Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/4/2012 z 27. 11. 2012 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 4MCdo/4/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012899685.1 Najvyšší súd | 4MCdo/4/2012 | ECLI:SK:NSSR:2012:9012899685.1 | 2012-11-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 24 OSP, § 27 ods. 1 OSP, § 28 ods. 1 OSP, § 28 ods. 2 OSP, § 47 ods. 1 OSP, § 47 ods. 2 OSP, § 49 ods. 1 OSP, § 158 ods. 2 OSP, § 159 ods. 2 OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 243b ods. 5 OSP, § 243i ods. 2 OSP, § 218 ods. 1 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bf9ae46-9d55-40e4-bc64-25d539eb2e87 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012899685.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4MCdo/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012899685
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sakálová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9012899685.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MVDr. J. P., bývajúceho v L., zastúpeného
JUDr. Y., advokátom v L., F. č. X, proti žalovaným 1/ Ing. J. J., CSc., bývajúcemu v L., 2/ RNDr.
F. J., bývajúcej v L., o určenie, že byt nie je pre žalobcu primeraný ako náhradný a iné, vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 67/2002, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 20. októbra 2009 č.k.
15C 67/2002-161 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2011 sp. zn. 3 Co 52/2010, takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29. apríla 2002 sa žalobca naposledy upraveným
petitom domáhal určenia, že 1/ byt č. X na L. č. X v L., pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva, nie
je pre žalobcu primeraný ako náhradný byt, 2/ určenia, že byt č. X na L.. X v L., pozostávajúci z dvoch
izieb a príslušenstva, nie je pre žalobcu primeraný ako náhradný a 3/ určenia, že nie je povinný vypratať
byt č. XX na treťom poschodí, pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva na L.. X v L..

Žalovaní sa protinávrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 7. septembra 2004 domáhali
uloženia povinnosti žalobcovi vypratať byt č. XX na L. ul. č. X v L. bez zabezpečenia bytovej náhrady
do ôsmich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava I v poradí druhým rozsudkom z 20. októbra 2009 č.k. 15 C 67/2002-161 žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol a o vzájomnom návrhu žalovaných rozhodol tak, že žalobcovi uložil
povinnosť vypratať byt č. XX na L.. X v L. bez bytovej náhrady do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania spolu vo výške 243,69 Eur do troch
dní. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že určovacie petity, že byty č. X a č. X nie sú pre žalobcu
primerané ako náhradné, považuje za bezdôvodné a samoúčelné, ktoré nemôžu vyriešiť sporné právne
vzťahy o tom, či uvedené byty sú pre žalobcu primerané ako náhradné, pretože otázka primeranosti
bytovej náhrady sa posudzuje v exekučnom konaní. V časti určenia, že žalobca nie je povinný vypratať
byt č. XX ide taktiež o samoúčelnú žalobu, nakoľko 23. apríla 2002 došlo k zániku nájmu bytu. Preto
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vzájomnému návrhu žalovaných vyhovel z dôvodu, že mal
preukázané, že došlo k zániku nájmu bytu, a to 23. apríla 2002, pretože žalobca v zákonom stanovenej
lehote bezdôvodne neuzavrel zmluvu o bytovej náhrade. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil §
142 ods. 1 O.s.p. a úspechom žalovaných v konaní.



Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého
stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a žalovaným náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje
za vecne správny, v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho
dôvodov. Uviedol, že súd prvého stupňa správne rozhodol o žalobe žalobcu, keď žalobu s poukazom
na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. zamietol, a vzájomnému návrhu žalovaných vyhovel, keď žalobca
nájomnú zmluvu na bytovú náhradu bezdôvodne neuzavrel, v dôsledku čoho jeho nárok na bytovú
náhradu zanikol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a neuplatnením si žalovanými náhrady trov konania.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalobcu mimoriadnym dovolaním napadol
uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2011 sp. zn. 3 Co 52/2010 ako i rozsudok
Okresného súdu Bratislava I z 20. októbra 2009 č.k. 15 C 67/2002-161. Navrhol oba rozsudky zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym
právnym posúdením veci oboma súdmi a tiež inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uviedol, že žalobca na svoju obranu navrhol obom súdom vykonať dôkaz ohliadkou
ponúknutých bytových priestorov, resp. zabezpečením znaleckého dokazovania. Tieto dokazovania
súdy nevykonali a bezdôvodne ich zamietli, pričom práve vykonaním týchto dôkazov mohol mať súd
dostatočne preukázaný skutkový stav vo vzťahu k primeranosti a adekvátnosti ponúknutých náhradných
bytov. Konštatoval, že súdy použili síce správne právne predpisy, nesprávne ich však aplikovali na
zistený skutkový stav.

Žalobca ani žalovaní nevyužili svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho
prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3
O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal na podnet žalobcu generálny prokurátor Slovenskej
republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich
vydaniu a dospel k záveru, že nie je daná prípustnosť mimoriadneho dovolania.

Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v každej veci posúdiť, či
zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je viazaný dôvodmi uvedenými
v mimoriadnom dovolaní.

Ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,
odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných účastníkmi
konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon vyžaduje práve v konaní o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia
zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou požiadavka na ochranu práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými
právnymi prostriedkami. Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť
splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. V
predmetnej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Len rozsudok riadne doručený do vlastných rúk
účastníkovi konania, respektíve jeho zástupcovi s plnou mocou pre celé konanie, môže nadobudnúť
právoplatnosť.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa § 158 ods. 2 O.s.p., rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne
ich zástupcom do vlastných rúk.



Zo súdneho spisu v predmetnej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nedošlo k riadnemu
doručeniu napadnutého rozsudku žalovanej 2/.

Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať
účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 27 ods. 1 O.s.p., účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na
právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa § 28 ods. 1 O.s.p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len na určité úkony.

Podľa odseku 2 cit. ustanovenia, plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť.
Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní
urobiť účastník.

Podľa § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 49 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 2/ v konaní neudelila plnú moc na zastupovanie advokátovi a
nesplnomocnila na svoje zastupovanie ani inú fyzickú osobu. Z dispozície súdu z 28. septembra 2011
(por. č.l. 185) napriek tomu vyplýva, že súd dal pokyn na doručenie rozsudku len právnemu zástupcovi
žalobcu JUDr. Vojtechovi Kubalovi a JUDr. Alžbete Darine Michalkovej, ktorá podľa plnomocenstva na
zastupovanie v tomto konaní zastupovala len žalovaného 1/ (por. č.l. 34). Napriek tejto skutočnosti
však odvolací súd ale aj súd prvého stupňa uvádzali v záhlaví svojich rozhodnutí JUDr. Alžbetu Darinu
Michalkovú ako advokátku zastupujúcu oboch žalovaných a rozhodnutia doručovali iba jej. V dôsledku
takéhoto postupu potom bolo potrebné konštatovať, že žalovanej 2/ nebolo doručené žiadne z doteraz
vydaných rozhodnutí nielen odvolacieho súdu, ale ani súdu prvého stupňa.

Keďže v prejednávanej veci nebol dodržaný postup pri doručovaní zásielky, nedošlo k jej riadnemu
doručeniu. Nie je teda naplnená materiálna podmienka právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Keďže existencia právoplatného rozhodnutia je jednou z požiadaviek pre prípustnosť mimoriadneho
dovolania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), dovolací súd je nielen oprávnený, ale dokonca povinný skúmať, či boli
splnené všetky jej podmienky.

S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému



nie je dovolanie prípustné a z tohto dôvodu ho odmietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods.
5 a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím
analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie ods. 2 tohto ustanovenia,
pretože účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.