Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/66/2014 z 9. 9. 2015 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. septembra 2015, sp. zn. 4Sžo/66/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201504.1 Najvyšší súd | 4Sžo/66/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:1012201504.1 | 2015-09-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície, § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b39bd56-dbb6-4c0c-97f0-6848bec25ad8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201504.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201504
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012201504.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej
PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. E.
I., bytom XXX XX E.. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, AK M.R. Štefánika 171,
Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-82/2012 zo dňa 18. júla 2012, konajúc
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/272/2012-36 zo dňa 11. marca
2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/272/2012-36 zo dňa
11. marca 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SLV-PS-PK-82/2012 zo dňa 18.07.2012, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a
potvrdil personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 400 zo dňa 16.04.2012, ktorým bol žalobca podľa §
192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka
policajného zboru. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že zvlášť hrubým spôsobom porušil základné
povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, g/, h/ zákona č. 73/1998 Z.z., a že ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Krajský súd považoval skutkové a právne závery o tom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania
za opodstatnené, dostatočne preukázané a náležite zdôvodnené. Za dôvodný a zákonný považoval aj
z toho plynúci dôsledok pre žalobcu, že jeho konanie bolo vyhodnotené ako naplňujúce predpoklady
pre prepustenie zo služobného pomeru podľa § 92 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. a stotožnil
sa s názorom žalovaného, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca
nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru. Uviedol, že dôkazy, ktoré si žalovaný
zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania žalobcu boli získané na základe vlastného šetrenia
zákonným spôsobom, pričom tieto dôkazy boli správnymi orgánmi náležite vyhodnotené a na ich základe
bolo zistené a po právnej stránke správne kvalifikované protiprávne konanie žalobcu nezlučiteľné s
postavením príslušníka policajného zboru. Spáchanie predmetného skutku a to, že osobne viedol knihu



cenností na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „ODI
PR PZ“) Vranov na Topľou, pričom ako nadriadený mal v zmysle čl. 5 ods. 2, 4 prílohy č. 1 k Nariadeniu
PPZ č. 14/2011 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, v konaní o
dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti, povinnosť poveriť vedením knihy cenností iného
pracovníka tak, aby mohol on sám vykonávať kontrolu príjmu a výdaja v knihe cenností. Túto skutočnosť
žalobca ani nepopiera.

Krajský mal súd ďalej za preukázané a to jednak kontrolou vykonanou dňa 13.02.2012 ako aj
výpoveďami plk. Ing. O. V. a Mgr. O. M. a M. N., že v knihe cenností bol zistený zostatok ku dňu
30.06.2011 vo výške 30 830,- € v porovnaní so zostatkom jednotlivých príslušníkov PZ tak, že oproti
zostatku uvedeného v zápise z inventúry rozdiel - 4 980,- €. Kontrolou a porovnaním zostatkov
jednotlivých poloožiek PZ v knihe cenností ku dňu 30.09.2011 bol zistený zostatok vo výške 32 920,-
€, čo je oproti zostatku uvedenom v zápise z inventúry rozdiel o - 6 460,- € a kontrolou a porovnaním
zostatkov jednotlivých príslušníkov PZ v knihe cenností bol k 30.12.2011 zistený zostatok vo výške 32
085,- €, čo je oproti zostatku uvedenom v zápise z inventúry rozdiel o -13 960,- €. Ďalej bolo preukázané,
že v období najmenej od mesiaca apríl 2011 do 07.02.2012 záznamy do knihy cenností neviedol správne
a preukázateľne v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, v dôsledku čoho vznikli rozdiely medzi
evidovaným účtovným stavom finančných prostriedkov za uložené blokové pokuty a skutočným stavom.

