{"guid": "b9a404c6-9ed8-4297-a32b-bfcc6d2a06bd:6eb60dbb-7580-4bcb-8b4e-5e4b53fdd14b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1113010404.1", "spisova_znacka": "4Tdo/3/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/3/2016 z 23. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2016, sp. zn. 4Tdo/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1113010404.1", "identifikacne_cislo": "1113010404", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Piovartsy", "sudca_id": 468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-piovartsy-468", "datum_vydania": "2016-02-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 221 ods. 4 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6eb60dbb-7580-4bcb-8b4e-5e4b53fdd14b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1113010404.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1113010404.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1113010404.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/3/2016\n1113010404\n23. 02. 2016\nJUDr. Martin Piovartsy\nECLI:SK:NSSR:2016:1113010404.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. februára 2016 v\nBratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a\nJUDr. Štefana Harabina, v trestnej veci proti obvinenému Mgr. Y. V., pre obzvlášť závažný zločin podvodu\npodľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave z 09. júla 2015, sp. zn. 4 To 40/2015, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Mgr. Y. V. sa o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 20. mája 2014, sp. zn. 2 T 36/2013, bol obvinený Mgr. Y. V.\nuznaný vinným zo spáchania obvzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/\nTr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005 Z. z. na tom skutkovom základe, že\nako konateľ spoločnosti Y. so sídlom v C. v úmysle získať peniaze od leasingovej spoločnosti dňa\n27.3.2006 v F. v sídle leasingovej spoločnosti N. uzatvoril s touto spoločnosťou kúpnu zmluvu č. XY a\nzmluvu o finančnom leasingu č. XY, predmetom ktorých boli predaj a spätný leasing automatického stroja\nna opracovanie rádius segmentu model C. výr. číslo C., rok výroby XXXX v celkovej obstarávacej cene\n9 615 610,50 Sk, nadobudnutie ktorého obžalovaný predstieral predložením sfalšovaných dokladov o\njeho kúpe od spoločnosti H. - dodacieho listu č. 60100604 zo dňa 15.3.2006 a prehlásením o vlastníctve\nmajetku zo dňa 15.3.2006, ako aj faktúrou spoločnosti H. č. 601010 zo dňa 15.3.2006 v sume 215 000\n€, ktorú spoločnosť Y. nikdy nezaplatila a rovnako tak daňových dokladov, obsah ktorých sa nezhodoval\ns daňovými dokladmi, ktoré predložil daňovému úradu, a to aj napriek tomu, že predmetný stroj nikdy\nnevlastnil, na základe čoho leasingová spoločnosť dňa 29.3.2006 poukázala na účet spoločnosti Y. č.\nXY sumu 6 559 885,50 Sk, ktorú obžalovaný z väčšej časti minul pre svoju potrebu a z časti použil na\nčiastočnú úhradu splatných záväzkov svojich spoločností, čím obžalovaný získal na úkor spoločnosti N.,\nso sídlom M., IČO XY majetkový prospech vo výške 6 559 885,50 Sk (217 748,31 €).\nZa to mu bol podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Tr.\nzák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.\nPodľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre výkon\ntrestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.\nPodľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného N., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo\nveciach občiansko-právnych.\n\nNa podklade odvolania obvineného proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave uznesením z 09. júla\n2015, sp. zn. 4 To 40/2015 podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného Y. zamietol.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu (v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa) včas podal obvinený\nMgr. Y. V. prostredníctvom obhajcu dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/,\npísm. i/ Tr. por. teda s odôvodnením, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a\nže rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nV dovolaní namietal i konanie na súde prvého stupňa, keďže vytýkané pochybenia podľa neho neboli\nnapravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku (§ 374 ods. 3 Tr. por.).\nV bližšom zdôvodnení dovolania obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.\nnamietal predovšetkým nesprávnosť skutkovej vety o vine rozsudku súdu prvého stupňa spočívajúcej v\nnesprávnom ustálení výšky spôsobenej škody, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá skutočnosti a má\nvplyv na právne posúdenie jeho konania.