom išlo z jeho strany opätovne iba o snahu oddialiť\nsplnenie pohľadávky voči žalobcovi, rovnako ako podaním predmetného odporu. Žalovaný v podanom\nodpore namietal, že žalovanému nebola doručená predžalobná výzva zo dňa 20.08.2025. s.r.o. Vo\nvzťahu k uvedenému tvrdeniu žalovaného žalobca uviedol, že v právnom poriadku Slovenskej republiky\nneexistuje zákonná povinnosť veriteľa zaslať dlžníkovi predžalobnú výzvu, uvedenú povinnosť žalobcu\nnavyše vylučuje aj čl. II bod 2.3 Dohody „V prípade, že Dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku riadne a včas\na omeškanie presiahne 10 kalendárnych dní od dátumu splatnosti, stáva sa celý zvyšok dlžnej sumy\nuvedenej v bode 1.3 tejto dohody okamžite splatným. Veriteľ má v takom prípade právo uplatniť si túto\nzostávajúcu sumu súdnou cestou alebo iným zákonným spôsobom bez ďalšieho upozornenia Dlžníka.“,\nt.j. zaslanie predžalobnej výzvy žalovaného predstavovalo iba ďalší prejav dobrej vôle žalovaného. Je\nteda zrejmé, že aj keby predžalobná výzva zo dňa 20.08.2025 skutočne nebola žalovanému doručená,\nžalobca svojim konaním neporušil žiadnu zákonom stanovenú povinnosť, resp. uvedená skutočnosť nie\nje schopná spochybniť, či oslabiť uplatňovaný nárok žalobcu. Avšak za účelom vyvrátenia opätovných\nnepravdivých tvrdení žalovaného, žalobca poukazuje na predžalobnú výzvu zo dňa 04.06.2025, ktorú sa\npokúšal doručiť žalovanému na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri, avšak táto sa mu vrátila ako\nnedoručená s označením „adresát neznámy“. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v súčasnosti už\nnaďalej nemá sídlo na adrese zapísanej v obchodnom registri [dôvod na zrušenie obchodnej spoločnosti\nex offo). Nakoľko mal však žalobca záujem predísť sporu, kontaktoval dňa 16.07.2025 žalovaného, resp.\npovereného zamestnanca žalovaného (K. H. - E. &. V. N. N.) so žiadosť o uvedenie aktuálneho sídla\nspoločnosti, pričom tento mu oznámil, že žalovaný aktuálne sídli na adrese: Powerful Medical s.r.o., CBC\n1, Karadžičova 8, t.j. adresa, na ktorú žalobca adresoval aj predžalobnú výzvu zo dňa 20.08.2025. Z emailovej správy žalovaného zo dňa 10.09.2025 je následne zrejmé, že uvedená predžalobná výzva bola\nžalovanému skutočne doručená, resp. dostala sa do jeho dispozície. Konštatoval, že žalobca od marca\n2025 preukazoval žalovanému svoju dobrú vôľu, resp. záujem o zachovanie dobrých profesionálnych\nvzťahov, a to tým, že: pristúpil za uzatvorenie Dohody v zmysle podmienok žalovaného (napriek tomu,\nže v rozhodujúcom čase už disponoval právnym titulom na začatie konania), opakovane sa pokúšal a\nnapokon aj doručil žalovanému predžalobnú výzvu (napriek tomu, že v zmysle zákona takúto povinnosť\nnemá), nepodal na žalovaného návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti [napriek tomu, že v zmysle\nust. § 68b ods. 1 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník tak urobiť mohol], nepodal na\nžalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napriek tomu, že v zmysle .\n§ 214 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný poriadok tak urobiť mohol), zatiaľ čo žalovaný túto dobrú vôľu\nžalobcu od marca 2025 opakovane zneužíva a odmieta mu vyplatiť mzdu za prácu, ktorú pre neho\nriadne vykonal. Má za to, že v odpore žalovaného nie sú uvedené žiadne tvrdenia, právne argumenty\nani dôkazy, ktoré by boli spôsobilé relevantne spochybniť nárok uplatnený žalobou. Zotrval na žalobe .\n6. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Pracovná zmluva zo dňa 13.11.2023 Výplatná páska\n- február 2025, marec 2025, apríl 2025,Uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári zo dňa\n18.07.2025, Predžalobná výzva zo dňa 20.08.2025, E-mailová komunikácia zo dňa 16.06.2025, Poštová\nzásielka zo dňa 04.06.2025, Potvrdenie o sledovaní pohybu zásielky č. V., E-mailová komunikácia zo\ndňa 16.07.2025, E-mailová komunikácia zo dňa 10.09.2025.\n7. Podľa § 42 odsek 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie\npracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.\n8. Podľa § 43 odsek 1 Zákonníka práce pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa\na zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné\nnáležitosti, ktorými sú: a) druh práce a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť\nobce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto\nvýkonu práce určuje zamestnanec, c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky.\n9. Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve\nako deň nástupu do práce.\n10. Podľa § 118 odsek 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za\nvykonanú prácu mzdu.\n11. Podľa § 129 odsek 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr\ndo konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve\nnedohodlo inak.\n12. Podľa § 129 odsek 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ\nzamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa\n\nnedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia\npracovného pomeru.\n13. Podľa § 59 odsek 1 písm. a) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť dohodou.\n14. Podľa § 32 Zákonníka práce, účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných\nnárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.\n15. Podľa § 33 odsek 1 Zákonníka práce nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto\nzákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo\ntoho, čí nárok sa má uspokojiť.\n16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,\nje v omeškaní.\n17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n18. Podľa § 3 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia\nako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu.\n19. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za\nnesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné\ntvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n20. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že\nžaloba žalobcu je dôvodná.\n21. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné, že žalobca\nako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 13.11.2023 pracovnú zmluvu. Medzi\nstranami nebolo sporné ani to, že dňa 30.04.2025 došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi\nžalobcom a žalovaným na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Za prácu vykonávanú podľa\nuzatvorenej j pracovnej zmluvy prináležala žalobcovi mzda vo výške 2 300,00 eur brutto, splatnú\nnajneskôr do 30. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy žalobca vykonával prácu,\na to na bankový účet, ktorý oznámil pri nástupe do práce. Žalovaný však nevyplatil žalobcovi mzdu za\nobdobie mesiacov február 2025 vo výške 1 650,62 eur, marec 2025 vo výške 2 709,14 eur a za mesiac\napríl 2025 vo výške 1 689,39 eur, t.j. žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu v celkovej výške 6 049,15\neur. Výšku nároku na náhradu mzdy má súd preukázanú predloženými výplatnými páskami a žalovaný\nničím relevantne nárok žalobcu na zaplatenie mzdy v predmetnej výške čo do dôvodu a výšky nijako\nrelevantne nespochybnil, na pojednávaní namietal len svoju platobnú neschopnosť, čo ale nie je dôvod\nna nezaplatenie pohľadávky.\n22. Navyše súd má súd vykonaným dokazovaním a to predložením písomnej dohody o uznaní\nzáväzku a splátkovom kalendári zo dňa 18.07.2025, z obsahu ktorej je zrejmé, že žalovaný uznal\nsvoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu aj do výšky a zaviazal sa na jeho splatenie podľa dohodnutého\nsplátkového kalendára. Uvedený záväzok však žalovaný neplnil a to ani na výzvu žalobcu. V súvislosti s\nuznaním dlhu je potrebné uviesť, že procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena\nzo žalobcu ako veriteľa na žalovaného ako dlžníka. Uznanie dlhu dlžníkom má totiž pre veriteľa význam\nspočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t. j. dlžník\nuznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná. To znamená,\nže dlžník, ktorý svoj dlh uzná môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania netrval,\nresp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Súdna prax pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu\ndomnienku existencie dlhu preukázaním skutočností, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je\ntotiž jeho vznik, ak sa v konaní preukáže, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá\nprávnu domnienku existencie dlhu vyvrátiť, pretože je jej opakom. Žalovaný v konaní ničím relevantne\nnevyvrátil existenciu jeho dlhu voči žalobcovi v čase jeho uznania, pričom uznanie dlhu v dohode\nuzatvorenej medzi stranami sporu spĺňa všetky náležitosti platného uznania dlhu.\n23. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy\nvo výške 6 049,15 eur titulom nároku na náhradu splatnej mzdy.\n24. Žalobca si v konaní uplatnil aj úroky z omeškania. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil riadne a\nvčas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie\nžalobcom požadovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 7,15 %, a to odo dňa nasledujúceho\npo splatnosti celého dlhu v zmysle dohody uzatvorenej medzi stranami sporu t.j. od 12.08.2025 až do\nzaplatenia.\n\n25. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku.\n26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu v spore tak, že v\nkonaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%.\n29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.bezodkladne\nuhradil a súčasne ho upozornil, že ak predmetnú čiastku neuhradí ani do 5 dní od doručenia tejto výzvy,\nbezodkladne podá návrh na začatie konania o zaplatenie tohto Dlhu na príslušnom súde. Žalovaný však\naj napriek tejto výzve svoj Dlh voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na vyššie uvedené\nsi žalobca voči žalovanému uplatňuje právo na zaplatenie nevyplatenej mzdy za obdobie od 01.02.2025\ndo 30.04.2025 v celkovej výške 6.049,15 eur. Žalobca si uplatnil spolu s istinou aj úrok z omeškania,\na to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého Dlhu (12.08.2025) vo výške 5 % + 2,15 p. b. (sadzba\nECB) až do zaplatenia.\nneskôr do 30. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy žalobca vykonával prácu, a\nto na bankový účet, ktorý oznámil pri nástupe do práce. Žalovaný však nevyplatil žalobcovi mzdu za\nobdobie mesiacov február 2025 vo výške 1 650,62 eur, marec 2025 vo výške 2 709,14 eur a za mesiac\napríl 2025 vo výške 1 689,39 eur, t.j. žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu v celkovej výške 6 049,15\neur. Výšku nároku na náhradu mzdy má súd preukázanú predloženými výplatnými páskami a žalovaný\nničím relevantne nárok žalobcu na zaplatenie mzdy v predmetnej výške čo do dôvodu a výšky nijako\nrelevantne nespochybnil, na pojednávaní namietal len svoju platobnú neschopnosť, čo ale nie je dôvod\nna nezaplatenie pohľadávky.\n22. Navyše súd má súd vykonaným dokazovaním a to predložením písomnej dohody o uznaní\nzáväzku a splátkovom kalendári zo dňa 18.07.2025, z obsahu ktorej je zrejmé, že žalovaný uznal\nsvoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu aj do výšky a zaviazal sa na jeho splatenie podľa dohodnutého\nsplátkového kalendára. Uvedený záväzok však žalovaný neplnil a to ani na výzvu žalobcu. V súvislosti s\nuznaním dlhu je potrebné uviesť, že procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena\nzo žalobcu ako veriteľa na žalovaného ako dlžníka. Uznanie dlhu dlžníkom má totiž pre veriteľa význam\nspočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t. j. dlžník\nuznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná. To znamená,\nže dlžník, ktorý svoj dlh uzná môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania netrval,\nresp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Súdna prax pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu\ndomnienku existencie dlhu preukázaním skutočností, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je\ntotiž jeho vznik, ak sa v konaní preukáže, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá\nprávnu domnienku existencie dlhu vyvrátiť, pretože je jej opakom. Žalovaný v konaní ničím relevantne\nnevyvrátil existenciu jeho dlhu voči žalobcovi v čase jeho uznania, pričom uznanie dlhu v dohode\nuzatvorenej medzi stranami sporu spĺňa všetky náležitosti platného uznania dlhu.\n23. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy\nvo výške 6 049,15 eur titulom nároku na náhradu splatnej mzdy.\n24. Žalobca si v konaní uplatnil aj úroky z omeškania. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil riadne a\nvčas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie\nžalobcom požadovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 7,15 %, a to odo dňa nasledujúceho\npo splatnosti celého dlhu v zmysle dohody uzatvorenej medzi stranami sporu t.j. od 12.08.2025 až do\nzaplatenia.\n25. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku.\n26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote\n\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu v spore tak, že v\nkonaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%.\n29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od\ndoručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže\noprávnený podať návrh na exekúciu.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}