Ďalej bolo preukázané, že dňa 02.02.2002 žalobca do pokladne Okresného riaditeľstva PZ (ďalej len
„OR PZ“) Vranov nad Topľou odovzdal finančnú hotovosť za pokutové bloky v celkovej výške 7 725,-
€, pričom po spočítaní prijatých finančných prostriedkov za pokutové bloky od jednotlivých policajtov
vedených v knihe cenností za rok 2012 táto čiastka predstavuje sumu vo výške 3 825,- €. Žalobca tak
odovzdal do pokladne OR PZ finančnú hotovosť o 3 900,- € viac ako prevzal od policajtov ODI OR PZ
Vranov nad Topľou. Taktiež bolo preukázané, že dňa 14.02.2012 žalobca po príchode do budovy ODI
OR PZ Vranov nad Topľou z plechovej skrine v kancelárii riaditeľa ODI OR PZ vybral sumu vo výške 9
560,- €. Po prepočítaní prijatých hotovostí od príslušníkov PZ za obdobie od 02.02.2012 do 14.02.2012
sa v knihe cenností nenachádza žiaden záznam o príjme finančnej hotovosti od príslušníkov PZ. Po
sčítaní rozdielu odvedeného od riaditeľa ODI OR PZ do pokladne OR PZ vo Vranove nad Topľou dňa
02.02.2012 vo výške 3 900,- € a dodatočne prijatej hotovosti dňa 14.02.2012 vo výške 9 560,- €, ktorú
žalobca dodatočne doniesol v čase vykonania kontroly je súčet vo výške 13 406,- €. Táto suma je totožná
s finančnou čiastkou chýbajúcou vo výške 13 460,- € zistenej na základe zápisu z inventúry a porovnanej
čiastky s knihou cenností k dátumu 30.12.2012.

Krajský súd ďalej uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie správnych orgánov nesúhlas
žalobcu s jeho prepustením nie je dôvodný. Spáchanie protiprávneho konania mu bolo zákonným
spôsobom preukázané. V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ boli
použité dôkazy v súlade s právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutia spĺňajú všetky formálne
náležitosti rozhodnutí, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazujú žiadne vady, ktoré by zakladali ich
neplatnosť.
Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva u žalobcu v tom, že nebol čestným a disciplinovaným
príslušníkom PZ, keď vo funkcii riaditeľa ODI OR PZ vo Vranove nad Topľou osobne viedol knihu cenností
a napriek tomu, že mal povinnosť poveriť jej vedením iného pracovníka, zároveň, keď zavinil, že zostatok
v knihe cenností bol k 30.12.2011 oproti zostatku uvedenom v zápise z inventúry rozdielny o -13 460,-
€ a keď záznamy v knihe cenností neviedol správne a preukázateľne v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd SR“ aj „odvolací súd“ aj „najvyšší súd“) napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods.
2 O.s.p. vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal, že personálny rozkaz Ministra
vnútra SR zo dňa 16.04.2012 č. 400 o prepustení zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru
mu bol doručený dňa 20.04.2012 o 10.05 hod., teda po uplynutí lehoty uvedenej v § 192 ods. 5 zákona
č. 73/1998 Z.z. Je názoru, že lehota na jeho prepustenie uplynula v utorok dňa 17.04.2012.



Nesúhlasí s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a s názorom, že minister vnútra má ďalšiu dvojmesačnú
lehotu na prijatie rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru. Poukázal, že zákon rozlišuje
medzi otázkou o právomoci, rozhodovať o prepustení policajta zo služobného pomeru (ktorú zveril
ministrovi vnútra) a otázkou zistenia porušenia služobnej disciplíny, ktorú viaže na osobu nadriadeného.
Je nepochybné, že nadriadený dôvod prepustenia zo služobného pomeru zistil dňa 17.02.2012 a
personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru mu bol doručený dňa 20.04.2012 o 10.05 hod.
teda po uplynutí subjektívnej lehoty uvedenej v § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. Nepovažuje za
správny právny názor, že až po doručení návrhu na prepustenie policajta zo služobného pomeru, začína
ministrovi vnútra plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota na prijatie rozhodnutia o
prepustení, pretože takýto výklad nemá oporu v ustanovení § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. a je v
rozpore s viacerými publikovanými rozhodnutiami súdov (rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžo/163/2009).

