{"guid": "0b65e4f2-3df1-42af-9f05-31eb494ca5bf:f7f1c9ab-7c37-40c7-831a-eaa6e8d146e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012201564.1", "spisova_znacka": "7Sžo/91/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/91/2014 z 16. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. 7Sžo/91/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201564.1", "identifikacne_cislo": "1012201564", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-59.odsek-3", "nazov": "§ 59 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-59.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7f1c9ab-7c37-40c7-831a-eaa6e8d146e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201564.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201564.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201564.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 7Sžo/91/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1012201564\nDátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012201564.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobcu: JUDr.\nRadovan Jurika, advokát so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou\nJURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35 951 087, Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská\nadvokátska komora, IČO: 30 795 141, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr.\nEvou Bušovou, so sídlom advokátskej kancelárie Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. P-15/2012:1150/2009 zo dňa 22. mája 2012, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 287/12-34 z 21. mája 2014, jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 287/12-34 z 21. mája\n2014  p o t v r d z u j e.\n\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\n\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd alebo súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom v\nsúlade s ustanovením § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, žiadajúc jeho\nzrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) rozhodnutie III. disciplinárneho senátu sp. zn.: DS\nIII. - 73/09:1150/2009 zo 16. novembra 2011 zmenil tak, že disciplinárne obvineného žalobcu uznal\nza vinného pre skutok, že v čase, keď svoju klientku B. B. ako advokát zastupoval v konaní o rozvod\nmanželstva vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C 51/2007, ktorá právoplatne skončila\n4. júna 2008, so svojou klientkou 24. marca 2008 uzatvoril zmluvu o bezúročnej pôžičke vo výške\n3.000.000,-Sk, t.j. 99.581,76 eur a následne na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z\n22. apríla 2008, ktorej vklad bol právoplatne povolený 6. mája 2008, za účelom zabezpečenia ním\nposkytnutej pôžičky bolo prevedené na advokáta dočasne vlastnícke právo k polovičnému podielu na\nbyte č. XX, vrátane spoločných častí a zariadení domu a garážových priestorov nachádzajúcich sa v\nbytovom dome súp. č. XXXX  na S., ktorý v tom čase nepochybne vlastnícky patril jeho klientke B. B.,\nčím sa dopustil porušenia povinnosti advokáta stanovenej v § 18 ods. 3 zákona o advokácii a v § 2 ods.\n2 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“). Za uvedené konanie mu\nbolo uložené disciplinárne opatrenie - verejné napomenutie.\n\nKrajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a postup jemu\npredchádzajúci boli v súlade so zákonom a žalobné dôvody žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie\na vrátenie veci na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu žalovaný vychádzal z dostatočne\nzisteného skutkového stavu, ktorý ani nebol sporný a vyvodil z neho správne právne závery.\n\nPrvostupňový súd považoval za preukázané, že postupom žalobcu došlo k zníženiu dôstojnosti\nadvokátskeho povolania tým, že v čase poskytovania právnych služieb pre klientku nechal prerásť vzťah\nadvokát - klient do vzťahu veriteľ - dlžník, čím porušil povinnosť advokáta stanovenú v § 18 ods. 3 zákona\no advokácii a v § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK.