{"guid": "2642b22e-28ac-4035-904a-d26c21eec415:8cf285bd-9f69-4a98-ae7c-1d628db88442", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4012201087.1", "spisova_znacka": "8Sžf/38/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/38/2014 z 18. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. novembra 2015, sp. zn. 8Sžf/38/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4012201087.1", "identifikacne_cislo": "4012201087", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 1800, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-1800", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cf285bd-9f69-4a98-ae7c-1d628db88442", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4012201087.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012201087.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4012201087.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 8Sžf/38/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4012201087\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4012201087.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu:\nW. H. TRANS, Babindol 104, IČO: 43 927 467, zast.: JUDr. Martinom Kanásom, advokátom,\nŠkolská 3, Nitra, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 26.\noktóbra 2012, č. 1100304/1/1212606/2012, č. 1100304/1/1212590/2012 zo dňa 26. októbra 2012 a č.\n1100304/1/1212623/2012 zo dňa 26. októbra 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti zamietajúcej časti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/101/2012-173 zo dňa 11. decembra 2013, jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/101/2012-173 zo dňa 11.\ndecembra 2013 v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .\n\nÚčastníkom  náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nKrajský súd v Nitre v napadnutej časti rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal súd o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 26.10.2012, č. 1100304/1/1212606/2012,\nktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Vráble č. 9415301/1/316314/2012 zo dňa\n01.03.2012, ktorým správca dane žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992\nZb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.\"), ako platiteľovi dane z pridanej\nhodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 9632,41\nEur, rozhodnutím č. 1100304/1/1212590/2012 zo dňa 26.10.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Vráble č. 9415301/1/316274/2012 zo dňa 01.03.2012, ktorým správca dane žalobcovi\npodľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty\nvyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 6750,25 Eur a\nč. 1100304/1/1212623/2012 zo dňa 26.10.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\nVráble č. 9415301/1/316365/2012 zo dňa 01.03.2012, ktorým správca dane žalobcovi podľa § 44 ods.\n6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 9632,41 Eur a žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu spisu, predložených listinných dôkazov\nako aj administratívneho spisu žalovaného bolo v konaní preukázané, že preskúmavané rozhodnutia\nžalovaného č. 1100304/1/1212606/2012 zo dňa 26.10.2012, č. 1100304/1/1212590/2012 zo dňa\n26.10.2012 a č. 1100304/1/1212623/2012 zo dňa 26.10.2012 majú zhodnú skutkovú podstatu v tom, že\npodľa vykonanej daňovej kontroly si žalobkyňa ako daňový subjekt uplatnila odpočítala dane v sumách\n9623,41 €, 6750,25 € a 9623,41 €. Vo všetkých prípadoch jednotlivých vystavených faktúr mal byť\nžalobcovi dodaný tovar, drevená guľatina, a to od obchodnej spoločnosti D.B.A. s.r.o., prepravu tohto\n\ntovaru mala zabezpečiť obchodná spoločnosť MIKOSTAR logistic s.r.o., pričom následne mal byť tento\ntovar dodaný konečnému odberateľovi obchodnej spoločnosti MEKEG s.r.o. Dôležitou a preukázanou\nskutočnosťou v týchto prípadoch bolo to, že pôvodnému dodávateľovi žalobcu obchodnej spoločnosti\nD.B.A. s.r.o. mala predmetný tovar pôvodne dodať obchodná spoločnosť HAPI WOOD, s.r.o., avšak\nz výpovede konateľa tejto obchodnej spoločnosti vyplynulo, že v roku 2009 táto obchodná spoločnosť\nnevykonávala pre D.B.A. s.r.o. žiadne pílenie a ani dodávku guľatiny.\nS poukazom na to krajský súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný primárny pôvod a samotná\nexistencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodných vzťahov, z čoho vyvodil záver, že v danom\nprípade žalobca preukázateľne nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"). V predmetných rozhodnutiach teda\nžalovaný zistil dostatočne skutkový stav, krajský súd nezistil taktiež nezákonnosť postupu žalovaného\npri vydaní predmetných rozhodnutí a teda v súvislosti s tým, že žalobkyňa neuniesla v týchto konaniach\ndôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a preto krajský súd žalobu\nproti týmto rozhodnutiam zamietol.