Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžnč/8/2011 z 29. 5. 2012 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2012, sp. zn. 2Sžnč/8/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010216.1 Najvyšší súd | 2Sžnč/8/2011 | ECLI:SK:NSSR:2012:9011010216.1 | 2012-05-29 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Nečinnosti orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície, § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250t.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/39182541-9fab-42ad-907a-8fbb13b4cd07 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010216.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžnč/8/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010216
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9011010216.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: N. K., nar. XX. X. XXXX, bytom S.,
zastúpeného: JUDr. Zsolt Suver, advokát, AK Murgašova 3, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky u k l a d á Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky p o v i n n o s
ť k o n a ť a r o z h o d n ú ť o návrhu navrhovateľa na obnovu konania z 10. mája 2011 vo veci
rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: SLV-107/PK-2009 z 24. septembra 2009 v lehote
jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu 261,82 €, ako trovy
právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Zsolta Suvera, do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 25. októbra 2011 sa navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť konať a
rozhodnúť vo veci jeho návrhu na obnovu konania z 10. mája 2011, ktorý bol odporcovi doručený
16. mája 2011. Návrhom na obnovu konania sa navrhovateľ domáhal obnovy konania vo veci svojho
prepustenia zo služobného pomeru s poukazom na ustanovenie § 245 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe
príslušníkov PZ“).

Návrh na obnovu konania odôvodnil najmä tým, že podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe
príslušníkov PZ, personálnym rozkazom Riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 234 z 5. augusta 2009 v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, č. p.: SLV-107/PK-2009 z 24. septembra 2009 bol právoplatne prepustený zo
služobného pomeru príslušníka policajného zboru. V danom prípade jedinou skutočnosťou zakladajúcou
prepustenie navrhovateľa zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru bolo jeho právoplatné
odsúdenie rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2 Tov/4/2009-968 z 23. júna 2009 v spojení
s rozsudkom Vojenského Obvodového súdu Prešov, sp. zn. T/2/2007 -892 z 26. novembra 2008 za
úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktoré však bolo právoplatným rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 30/2010 zo 7. apríla 2011, zrušené.

Odporca upovedomil navrhovateľa o spôsobe vybavenia jeho návrhu na obnovu konania listom zo 7.
júla 2011 sp. zn. SPC-ORSP-355/2011 a tiež listom z 25. júla 2011 sp. zn. SPC-ORSP-355/2011 v
tom zmysle, že o jeho návrhu na obnovu konania vo veci SLV-107/PK-2009 nie je možné rozhodovať,
nakoľko vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR bolo automaticky zrušené aj rozhodnutie
odporcu č.p.: SLV-107/PK-2009 z 24. septembra 2009. Vyššie uvedené listy vydalo MV SR, Sekcia



personálnych a sociálnych činností, odbor riadenia služobného pomeru a boli podpísané riaditeľom tohto
odboru.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním z 1. decembra 2011, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť ako neopodstatnený, nakoľko podľa jeho názoru nie je možné konanie obnoviť, keďže vyššie
uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Tdo 30/2010 zo 7. apríla 2011 došlo k zrušeniu
predmetného rozhodnutia ministra vnútra č. p.: SLV-107/PK-2009 z 24. septembra 2009, vzhľadom na
tú časť výroku, v ktorej najvyšší súd vyslovil, že sa zrušujú aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a preto
nie je o čom konať. Uviedol tiež ďalšie dôvody týkajúce sa merita veci, prepustenia navrhovateľa zo
služobného pomeru a nárokov navrhovateľa z toho vyplývajúcich, ktoré však s podstatou prejednávanej
veci nesúvisia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), preskúmal postup odporcu a dospel k záveru, že jeho konanie
nezodpovedá spôsobu ustanovenému príslušným právnym predpisom.

Podľa § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré
mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a
na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

Podľa ods. 2 návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo
nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ods. 3 v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace
o tom, že návrh je podaný včas.

Podľa ods. 4 proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).

Podľa ods. 5 ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania
rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený orgán.

Podľa § 248 policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného
nadriadeným.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa ods. 4 súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku
uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú
lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže
na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa ods. 5 navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

Za nečinnosť treba považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté konanie,
hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal (bez ohľadu
na to, či sa správne konanie začalo na návrh účastníka konania alebo z podnetu správneho orgánu).
Nečinnosť sa prejavuje najmä tým, že správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. iba s neodôvodnenými



prieťahmi, správny orgán tvrdí, že nemá právomoc na vydanie rozhodnutia a vec namiesto rozhodnutím
vybaví listom alebo informáciou, resp. zastaví konanie.

Je nesporné, že v prejednávanom prípade navrhovateľ podal 10. mája 2011 kvalifikovaný návrh na
obnovu konania, o ktorom odporca do dnešného dňa nerozhodol v súlade so zákonom.

Napriek tomu, že odporca na tento návrh zaslal navrhovateľovi odpoveď vo forme vyššie uvedených
listov, ktoré by za určitých okolností podľa obsahu mohli byť považované za odmietnutie návrhu na
obnovu konania, najvyšší súd poukazuje na to, že § 245 ods. 5 zákona o štátnej službe príslušníkov
PZ jednoznačne upravuje, ktorý orgán je povinný o takomto návrhu rozhodnúť. Za tento orgán nie
je možné považovať riaditeľa odboru riadenia služobného pomeru Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, nakoľko navrhovateľ sa domáhal obnovy konania, v ktorom bol odvolacím orgánom minister
vnútra, a preto je nepochybné, že o návrhu na obnovu konania mal rozhodnúť minister.

Pokiaľ ide o ostatné argumenty uvádzané vo vyjadrení odporcu k návrhu na uloženie povinnosti
odporcovi konať a rozhodnúť vo veci, tieto môžu byť prípadne uvedené v rozhodnutí o návrhu na obnovu
konania, avšak najvyšší súd upozorňuje odporcu na tú skutočnosť, že ním prezentovaný názor o nulite
rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru v dôsledku rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo
30/2011 zo 7. apríla 2011 nie je správny a nemá oporu v zákone ani v právnej praxi, nakoľko ako správne
uviedol navrhovateľ, časť výroku tohto rozsudku, v ktorej najvyšší súd vyslovil, že „...sa zrušujú aj ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad...“ sa týka len rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu navrhovateľa vyhovel, keďže dospel k
záveru, že odporca bol nečinný, keď návrh na obnovu konania vybavil len listom a nevydal rozhodnutie
v súlade so zákonom, a uložil odporcovi vo veci konať a rozhodnúť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 OSP, nakoľko navrhovateľovmu návrhu vyhovel.
Tieto sú tvorené náhradou trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 123,50 € (príprava
a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu) a dvakrát režijný paušál v celkovej sume 14,82 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.