\n\nKrajský súd s poukazom na ust. § 245 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že v preskúmavanom prípade\nišlo o disciplinárne konanie a rozhodovanie v rámci samosprávnej stavovskej organizácie združujúcej\nvšetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou, pričom posúdenie otázky\ndôstojnosti advokátskeho stavu je predmetom správneho uváženie žalovaného a súdu neprislúcha, aby\nvlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu tohto\nprávne neurčitého pojmu, pretože by tým vstupoval do právomoci iného orgánu, ktorá mu neprináleží.\n\nPokiaľ žalobca v rámci žalobných námietok poukázal na procesný nedostatok napadnutého rozhodnutia,\nktorým žalovaný rozhodol o naplnení skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia spočívajúcej v\nporušení § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK, avšak s disciplinárnym\nprevinením spočívajúcim v porušení § 18 ods. 1 zákona o advokácii, ktoré sa žalobcovi kládlo za vinu\nsa nevysporiadal, krajský súd sa s namietanou procesnou vadou nestotožnil a zároveň uviedol, že v\nkonaní bolo preukázané, že žalobca pri poskytovaní právnej služby nepostupoval v súlade s § 18 ods.\n3 zákona o advokácii a § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK, pričom sa nedopustil aj porušenia §\n18 ods. 1 zákona o advokácii.\n\nRozhodnutie žalovaného podľa krajského súdu spĺňa požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských\nprávach a základných slobodách, ktoré sa vzťahujú aj na rozhodovanie o správnych disciplinárnych\ndeliktoch. Skutok v ňom je presne vymedzený, t.j. je zrejmé za aké konkrétne konanie je žalobca\npostihnutý.\n\nPodľa názoru krajského súdu žalobcovi muselo byť zrejmé, že poskytnutím pôžičky svojej klientke\na následnou realizáciou vlastníckeho práva prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu prekračuje\nrámec výkonu advokátskeho povolania. Advokát sa nemôže ocitnúť v postavení, keď sa rozhoduje\nmedzi voľbou chrániť záujmy klienta bez zreteľa na vlastný prospech na jednej strane a na druhej strane\nkalkulovať pri poskytovaní právnych služieb so svojimi vlastnými záujmami. Ďalej uviedol, že klient sa\nnemôže dostať do submisívneho postavenia voči advokátovi, pretože sú tým značne obmedzené jeho\nmožnosti pri zadávaní pokynov advokátovi. Takýto vzťah tu podľa krajského súdu  nepochybne vytvorený\nbol, keď existencia pôžičky spolu so zabezpečovacím inštitútom v podobe zabezpečovacieho prevodu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti vytvorili vzťah závislosti klientky od advokáta.\n\nMal za to, že žalobca určitým spôsobom využil situáciu svojej klientky poznajúc jej rodinné pomery,\ndôvody vedúce k podaniu návrhu na rozvod jej manželstva, jej majetkové pomery a finančné možnosti\npri eventuálnom vyporiadaní BSM po rozvode a tento stav nemožno porovnávať so situáciou, keď vzniká\nzáväzkový vzťah medzi advokátom a klientom z dôvodu nezaplatenia odmeny za poskytnuté právne\nslužby, na ktorý v žalobných námietkach poukazoval žalobca. K uvedenému krajský súd konštatoval,\nže takýto vzťah vzniká výlučne v profesionálnej oblasti už zo svojej podstaty, pretože advokát poskytuje\nslužby v súlade so zákonom za odmenu.\n\nNakoľko krajský súd mal preukázané, že žalobca v čase poskytovania právnych služieb pre klientku\nnechal prerásť vzťah advokát - klient do vzťahu veriteľ - dlžník, s prihliadnutím na všetky okolnosti\nposkytnutia pôžičky a následných úkonov vyslovil záver, že žalobca nepostupoval pri výkone advokácie\ntak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu.\n\nRozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil s poukazom  na § 250k ods. 1 O.s.p., keď\nneúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nII.\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.\nZároveň si uplatnil náhradu trov konania.\n\nPrvostupňovému súdu v odvolaní vytýkal, že sa pri vydaní rozsudku vôbec nevenoval otázke zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu napádanom žalobcom, ktorý namietal absenciu\nrelevantného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a namiesto toho sa v rozpore s § 245 ods. 2\nO.s.p. zaoberal posudzovaním správnej úvahy žalovaného. Vzhľadom k tomu, že sa krajský súd vôbec\nnevysporiadal so základnou argumentáciou žalobcu, považoval napadnutý rozsudok pre nedostatočné\nodôvodnenie nepreskúmateľným a arbitrárnym. