Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sdo/8/2014 z 31. 3. 2014 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2014, sp. zn. 2Sdo/8/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201332.1 Najvyšší súd | 2Sdo/8/2014 | ECLI:SK:NSSR:2014:1012201332.1 | 2014-03-31 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 246c ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09536cca-ba10-48a3-b860-766cb163c3ef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201332.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sdo/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201332
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012201332.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Krajskému súdu v Bratislave, so sídlom
Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. Spr. 6166/12 z
26. júna 2012, o podaní žalobkyne smerujúcom proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 31. októbra 2013, sp. zn. 5Sži/25/2013, v konaní o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 27. augusta 2013, č.k. 5S/230/2012-30, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením zo dňa 31. októbra 2013, sp.
zn. 5Sži/25/2013, podľa § 250ja ods. 3 (veta druhá) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
a § 219 ods. 1 OSP potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) z 27.
augusta 2013, č. k. 5S/230/2012-30 o zastavení konania, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia
ním napadnutého rozhodnutia žalovaného. Dôvodom zastavenia konania bolo nezaplatenie súdneho
poplatku za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov.

Podaním došlým Krajskému súdu v Bratislave dňa 23. decembra 2013, posudzovaným podľa jeho
obsahu, sa žalobkyňa domáha, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konal ako súd dovolací, a aby
uznesenie odvolacieho súdu ako aj krajského súdu zrušil a vrátil vec krajskému súdu na nové konanie
a rozhodnutie; zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní podania dospel k záveru, že konanie o ňom je potrebné
zastaviť.

Podľa § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa.

Opravný prostriedok je v konaní podľa V. časti OSP prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené
(§ 246c ods. 1 veta druhá OSP). Naviac proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je
prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 veta tretia OSP).



Z uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vo veciach správneho súdnictva Najvyšší
súd Slovenskej republiky nie je súdom dovolacím.

Predmetným podaním sa žalobkyňa domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu
a krajského súdu vo veci, na konanie a rozhodnutie ktorej sa vzťahujú ustanovenia piatej časti OSP
(správne súdnictvo), v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je dovolacím súdom a ako súd
dovolací nemá právomoc konať.

Najvyšší súd preto podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP konanie o podaní žalobcu
musel zastaviť pre nedostatok právomoci konať vo veci.

Uvedený právny záver rešpektuje aj dnes už konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom
súdnictve neprípustné“ (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
87/09 a sp. zn. IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho
konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to,
že: „V civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú
čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné
právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne
súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola
verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne
súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie
najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že
správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (k
tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 208/08).

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP, keďže konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.