Z ustanovenia § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že zistenie dôvodu prepustenia policajta
zo služobného pomeru sa viaže na osobu nadriadeného, ktorý je špecifikovaný v ustanovení § 4
predmetného zákona, pričom zákon v tomto ustanovení neviaže predmetné zistenie na osobu ministra.

Poukazuje, že dvojmesačná subjektívna lehota začala plynúť, keď jeho nadriadený zistil dôvod
prepustenia a tým bol deň 17.02.2012 a personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru mu bol
doručený až 20.04.2012, t.j. po uplynutí lehoty uvedenej v § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. Je názoru,
že rozhodovacia právomoc o prepustení policajta zo služobného pomeru patrí ministrovi vnútra. Takáto
právomoc však nemá žiaden vplyv, ani nemôže vylúčiť dôsledky, ktoré zákon upravuje v § 192 ods.
3 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože zákon rozlišuje medzi otázkou právomoci rozhodovať o prepustení
policajta zo služobného pomeru (ktorú zveril ministrovi vnútra) a otázkou zistenia služobnej disciplíny,
ktorú viaže na osobu nadriadeného.

Ďalej uviedol, že listom riaditeľa obvodného oddelenia 17.02.2012 č. ORPZ-VT-OPP3-437/2012 bol
upovedomený o začatí konania o vo veci prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/
zákona č. 73/1998 Z.z. dôvodom na začatie konania malo byť doručené uznesenie Ministerstva vnútra
SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby Východ vydaného dňa 15.02.2012 pod
č. ČVS: SKIS-42/OISV-V-2012 podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého bol obvinený z
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 písm. a/ trestného zákona spáchaného v súbehu s prečinom
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona. S upovedomením
nesúhlasil, pretože je názoru, že nespáchal žiadny trestný čin a nič zo služobnej prísahy neporušil.

Uviedol, že počas obdobia jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa dopravného inšpektorátu boli zo strany
ekonomického oddelenia OR PZ vo Vranove nad Topľou vykonávané tematické kontroly so zameraním
na kontrolu cenín a finančných prostriedkov. Ako to vyplýva z listinných dôkazov (záznam o kontrole č.p.:
KRPZ-PO-219/2011) a z výpovedí kompetentných osôb (Mgr. B. V. a M. N.) pri žiadnej z kontrol cenín a
finančných prostriedkov neboli zistené nedostatky a záznamom z kontroly bolo zistené že: „Kniha cenín
je vedená prehľadne s príslušnými podpismi odovzdávajúceho a preberajúceho,“ Nedostatky neboli
zistené ani komisiou na kontrolu cenín, pokutových blokov a finančných prostriedkov zriadenou na tento
účel rozkazom riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou. S poukazom na uvedené nesúhlasil, že kniha
cennosti nebola vedená správne a preukázateľne. Svoje zápisy v tejto knihe som vykonával vždy podľa
najlepšieho vedomia a v zmysle zákona o účtovníctve.

Uviedol, že v zmysle čl. 10 ods. 1 nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a
prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších predpisov „Peniaze za pokuty
odovzdáva policajt svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi minimálne raz
za mesiac alebo ihneď po skončení služby, ak ich súhrn presiahne čiastku 1 500,- €.“

Poukázal, že personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou číslo 14 zo dňa 09.02.2012
bol dňom 15.02.2012 prevedený na inú funkciu. Z toho dôvodu v zmysle § 164 zákona č. 73/1998 Z.z.
dňa 14.02.2012 písomne a za prítomnosti komisie odovzdal služobnému úradu všetky zverené ceniny
a hotovosť. Ako to vyplýva z listinných dôkazov a z výpovedí kompetentných osôb pri odovzdaní nebol
zistený žiaden schodok.

Ďalej poukázal, že krajský súd sa s uvedenými námietkami, ktoré uviedol v žalobe, nevysporiadal a preto
je jeho rozsudok nesprávny.



