Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/1/2015 z 28. 4. 2015 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. 5Sžo/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:6014200734.1 Najvyšší súd | 5Sžo/1/2015 | ECLI:SK:NSSR:2015:6014200734.1 | 2015-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SP, § 1 SP, § 47 ods. 3 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ceeba43d-0ab3-4484-a369-99c85b0aa65e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200734.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200734
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6014200734.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek
senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Bc. K. A.,
bytom V., právne zast. JUDr. Jánom Dorkinom, so sídlom Nám. Baníkov 17/33, 048 01 Rožňava,
proti žalovanému: Poľovnícke združenie Šafárikovo, 982 01 Tornaľa, IČO: 35 994 762, zast. Q.B.F.
VYRVA, s.r.o., so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu
rozhodnutia žalovaného č. 1/2014 ČS zo dňa 20. mája 2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/108/2014-43 zo dňa 17. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/108/2014-43 zo
dňa 17. septembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Jánovi Dorkinovi, vo výške 83,89 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1/2014 ČS zo dňa 20. mája 2014
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - výboru žalovaného č. 1/2014V zo dňa 18.
februára 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu - Výboru Poľovníckeho združenie Šafárikovo č. 1/2014V zo dňa
18. februára 2014, ktorým bol žalobca uznaný vinný z porušenia § 6 ods. 3 písm. c/, g/, h/ stanov
poľovníckeho združenia tým, že svojimi ústnymi výrokmi porušil poľovnícku disciplínu a domáci poriadok
Poľovníckeho združenia, keď na členskej schôdzi Poľovníckeho združenia dňa 11.01.2014 verejne
pred členmi Poľovníckeho združenia osočoval poľovníckeho hospodára a členov výboru výrokmi: „celé
konanie voči jeho osobe je vykonštruované a vymyslené zo strany výboru“ a viackrát slovne napadol
poľovníckeho hospodára, keď mu opakoval „aj na teba príde rad“. Za porušenie stanov mu bolo
uložené podľa § 9 ods. 1 písm. c/ stanov poľovníckeho združenia disciplinárne opatrenie - vylúčenie z
Poľovníckeho združenia Šafárikovo podľa § 13 ods. 1 písm. c/ stanov Poľovníckeho združenia.

Krajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní
vychádzal z ustanovení § 77 ods. 1, 2 a § 79 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, § 1, § 47
ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a § 6 ods. 3 stanov poľovníckeho združenia a dospel k
záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená
taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.



Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodovanie poľovníckeho združenia o
právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia je správnym konaním, na ktoré sa aplikuje
Správny poriadok, pričom výkon práva poľovníctva je výlučne viazaný na členský princíp a tento
charakter nezmenil ani zákon č. 274/2008 Z.z. o poľovníctve. Krajský súd nesúhlasil s názorom
žalovaného, že konanie nepodlieha režimu správneho poriadku a taktiež, že v tomto konaní neplatí
zásada materiálnej pravdy a stačí iba väčšinové hlasovanie nadpolovičnej väčšiny členov poľovníckeho
združenia o vylúčení člena z poľovníckeho združenia. Krajský súd zistil z obsahu prvostupňového aj
druhostupňového rozhodnutia, že odôvodnenie týchto rozhodnutí neobsahuje náležité odôvodnenie v
zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ale ani odôvodnenie v zmysle § 11 ods. 5 disciplinárneho
poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Ďalej uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
taktiež nedostatočne vysporiadal s rozhodujúcou námietkou žalobcu v odvolaní, keď tvrdil, že neporušil
svoje povinnosti podľa stanov, a že na členskej schôdzi dňa 11.01.2014 si iba bránil svoje práva počas
prerokovania predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia č. 2/2013 (tiež vylúčenie z poľovníckeho
združenia), ktorého rozhodnutie bolo na tejto členskej schôdzi aj zrušené.

