Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/38/2012 z 8. 10. 2012 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2012, sp. zn. 3Sžo/38/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1 Najvyšší súd | 3Sžo/38/2012 | ECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1 | 2012-10-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a450a405-bd94-4b15-90ff-9598d14accde Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/38/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201080
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:1009201080.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.
a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. L., E., C.,
právne zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Bogdalikom, so sídlom Advokátska kancelária Bajzova
8, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-38/PK-2009 zo dňa 21. mája 2009,
konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 135/2009-71 zo dňa 20.
apríla 2012, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 135/2009-71 zo dňa
20. apríla 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-38/PK-2009 zo dňa 21. mája 2009 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 120,88 €, v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Miroslava Bogdalika, advokáta v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-38/PK-2009 zo dňa 21.05.2009, ktorým
žalovaný zamietol rozklad a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra č. 38 zo dňa 26.01.2009, ktorým
bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192
ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej
len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a dostatočne zistil
skutočný stav veci. Zo zadovážených dôkazov je preukázané, že žalobca dňa 10. decembra 2008 o
07.30 hodine vykonával štátnu službu ako zástupca riaditeľa a súčasne ako riaditeľ ÚJKP OR PZ v
Bratislave I pod vplyvom alkoholu, čo bolo potvrdené výsledkami dychovej skúšky prístrojom ALCO-
SENZOR IV CM, výrobné číslo: 058926, kedy v čase od 10.38 hodiny mal namerané v krvi 0,46 mg/l
alkoholu v dychu, v čase o 11.07 hodine 0,34 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 14.03 hodine 0,16 mg/l
alkoholu v dychu, ako aj pri odbere krvi o 15.30 hodine ku skúške na alkohol plynovou chromatografiou,
kedy bola v krvi zistená koncentrácia etylalkoholu v hodnote 0,26 promile. Žalobca požitie alkoholických
nápojov nepopieral a nevyužil svoju zákonnú možnosť podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. do
vydania napadnutého rozhodnutia nadriadenému orgánu predložiť na podporu svojich tvrdení dôkazy,



ktoré by ho mohli zbaviť prípadnej viny. Taktiež nepožiadal o stanovenie inej lehoty na dodržanie
ustanovenia § 237 ods. 1 citovaného zákona.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako aj rozhodnutie ministra
vnútra Slovenskej republiky a personálny rozkaz, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal
mu náhradu trov konania z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia preukázanej skutočnosti a právneho
posúdenia veci, ako aj hodnotenia skutku, ktorý je predmetom konania. V dôvodoch odvolania uviedol,
že nie je zanedbateľnou skutočnosť, že dôvody prepustenia v porovnaní s vykonanou prácou, čestným,
statočným a disciplinovaným výkonom štátnej služby za dobu 32 rokov aktívneho výkonu policajnej
služby, t.j. prakticky za celý jeho aktívny pracovný život vo výkone štátnej policajnej služby v nadväznosti
na previnenie kladené mu za vinu, aj za predpokladu, že by sa toto zakladalo na pravde v takej
miere, v akej mu je kladené za vinu, bez zohľadnenia motívu konania je neadekvátne, neprimerane
prísne a diskriminujúce. Zo záznamu o odmenách a trestoch je zrejmé, že za 32 rokov aktívneho
výkonu štátnej služby v Policajnom zbore bol 122-krát disciplinárne odmenený za trvalé dosahovanie
veľmi dobrých výsledkov, vzorný výkon služby, zodpovedné plnenie povinností, aktívny, svedomitý a
iniciatívny prístup k plneniu služobných úloh, atď. Nikdy nebol disciplinárne potrestaný, nemal žiadny
problém s požívaním alkoholických nápojov a vždy postupoval podľa platných právnych predpisov.
Bol čestným, statočným a disciplinovaným policajtom a svoje sily a schopnosti vynakladal na ochranu
práv občanov, ich bezpečnosť a ochranu verejného poriadku, riadil sa Ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe
príslušníka Policajného zboru (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení). Z tohto dôvodu
pokladá prepustenie za neprimerané, neúmerne tvrdé, nezákonné a nespravodlivé. Konanie, za ktoré
bol prepustený, nenaplňuje formálne, ani zákonné a ani materiálne znaky skutkovej podstaty prepustenia
podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko nie je zvlášť hrubým porušením služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti a taktiež vzhľadom na riadny, čestný, statočný a disciplinovaný
32 ročný výkon štátnej služby v Policajnom zbore bez disciplinárneho previnenia, nie je splnená ani
podmienka skutkovej podstaty prepustenia spočívajúca v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere
príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nie každé
porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti naplňuje materiálne znaky skutkovej podstaty
prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., ale len také, ktoré je nad rámec
a vymyká sa z bežného alebo hrubého porušenia pri súčasnom splnení podmienky, že ponechanie
takéhoto policajta by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Namietal, že svoje povolanie berie
ako celoživotné poslanie, čo je preukázané nielen dlhoročným čestným výkonom štátnej služby, ale aj
osobnou evidenčnou kartou, z ktorej vyplýva kariérny postup, že v Policajnom zbore začal prakticky od
ulice, počas doby výkonu služby si zvyšoval kvalifikáciu, bol sústavne povyšovaný do vyšších a vyšších
hodností a tiež funkcií, až sa prepracoval do hodnosti plukovník. Na pracovisku nebol nikdy pod vplyvom
alkoholických nápojov, čo je žalovanému známe z knihy kontrol na požívanie alkoholu, keďže kontroly
boli vykonávané či už pravidelne, alebo námatkovo.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdiť a zotrval na písomnom vyjadrení zo dňa 14.09.2009. Nesúhlasil s námietkami žalobcu a
argumentoval, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou
každého policajta počas celej doby príslušnosti k Policajnému zboru, čo vyplýva priamo z ustanovenia
§ 48 ods. 3 zákona. Pokiaľ ide o aktívne a svedomité plnenie služobných úloh, toto nie je ani nemôže
byť ospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil. Zákon v ustanovení § 192
ods. 1 písm. e/ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy
a preto nepochybil služobný orgán, ak za danej situácie nepovažoval za rozhodujúcu skutočnosť, že
žalobca si doposiaľ riadne plnil svoje povinnosti a nebol disciplinárne stíhaný.