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8Sžp/10/2011, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že „Aplikáciu správnej úvahy nemožno\nvnímať ako ľubovôlu správneho orgánu, pričom zákonnému použitiu správnej úvahy zodpovedá jej\nnáležité zdôvodnenie v odôvodnení rozhodnutia.“ S poukazom na uvedené rozhodnutie podľa žalobcu\nniet pochýb o tom, že bolo povinnosťou súdu skúmať, či použitiu správnej úvahy zodpovedá jej náležité\nzdôvodnenie, čo však súd podľa žalobcu v tomto konaní zjavne opomenul.\n\nPoukázal na to, že krajský súd sa nezaoberal tým, žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s tým, v čom konkrétne vidí protizákonnosť konania žalobcu ako advokáta, t.j.\nz akého dôvodu konanie žalobcu popísané vo výroku napadnutého rozhodnutia napĺňa znaky skutkovej\npodstaty disciplinárneho previnenia podľa   § 18 ods. 3 zákona o advokácii a v § 2 ods. 2 Advokátskeho\nporiadku SAK, čo žalobca považoval za kľúčovú otázku pre vydanie zákonného rozhodnutia.\n\nPodľa názoru žalobcu sa krajský súd v odôvodnení rozsudku obmedzil len na zopakovanie arbitrárnych\nkonštatovaní žalovaného obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí a úplne odignoroval argumentáciu\nžalobcu, ktorý poukazoval na to, že jeho postup nemožno v žiadnom smere vyhodnotiť ako využitie\nsituácie jeho klientky, pretože by sa logicky musel dopustiť takého konania, z ktorého by mal sám\nprospech. V predmetnom prípade, keď poskytol bezúročnú pôžičku, rozhodne žiadny prospech nezískal,\npritom získanie prospechu podľa žalobcu nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Namietal, že\nkonštatovanie, že poskytnutie pôžičky zabezpečenej zmluvou o zabezpečovacom prevode práva,\ndostalo klientku do stavu závislosti od advokáta, čo ju malo limitovať v možnostiach zadávať advokátovi\npokyny, je v tomto prípade v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože samotná dotknutá\nklientka vyjadrila maximálnu spokojnosť s profesionálnym a etickým prístupom žalobcu ako advokáta.\nZároveň podotkol, že podnet na jeho disciplinárne konanie bol podaný protistranou klientky.\n\nSamotnú skutočnosť, že klient advokáta je na základe súkromnoprávnych vzťahov zároveň dlžníkom\nadvokáta bez toho, aby advokát túto situáciu akýmkoľvek spôsobom využil vo svoj prospech na základe\ninformácií získaných pri poskytovaní právnych služieb, podľa žalobcu v žiadnom smere nemožno\nvyhodnotiť ako protizákonný stav. Uviedol, že pri pripustení tejto „logiky“ by bolo možné zníženie\ndôstojnosti advokátskeho stavu vyvodzovať len z faktu, že počas poskytovania právnych služieb advokát\nako súkromná osoba vstúpil s klientom do iného zmluvného vzťahu, pritom takýmto prístupom by de\nfacto dochádzalo k obmedzovaniu ústavou garantovanej zmluvnej voľnosti advokáta ako súkromnej\nosoby a klienta.\n\nS poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. namietal porušenie práva účastníka na riadne a presvedčivé\nodôvodnenie rozhodnutia, ktoré okrem odopretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom\npredvídaným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu\nodníma možnosť konať pred súdom. V súvislosti s právom na odôvodnenie rozhodnutia ako súčasť\npráva na spravodlivý proces zaručený Ústavou SR odkázal na právny názor Ústavného súdu SR (IV.\nÚS 115/03), podľa ktorého „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 46 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. Ďalej poukázal na nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06, v ktorom súd vyslovil, že „riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd\njasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné“. Vzhľadom na\n\nuvedené mal žalobca za to, že konaním súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie, prístup\nk súdu.\n\nIII.\n\nŽalovaný sa napriek výzve súdu, ktorá mu bola doručená spolu s odvolaním žalobcu 25. augusta 2014\npísomne nevyjadril.\n\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta\nO.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení  s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné.\n\nPodľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu“).\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 22. mája 2012 č. P-15/2012:1150/2009 a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho správneho orgánu.