Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/20/2011 z 22. 2. 2012
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2012, sp. zn. 5Sž/20/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010133.1
Najvyšší súd | 5Sž/20/2011 | ECLI:SK:NSSR:2012:9011010133.1 | 2012-02-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b56ebbf-74af-43a0-b005-82e6450efd53
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010133.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sž/20/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010133
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Baricová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9011010133.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej
a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci navrhovateľa
MAC TV, s. r. o., Brečtanová č. 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Bugala - Ďurček, s. r. o., so sídlom Drotárska cesta č. 102, Bratislava, v zastúpení advokátom Mgr.
Petrom Ďurčekom, proti odporkyni Rade pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/59/2011 z 21. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne z 21. júna 2011 č. RP/59/2011   p o t v r d
z u j e .

Navrhovateľ   j e   p o v i n n ý     zaplatiť súdny poplatok na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v sume 66 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. RP/59/2011 z 21. júna 2011 odporkyňa - Rada pre vysielanie a retransmisiu
(ďalej aj „Rada“) v správnom konaní č. 126-PLO/O-1238/2011, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1
až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.
195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) o vysielaní a retransmisii v
znení neskorších predpisov postupujúc podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa § 64 ods. 1 písm.
d/ a písm. a/ a § 67 ods. 3. písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložila navrhovateľovi pokutu vo výške
700 eur za porušenie povinnosti uvedenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 13.
decembra 2011 odvysielal o cca 22:34:23 hod. upútavku na program Kapor na torte, o cca 22:40:00
hod. upútavku na program C. S. I. Miami, o cca 22:40:37 hod. upútavku na program Súdna sieň, o cca
22:55:22 hod. upútavku na program Mafstory, o cca 23:01:33 hod. upútavku na program Kosti, o cca
23:02:02 hod. upútavku na program Panelák a o cca 23:02:25 hod. upútavku na program Promi noviny,
ktoré neboli označené grafickým symbolom Jednotného systému označovania, vyhláška Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z. (ďalej len „JSO“), po celý čas ich vysielania, čím došlo
k nesprávnemu uplatneniu JSO. Ďalej vo výroku rozhodnutia uviedla, že podľa § 64 ods. 5 zákona č.
308/2000 Z. z. „uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“, a že
v zmysle § 67 ods. 16 zákona č. 308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia
splatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet: 7000088921/8180, 5911, KS 6548.

Rada svoje rozhodnutie odôvodnila, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami,
písomným prepisom/popisom uvedených upútaviek na programy Kapor na torte, C. S. I. Miami, Súdna



sieň, Mafstory, Kosti, Panelák a Promi noviny, s konštatovaním, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť
tým, že odvysielal vyššie uvedené upútavky bez toho, aby ich po celý čas ich vysielania označil grafickým
symbolom JSO.

Pri určení výšky pokuty poukázala na to, že navrhovateľ bol od účinnosti zákona č. 308/2000 Z. z.
sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v minulosti a mu bola
viackrát uložená pokuta, pričom poukázal na príslušné rozhodnutia a výšku jednotlivých pokút.

Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva, že Rada pri určovaní pokuty za porušenie povinnosti
ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu,
trvanie správneho deliktu, predmetný rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia, následky a spôsob
porušenia povinnosti. Taktiež argumentovala objektívnou zodpovednosťou navrhovateľky za správny
delikt.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ na  Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej
len ,,Najvyšší súd“) v zákonnej lehote opravný prostriedok (§ 250l a nasl. OSP) domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie namietajúc, že konanie správneho orgánu
predchádzajúce rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezrozumiteľné, neurčité, nemá dostatok
dôvodov, a preto je nepreskúmateľné a nezákonné.

Podľa navrhovateľa rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nakoľko sa v posudzovanom prípade jednalo o odvysielanie vždy dvoch samostatných komunikátov,
pričom prvým komunikátom bola upútavka na vysielanie programovej služby, a teda vlastná propagácia,
ktorá spĺňala všetky formálne a obsahové požiadavky v zmysle zákona.

Druhým komunikátom bolo oznámenie vysielateľa o vlastnom programe v zmysle § 37a ods. 2 zákona
č. 308/2000 Z. z., ktorým vysielateľ informoval verejnosť, a ktoré malo všetky obsahové a formálne
náležitosti takéhoto komunikátu.