III.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.07.2012 a uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, iba zastáva názor, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a
rozhodnutiu vo veci. Pridržiava sa svojho stanoviska č.p. SLV-PS-S-201/2013 zo dňa 16.05.2013
písomné vyjadrenie k žalobe.

Navrhuje, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk , a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a
3 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca v danom čase
bol služobne zaradený vo funkcii riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ vo Vranove nad
Topľou a osobne viedol knihu cenností na ODI OR PZ Vranov nad Topľou, pričom ako nadriadený mal v
zmysle či. 5 ods. 2, 4 prílohy č. 1 k Nariadeniu PPZ č. 14/2011 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravnoinžinierskej činnosti povinnosť
poveriť vedením knihy cenností iného pracovníka tak, aby mohol vykonávať kontrolu príjmu a výdaja
v knihe cenností.

Dňa 13.02.2012 bola vykonaná kontrola kontrolnou skupinou OR PZ vo Vranove nad Topľou na
tematickú kontrolu cenín a finančných prostriedkov.

Vykonanou kontrolou a porovnaním zostatkov jednotlivých príslušníkov PZ v knihe cenností bol zistený
zostatok ku dňu 30.06.2011 vo výške 30 830,- € čo je oproti zostatku uvedenému v zápise z inventúry
rozdiel o - 4 980,- €. Kontrolou a porovnaním zostatkov jednotlivých položiek v knihe cenností ku dňu
30.09.2011 bol zistený zostatok vo výške 32 920,- €, čo je oproti zostatku v uvedenom zápise z inventúry
rozdiel - 6 470,- € a kontrolou a porovnaním zostatkov jednotlivých príslušníkov PZ v knihe cenností bol
k 30.12.2011 zistený zostatok vo výške 32 085,- € čo je oproti zostatku uvedenom v zápise z inventúry
rozdiel o -13 460,- €.

Ďalej sa v administratívnom spise nachádzajú kópie zápisov z fyzickej inventúry pokutových blokov na
ODI OR PZ Vranov nad Topľou ku dňu 30.03.2011, 30.06.2011, 30.09.2011, 30.12.2011, ako aj zápisnica
o výsluchu predsedu kontroly skupiny OR PZ Vranov nad Topľou polk. Ing. O. V.. Z jeho výpovede
vyplýva, že dňa 02.02.2012 žalobca do pokladne OR PZ Vranov nad Topľou odovzdal finančnú hotovosť
za pokutové bloky v celkovej výške 7 725,- €, pričom po spočítaní prijatých finančných prostriedkov za
pokutové bloky od jednotlivých policajtov vedených v knihe cenností za rok 2012 táto čiastka predstavuje
sumu vo výške 3 825,- €. Menovaný tak odovzdal do pokladne OR PZ finančnú hotovosť o 3 900,- €
viac ako prevzal od policajtov ODI OR PZ Vranov nad Topľou.

Dňa 14.02.2012 žalobca po príchode do budovy ODI OR PZ vo Vranove nad Topľou z plechovej skrine
v kancelárii riaditeľa ODI OR PZ vybral sumu vo výške 9 560,- €.

Po prepočítaní prijatých hotovostí od príslušníkov PZ za obdobie od 02.02.2012 do 14.02.2012 sa v
knihe cenností nenachádza žiaden záznam o príjme finančnej hotovosti od príslušníkov PZ.



Po sčítaní rozdielu odvedeného od riaditeľa ODI OR PZ do pokladne OR PZ vo Vranove nad Topľou dňa
02.02.2012 vo výške 3 900,- € a dodatočne prijatej hotovosti dňa 14.02.2012 vo výške 9 560,- €, ktorú
menovaný dodatočne doniesol v čase vykonávania kontroly, bol súčet vo výške 13 460,- €. Táto suma
je totožná s finančnou čiastkou chýbajúcou vo výške 13 460,- € zistenej na základe zápisu z inventúry
a porovnanej čiastky s knihou cenností k dátumu 30.12.2012. Ďalej sa v spise nachádzajú zápisnice o
výsluchu členov kontrolnej skupiny O. M. a člena komisie M. N.. Na základe zistených skutočností bol
žalobca personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č. 400 zo dňa 16.04.2012 prepustený zo služobného
pomeru príslušníka policajného zboru, nakoľko svojim konaním porušil služobnú prísahu a služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Proti personálnemu rozkazu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
zo dňa 18.07.2012 č. SLV-PS-PK-82/2012, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom závere skonštatoval, že napadnuté prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci za súčasného
dodržania príslušných ustanovení zákona. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody na jeho
zmenu alebo zrušenie. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú ďalšie písomné doklady a
podklady.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú
prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný.
Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný
poriadok, a to aj nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“