\n\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\n\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho\nskutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\n\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nPredsedníctva Slovenskej advokátskej komory sp. zn. č. P-15/2012:1150/2009 zo dňa 22. mája 2012,\nktorým podľa § 59 ods. 3 zákona o advokácii zmenil rozhodnutie III. disciplinárneho senátu sp. zn.: DS\nIII. - 73/09:1150/2009 zo 16. novembra 2011 tak, že disciplinárne obvineného žalobcu uznal za vinného\npre skutok, že v čase, keď svoju klientku B. B. ako advokát zastupoval v konaní o rozvod manželstva\nvedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C 51/2007, ktorá právoplatne skončila 4. júna\n2008, so svojou klientkou 24. marca 2008 uzatvoril zmluvu o bezúročnej pôžičke vo výške 3.000.000,-\nSk, t.j. 99.581,76 eur a následne na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 22. apríla 2008,\nktorej vklad bol právoplatne povolený 6. mája 2008, za účelom zabezpečenia ním poskytnutej pôžičky\nbolo prevedené na advokáta dočasne vlastnícke právo k polovičnému podielu na byte č. XX, vrátane\nspoločných častí a zariadení domu a garážových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č.\nXXXX  na S., ktorý v tom čase nepochybne vlastnícky patril jeho klientke B. B., čím sa dopustil porušenia\npovinnosti advokáta stanovenej v § 18 ods. 3 zákona o advokácii a v § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku\nSAK, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - verejné napomenutie.\n\nZo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu\nmal odvolací súd preukázané, že disciplinárne konanie voči žalobcovi pre disciplinárne previnenie podľa\n§ 56 ods. 1 zákona o advokácii a § 18 ods. 1 a 3 tohto zákona, ako aj § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku\nSAK bolo začaté na základe sťažnosti B. B., doručenej správnemu orgánu 20. marca 2009. K návrhu\nna začatie disciplinárneho konania sa žalobca vyjadril listom z 22. júla 2009, v ktorom uviedol, že s\nobvinením nesúhlasí a svoje konanie nepovažoval za rozporné so záujmami klientky, a preto považoval\nsťažnosť B. B. za nedôvodnú.\n\nNajvyšší súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobca bol rozhodnutím III. disciplinárneho senátu\nSAK sp. zn.: DS III.-73/09:1150/2009 zo dňa 16. novembra 2011 podľa § 24 písm. b/ Disciplinárneho\nporiadku SAK schváleného konferenciou advokátov 19. júna 2010 oslobodený spod návrhu Revíznej\nkomisie SAK na začatie disciplinárneho konania doručeného Disciplinárnej komisii SAK 3. júla 2009 za\nskutok, ktorého sa mal dopustiť podľa návrhu na začatie disciplinárneho konania tak, že v čase, keď\nsvoju klientku B. B. ako advokát zastupoval v konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 12C 51/2007 a ktorá sa právoplatne skončila 4. júna 2008, so svojou klientkou 24.\nmarca 2008 uzatvoril zmluvu o bezúročnej pôžičke vo výške 3.000.000,-Sk, t.j. 99.581,76 eur a následne\nna základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 22. apríla 2008, ktorej vklad bol právoplatne\npovolený 6. mája 2008, za účelom zabezpečenia ním poskytnutej pôžičky bolo prevedené na advokáta\ndočasne vlastnícke právo k polovičnému podielu na byte č. XX, vrátane spoločných častí a zariadení\ndomu a garážových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXXX  na S., ktorý v tom\nčase nepochybne vlastnícky patril jeho klientke B. B., čím sa dopustil porušenia povinnosti advokáta\nstanovenej v § 18 ods. 1 a ods. 3 zákona o advokácii a v § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK z\ndôvodu, že skutok nie je disciplinárnym previnením.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie predseda disciplinárnej komisie SAK, o ktorom žalovaný\nrozhodnutím sp. zn. P-15/2012:1150/2009 z 22. mája 2012 rozhodol tak, že žalobcu uznal za vinného\na uložil mu disciplinárne opatrenie - verejné napomenutie.\n\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako odvolací správny orgán dospel k\nzáveru, že skutkový stav bol zo strany disciplinárneho senátu dostatočne zistený na základe vykonaného\ndokazovania, avšak nestotožnil sa s hodnotením skutkového stavu a s právnym záverom disciplinárneho\nsenátu, že v danom prípade je nutné oddeliť zastupovanie klientky v súdnom konaní na jednej strane\na ich súkromný záväzkový vzťah z titulu poskytnutia pôžičky. