Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/15/2012 z 13. 11. 2012 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2012, sp. zn. 10Sžd/15/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:4011200067.1 Najvyšší súd | 10Sžd/15/2012 | ECLI:SK:NSSR:2012:4011200067.1 | 2012-11-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c9b4bfd-5eb0-4c7b-9de3-ae3ab8d0b3c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200067.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžd/15/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200067
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:4011200067.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej
a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu A. S.,
H., zastúpeného JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta
7, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu,
Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-NR-KDI-
SK-138/2010 z 26. novembra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/11/2011-67 zo 7. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/11/2011-67 zo dňa 7.
februára 2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie o priestupku

Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu
zo 16. septembra 2010 č. ORP-P-376/DI-B-2010, v spojení s rozhodnutím žalovaného č. p. KRPZ-NR-
KDI-SK-138/2010 z 26. novembra 2010, bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. g/, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom
skutkovom základe, že

dňa 9. marca 2010 v čase o 12,30 hodine v meste Nové Zámky na ulici Žerotínova bašta spôsobil
dopravnú nehodu tak, že jazdiac osobným motorovým vozidlom zn. Fiat Bravo, EC: D. neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať a jazdil v obci rýchlosťou 70 - 75 km/hod., následkom čoho narazil prednou
časťou svojho vozidla do zadnej časti vozidla zn. Škoda Felícia, EC: H., ktoré viedol vodič H. Z., a ktoré
išlo pred ním a odbočovalo doľava na parkovisko ležiace mimo cesty. Pri dopravnej nehode došlo k
ľahkému zraneniu spolujazdkyne vo vozidle Škoda Felícia K. Z. s dobou liečenia 6 dní. Požitie alkoholu
u žalobcu zistené nebolo.

Za priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 20 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1
vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť
uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.



II.

Konanie na súde I. stupňa

Krajský súd v Nitre na základe žaloby žalobcu preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané
a žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho porisku (ďalej len O.s.p.) ako nedôvodnú.

Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného odôvodnil porušením práva na spravodlivý proces, lebo
správny orgán mu znemožnil zúčastniť sa určeného ústneho pojednávania 16. 09. 2010 (PN od 13. 09.
2010), na ktorom chcel podať viaceré návrhy na doplnenie dokazovania. Vytkol správnemu orgánu, že pri
rozhodovaní vychádzal iba z informácií, ktoré mu poskytol účastník nehody pán Z. a jeho spolujazdkyňa
pani Z.. Správny orgán tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec posúdil nesprávne po
právnej stránke. Žalobca ako vodič nezapríčinil dopravnú nehodu, lebo vozidlo jazdiace pred ním
odbočilo bez udania znamenia o zmene smeru jazdy, čo bolo dôvodom, že do neho žalobca narazil. V
závere uviedol, že uložená sankcia, či už peňažná pokuta alebo zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 20 mesiacov, je neprimeraná ku konaniu, ktoré malo podľa správneho orgánu naplniť znaky
priestupku.

Žalovaný správny orgán navrhol žalobu zamietnuť poukazujúc detailne na jeho postup pri vedení
správneho konania so zreteľom na náležité objasnenie priestupku, obstaranie všetkých potrebných
dôkazov a správneho právneho posúdenia. Poukázal na postoj žalobcu, ktorý sa prerokovaniu
priestupku vyhýbal sústavným poukazovaním na svoj zdravotný stav a práceneschopnosť, pričom
žalovaný zistil aj vyžiadaním informácií od ošetrujúcej lekárky, že žalobca je spôsobilý zúčastniť sa
správneho konania počas vychádzok. Napriek tomu sa však ústneho pojednávania nezúčastnil.

