Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/34/2015 z 18. 10. 2016
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2016, sp. zn. 3Sžo/34/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1012200604.1
Najvyšší súd | 3Sžo/34/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:1012200604.1 | 2016-10-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb., § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e721dcdc-bb19-49e6-96e0-61dcfde7e797
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200604.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200604
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012200604.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov
senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: LINDAB, a.s., IČO: 36
214 604, so sídlom Radlinského 20, 052 01 Spišská Nová Ves, právne zastúpeného Mgr. Ľubomírom
Marekom, LL.M., advokátom so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, za účasti pribratého účastníka: Mesto
Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, 054 01 Levoča, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PO-217/2012/Fi zo dňa 13.01.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 1S/92/2012-132 zo dňa 20.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/92/2012-132 zo dňa
20.11.2014  m e n í  tak, že žalobu  z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

Pribratému účastníkovi Mesto Levoča právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Bratislave rozhodnutie
žalovaného č. PO-217/2012/Fi zo dňa 13.01.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. Upo
l3/2011/Lu zo dňa 28.10.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Katastrálny úrad v Prešove
prvostupňovým rozhodnutím č. Upo 13/2011/Lu zo dňa 28.10.2011 protestu prokurátora č. Pd 95/2011-9
zo dňa 25.08.2011 vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu č. V 2176/2010 zo dňa 15.12.2010 zrušil.

Žalovaný v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie zmenil. Uviedol vecne správne znenie výroku
a doplnil ho o ustanovenia zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre tak, že „Katastrálny úrad v Prešove
podľa §27 ods. 1 v spojitosti s § 26 ods. 6 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre) a § 69 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní protestu
prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad č. Pd95/2011-9 zo dňa 25.08.2011 vyhovuje a rozhodnutie
Správy katastra Levoča o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V2176/2010
zo dňa 15.12.2010 ruší a vec vracia Správe katastra Levoča na nové konanie a rozhodnutie“. V
odôvodnení uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia sa vec vráti do štádia opätovného rozhodovania
o návrhu na vklad Mesta Levoča a spoločnosti Lindab, a.s zo dňa 19.11.2010.

Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalovaný v rozhodnutí vychádzal
z ust. § 9 odst. 2 písm. e) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Predmetnú právnu normu citoval v
znení zák. č. 507/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účinného



od 01.01.2011. Rozhodnutie Správy katastra Levoča nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2010. Správa
katastra pri vydaní rozhodnutia o vykonaní  vkladu postupovala podľa ust. § 9 odst. 2 písm. c) zák. č.
138/1991 Zb. o majetku obcí platného a účinného do 31.12.2010. V čase keď Katastrálny úrad v Prešove
rozhodol napadnutým rozhodnutím, t.j. dňa 28.10.2011 nesprávne aplikoval na posudzovaný skutkový
stav právnu normu, ktorá do 31.12.2010 účinná nebola. Katastrálny úrad v Prešove sa mal pri svojom
rozhodovaní riadiť ust. § 9 odst. 2 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

Krajský súd z administratívneho spisu mal jednoznačne preukázané, že žalovaný vec nesprávne právne
posúdil a na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého rozhodol a
vec posúdil. Tým bol naplnený zákonný dôvod v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre zrušenie
napadnutých  rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný čas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil  a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
Namietal, že výpis z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Levoči, ktoré sa konalo dňa 16.11.2010 síce
obsahoval špecifikáciu právneho úkonu, avšak nebol v súlade s Dodatkom ku kúpnej zmluve a už vôbec
nebol v súlade so samotným uznesením Mestského zastupiteľstva v Levoči zo dňa 16.11.2010.

Vo výpise z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Levoči zo dňa 16.11.2010, dodatočne predloženého
Správe katastra Levoča, boli právne úkony a ich predmet špecifikované v súlade s § 42 katastrálneho
zákona. V uznesení č. 52 Mestského zastupiteľstva v Levoči konaného dňa 16.11.2010 však uvedená
špecifikácia nehnuteľností absentuje. Obsahom textu tohto uznesenia nie je schválenie zrušenia
vecného bremena a predkupných práv ako vecných práv a špecifikácia týchto právnych úkonov, ale
„uzavretie Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve s dohodou o zriadení vecného bremena a predkupného práva
ako vecného práva č. 14655/08/SMM/45 so spoločnosťou Lindab, a.s.“.

V zápisnici č. 52 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Levoči bolo uvedené, že: „Mestské
zastupiteľstvo schvaľuje uzavretie Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve s dohodou o zriadení vecného
bremena a predkupného práva ako vecného práva č. 14655/08/SMM/45 medzi Mestom Levoča a
spoločnosťou Lindab, a.s. so sídlom Radlinského č. 20, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 214 604 za
podmienky doplatenia kúpnej ceny do 6,638 EUR/m2“.