K námietkam žalobcu uviedol, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny
príslušníkov PZ a s internými predpismi upravujúcimi túto problematiku a vedel, aké následky môže
očakávať, ak sa u neho počas výkonu v štátnej službe zistí prítomnosť alkoholu v dychu, prípadne



sa odmietne podrobiť dychovej skúške. Žalobca plnil úlohy v riadiacej funkcii a voči ostatným, nielen
podriadeným policajtom, mal byť vzorom vo svojom správaní. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami
štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt zaradený v riadiacej funkcii, ktorý aj napriek
vedomosti o prijatých prísnejších opatreniach na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v súvislosti s
vykonávaním štátnej služby túto vykonával pod vplyvom alkoholu. Práve na základe vzniknutých
negatívnych javov vydal minister vnútra Slovenskej republiky rozkazy na zamedzenie požívania alkoholu
príslušníkmi PZ nielen počas výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Služobnú prísahu, aj keď je
koncipovaná všeobecne, je potrebné vnímať v širších súvislostiach a v kontexte interných predpisov
vydaných žalovaným. Minister vnútra po predložení návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného
pomeru a vyhodnotení zadovážených dôkazov v súlade s ustanovením § 238 ods. 4 zákona prijal
rozhodnutie, že protiprávne konanie žalobcu naplnilo stupeň intenzity zvlášť hrubého porušenia
služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.
2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej
5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu žalovaného najvyšší súd zistil, že dňa
10.12.2008 v čase od 07.30 hodiny vykonával žalobca plk. JUDr. Z. L.tátnu službu ako zástupca
riaditeľa a súčasne riaditeľ ÚJKP OR PZ v Bratislave I. V rámci svojej kontrolnej činnosti zamestnanci
odboru kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave uvedený deň v čase o 10.38 hodine vykonali
u žalobcu za prítomnosti príslušníka nadriadeného orientačnú dychovú skúšku na zistenie, či štátnu
službu nevykonáva pod vplyvom alkoholických nápojov. Vyšetrenie na zistenie alkoholu bolo vykonané
prístrojom ALCO-SENZOR IV CM, výr. č. 058926, pričom u žalobcu bola nameraná hodnota 0,46 mg/
l vydychovaného vzduchu (0,96 promile), v čase od 11.07 hodine bola vykonaná opakovaná dychová
skúška, pri ktorej bola nameraná hodnota 0,34 mg/l vydychovaného vzduchu (0,71 promile) a v
čase o 14.03 hodine ďalšia opakovaná dychová skúška, pri ktorej bola nameraná hodnota 0,16 mg/l
vydychovaného vzduchu (0,33 promile). Následne v čase o 15.30 hodine bola žalobcovi odobratá krv
ku skúške na alkohol a plynovou chromatografiou bola zistená koncentrácia etylalkoholu v hodnote 0,26
promile. Za uvedené konanie, ktoré bolo vyhodnotené nadriadenými ako porušenie služobnej prísahy
a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, bol žalobca personálnym rozkazom ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 38 zo dňa 26. januára 2009 prepustený zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru z dôvodu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, ktoré spočíva v tom, že
nevykonával riadne službu podľa § 192 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Rozklad žalobcu podaný proti personálnemu rozkazu žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-38/PK-2009
zo dňa 21. mája 2009 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. K námietke žalobcu týkajúcej sa
diskriminácie, resp. jeho doterajšieho hodnotenia a pracovných výsledkov uviedol, že jedine minister
vnútra v medziach zákona a v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej
je nezastupiteľný, posúdi intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Na základe
všetkých dôkazov zadovážených v konaní, ich zhodnotenia vo vzájomných súvislostiach dospel minister
vnútra k záveru, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby.

Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje štátnu službu príslušníkov policajného zboru,..... (ďalej
„štátna služba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.



Tretia časť zákona v ustanovení § 47 až § 63 upravuje služobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc, a
deviata časť zákona skončenie služobného pomeru v ustanoveniach § 189 až 199.

Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný:

a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného
zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,

h/ dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Služobný pomer sa končí podľa ustanovenia § 189 písm. c/ prepustením.

Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.

V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul pre správne orgány záver, že žalobca
svojím konaním počas výkonu služby a v čase, keď nemal určenú riadnu dovolenku a nebolo mu udelené
služobné voľno, o ktoré písomne ani ústne nepožiadal, mal zistené požitie alkoholických nápojov.

Podstatné námietky žalobcu sa týkali nesprávneho hodnotenia dôkazov a skutočností, že jeho konanie
bolo nesprávne právne kvalifikované ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť
hrubým spôsobom.

Senát odvolacieho súdu po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a krajského súdu dospel k záveru,
že v tomto prípade sa žalovaný námietkou žalobcu týkajúcou sa motívu jeho konania, stretnutia s
osobou a odovzdania informácií k objasneniu skutku lúpežného prepadnutia dostatočne nezaoberal
a len vo vyjadrení k žalobe stručne uviedol, že skutočnosti vzťahujúce sa k lúpežnému prepadnutiu
nemajú žiaden vzťah k tomu, že dňa 10.12.2008 nastúpil do výkonu štátnej služby a vykonával ju pod
vplyvom alkoholu. Žalovaný neprihliadol ani k tomu, že žalobca vyše 32 rokov vykonával štátnu službu
bez disciplinárneho postihu, a že s jeho prepustením nesúhlasil odborový orgán, ktorý navrhol vec
riešiť v disciplinárnom konaní. Ak sa žalovaný s uvedenými skutočnosťami nevyporiadal, čo ušlo aj
pozornosti prvostupňového súdu, ide o pochybenie pri zistení skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci
na posúdenie veci.

Keďže žalovaný pristúpil ku krajnému riešeniu - prepusteniu žalobcu zo štátnej služby, ktoré je v každom
prípade mimoriadnym opatrením, treba zvážiť a vyhodnotiť v širších súvislostiach, či je tento postih



primeraný, či nie je neprimerane prísny, či sa k nemu vzhľadom na všetky okolnosti pristúpiť muselo a
najmä, či by to išlo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Za týchto okolností treba považovať konštatovanie žalovaného, že pojmové znaky ustanovenia § 192
ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe boli naplnené a ponechanie žalobcu v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, za predčasné.

Na podklade uvedených skutočností najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S
135/2009-71 zo dňa 20.04.2012 podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. a § 224 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu.

Trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb, špecifikovaných v podaní právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 05.08.2009 (za prvostupňové konanie) takto:

- 2 úkony právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) po 53,49 €, (prevzatie a príprava zastúpenia
+ podanie žaloby), spolu 106,98 €,

- k tomu prislúchajúci (§ 16 ods. 3 vyhlášky) režijný paušál 2x po 6,95 €, spolu 13,90 €.

Celkom trovy konania predstavujú sumu 120,88 € (106,98 € + 13,90 € ).

Keďže rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený, žalobca má právo aj na náhradu trov odvolacieho
konania. Trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v lehote najneskôr do troch pracovných
dní od vyhlásenia rozhodnutia neboli vyčíslené, preto odvolací súd postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
a žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.