Krajský súd má za to, že označenie dátumu v písomnom vyhotovení rozhodnutia žalovaného č. 1/2014
ČS je nesprávne, keďže z vyjadrenia žalovaného, ale aj z textu odôvodnenia rozhodnutia, je podľa
názoru krajského súdu zrejmé, že členská schôdza sa uskutočnila dňa 10.05.2014. V danom prípade,
podľa krajského súdu, mal byť označený na rozhodnutí správne dátum 10.05.2014, kedy došlo k
rozhodovaniu o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 1/2014V. Dodal, že čas
vydania rozhodnutia nemožno zamieňať s časom vypracovania rozhodnutia, pretože takéto nesprávne
označenie má za následok nevykonateľnosť rozhodnutia. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou
žalovaného, že disciplinárne previnenia členov má riešiť Slovenská poľovnícka komora, a teda, že
žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Krajský súd zdôraznil, že v danom prípade je druhostupňovým
správnym orgánom žalovaný, t.j. Poľovnícke združenie Šafárikovo, ktorého základnou organizačnou
zložkou je členská schôdza. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k OSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 534,53 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zamietne žalobu žalobcu a
rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu potvrdí v celom rozsahu. Zároveň žiadal
zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie krajského súdu má vady,
ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že krajský súd uplatnil použité právne predpisy, najmä §
79 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ust. § 11 ods. 5 disciplinárneho poriadku
Slovenského poľovníckeho združenia, ust. § 1 správneho poriadku a ust. § 6 ods. 3 stanov poľovníckeho
združenia, neformálnym spôsobom bez toho, aby ich skutočný zmysel poznal reálnym výkladom a
aplikoval právny predpis, ktorý sa na tento konkrétny prípad nevzťahuje.
Žalovaný zastáva názor, že pri uplatnení logického dôkazu a maiori ad minus sa na konania pred
disciplinárnymi orgánmi poľovníckeho združenia správny poriadok nevzťahuje, vychádzajúc z ust. §
77 ods. 2 zákona o poľovníctve, ktoré je podľa jeho názoru lex specialis, v spojení s ust. § 2 ods.
1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory. Žalovaný ďalej uviedol, že Poľovnícke
združenie Šafárikovo je právnickou osobou, ktorá má vlastnú subjektivitu a pri svojej činnosti sa
spravuje zákonom o poľovníctve a svojimi vnútornými predpismi, nie je preto viazané internými
predpismi Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorá je daná iba členstvom vrátane členstvom členov
poľovníckeho združenia. Zastáva názor, že na daný prípad nie je možné aplikovať ust. § 11 ods. 5
Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, keďže disciplinárne previnenie žalobcu ako
člena Poľovníckeho združenia Šafárikovo riešili disciplinárne orgány Poľovníckeho združenia Šafárikovo
a nie disciplinárne orgány Slovenského poľovníckeho zväzu. Podľa názoru žalovaného, žalobca
trpí nedostatkom osobných vlastností poľovníka ako záruky legálneho uskutočňovania poľovníctva a
poľovníckeho hospodárenia v poľovníckom združení v súvislosti s § 6 ods. 3 stanov poľovníckeho
združenia.

Žalovaný ďalej zastáva názor, že krajský súd s následkom iniuria urobil aplikáciu právnej normy, ktorá
je v rozpore s jej normatívnym textom ustanoveným v zákone a v rozpore s pravidlami výkladu v spojení
s právnym predpisom, ktorý sa na tento konkrétny prípad nevzťahuje.



Žalovaný vytýkal krajskému súdu, že sa nezaoberal skutkovým stavom veci, pre ktorý je žalobca
disciplinárne stíhaný napriek tomu, že tento skutkový stav potvrdila členská schôdza poľovníckeho
združenia v postavení odvolacieho orgánu dňa 11.01.2014 na základe priamych poznatkov jeho
členov v postavení svedkov hlasovaním nadpolovičnej väčšiny všetkých členov poľovníckeho združenia
za vylúčenie žalobcu z poľovníckeho združenia v nadväznosti na ustanovenie § 13 ods. 2 stanov
poľovníckeho združenia, s prihliadnutím aj na jeho predchádzajúce skutky uvedené v „Správe o
činnosti Poľovníckeho združenia Šafárikovo od členskej schôdze konanej dňa 07.09.2013“. Zdôraznil, že
opakované porušovanie poľovníckej disciplíny žalobcom potvrdzuje aj dokumentácia z disciplinárneho
stíhania žalobcu za skutok ulovenia kanca bez povolenia na lov a proti výslovnému zákazu lovu.
Žalovaný sa vo svojom odvolaní nestotožňuje s názorom krajského súdu, že z obsahu odôvodnení
rozhodnutí nie je vôbec zrejmé, z akého skutkového stavu a z akých dôkazov vychádzal žalovaný
pri svojom rozhodovaní, naopak, zastáva názor, že uvedeným opomenutím krajský súd nielenže
nedostatočne zistil skutkový stav veci, ale zároveň poprel základný princíp ustálenia skutkového deja
odmietnutím priamych poznatkov členmi disciplinárnych orgánov poľovníckeho združenia. Nesprávne
právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu krajským súdom podľa názoru
žalovaného je aj v tom, že krajský súd považoval za rozhodujúce tvrdenie žalobcu, že neporušil
svoje povinnosti podľa stanov a na členskej schôdzi dňa 11.01.2014 si iba bránil svoje práva počas
prerokovania predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia č. 2/2013. Podľa názoru žalovaného, krajský
súd sa zameriaval na procesné vady v konaní, nevyužil ustanovenie § 250g OSP, keď si nevyžiadal od
žalovaného potrebné doklady a ďalšie písomné vyjadrenia žalovaného.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.12.2013 na odvolanie žalovaného uviedol, že sa plne
stotožňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu a navrhol preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré
uviedol v priebehu konania pred krajským súdom. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby Najvyšší
súd SR napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a zároveň žiadal náhradu trov konania
vo výške 83,89 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP
a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk ,
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §
211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Výboru PZ Šafárikovo č.
1/2014 V zo dňa 18.02.2014, ktoré potvrdil žalovaný ako odvolací orgán, o uložení disciplinárneho
opatrenia žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. d/ Stanov Poľovníckeho združenia Šafárikovo, ktorým bolo
jeho vylúčenie z poľovníckeho združenia. Dôvodom vylúčenia žalobcu z poľovníckeho združenia bolo
hrubé porušenie povinnosti člena poľovníckeho zväzu tým že, porušil § 6 ods. 3 písm. c/, g/, h/ stanov
PZ Šafárikovo.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 244 ods.1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a



povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou
organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá
a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných
lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na
úseku poľovníctva,
b) má sídlo na území Slovenskej republiky,
c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, disciplinárnym previnením je konanie
držiteľa poľovného lístka, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, 34) priestupku podľa § 76 alebo iného
správneho deliktu podľa § 78 a je v rozpore s disciplinárnym poriadkom vydaným komorou.
Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, disciplinárne previnenie rieši komora podľa
disciplinárneho poriadku.

Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na
a) posúdenie projektu podľa § 6 a 7,
b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8,
c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13,
d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28,
e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30,
f) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3,
g) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d),
h) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 okrem písmena c),
i) rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút
za iné správne delikty podľa § 78.

Podľa § 1 ods. 1 správneho poriadku, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti
verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy,
orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.



Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu po preskúmaní
napadnutého rozsudku krajského súdu v odvolaní namietanom rozsahu dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Odvolací súd nezistil, že by krajský súd ako súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkový
stav však nebol ani podľa názoru odvolacieho súdu správnym orgánom dostatočne zistený. Správne
konanie je ovládané určitými zásadami, z ktorých jednou je aj zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje
požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady
pre rozhodnutie. Úplnosť zistenia podkladom znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy,
ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.

Najvyšší súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že na správne konanie pred disciplinárnymi
orgánmi poľovníckeho združenia sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, pretože v predmetnej veci
sa jednalo o rozhodovanie o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia.

V danej veci je nesporné, že došlo k vylúčeniu žalobcu z Poľovníckeho združenia Šafárikovo, keď
bol uznaný za vinného z porušenia § 6 ods. 3 písm. c/, g/, h/ stanov PZ. Správny orgán však v
zmysle citovaných ustanovení nedostatočne zistil skutočný stav, pričom nebolo zrejmé, z akých dôkazov
vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní. To, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí
vyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny
orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové
okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam.
Taktiež v súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné citovanie príslušných ustanovení, ale
je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým
zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu absentovalo,
pričom sa žalovaný taktiež nevysporiadal s námietkou žalobcu v odvolaní, keď tvrdil, že neporušil svoje
povinnosti podľa stanov, a že na členskej schôdzi konanej dňa 11.1.2014 si iba bránil svoje práva počas
prerokovania predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia č. 2/2013 (taktiež vylúčenie z poľovníckeho
združenia), ktoré rozhodnutie bolo na tejto členskej schôdzi zrušené, na základe čoho dospel krajský
súd k správnemu záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov.

Najvyšší súd dodáva, že v správnom súdnictve nie je v záujme, aby súdy nahrádzali činnosť správnych
orgánov, ale aby poskytovali ochranu v prípade zásahu do práv fyzickej alebo právnickej osoby
prieskumom rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V súlade s uvedeným považuje odvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny a plne poukazuje na jeho odôvodnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť
posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi
jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu za
jeden úkon právnej služby vo výške vyčíslenej žalobcom, ktorú si uplatnil v nižšej výške ako stanovuje
vykonávací predpis, a to v sume 83,89 € - podanie odvolania v sume 61,87 € + 1 x režijný paušál á 8,04 €



+ DPH v sume 13,98 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 3 písm. b/, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.