Z uvedených skutočností vyplýva, že výpis z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Levoči zo dňa
16.11.2010, podpísaný vtedajším primátorom Mesta Levoča nebol v súlade s uznesením Mestského
zastupiteľstva zo dňa 16.11.2010, z ktorého nevyplýva, že by sa poslanci Mestského zastupiteľstva v
Levoči zaoberali majetkovými právami mesta, a to zrušením vecného bremena a predkupných práv,
resp. že by zrušenie týchto práv Mesta Levoča aj schválili.

Žalovaný uvádza, že Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve s dohodou o zriadení vecného bremena a
predkupného práva ako vecného práva č. 14655/08/SMM/45 zo dňa 19.11.2010 a Dohodou o zrušení
vecného bremena a predkupného práva ako vecného práva, uzatvorenou dňa 19.11.2010 medzi Mestom
Levoča a spoločnosťou Lindab, a.s. Mesto Levoča nepochybne nakladalo so svojimi majetkovými
právami (ako oprávnený z vecného bremena a predkupného práva ako vecného práva).

Skutočnosť, či v uvedenom prípade išlo o nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú
v zásadách hospodárenia, ktoré podlieha schváleniu Mestského zastupiteľstva bolo potrebné zistiť v
konaní o návrhu na vklad. Z rozhodnutia o prerušení konania o návrhu na vklad č. V 2176/10 však
vyplýva, že správa katastra túto skutočnosť neskúmala, ale žiadala doložiť iba výpis z uznesenia
Mestského zastupiteľstva v Levoči z dôvodu, že je povinná skúmať aj splnenie podmienok uvedených v
§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

Žalobca v zastúpení advokátom vo vyjadrení zo dňa 26.01.2016 k odvolaniu žalobcu  navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalovaný namiesto toho, aby
zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie, pochybenie Katastrálneho úradu v Prešove bagatelizoval
a v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí konštatoval zhodu medzi ustanovením § 9 ods. 2 písm.
c) zákona č. 138/1991 Zb. platným do 31.12.2010 a ustanovením § 9 ods. 2 písm. e) zákona č.
138/1991 Zb. platným od 01.01.2011. Namietal, že prvostupňový súd sa mal vo svojom rozhodnutí
aspoň stručne zaoberať aj oprávnenosťou ďalších dôvodov, pre ktoré bolo podľa názoru žalovaného



potrebné vyhovieť protestu prokurátora a zrušiť rozhodnutie Správy katastra Levoča. Hrozí totiž, že v
ďalšom správnom konaní bude vydané rozhodnutie, ktoré sa bude opätovne opierať o totožné dôvody
a opätovne bude celkom nedôvodné vyhovené protestu prokurátora. To by v konečnom dôsledku
pravdepodobne opätovne viedlo k ďalšiemu zdĺhavému súdnemu konaniu, čomu je však možné predísť
tým, že odvolací súd zaujme právny názor aj k dôvodnosti ďalších údajných nedostatkov rozhodnutia
Správy katastra Levoča, na ktoré sa odvoláva aj žalovaný vo svojom odvolaní, a správne orgány budú
týmto právnym názorom odvolacieho súdu v ďalšom konaní viazané.

Žalobca poukazoval predovšetkým na skutočnosti a listiny, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa
28.10.2014, a ktoré preukazujú, že výsledky vyšetrovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom
konaní v roku 2011 potvrdili tvrdenie žalobcu, že neexistuje žiaden rozpor medzi vôľou, ktorú svojím
hlasovaním prejavilo Mestské zastupiteľstvo v Levoči dňa 16.11.2011 prijatím uznesenia č. 52/B/15,
a rozhodnutím Správy katastra Levoča, ktorá dňa 15.12.2010 povolila na podklade predmetného
uznesenia vklad do katastra nehnuteľností.

Z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, ČVS: ORP-891/OEK-PP-2011 zo dňa
30.11.2011 vyplýva, že v danom prípade nedošlo k podstatnej zmene obsahu verejnej listiny a teda neboli
naplnené zákonné znaky trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,
úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky.

Žalobca sa zároveň stotožňuje s názorom vyjadreným v uznesení Okresnej prokuratúry Spišská Nová
Ves sp. zn. 1 Pv 951/11-5 zo dňa 15.12.2011, že najpodstatnejšou je v danom prípade skutočnosť, že
doplnené uznesenie len konkretizuje vôľu poslancov Mestského zastupiteľstva v Levoči.