Krajský súd v Nitre preskúmavajúc správnosť a zákonnosť rozhodnutia o priestupku, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, sa rovnako musel vysporiadiať s neprítomnosťou žalobcu i jeho právneho
zástupcu na pojednávaní a ospravedlnenie žalobcu na pojednávaní nepovažoval za súladné s
ustanovením § 119 ods. 3 O.s.p., preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Preskúmaním spisu o priestupku napokon krajský súd nezistil pochybenie žalovaného ani
prvostupňového správneho orgánu. Dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci
náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi. Ďalej podrobne poukázal na jednotlivé dôkazy
odôvodňujúce vinu žalobcu za spáchaný priestupok i primeranosť sankcie, ktorá mu bola za priestupok
uložená.

III.

Odvolanie a vyjadrenie k nemu

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom a písm. h), keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne
zistil skutkový stav, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď krajský súd konal
bez jeho prítomnosti, navrhovateľa nevypočul a nedal mu možnosť navrhnúť dôkazy.

Uviedol, že chcel navrhnúť výsluch svedkov Z. C. - svedka nehody a kpt. Ing. P. U., ktorý prvý nehodu
objasňoval a tiež vykonať konfrontáciu medzi účastníkmi nehody, pretože iba po vykonaní uvedených
dôkazov bude možné jednoznačne posúdiť správnosť a zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí.
Poukázal tiež na to, že nehodu mal spoluzaviniť vodič Z., ktorý pred odbočovaním doľava nedal
znamenie o zmene smeru jazdy. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, prípadne zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.



Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že neustále odročovanie pojednávania by žalobcovi
neprivodilo priaznivejší výsledok v tejto veci vzhľadom na zadokumentovanie dopravnej nehody a
zabezpečené dôkazy v konaní pred správnym orgánom. Považuje za nesporné, že žalobca spôsobil
dopravnú nehodu tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí. K návrhom na
doplnenie dokazovania uviedol, že v konaní o priestupku boli žalobca aj svedok C. vypočutí, skutočný
stav veci bol riadne a spoľahlivo zistený a preukázaný. So skutkovými a právnymi závermi správnych
orgánov sa súd stotožnil s tým, že k týmto záverom dospeli v súlade so zákonom. Navrhol preto odvolanie
zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

IV.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

ako súdom odvolacím.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to
nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje
za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti
nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore
s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk .
Rozsudok bol verejne vyhlásený 14. novembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za
vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP na tom skutkovom základe, že

dňa 9. marca 2010 v čase o 12,30 hodine v meste Nové Zámky na ulici Žerotínova bašta spôsobil
dopravnú nehodu tak, že jazdiac osobným motorovým vozidlom zn. Fiat Bravo, EC: D. neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať a jazdil v obci rýchlosťou 70 - 75 km/hod., následkom čoho narazil prednou
časťou svojho vozidla do zadnej časti vozidla zn. Škoda Felícia, EC: H., ktoré viedol vodič H. Z., a ktoré
išlo pred ním a odbočovalo doľava na parkovisko ležiace mimo cesty. Pri dopravnej nehode došlo k
ľahkému zraneniu spolujazdkyne vo vozidle Škoda Felícia K. Z. s dobou liečenia 6 dní. Požitie alkoholu
u žalobcu zistené nebolo.

Za priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 20 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.



Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti
a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,
kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), vodič je povinný
rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným
podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť
len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici
v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.

Podľa § 137 ods. 2, písm. d/ ZCP, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je
prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky
alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac a
podľa § 137 ods. 2 písm. i/ porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je tiež nedanie
prednosti v jazde.

V prerokúvanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobca jazdil v obci rýchlosťou vyššou než
20 kilometrov za hodinu, v dôsledku čoho nezvládol situáciu v cestnej premávke a narazil do pred ním
idúceho vozidla. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že nehodu zavinil práve žalobca, pretože pri
nižšej rýchlosti by dokázal nehode zabrániť. Neobstojí ani jeho tvrdenie o tom, že nehodu spoluzavinil
vodič Z. na vozidle, do ktorého žalobca narazil zozadu, pretože žalobca i v prípade neodbočenia vozidla
vodiča Z. bol povinný sledovať situáciu v cestnej premávke a rýchlosť svojho vozidla zvoliť takú, aby
bola jednak dovolená a jednak, aby mohol svoje vozidlo bezpečne zastaviť. V tomto ohľade znalec
jednoznačne uviedol, že ak by žalobca zareagoval na vzniknutú situáciu skôr o 11,4 metra, bol by vozidlo
bezpečne zastavil a nedošlo by k nehode.

Rovnako žalobcom navrhované výsluchy svedkov kpt. Ing. U. a C., resp. konfrontácie účastníkov
nehody nie sú potrebné, pretože nimi nie je možné preukázať, že vodič Z. spoluzavinil nehodu nedaním
znamenia o zmene smeru jazdy. Ako už bolo uvedené, aj v takom prípade bolo povinnosťou žalobcu
jazdiaceho za ním bezpečne za ním zastaviť. Nedanie znamenia o zmene smeru jazdy by mohlo v
prípade preukázania (tu stoja proti sebe dve skupiny dôkazov a rozporné sú v tomto smere i výpovede
samotného žalobcu a svedka C.) zakladať samostatnú zodpovednosť vodiča Z. za porušenie povinnosti
vodiča, nie však jeho spoluúčasť na zavinení dopravnej nehody.

Najzávažnejší dôvod odvolania spočíva v údajnom porušení práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto preskúmal z tohto hľadiska ako konanie žalovaného, tak aj konanie a postup
Krajského súdu v Nitre a nezistil namietané pochybenie.

Žalobca mohol jednak osobne a jednak prostredníctvom zvoleného advokáta uplatniť všetky práva,
ktorých sa v odvolaní domáha, vrátane práva na doplnenie dokazovania. Krajský súd z dôvodu jeho
dlhotrvajúcej práceneschopnosti niekoľkokrát odročil vo veci nariadené pojednávanie (10.05.2011,
28.06.2011, 04.10.2011 a 13.12.2011) a návrh na odročenie pojednávania nariadeného na 07.02.2012,
na ktorom súd vec prejednal a rozhodol, nespĺňal zákonné náležitosti v zmysle § 119 ods. 3
O.s.p. (v znení účinnom od 01.01.2012), podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť
na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo
jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
zúčastniť pojednávania. Žalobca sa nielenže neospravedlnil včas, akonáhle sa o prekážke, pre ktorú
sa nemohol pojednávania zúčastniť dozvedel, ale jeho ospravedlnenie neobsahuje potrebné vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, ale len vyjadrenie, že žalobca sa nemôže pojednávania zúčastniť. Vo vzťahu
k právnemu zástupcovi sa v ospravedlnení neuvádza žiadny dôvod pre jeho neúčasť. Z uvedených
dôvodov, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca mal povolené denne štyri hodiny vychádzok,



dospel odvolací súd k záveru, že žalobca mal v priebehu od podania žaloby (1. februára 2011) do 7.
februára 2012 (do vyhlásenia napadnutého rozsudku) - za rok aj týždeň dostatok času dohodnúť pre
neho vhodný termín pojednávania, ak sa ho chcel skutočne zúčastniť. Tým nebolo dotknuté jeho právo
dať sa na pojednávaní zastúpiť ním zvoleným advokátom, u ktorého nebola zistená žiadna prekážka
účasti.

So zreteľom na podrobné a vyčerpávajúce dôvody uvedené v rozsudku Krajského súdu v Nitre Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, ohľadne ďalších námietok v súlade s ustanovením §
219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody, odkazuje na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

S poukazom na závery uvedené vyššie vyhodnotil odvolací súd dôvody uvedené v odvolaní žalobcu proti
rozsudku krajského súdu za nespôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil.

V.

Trovy konania

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
žalobca nebol úspešný a žalovaný zo zákona nemá na ich náhradu nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.