Podľa § 48 ods. 3 zák.č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný:
a) plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalším všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi nariadeniam, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného
zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d/
až g/ možno rozhodnúť len do 2 mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr
však do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení
policajtovi aj doručiť.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a spisu žalovaného odvolací súd nezistil, že by v konaní boli
porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania. Rozhodnutie žalovaného je kvalifikované v
súlade so zákonom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu má požadované formálne i
obsahové náležitosti a je dostatočne odôvodnené.
Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy podľa správnych orgánov spočíva v tom, že žalobca nebol
disciplinovaný a zodpovedný, ako sa k tomu v služobnej prísahe zaviazal, keď vo funkcii riaditeľa ODI
OR PZ vo Vranove nad Topľou osobne viedol knihu cenností aj napriek tomu, že mal povinnosť poveriť
jej vedením iného pracovníka, zároveň zavinil, že zostatok v knihe cenností bol k 30.12.2011 oproti
zostatku uvedenom v zápise z inventúry rozdielny o -13 460,- € a záznamy v knihe cenností neviedol
správne a preukázateľne v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. V štátnej službe sa nezdržal
konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor čo je v rozpore
s ustanovenými úlohami v rozkazoch Ministra vnútra SR. Zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny
spočíva v tom, že riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy na úseku
svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z. o



policajnom zbore), ako aj internými predpismi (čl. I písm. a/ bod 1, 2 rozkazu Ministra vnútra SR č. 6/1997
o úlohách n a zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ; čl. 1 prílohy k nariadeniu Ministra
vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ), nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť
PZ alebo mohlo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal ani služobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým
spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č.
73/1998 Z.z.

Bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
policajného zboru, ktorá spočívala v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavania služobnej disciplíny všetkými
príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov, a tým upevňovať ich dôveru v
policajný zbor. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu služobných
povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony
a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
správnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

V zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Citovaným ustanovením bolo
príslušnému orgánu dané práv, aby vlastnú myšlienkovú činnosťou posúdil vykonané dôkazy z hľadiska
ich závažnosti (pravdivosti a dôležitosti) pre rozhodnutie. Súd dodáva, že žalobca nebol zo služobného
pomeru príslušníka PZ prepustený z dôvodu, že spáchal skutok, ktorý je uvedený v trestnom zákone, ale
z dôvodu, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky a to, že jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods.
1 písm. e/ zákona č. 73/998 Z.z.

Pre posúdenie konania žalobcu postačuje preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom na prepustenie a
žalovaný musí skutkové zistenia zadovážiť spôsobom, ktorý predpokladá zákon (viď právny názor NS SR
napr. sp.zn. 1Sžo/45/2004, 1Sžo/152/2007). Najvyšší súd poukazuje na stanovisko NS SR uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2013, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2012 sp.zn. 8Sžo/37/2011, „v konaní o prepustenie zo služobného
pomeru nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, alebo zistenie porušenia služobnej prísahy a
toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania, preto ak sú pre účely takéhoto konania využité
dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.“.