Vytýkal Rade, že spojila tieto dva komunikáty do jedného celku a vyhodnotila toto spojenie ako porušenie
zákona č. 308/2000 Z. z., pričom nie je zrejmé prečo takýmto spôsobom postupovala, a preto je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Podľa navrhovateľa nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je
zdôraznená tiež skutočnosťou, že Rada vo svojej rozhodovacej činnosti  v totožných prípadoch
postupovala tak, že v konaní uložila sankciu pre porušenie § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., a
následne došlo k zastaveniu konania zo zákonného dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho
poriadku pretože „odpadol dôvod konania“, pričom skutkový stav bol totožný.

Vzhľadom na absenciu odôvodnenia v rozhodnutí o zastavení konania (pričom má za to, že Rada by
mala v prvom rade v takomto prípade rozhodnúť meritórne a určiť, že zákon porušený nebol), nie je
vysielateľovi zrejmé, podľa akého kľúča Rada pri rozhodovaní v jednotlivých prípadoch postupovala a
postupuje. Vysielateľovi nie je zrejmé, pre aký dôvod postupuje Rada v rovnakej veci rôzne a režim
sankcionovania vysielateľa je preto nemožné považovať za zákonný nakoľko je v priamom rozpore s
garanciou právneho štátu, najmä s princípom právnej istoty (II. ÚS 34/95).

Takto potom podľa navrhovateľa napadnuté rozhodnutie predstavuje porušenie základných zásad
právneho štátu, najmä zásady právnej istoty.

Uviedol, že v prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku, uviedla, že navrhuje
rozhodnutie potvrdiť s poukazom na príslušné právne predpisy a riadne zistený skutkový stav veci.
Zotrvala na dôvodoch svojho rozhodnutia nesúhlasiac s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní,
majúc za to, že v napadnutom rozhodnutí uviedla skutočnosti, ktoré ju viedli k záveru o porušení
povinností podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. a svoj postup riadne zdôvodnila.



Odporkyňa argumenty navrhovateľa ohľadne absencii odôvodnenia rozhodnutí o zastavení správnych
konaní č. 126-PLO/O-1238/2011, v časti možného porušenia ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č.
308/2000 Z. z. v súvislosti s odvysielaním komunikátu propagujúceho program Piráti Karibiku zo dňa
05. decembra 2010 o cca 17:47:42 hod. a o cca 22:35:29 hod. a dňa 10. decembra 2010 o cca 22:35:29
hod. program Áno, šéfe! toho istého dňa o 17:14:57 hod. a o cca 21:29:50 hod. vyhodnotila tak, že sa
týkajú iného rozhodnutia, preto nemôžu byť podľa jej názoru predmetom odvolania. Skonštatovala, že jej
postup pri vydávaní rozhodnutí č. RZK/58/2011, RZK/59/2011, RZK/60/2011 nemá vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia a v prípade pochybnosti o zákonnosti postupu odporkyne má navrhovateľ
právo podať žalobu podľa druhej hlavy piatej časti OSP o čom bol v predmetnom rozhodnutí poučený.
Napriek uvedenému odporkyňa poukázala na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, že komunikáty propagujúce Piráti Karibiku a Áno, šéfe! nie sú upútavkami, nakoľko v nich nie je
uvedený deň a čas vysielania týchto programov. Z uvedeného dôvodu tvrdenie navrhovateľa o totožnosti
skutku považuje za nepravdivé. Poukázaním na rozdielnosť medzi skutkovými stavmi v prípade vydania
napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia o zastavení konania odporkyňa vyhodnotila uvedenú námietku
ako účelovú a nepravdivú.

Na základe vyššie uvedeného má odporkyňa za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere
zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Ďalej má za
to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo
„správny poriadok“),  nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza
zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., a že navrhovateľ nebol na
svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a
postup je v súlade so zákonom a navrhuje, aby najvyšší súd v súlade s (§ 250q ods. 2 OSP) napadnuté
rozhodnutie odporkyne č. RP/59/2010 zo dňa 21. júna 2011, ako právne správne potvrdil.

Najvyšší súd, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP a § 64 ods. 5 a 6
zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal v rozsahu opravného prostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy
piatej časti OSP, napadnuté rozhodnutie odporkyne prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1
OSP) dňa 23. februára 2012, za neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu (§ 250g ods. 2
OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), ktorí svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov, ako aj s obsahom administratívneho spisu č. 126-
PLO/O-1238/2011 a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§
250l ods. 1 OSP).

Podľa § 2501 ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona
rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných
a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto
rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo
skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo
vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Citované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako
atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových
otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu



a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a
nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom
zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich
odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Porovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že skutkový
stav medzi účastníkmi nie je sporný. Navrhovateľ nepoprel, že dňa 13. decembra 2010 z hora uvedených
časoch  odvysielal v rámci programovej služby JOJ vyššie popísané upútavky.

Predmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.
308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z..

Úlohou Najvyššieho súdu preto v zmysle námietok navrhovateľ bolo posúdiť, či navrhovateľ
odvysielaním tohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí, a či
sankcia bola uložená v súlade so zákonom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, poslaním rady je
presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup
ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a
poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú
na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych
predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na
požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych
mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti Rady v
oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a
podľa osobitných predpisov, 7), ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a
poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo
prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia,

Podľa ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej
vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby
na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať JSO ustanovený podľa osobitného
predpisu 28a.

Podľa ustanovenia 1 ods. 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z. ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o JSO audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov,
multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania
(ďalej len „vyhláška č. 589/2007 Z. z.“), obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela,
programu poskytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu
alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej
programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie
a programy (ďalej len „upútavka“). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z. z., programy alebo iné zložky televíznej
programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov,
do 15 rokov alebo nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy
alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých



do 7 rokov, od 7 rokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom
jednotného systému označovania po celý čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej
programovej služby v pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa
označí totožným grafickým symbolom ako samotný program.

Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti
uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 7) Rada ukladá tieto sankcie:

a)  upozornenie na porušenie zákona,

b)  odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c)  pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,

d)  pokutu,

e)  odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa ustanovenia § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z., Rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66.387 eur a
vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19.916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a
označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové
zaradenie programov alebo iných zložiek programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými
osobitným predpisom 28a (§ 20 ods. 5).

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal  s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia  (§ 47 ods. 3 správneho poriadku).

Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že odporkyňa oznámila
navrhovateľovi listom zo dňa 01. marca 2011 začatie správneho konania č. 126-PLO/O-1238/2011 vo
veci možného porušenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislostí s tým, že dňa 13. decembra



2010 odvysielal v rámci programovej služby JOJ o cca 22:34:23 hod. upútavku na program Kapor na
torte, o cca 22:40:00 hod. upútavku na program C. S. I. Miami, o cca 22:40:37 hod. upútavku na program
Súdna sieň, o cca 22:55:22 hod. upútavku na program Mafstory, o cca 23:01:33 hod. upútavku na
program Kosti, o cca 23:02:02 hod. upútavku na program Panelák a o cca 23:02:25 hod. upútavku na
program Promi noviny, ktoré neboli označené grafickým symbolom JSO po celý čas ich vysielania, čím
mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu JSO.

- odporkyňa listom zo dňa 05. apríla 2011, č. 2280/2011 vyzvala navrhovateľa opätovne na vyjadrenie sa
k podkladom pre rozhodnutie v správnych konaniach č. 123-PLO/O-1235/2011, 122-PLO/O-1234/2011,
129-PLO/O-1241/2011, 126-PLO/O-1238/2011, 135-PLO/O-1247/2011

- rozhodnutím zo dňa 21. júna 2011 č. RP/59/2011 uložila Rada navrhovateľovi za porušenie ustanovenia
§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000
Z. z. určenú podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 700 eur. Rozhodnutie bolo
navrhovateľovi doručené dňa 19. júla 2011.

- súčasť administratívneho spisu tvorí aj prepis/popis skutkového stavu a DVD nosič vysielanie TV JOJ
zo dňa 13. decembra 2010, Noviny Plus - Martinka -Kleopatra z Turca 22:15 hod..

Podľa názoru najvyššieho súdu z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že v
preskúmavanom konaní Rada v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci a správne aplikovala
príslušné ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z.. Taktiež správna úvaha, ktorú odporkyňa použila
v napadnutom rozhodnutí vychádza z logických argumentov. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa
nestotožnil preto s námietkami navrhovateľa, že odporkyňa nesprávne právne posúdila skutkový
stav, a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
ani s námietkou ohľadne rozporu režimu sankcionovania s princípom právnej istoty v predmetnom
konaní považujúc takéto námietky za účelové nemajúce oporu v spisovom materiáli. S poukazom na
rozhodnutie Ústavného súdu č. III. ÚS 322/2011-11.