\n\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v časti, v ktorej krajský súd žalobu zamietol včas odvolanie, tvrdiac,\nže sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, čo sa týka zamietnutej napadnutej časti rozhodnutia,\npretože aj pri týchto troch napadnutých rozhodnutiach žalovaného mal postupovať obdobným spôsobom\nako pri rozhodnutiach, ktoré boli zrušené a vrátené žalovanému na ďalšie konanie. Uvedené vyplýva\naj z tých skutočností, že nebolo spochybnené nadobudnutie tovaru žalobcom od jeho dodávateľa,\npretože nadobudnutie tovaru riadne preukázali a taktiež sa s týmito skutočnosťami aj riadne účtovne\nvysporiadali. To akým spôsobom a za akých podmienok mal byť nadobudnutý tovar spoločnosťami,\ns ktorými sme nemali žiadny obchodný vzťah nevieme posúdiť a nevieme sa k tomu vyjadriť, avšak\nza tieto skutočnosti nemôžeme zodpovedať a niesť za ne zodpovednosť. Touto otázkou sa zaoberá aj\nsúdom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/131-137/01, 8Sžf/14/2012 ako aj nami\nuž predtým predložené a spomínané rozhodnutie 3Sžf/1/2010.\nPreto na podklade týchto skutočností navrhuje aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací orgán vyhovel\njeho odvolaniu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nzmenil tak, že odvolaniu voči rozsudku v napadnutej časti vyhovie a rozhodnutia žalovaného č.\n1100304/1/1212606/2012 zo dňa 26.10.2012, č. 1100304/1/1212590/2012 zo dňa 26.10.2012 a č.\n1100304/1/1212623/2012 zo dňa 26.10.2012 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že vo všetkých troch prípadoch žalovaný, a potvrdil to\naj krajský súd predmetným rozsudkom, preukázal, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal\nnadobudnutie tovaru smrekových hranolov od spoločnosti D.B.A, s.r.o., Žiarska - Hospodársky dvor\n1962, Handlová, IČO: 36 306 614, DIČ: 2021457515, IČ DPH: SK2021457515 (ďalej „D.B.A. s.r.o.\"), čím\nžalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 a § 2\nods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keď nepreukázal, že tovar bol dodaný a dodávateľovi D.B.A, s.r.o. vznikla\ndaňová povinnosť z titulu dodania tovaru. Je potrebné zdôrazniť, že v celom obchodnom reťazci HAPPY\nWOOD, s.r.o. › D.B.A., s.r.o. › daňový subjekt › MEKEG, s.r.o., ČR, a to ani na jednom z uvedených\nčlánkov obchodného reťazca nebola preukázaná reálna, materiálna existencia tovaru. Žalobca si v\nrozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami (najmä § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty)\nodpočítal daň v celkovej sume 25 997,07 €. Žalobca preukazoval dodanie tovaru po formálnej stránke\n(listinné doklady - faktúry, doklady o hotovostnej úhrade, CMR - doklady o preprave tovaru z tuzemska\ndo iného členského štátu - Českej republiky). Po materiálnej stránke dodanie tovaru preukázané nebolo\nani na jednom článku obchodného reťazca.\nŽalovaný ďalej uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie zamerané na zistenie, či deklarované\nzdaniteľné obchody podľa uvedených faktúr odrážajú skutočnosť, t.j. reálnosť prijatia a použitia\ndeklarovaných tovarov. Žalobca dôkazy o reálnom prijatí a použití uvedených zdaniteľných obchodov\nnepreukázal ani na výzvu správcu dane. Zaúčtovanie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa\nustanovenia § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty nezakladá splnenie podmienok na uplatnenie práva\nna odpočítanie dane z týchto faktúr. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok\nna odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným\nobsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať materiálne plnenie. Taktiež\nsprávcovi dane nebolo deklarovanými dodávateľmi preukázané, že sa zdaniteľné obchody uvedené na\nfaktúrach uskutočnili.\nPodľa žalovaného dôkazná povinnosť žalobcu nie je len povinnosťou tvrdenia, ale je spojená aj s\npovinnosťou doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Vo svetle vykonaných dokazovaní (preverenie dodávateľa\n\na subdodávateľa a tiež odberateľa žalobcu) sa nepotvrdilo deklarované dodanie tovaru, z čoho možno\nvyvodiť záver, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré mu ukladá zákon o správe daní\nnajmä v ustanovení § 29 ods. 8 cit. zákona.\nSkutočnosť, že dodanie tovaru musí byť preukázané aj po materiálnej stránke, vyplýva z judikatúry\nsúdov.