Pribratý účastník Mesto Levoča vo vyjadrení zo dňa 10.03.2015 k odvolaniu žalovaného uviedol, že
z obsahu administratívneho spisu je zrejmá opodstatnenosť záveru súdu o tom, že tak prvostupňový,
ako aj druhostupňový správny orgán na danú vec nesprávne aplikovali ustanovenie právneho
predpisu, ktoré v čase rozhodovania Správy katastra Levoča nebolo účinné. Uvedené pochybenie v
aplikácii právneho predpisu však nemalo vplyv na vecnú správnosť oboch napádaných rozhodnutí.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že hoci Správa katastra Levoča konanie o vklad do
katastra nehnuteľností prerušila za účelom skúmania podmienok podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o
majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2010, podmienky nakladania s majetkovými právami mesta
Levoča v skutočnosti nepreskúmala. Mesto Levoča preto zastáva názor, že napadnuté rozhodnutia
prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu sú správne pokiaľ rozhodnutie Správy katastra
Levoča o povolení vkladu do katastra nehnuteľností z tohto dôvodu zrušili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania
(§ 246c ods. 1 veta prvá a §  212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).
Podľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.
1) <. alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti
druhej hlavy.

Na súdny prieskum rozhodovania o vklade vlastníckeho práva a vecných práv katastrálnymi orgánmi sa
vzťahuje konanie v tzv. plnej jurisdikcii, v dôsledku čoho nie je správny súd viazaný skutkovým stavom
zisteným správnym orgánom, ale rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý existuje v čase konania



správneho súdu. Toto pravidlo sa následne dotýka aj právnej kvalifikácie zisteného skutkového stavu v
čase konania správneho súdu.

Preskúmaním odvolania žalovaného a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že
rozhodnutie žalovaného obsahuje úplný výrok, ktorý (na rozdiel od prvostupňového) obsahuje aj výrok
na vrátenie veci Správe katastra Levoča na ďalšie konanie v pôvodnom konaní o vklade č. V 2176/10.
Nejde preto o zrušenie vkladu bez následného pokračovania v konaní.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne vychádzal z ust. §  9 odst. 2 písm. e) zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom od 01.01.2011, podľa ktorého Obecné zastupiteľstvo
schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. Uvedená
vada odôvodnenia je odstrániteľná v konaní správneho súdu v plnej jurisdikcii. Predmetnú právnu
normu žalovaný citoval v znení zák. č. 507/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí účinného od 01.01.2011. Rozhodnutie Správy katastra nadobudlo právoplatnosť dňa
15.12.2010. Správa katastra pri vydaní rozhodnutia o vydaní vkladu postupovala podľa ust. § 9 odst. 2
písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí platného do 31.12.2010. V čase keď Katastrálny úrad v
Prešove rozhodol napadnutým rozhodnutím, t.j. dňa 28.10.2011 nesprávne aplikoval na posudzovaný
skutkový stav právnu normu, ktorá do 31.12.2010 účinná nebola. Najvyšší súd preto konštatuje, že
Správa katastra Levoča sa pri svojom rozhodovaní o vklade č. V 2176/10 bude riadiť ust. § 9 ods.
2 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu 16.11.2010 (deň prijatia
uznesenia mestského zastupiteľstva), podľa ktorého, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú
vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Skutočnosť, či v uvedenom prípade išlo o nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú
v zásadách hospodárenia, ktoré podlieha schváleniu Mestského zastupiteľstva bolo potrebné zistiť v
konaní o návrhu na vklad. Z rozhodnutia o prerušení konania o návrhu na vklad č. V 2176/10 však
vyplýva, že správa katastra túto skutočnosť neskúmala, ale žiadala doložiť iba výpis z uznesenia
Mestského zastupiteľstva v Levoči z dôvodu, že je povinná skúmať aj splnenie podmienok uvedených v
§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

V prípade nakladania s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia bolo
potrebné túto skutočnosť preukázať v konaní o vklade. Dôležité je, či poslanci mestského zastupiteľstva
boli s obsahom dodatku č. 1 zo dňa 19.11.2010  ku kúpnej zmluve oboznámení, že obsahuje aj zrušenie
a zánik vecného bremena a boli si vedomí, že hlasovaním o dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve schvaľovali
aj nakladanie s majetkovými právami obce. K uvedenej otázke je nevyhnutné pristúpiť z hľadiska
materiálneho chápania prejavu vôle poslancov mestského zastupiteľstva hlasovaním. V danom prípade
je  uznesenie obecného zastupiteľstva nevyhnutné preskúmať z hľadiska určitosti prejavu vôle obdobne
podľa princípov, ktoré platia pre právne úkony podľa občianskeho zákonníka. Majetkové práva nemusia
byť vo výroku uznesenia identifikované  opisom údajov katastra nehnuteľností pokiaľ výrok obsahuje
odkaz na určitý právny úkon, s obsahom ktorého boli poslanci oboznámení. Napriek tomu, že katastrálne
konanie je z hľadiska svojej povahy ovládané zásadou písomnosti subsidiárna aplikácia správneho
poriadku podľa § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) umožňuje i správe katastra
vec prejednať za prítomnosti účastníkov konania  podľa § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb.
(Správny poriadok).

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech konaní
nevznikol nárok na náhradu trov konania. Pribratému účastníkovi konania trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.