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že\noddeľovať súkromnú a profesionálnu sféru advokáta vzhľadom na špecifickosť tohto povolania, pri\nktorom advokát nie je len právnikom poskytujúcim právne služby, ale výkon jeho povolania má širší\nrozmer, pretože pri svojej práci sa oboznamuje aj so súkromnými pomermi klienta, v posudzovanom\nprípade s majetkovými záležitosťami smerujúcimi po rozvode manželstva k eventuálnemu vyporiadaniu\nbezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov B.. Žalovaný mal za to, že žalobcovi muselo byť\nzrejmé, že poskytnutím pôžičky 3.000.000,-Sk svojej klientke a následnou realizáciou vlastníckeho\npráva prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu, hoci aj na určitý čas, prekračuje rámec výkonu\nadvokátskeho povolania. Z vykonaného dokazovania žalovanému vyplynulo, že s B. B. sa dostal\ndo kontaktu pri výkone povolania a nie na základe privátnych vzťahov. Žalovaný zaujal právny\n\nnázor, že advokát sa v žiadnom prípade nemôže ocitnúť v postavení, keď sa rozhoduje medzi\nvoľbou chrániť záujmy klienta, bez zreteľa na vlastný prospech na jednej strane a na druhej strane\nkalkulovať pri poskytovaní právnych služieb so svojimi vlastnými záujmami. Považoval za nepochybné,\nže existenciou pôžičky spolu so zabezpečovacím inštitútom v podobe zabezpečovacieho prevodu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol vytvorený vzťah závislosti klientky od advokáta, pritom klient\nsa nemôže dostať do submisívneho postavenia voči advokátovi, pretože sú tým značne obmedzené,\nba až limitované jeho možnosti pri zadávaní pokynov advokátovi. Z hľadiska dôstojnosti advokátskeho\nstavu, ktorá je vytváraná riadnym výkonom advokácie a dôstojnosťou každého advokáta jednotlivo\npri poskytovaní služieb, ale aj v súkromnom živote, považoval žalovaný za nutné hodnotiť mieru\nzníženia, či ohrozenia dôstojnosti advokácie ako súboru určitých profesných a mravných pravidiel,\ndodržiavaním, resp. porušovaním, ktorých je advokácia vnímaná buď pozitívne alebo negatívne. Na\nzáklade uvedeného zaujal žalovaný právny záver, že postupom disciplinárne obvineného žalobcu došlo\nk zníženiu dôstojnosti advokátskeho povolania tým, že v čase poskytovania právnych služieb pre klientku\nnechal prerásť vzťah advokát - klient do vzťahu veriteľ - dlžník, čím porušil povinnosť advokáta podľa §\n18 ods. 3 zákona o advokácii a v § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK. Pokiaľ ide o uloženie sankcie,\nžalovaný dospel k presvedčeniu, že z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie je najprimeranejším\ndisciplinárnym opatrením verejné napomenutie, ktoré sa realizuje uverejnením v Bulletine SAK.\n\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\n\nPovinnosťou súdu je svoje skutkové a právne závery v odôvodnení rozhodnutia odôvodniť v súlade s\nprávnou úpravou ustanovenou v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení  s § 246c ods. 1 O.s.p.\n\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\n\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva,  Európskej únie.\n\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a postupu mu\npredchádzajúceho v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu dospel k záveru, že súd prvého stupňa\nv procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle\nzákonných procesných pravidiel nastolených zákonodarcom v druhej hlave piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku uvedených vyššie.\n\nŽalobca predovšetkým namietal, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený. Odvolací\nsúd z uvedených dôvodov preto zameral pozornosť, či súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí\npostupoval v súlade s § 157 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. V danej súvislosti senát odvolacieho\nsúdu dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti\nodôvodnenia napadnutého rozsudku je kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje\nrozhodnutie je ústavný a zákonne konformný, a preto odvolací súd v danom prípade upriamil pozornosť,\nči spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie,\nvzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudržateľný\npre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy (mutatis mutandis\nII. ÚS 127/07). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací\nsúd zistil, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 157 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., keď\nv odôvodnení svojho rozhodnutia dal dostatočnú a zrozumiteľnú odpoveď na zásadné otázky žalobcom\nnastolené v jeho žalobe.\n\nAko vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. V\npredmetnej právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona o advokácii, Advokátskeho\nporiadku a Disciplinárneho poriadku súdom prvého stupňa nie je popretím ich zmyslu. Vzhľadom k\nuvedenému najvyšší súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený,\nnie je arbitrárny a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha krajského súdu, ktorá\nvychádza z konkrétnych skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovaného je logická, a\npreto aj legitímna a žiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje.\n\nÚstavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03,\nII. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).\n\nVychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva žalobcu na prístup\nk súdu a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom.\n\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo\nfyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade\ns Ústavou SR, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.\n\nPodľa § 18 ods. 3 advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho\nstavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis\nkomory.\n\nPodľa § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže\na dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu.\n\nPodľa § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem\nklienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho ohľadom\nna iných advokátov.\n\nPodľa § 56 ods. 1 disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta\na medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti\nvyplývajúce z tohto zákona alebo z predpisu komory.\n\nPodľa § 56 ods. 2 za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie: a/\npísomné napomenutie, b/ verejné napomenutie, c/ peňažnú pokutu až do výšky 100-násobku\nminimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, d/ pozastavenie výkonu advokácie\nuložená od 6-tich mesiacov do 3 rokov, e/ vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu\nadvokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu\nmedzinárodných advokátov.\n\nPodľa § 56 ods. 3 disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah\na povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k zhodnému záveru\nako súd prvého stupňa, že žalovaný v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych\nnoriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo\nveci rozhodol vecne a právne správne a svoje skutkové a právne závery v dostatočnom rozsahu aj\nnáležite odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre\nzamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\n\nOdvolací súd stotožniac sa s právnym záverom prvostupňového súdu konštatuje, že v súlade s\nústavnými princípmi výkladu právnych noriem je potrebné pri skúmaní správnosti úvahy správneho\norgánu tiež zobrať na zreteľ účel a obsah citovanej právnej úpravy ustanovujúcej postavenie a poslanie\nadvokátskeho povolania, ako aj vychádzať z individuálnych a konkrétnych skutkových okolností daného\nprípadu.\n\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu pri aplikácii\nrelevantnej právnej úpravy odvolací súd taktiež zastáva názor, že vzťah klienta a advokáta sa zakladá\nna vzájomnej dôvere. Advokát pri poskytovaní právnych služieb získava od svojho klienta informácie za\núčelom efektívneho presadzovania jeho oprávnených záujmov. Pre advokáta je záujem klienta prvoradý\na jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta. Pokiaľ na základe informácii\nzískaných od klienta pri poskytovaní právnych služieb vstupuje advokát do právnych vzťahov s klientom,\nktoré sa netýkajú jeho úkonov ako splnomocneného právneho zástupcu, t.j. netýkajú sa oprávnených\nzáujmov klienta, ale záujmov advokáta ako súkromnej osoby, uvedené