\nŽalovaný poukázal na. rozsudok ESD-440/04 Recolta Recycling SPRL, z ktorého vyplýva, že v prípade,\nak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,\nktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne\nkritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárske činnosť, prináleží\nvnútroštátnemu súdu odmietnuť priznanie práva na odpočet dane. Podľa žalovaného tiež z nálezu\nÚstavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1841/07 ale i z rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 5Afs 61/2008-80\nvyplýva, že preukazovanie nároku na odpočítanie dane je v prvom rade záležitosťou dokladovou,\nsúčasne je však treba rešpektovať súlad s faktickým stavom. To znamená, že ani doklady so všetkými\npožadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je v\ndokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je len formálnym dôkazom dovršujúcim hmotno-\nprávne aspekty skutočného uskutočnenia zdaniteľného plnenia.\nPodľa rozsudku SD EÚ vo veci C-255/02 Halifax z 21.02.2006, ktorý ako prvý definoval zneužitie práva\nvyplýva, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne\nustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s\njeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice\n(teraz smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou\nzákazu zneužitia práva Spoločenstva. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice\n2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon o DPH transponuje. O zneužitie\npráva sa jedná v prípade, ak predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených\nv príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto\nsmernicu (zákon o DPH) viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom\nsledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať,\nže hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Právo na odpočet stanovené v šiestej\nsmernici je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť v zásade obmedzené. Uplatňuje\nsa bezprostredne na celkovú výšku dane z pridanej hodnoty zaťažujúcej plnenia uskutočnené na vstupe.\nJe to však iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti, a pod podmienkou\nprípadného zosúladenia podľa podmienok stanovených v článku 20 šiestej smernice, keď raz vzniknuté\nprávo na odpočet zostáva k dispozícii platiteľovi dane. Podľa Súdneho dvora EU šiestu smernicu\ntreba vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH na vstupe, keď plnenia\npredstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.\nSkutočnosť, že daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane len na základe vystavenia faktúry,\nkeď nedošlo k plneniu, vyplýva aj z rozsudkov Európskeho súdneho dvora (ďalej aj „ESD\") C-342/87\nGenius Holding BV a C-454/98 Schmeink a Strobel, podľa ktorých - zmienka o dani zodpovedajúcej\ndodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Z toho vyplýva,\nže tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu, buď z titulu,\nže je daň vyššia ako tá právoplatne splatná alebo z titulu, že predmetné plnenie nepodlieha dani z\npridanej hodnoty. Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j.\ndaniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu\nich splatnosti. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na\nfaktúre. Princíp neutrality dane z pridanej hodnoty vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná,\nmohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, čím vystavovateľ príslušnej\nfaktúry konal v dobrej viere. Kontrolovaný daňový subjekt však žiadne dodatočné daňové priznanie, v\nktorom by upravil daň, nepodal.\nPodľa žalovaného z vykonaného dokazovania vyplýva, že ak nedošlo k zdaniteľnému obchodu, t.j. k\ndodaniu tovaru, žalobcovi nevznikol zákonný nárok na odpočítanie dane. Z celku objektívnych dôkazov\nmožno vyvodiť záver, že žalobca sa svojím konaním snažil získať daňovú výhodu - odpočet dane. Tomu\nnasvedčuje najmä tá skutočnosť, že v celom konaní nebola preukázaná reálna existencia tovaru. Pritom\nzákladným predpokladom a predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej\nhodnoty je reálne/skutočné dodanie tovaru, nielen deklarované na faktúre. Ak uvedie daňový subjekt daň\nna faktúre vzniká mu zákonná povinnosť túto daň priznať a zaplatiť (§ 69 ods. 5 zákona o dani z pridanej\nhodnoty). Nárok na odpočítanie dane z faktúry vzniká až po splnení podmienok stanovených v § 49 a 51\nzákona o dani z pridanej hodnoty, a ak nesplní čo i len jednu zákonom stanovenú podmienku, nevzniká\n\nmu právo na odpočítanie dane. Preto uplatňovanie si odpočtu len na základe listinných dokladov, bez\nmateriálneho plnenia možno charakterizovať ako účelové.