Žalovaný napadnutými rozhodnutiami, ktoré žalobca napáda v podanej žalobe, nerozhodoval o vine a
nevine žalobcu zo spáchania trestných činov uvedených v trestnom zákone, ale ako bolo uvedené, iba
o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu v zmysle ustanovení zákona. O prepustení policajta zo
služobného pomeru rozhoduje Minister vnútra SR. Ten si podľa zákona vo veci robí vlastný úsudok a
v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku samostatného trestného konania
alebo samostatného konania o priestupku. Súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ ide o samostatný trestný
skutok uvedený v trestnom zákone, pre ktorý by mohlo byť proti žalobcovi začaté trestné stíhanie,
a ktorého by sa mohol dopustiť pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje, aby
boli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Ak absentuje
akýkoľvek obligatórny znak, nejde o trestný čin. Trestné konanie vedené v súlade s ustanoveniami
trestného poriadku je vybudované na iných zásadách a princípoch ako samostatné personálne konanie,
ktoré je samostatne upravené v zákone č. 73/1998 Z.z.

Správne - personálne konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými
konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení so služobného pomeru, nemožno
vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestom konaní. Kým v
konaní o prepustení so služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je
preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (napr. rozsudok NS SR



sp.zn. 1Sžo/152/2007). Súd ďalej poukazuje aj na už uvedené ustálené právne názory Ústavného súdu
SR napr. uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 263/06-14, uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 366/06-9.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že služobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného práva. Právna
povaha služobného pomeru príslušníka PZ vyplýva z osobitnej povahy zamestnávateľa policajta, ktorým
je štát ako primárny nositeľ verejnej moci. Príslušník PZ sa prostredníctvom svojho zamestnávateľa
priamo zúčastní na výkone verejnej moci, preto má štát výsostné oprávnenie jednostranným aktmi tieto
vzťahy zakladať, meniť alebo rušiť.

Požadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na
ochranu verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi výkonu služby v PZ.
Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje
dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca je v príkrom rozpore s obsahom služobnej
prísahy policajta.

Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj
mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti z čoho vyplývajú vyššie nároky na činnosť
príslušníkov PZ.

Zložením sľubu podľa 17 ods. 1 predmetného zákona sa občan stáva príslušníkom PZ, teda
kategórie osôb, ktorých prípadné konanie v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné
pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta PZ k
rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt PZ za
odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných
osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť. Naopak prirodzeným je
očakávanie, že policajti PZ pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci
služby, ale aj mimo nej tak, ako sa k tomu zaviazali.

Čo sa týka námietky žalobcu - nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia v zmysle § 195 ods.
5 zákona č. 73/1998 Z.z. a jeho argumentácie, že lehota na jeho prepustenie uplynula už v utorok
dňa 17.04.2012, najvyšší súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Pre začiatok plynutia subjektívnej
lehoty je podstatné, kedy nadriadený dôvod prepustenia zistil, pričom je potrebné zároveň rozlišovať,
že nadriadeným v zmysle citovaného zákona nie je každý služobný funkcionár, ale iba ten, ktorý je
oprávnený voči nemu prijať personálne alebo disciplinárne opatrenia. Rovnako získanie relevantných
overiteľných informácií o dôvodoch prepustenia možno považovať za kvalifikované zistenie v zmysle
zákona.

Za okamih zistenia porušenia služobnej prísahy, vyžadovaný v zákone, nepostačuje okamih zistenia
takéhoto porušenia, ale aj dostatočne zistený súhrn poznatkov o skutočnostiach, ktoré sú mu vytýkané
a to orgánom určeným vo vnútornej štruktúre PZ na prešetrenie sťažností na príslušníkov PZ. Hlásenie,
či telefonické, alebo osobné informovanie o tom, že došlo k neprimeranému zásahu zo strany žalobcu,
či nezákonnému postupu policajta, nie je informáciou, ktorá umožňuje čo i len predbežné zhodnotenie
konania policajta, teda úsudok, že jeho účasťou bol naplnený právny dôvod k prepusteniu zo služobného
pomeru. Subjektívna lehota začína nadriadenému plynúť až po tom, čo obdržal informáciu z inšpekčného
odboru, to aj napriek tomu, že nadriadený disponoval už určitými informáciami o možnom protiprávnom
konaní policajta. Súd sa preto nestotožňuje s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie, ktoré mu
bolo doručené dňa 20.04.2012, bolo vydané po uplynutí lehoty uvedenej v § 192 ods. 5 zákona č.
73/1998 Z.z.