vylučuje, aby poskytoval právne\nslužby za súčasného dodržania vyššie uvedených princípov advokátskeho povolania. Zo skutkových\nzistení je zrejmé, že v preskúmavanom prípade uzavretím bezúročnej pôžičky medzi advokátom a\nklientkou s prihliadnutím na časové súvislosti prípadu, kedy zmluva o bezúročnej pôžičke bola uzavretá\n24. marca 2008 a vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva\nuzavretej 22. apríla 2008 bol právoplatne povolený 6. mája 2008, t.j. pred tým než bolo súdne konanie,\nv ktorom advokát klientku zastupoval právoplatne skončené 4. júna 2008, je bez ohľadu na účel týchto\nprávnych úkonov sledovaných advokátom nespochybniteľným, že došlo ku konfliktu záujmov žalobcu\nako právneho zástupcu na jednej strane a žalobcu ako zmluvnej strany v postavení veriteľa na strane\ndruhej.\n\nPokiaľ žalobca namietal, že ak je klient advokáta na základe súkromnoprávnych vzťahov zároveň\ndlžníkom advokáta bez toho, aby advokát túto situáciu akýmkoľvek spôsobom využil vo svoj prospech\nna základe informácií získaných pri poskytovaní právnych služieb a podľa jeho názoru v žiadnom smere\nnemožno vyhodnotiť túto skutočnosť ako protizákonný stav, najvyšší súd k uvedenému konštatuje, že\nsamotná skutočnosť, že advokát s klientom na základe informácii získaných pri poskytovaní právnych\nslužieb uzavrie s klientom ako súkromnoprávna osoba zmluvu - právny úkon s uvedeným právnym\ndôvodom vyplývajúcim zo samotnej podstaty zmluvného typu preukazuje, že konal s ohľadom na svoje\n\nsúkromné záujmy, čím porušil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o advokácii v ust. § 18 ods. 3 a\n§ 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK.\n\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že dôstojnosť, ktorej zachovávanie prostredníctvom dodržiavania\npravidiel profesijnej etiky a iných pravidiel určených predpismi komory, patrí medzi právne povinnosti\nadvokáta pri výkone advokátskeho povolania, je neurčitý právny pojem, a preto v zmysle § 245 ods.\n2 O.s.p. v medziach diskrečného oprávnenia je predmetom správneho uváženia správneho orgánu\nrozhodujúceho v konaní a súdu neprislúcha, aby ho vlastnou úvahou nahrádzal. Pri rozhodnutí vydanom\nsprávnym orgánom na základe zákonom povolenej úvahy súd iba preskúmava, či takéto rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia. V danom posudzovanom prípade odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa, vychádzajúc\nzo skutkových a právnych zistení žalovaným dospel k záveru, že žalovaný pri svojej správnej úvahe\nnevybočil z rozsahu relevantnej zákonnej úpravy.\n\nAj podľa názoru odvolacieho súdu bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že žalobca v zistenom\nrozsahu porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z príslušných advokátskych predpisov, a preto bolo\nnevyhnutné, aby za toto svoje správanie niesol zodpovednosť. Sankcia, ktorá bola žalobcovi uložená,\nt.j. verejné napomenutie, podľa odvolacieho súdu spĺňa atribúty primeranosti, účelnosti a efektívnosti\na je primeraným zákonu zodpovedajúcim opatrením, ktoré má okrem sankčného charakteru aj účinok\nindividuálnej a generálnej prevencie. Z uvedených dôvodov najvyšší súd zhodne so súdom prvého\nstupňa dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu, na ktoré nadväzovalo správne právne posúdenie, pričom žalovaný presvedčivo zdôvodnil dôvody,\npre ktoré uznal žalobcu za vinného z disciplinárneho previnenia pre porušenie povinnosti uloženej v ust.\n§ 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 2  Advokátskeho poriadku SAK.\n\nOdvolací súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§ 247 a nasl.) náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného orgánu a postup mu\npredchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite\nvysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Na základe skutkových okolností vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu, poukazom na závery uvedené vyššie, odvolací súd považoval námietky\nžalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za\nnásledok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia  (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak,\nže žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}], "citovane_v": []}