\nPodľa žalovaného správca dane nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť\npreukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si\nuplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle\ndôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH (citované z rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/25/2010).\nV súvislosti s vyššie uvedenými rozsudkami, žalovaný poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo dňa 06.07.2010, v ktorom Najvyšší súd SR na s. 13 cit. rozsudku\npoukázal „nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú\nskutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že\nštatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými\npodnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka),\nale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu\nobchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva\nv zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti\núdajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák.\nč. 511/1992 Zb. oprávnené.\"\nŽalobca v odvolaní voči rozsudku krajského súdu uvádza v podstate tie isté dôvody, ktoré uviedol v\ndoterajšom daňovom a súdnom konaní. Žiadne nové doklady a dôkazy k svojmu tvrdeniu nedoložil.\nSamotná argumentácia, že nadobudnutie tovaru riadne preukázali a s týmito skutočnosťami sa riadne a\núčtovne vysporiadli nemožno, vzhľadom na zistenia správcu dane považovať za relevantné. Za riadne\npreukázanie dodania tovaru nemožno považoval len predloženie listinných dokladov, pretože pravdivosť\núdajov v nich uvedených sa preverovaním správcu dane nepotvrdili ako pravdivé. Tak ako je vyššie\nuvedené, reálna existencia a dodanie tovaru neboli preukázané ani na jednom článku deklarovaného\nobchodného reťazca. V súčasnej technicky vyspelej dobe je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad, napr.\nfaktúra, dodací list, CMR - doklad, doklad o hotovostnej úhrade ap.. Tak isto nie je postačujúcim\nargumentom, že doklady (faktúry, pokladničné doklady o úhrade) boli riadne zaúčtované. Podmienku\nzaúčtovania dane zákon o dani z pridanej hodnoty neupravuje.\nZákon o dani z pridanej hodnoty v § 2 ods. 1 písm. a/ ustanovuje, že predmetom dane je dodanie tovaru\nza protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\nA práve táto zásadná skutočnosť nebola v danom prípade dodržaná - reálna existencia tovaru a jeho\nreálne dodanie. Ustanovenia § 49 a 51 zákona stanovujú za akých podmienok vzniká platiteľovi nárok\nna odpočítanie dane.\nZákon v cit. ustanovenia podmieňuje nárok na odpočítanie dane po splnení obidvoch zákonných\npodmienok - formálnych, t.j. mať faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 a mať daň uvedenú v\nzáznamoch podľa § 70 (§ 51 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona o dani z pridanej hodnoty), čo žalobca\nsplnil, a materiálnych, t.j. že k dodaniu tovaru došlo a dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu\ndodania tovaru a nie uvedenia dane na faktúre. Uvedené je obsiahnuté v najmä § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.\na/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1). Platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb\nako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2\npísm. a/). V zmysle § 19 ods. 1, prvá veta zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká\ndňom dodania tovaru.\nŽiadne ustanovenie zákona o dani z pridanej hodnoty nepodmieňuje nárok na odpočítanie dane len\npredložením listinných dokladov a zaúčtovaním faktúr.\nŽalovaný zotrváva na svojom tvrdení uvedenom vo vyššie uvedených rozhodnutiach žalovaného a\nnázore, že pokiaľ nedošlo k dodaniu tovaru (§ 8 ods. 1 písm. a/ vo väzbe na § 2 ods. 1 písm. a/) a\ndodávateľovi nevznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 1), žalobcovi nevzniklo zákonné právo odpočítať\ndaň len na základe predloženej faktúry (§ 49 ods. 1 a 2 vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a/).\nK odvolávaniu sa žalobcu na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/131-137/08, 8Sžf/14/2012\na 3Sžf/1/2010 žalovaný uvádza, že predmetné rozsudky nemožno v danej veci aplikovať, pretože\nzávery predmetných rozsudkov vychádzali zo skutočnosti, že tovar existoval. To je potvrdené aj v\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/32/2012. V našom prípade nebola preukázaná reálna\nexistencia tovaru a jeho dodanie tak, ako to tvrdil žalobca. Tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,\nsubdodávateľ HAPI WOOD, s.r.o. relevantnými dôkazmi preukázal, že faktúry pre D.B.A. nevystavil a\n\ntovar nedodal. Keďže HAPI WOOD, s.r.o. nedodal tovar D.B.A., s.r.o., tento ho následne nemohol dodať\nžalobcovi a ten ďalej českému odberateľovi MEKEG s.r.o. Skutočnosť, že tovar nebol prepravený z\ntuzemska do iného členského štátu potvrdil český prepravca MIKOSTAR logistic, s.r.o.