Najvyšší súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal preukázané, že odporkyňa v
dôvodoch rozhodnutia uviedla skutkové zistenia, ktoré boli podkladom jej rozhodnutia, skutkové
okolnosti náležite vyhodnotila, zaoberajúc sa odlišnosťami upútavky a vlastnej propagácie, pričom
správne zhodnotila, že v danom prípade ide jednoznačne o upútavky, čo aj náležite zdôvodnila. Z
uvedených dôvodov podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie odporkyne nie je možné považovať za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Z obsahu spisového materiálu je nesporné, že navrhovateľ odvysielaním upútaviek Kapor na torte,
C. S. I. Miami, Súdna sieň, Mafstora, Kosti, Panelák a Promi noviny na programy dňa 13. decembra
2010 bez označenia grafickým symbolom JSO po celý čas ich vysielania naplnil skutkovú podstatu
správneho deliktu podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky na
tomto mieste zhodne s názorom vysloveným už aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 2Sž/20/2011-18 zo 16. novembra 2011 (pozri www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>) zdôrazňuje, že
upútavku pozostávajúcu zo zostrihov programu a označení programu spolu s časom jeho vysielania
je nevyhnutné chápať ako jeden celok, ktorý diváka komplexne informuje o určitom programe. Tento
celok je tvorený súhrnom informácií, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú, a gradujú do výslednej
informácie o názve programu a čase jeho vysielania. Preto každá jednotlivá informácia v upútavke musí
byť označená piktogramom jednotného systému označovania podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z.
z., a preto najvyšší súd dospel k záveru, že sankcia uložená odporkyňou podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v
spojení s § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. bola oprávnená.

Dôvody pre stanovenie výšky pokuty dostatočne vyplývali z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a
podľa názoru súdu nevybočili z medzí stanovených príslušným ustanovením zákona. Nepodstatným pri
tom podľa najvyššieho súdu bolo, či odporkyňa pri rozhodovaní v tejto veci dodržala princíp rovnakého
prístupu ku všetkým účastníkom, t. j., či udelila ostatným vysielateľom aj za opakované porušenia zákona
v rovnakej veci pokuty v takej istej výške alebo nie, pretože ani preukázanie tohto tvrdenia nezbavuje
navrhovateľa zodpovednosti za to, že sám odvysielal takýto program v zákonom zakázanej dobe.



Ak rozhodnutiami č. RZK/58/2011, RZK/59/2011, RZK/60/2011 zo dňa 21. júna 2011 došlo k zastaveniu
správneho konania v časti možného porušenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti
s odvysielaním komunikátu propagujúceho program  Áno, šéfe! a Piráti z Karibiku, pretože odpadol
dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, absenciu odôvodnenia v uvedenom rozhodnutí
nie je možné účinne namietať v konaní týkajúceho sa uloženia sankcie. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, je však zrejmý dôvod zastavenia konania, ktorým bola tá skutočnosť, že odvysielané
komunikáty neboli upútavkami a nevznikla povinnosť označiť uvedené príslušným grafickým symbolom
podľa Jednotného systému označovania. Navrhovateľovo tvrdenie o totožnosti skutkového stavu vo
všetkých odvysielaných komunikátoch nie je preto dôvodné, nakoľko z napadnutého rozhodnutia je
dôvod zastavenia konania, vo výroku rozhodnutia špecifikovaných komunikátov, zrejmý natoľko, aby
dal odpoveď na takýto postup správneho orgánu. Okrem toho Rada postupovala pri posudzovaní
hodnotiacich kritérií podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z. z. pri každom z komunikátov samostatne.

Poukázaním na rozpor režimu sankcionovania s ústavným princípom právnej istoty je potrebné uviesť,
že najvyšší súd považuje túto námietku vo vzťahu k tomuto konaniu za irelevantnú,  nakoľko, tak ako
už bolo vyššie zmienené, rozhodnutie o zastavení konania nemôže byť predmetom prieskumu konania
podľa tretej hlavy piatej časti OSP, a keďže sa súd zaoberal aj preskúmavaním samotného postupu
správneho orgánu, je nutné uviesť, že nezistil v konaní také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Rozhodnutie odporkyne podľa názoru najvyššieho súdu má všetky náležitosti ustanovené v § 47
správneho poriadku a nevykazuje formálne ani logické nedostatky. Najvyšší súd tiež nezistil, že by
odvolaním napadnuté rozhodnutie trpelo vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či
navrhovateľ takýto nedostatok rozhodnutia namietala (250i ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku  proti rozhodnutiu odporkyne za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci odlišne od záverov Rady uvedených v napadnutom rozhodnutí.
Keďže v rozsahu navrhovateľom vymedzených dôvodov opravného prostriedku nebolo zistené
pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení najvyšší súd s poukázaním na vyššie
uvedené napadnuté rozhodnutie Rady podľa § 250q ods. 2 OSP  potvrdil.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5
ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov a položky č.
10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto zákonu.

O náhrade trov konania Najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenie § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l
ods. 2 OSP, tak že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemal úspech.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku    n i e    j e    prípustný  opravný  prostriedok.