Podľa § 192 ods. 5 predmetného zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm.
d/ až g/ možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, kedy nadriadený zistil dôvod prepustenia,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie
o prepustení aj doručiť. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane dôkazového
materiálu bol doručený Ministrovi vnútra SR, ktorý je podľa čl. 2 písm. o/ bod 2 Nariadenia Ministra
vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach so služobného pomeru v štátnej
službe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.
73/1998 Z.z. zo dňa 11.04.2012. Koniec uvedenej subjektívnej lehoty, v ktorej bolo potrebné rozhodnutie



žalobcovi doručiť, je ohraničený dátumom 11.06.2012. Subjektívna lehota na prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka PZ bola teda dodržaná. Dodržaná bola taktiež aj objektívna lehota.

Pokiaľ žalobca namietal vydanie prvostupňového rozhodnutia po uplynutí subjektívnej lehoty v zmysle
§ 192 ods. 5 zákona, najvyšší súd sa stotožnil s právnym hodnotením vykonaným krajským súdom, na
ktorého obsah odkazuje.

Nadriadeným, ktorého má na mysli § 192 ods. 5 zákona je minister vnútra, keď len tento je oprávnený
rozhodovať o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. V zmysle §
193 ods. 1 citovaného zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva jeho
bezprostredne nadriadený, k tomuto je policajt oprávnený vyjadriť sa, navrhovať dôkazy a obhajovať
sa; rozhodovacia právomoc rozhodnúť o prepustení v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona však patrí
výlučne ministrovi. On je nadriadeným, ktorému začína plynúť subjektívna lehota v zmysle § 192 ods. 5
zákona, po predložení spracovaného návrhu na prepustenie zo služobného pomeru.

Ustálená judikatúra (sp.zn. 7Sž/152/00, 4Sž/117/03, 6Sž/69/95, 6Sž/13/01, 6Sž/127/03) k tejto
otázke zaujala jasné stanovisko. Je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie
sp.zn. 8Sžo/163/2009, toto bolo vývojom judikatúry prekonané neskoršími rozhodnutiami (sp.zn.
5Sžo/144/2010, 5Sžo/26/2011), preto naň najvyšší súd neprihliadal.

Súd poukazuje, na rozdiel medzi bezprostredne nadriadeným policajta, ktorý spracúva návrh na
prepustenie policajta zo služobného pomeru a nadriadeným oprávneným rozhodnúť o prepustení
policajta. Lehota na rozhodnutie plynie tomu nadriadenému, ktorý rozhoduje o prepustení policajta zo
služobného pomeru (Minister vnútra SR) a nie bezprostredne nadriadenému, ktorým bol riaditeľ OR PZ
Vranov nad Topľou.

Konania uvedeného v dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia sa žalobca dopustil v období najmenej
od mesiaca apríl 2011 do 7. februára 2012. Príslušný nadriadený sa o tomto konaní dozvedel najneskôr
dňa 17.02.2012. Návrh na prepustenie žalobcu spolu so zadováženými dôkazmi bol Ministrovi vnútra
SR, ktorý je jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., doručený dňa 11.04.2012. Napadnuté
rozhodnutie bolo vydané dňa 16.04.2012 a žalobcovi doručené 20.04.2012. Je teda nepochybné, že
zákonné lehoty na prepustenie žalobcu ustanovené v § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. boli dodržané.
Služobný pomer žalobcovi skončil zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z.z. dňom doručenia napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a spisu žalovaného odvolací súd nezistil, že by v konaní boli
porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania. Rozhodnutie žalovaného je kvalifikované v
súlade so zákonom, vychádza so spoľahlivo zisteného skutkového stavu, má požadované formálne i
obsahové náležitosti a je dostatočne odôvodnené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.