\nV súvislosti s vyššie uvedeným obchodným reťazcom, žalovaný dal do pozornosti aj ďalšie skutočnosti\na to najmä, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u iného daňového subjektu V. H., XX, XXX\nXX Z. (v kontrolovanom zdaňovacom období daňový subjekt s identifikátormi: IČO: 43 688 632, DIČ:\n1027628690, IČ DPH: SK 1027628690), t.j. svokor W. H., pričom zistil, že uvedený V. H. obchodoval\nv tom istom zdaňovacom období, s tou istou komoditou (drevené hranoly) a v tom istom obchodnom\nreťazci: HAPPY WOOD, s.r.o. › D.B.A., s.r.o. › daňový subjekt › MEKEG, s.r.o., a aj v tomto obdobnom\nprípade ani na jednom z uvedených článkov obchodného reťazca nebola preukázaná reálna existencia\ntovaru.\nKeďže v daňovom konaní nebolo preukázané, že dodávateľovi D.B.A., s.r.o. vznikla daňová povinnosť\npodľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a že daňový subjekt dodal tovar z tuzemska do\niného členského štátu, daňový subjekt si odpočítal daň v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona\no dani z pridanej hodnoty.\nNa základe uvedených zistení správca dane vyzval daňový subjekt, aby predložil dôkazy preukazujúce\nnákup tovaru od D.B.A., s.r.o. a ich dodanie českému odberateľovi (výzva zo dňa 18.10.2011,\ndoručená daňovému subjektu dňa 28.10.2011). Daňový subjekt na výzvu správcu dane reagoval listom,\ndoručeným správcovi dane dňa 04.11.2011 ale žiadne ďalšie dôkazy v danej veci nepredložil.\nŽalovaný zotrval na svojom stanovisku že správca dane i žalovaný postupovali v súlade so zákonom č.\n511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\na rozhodnutím daňových orgánov nebol žalobca ukrátený na svojich právach. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti navrhujeme, aby Najvyšší súd SR vyššie cit. rozsudok Krajského súdu v Nitre\npotvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené\nverejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke\nwww.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\nZákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto\nzásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v\nkonaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a\ndbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb\nzúčastnených na daňovom konaní.\nZásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý\nje vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom\nustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním\nrozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj\nodvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové\norgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne\npovinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti\ndaňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.\nSkutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba\nprávne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho\noprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda\ndodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa §\n1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.\n\nPodľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona  o DPH v znení účinnom do 31.07.2010, predmetom dane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len ,,dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva\n(ďalej len ,,členský štát\"),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre\nzdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť\nfaktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a\npredtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku\ndaňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo\nviacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac\nplatieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej\npovinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.\nPlatiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s\noslobodením od dane podľa § 28 až 42.\nPodľa § 71 ods. 2  zákona o DPH, faktúra musí obsahovať\na) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo\nslužbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,\nb) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo\nslužby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,\nc) poradové číslo faktúry,\nd) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak\ntento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,\ne) dátum vyhotovenia faktúry,\nf) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,\ng) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,\nh) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,\ni) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil\nskutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v napadnutých rozhodnutiach žalovaného a správcu dane,\npreto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje\nza úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a\nzdôraznenie správnosti dodáva:\nPredmetom tohto konania boli rozhodnutí žalovaného č. 1100304/1/1212606/2012 zo dňa 26.10.2012,\nktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Vráble č. 9415301/1/316314/2012 zo dňa\n01.03.2012, ktorým správca dane žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.,\nako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nnovember 2009 v sume 9632,41 €, rozhodnutím č. 1100304/1/1212590/2012 zo dňa 26.10.2012, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Vráble č. 9415301/1/316274/2012 zo dňa 01.03.2012,\nktorým správca dane žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ako platiteľovi\ndane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september\n2009 v sume 6750,25 € a č. 1100304/1/1212623/2012 zo dňa 26.10.2012, ktorým žalovaný potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Vráble č. 9415301/1/316365/2012 zo dňa 01.03.2012, ktorým správca\ndane žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ako platiteľovi dane z pridanej\nhodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 9632,41\n€.\n\nPodľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie\ndane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom\ndaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby a má faktúru, ktorá má náležitosti podľa § 71 zákona\no DPH. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak\npreukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho\npodnikania ako platiteľ a má o tom riadne vystavené doklady podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.\nPodľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenom prípade správca dane správne vyhodnotil\nžalobcom predložené dôkazy v tom smere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a správcovi dane\nnepreukázal, že a v tom obchodnom reťazci: HAPPY WOOD, s.r.o. › D.B.A., s.r.o. › daňový subjekt\n› MEKEG, s.r.o., v tomto prípade ani na jednom z uvedených článkov obchodného reťazca nebola\npreukázaná reálna existencia tovaru, ktorý mal byť dodaný. Daňový subjekt si v rozpore s vyššie\nuvedenými ustanovenia (najmä § 49 ods. 1 zákona o DPH) nesprávne uplatnil vznik nároku na odpočet\nDPH.\nSprávca dane za účelom preverenia dodania tovaru žalobcovi prešetril tuzemského dodávateľa D.B.A,\ns.r.o. a českého odberateľa spoločnosť Mekeg s.r.o., ktorému mal byť tovar od D.B.A., s.r.o. následne\ndodaný. V rámci daňovej kontroly správca dane prešetril aj spoločnosť HAPI WOOD, s.r.o., ktorá mala\nposkytovať službu - pílenie reziva pre D.B.A., s.r.o. a tiež českého prepravcu MIKOSTAR logistic s.r.o.,\nktorý mal vykonať daňovým subjektom  deklarovanú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského\nštátu. Správca dane skúmal najmä skutočnosť, či došlo k deklarovanému dodaniu v zmysle ustanovenia\n§ 8 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, t.j. či tovar reálne\nexistoval a či bol skutočne dodaný tak, ako to tvrdil daňový subjekt, a či dodávateľovi D.B.A., s.r.o. vznikla\ndaňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.\nSprávca dane prostredníctvom iného miestne príslušného správcu dane D.B.A., s.r.o., ktorým bol\nDaňový úrad Prievidza, v danej veci vypočul konateľov spoločnosti D.B.A., s.r.o. p. G. K., Strojárska\n363, Hliník nad Hronom, konateľ od 05.01.2010 (ďalej „G. K.\") a T. E., Morovianska cesta 1810/51,\nHandlová (ďalej „T. E.\"). Uvedení zástupcovia D.B.A., s.r.o. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa\n15.06.2011 potvrdili dodanie tovaru daňovému subjektu, vystavenie faktúr a priznanie dane v daňovom\npriznaní DPH. Po materiálnej stránke svoje tvrdenie nepreukázali. Z uvedenej zápisnice vyplynulo, že\nD.B.A., s.r.o. nakupovala guľatinu od rôznych dodávateľov (žiadnych nekonkretizovali), z ktorých pílila\nrezivo spoločnosť HAPI WOOD, s.r.o. Zo svedeckej výpovede B. E., konateľa HAPI WOOD, s.r.o. zo\ndňa 26.08.2011 vyplynulo, že HAPI WOOD, s.r.o. v roku 2009 neposkytla D.B.A., s.r.o. žiadnu službu\n(pílenie guľatiny), a preto v tomto roku nevystavila pre D.B.A., s.r.o. žiadne faktúry. Ako dôkaz k tvrdeniu\npredložil evidenciu vydaných faktúr spoločnosti HAPI WOOD, s.r.o. za rok 2009. Dôkazom tohto tvrdenia\nje aj evidencia dane z pridanej hodnoty, ktorú D.B.A., s.r.o. predložil ku kontrole, a v ktorej sa faktúry\nod HAPI WOOD, s.r.o. nenachádzali. Miestne príslušný správca dane ďalej zistil, že D.B.A., s.r.o. daň\nz faktúr v daňovom priznaní DPH za príslušné zdaňovacie obdobie priznala ale nezaplatila, a bola\n\npredmetom daňovej exekúcie. D.B.A., s.r.o. preukazovala dodanie tovaru len listinnými dokladmi. Po\nmateriálnej stránke dodanie tovaru preukázať nevedela. Podľa vyjadrenia T. E., bývalého konateľa\nD.B.A., s.r.o., prepravu zabezpečil daňový subjekt, on iba tovar odovzdal vodičovi. Žiadne doklady\no odovzdaní a prevzatí tovaru nepredložil. Na otázky súvisiace s nákupom smrekovej guľatiny T. E.\nodpovedať nevedel. Miestnym zisťovaním dňa 26.05.2011 miestne príslušný správca dane zistil, že\nD.B.A., s.r.o. sídli v schátralom a neudržiavanom areály na spracovanie dreva a na sídle, uvedenom\nvo výpise z obchodného registra sa nenachádza. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu\nTrenčín, oddiel: Sro., vl. č. 11336/R bola D.B.A., s.r.o. zrušená dňa 06.09.2011 a dňa 19.10.2011 bola\nvymazaná z obchodného registra ex offo. Správca dane medzinárodným šetrením ďalej zistil, že český\nodberateľ Mekeg s.r.o. nepreukázal nadobudnutie tovaru od daňového subjektu. Napriek tomu, že E.\nO., Nová Baňa, Slovenská republika, konateľ Mekeg s.r.o. preložil faktúry (v zozname prijatých faktúr\nuvedené v inej výške EUR a CZK), žiadnymi inými dokladmi a dôkazmi nepreukázal nadobudnutie\ntovaru. Za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie, a tým nepriznal nadobudnutie\ntovaru od daňového subjektu. Z daňového informačného systému VIES český správca dane zistil, že\nMekeg s.r.o. nenadobudol tovar od daňového subjektu. Mekeg s.r.o. podal ako prvé daňové priznanie\nk dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. a 4. štvrťrok 2009 oneskorene dňa 07.04.2010, až\nna základe medzinárodných šetrení. Nesúlad medzi daňovými priznaním a súhrnným hlásením Mekeg\ns.r.o. ani na základe výzvy českého správcu dane neodstránil. Český správca miestnym zisťovaním\nzistil, že na sídle uvedenom vo výpise z obchodného registra nevykonáva ekonomickú činnosť. Sídlo\nmá v dome, v ktorom sú kancelárie rôznych spoločností, ale tu nemá označenie, poštovú schránku ani\nzvonček. V roku 2010 došlo v dvakrát k zmene konateľa. Správca dane ďalším medzinárodným šetrením\nzistil, že MIKOSTAR logistic s.r.o. nikdy neuskutočnila prepravu pre daňový subjekt ani pre MEKEG s.r.o.\n(ani ich nepozná). Z výpovede konateľa MIKOSTAR logistic s.r.o. p. W. O., nar. XX.XX.XXXX, Padélky\n13645, Zlín vyplynulo, že pečiatka uvedená na preverovaných faktúrach nie je pečiatkou spoločnosti\nMIKOSTAR logistic s.r.o. a ŠPZ preverovaných vozidiel boli evidované na inú spoločnosť - MIKOSPEED\ns.r.o. v likvidácii.\nKeďže v daňovom konaní nebolo preukázané, že dodávateľovi D.B.A., s.r.o. vznikla daňová povinnosť\npodľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a že daňový subjekt dodal tovar z tuzemska do\niného členského štátu, daňový subjekt si odpočítal daň v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona\no dani z pridanej hodnoty.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb\nzaťažuje daňový subjekt - žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady\nvystavené v súlade s ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH, a ktoré reálne zobrazujú na faktúrach zachytený\nstav tak, aby sa mohol úspešne dožadovať uplatneného nároku na  vrátenie DPH.\nSplnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie\nuvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným\nobsahom. Doklady musia mať naviac povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade\na ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na\ndaňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH).\nPrimárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim\nprávom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou\npreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený\".\n\nVzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/101/2012", "guid": "32913c73-955c-4f36-9a95-602c5bfb7dbc:62ac5b61-8d24-4f26-9cde-75aa21f559a0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}