\nZa zásadné porušenie práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolateľ považoval\nskutočnosť, že krajský súd mal vec zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie dokazovanie o výške\nspôsobenej škody. Svoje priznanie, ktoré je založené v spise, označil za neplatný právny úkon, ktorý\nurobil v tiesni po tom, ako mu to poradil jeho vtedajší obhajca. Podľa názoru jeho obhajcu bolo potrebné\npreukázať, či z hľadiska kontradiktórnosti boli svedkovia po zmene právnej kvalifikácie v roku 2012 všetci\nopätovne vypočutí.\nZ uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vydal rozsudok, ktorým vysloví porušenie\nzákona v jeho neprospech, rozhodnutím krajského súdu v ustanovení § 319 Tr. por., a v konaní ktoré\nmu predchádzalo v ustanovení § 374 ods. 3 Tr. por., § 371 písm. c/ a písm. i/ Tr. por., a súčasne zruší\ncitované rozhodnutia súdov obidvoch stupňov vo výroku o vine a treste a prikáže Okresnému súdu\nBratislava I, aby vec znova prerokoval a rozhodol.\nRovnopis dovolania obvineného bol v zmysle § 376 Tr. por. doručený na vyjadrenie prokurátorovi a\npoškodenej strane.\nProkurátor Krajskej prokuratúry Bratislava vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného\nuviedol, že zistenie skutkového stavu veci v súlade so zákonom je výlučne vecou súdov prvého a\ndruhého stupňa. Dovolací súd správnosť a úplnosť skutkových zistení nie je zo zákona oprávnený\nskúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.). Konštatovanie rozporov medzi rôznymi výpoveďami\ntoho istého alebo viacerých svedkov, ich odstraňovanie a hodnotenie je imanentnou a neoddeliteľnou\nsúčasťou ustaľovania skutkového stavu veci, čím je vylúčená ingerencia dovolacieho súdu do tohto\nprocesu. Rovnako tak je otázkou rýdzo skutkovou, a nie právnou, aj ustálenie výšky škody spôsobenej\ntrestným činom. Podľa jeho názoru neobstojí ani dovolacia námietka obvineného o kontradiktórnosti\nkonania nezopakovaním výsluchov všetkých svedkov po oznámení o zmene právnej kvalifikácie. Touto\nskutočnosťou nedošlo k prísnejšiemu právnemu posúdeniu stíhaného skutku (právne posúdenie bolo\nzmenené na trestný čin rovnako prísny), a preto nedošlo ku kvalitatívnej zmene obsahu obhajobných\npráv obvineného (zmena právnej kvalifikácie nezaložila dôvod nutnej obhajoby osoby, ktorá dovtedy\nnemala obhajcu a pod.) a predmetná zmena sama osebe nemohla mať žiaden vplyv na zákonnosť\ndovtedy vykonaných dôkazov. Zdôraznil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o vine obvineného, ako\nto vyplýva zo zápisníc z hlavného pojednávania a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, vychádzal\nvýlučne z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Jedinou výnimkou je svedok R. U., ktorého pri\nvýsluchu na hlavnom pojednávaní 14. marca 2014 konfrontoval na návrh prokurátora s jeho výpoveďou\nz prípravného konania, ktorá však bola uskutočnená 08. novembra 2012, t. j. po oznámení zmeny\nprávnej kvalifikácie. Rovnako tak odvolací súd pri posudzovaní skutkového stavu veci vychádzal výlučne\nz úkonov uskutočnených na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa.\nPodľa názoru prokurátora rovnako tak neobstoja ani výhrady dovolateľa týkajúce sa neprávneho\nprávneho posúdenia zisteného skutku alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nUstálenie výšky spôsobenej škody ako kvalifikačného momentu nesporne vychádzalo z povahy\nuplatnenej právnej kvalifikácie. Dovolateľ naplnil zákonné znaky trestného činu podvodu súvisiaceho so\n\nzmluvou o spätnom leasingu tým, že predložil poškodenej organizácii rôzne, pravde nezodpovedajúce\ndoklady, na základe ktorých táto spoločnosť, súc v omyle v otázke splnenia podmienok na uzatvorenie\nzmluvy, zmluvu s dovolateľom skutočne podpísala a dňa 29. marca 2006 previedla v jeho prospech sumu\n6.559.885,50 SKK (217.784,31 eur). Táto (podvodne vylákaná) suma predstavuje z trestnoprávneho\nhľadiska výšku škody spôsobenej trestným činom, čo správne konštatovali oba konajúce súdy. Výška\nspôsobenej škody ako kvalifikačného momentu nemusí byť, a spravidla ani nie je, totožná s výškou\nnároku poškodeného uplatňovaného v adhéznom konaní, nakoľko na tento majú vplyv akékoľvek ďalšie\nplatby, či už akontácia uhrádzaná pred samotným poskytnutím leasingového úveru (predstavujúca\nnáklady trestného činu neznižujúce výšku spôsobenej škody v hmotnoprávnom zmysle), leasingové\nsplátky a pod.\nZ hľadiska trestného práva hmotného sa tak konajúci súd pri ustaľovaní právnej kvalifikácie konania\ndovolateľa nedopustil žiadnej nesprávnosti.\nSo zreteľom na uvedené uviedol, že dovolanie obvineného nepovažuje za dôvodné.\nVyjadrenie krajského prokurátora najvyšší súd zaslal na vyjadrenie obvinenému i jeho obhajcovi, aby\nsa v určenej lehote k nemu vyjadrili.\nObvinený v písomnom vyjadrení k vyjadreniu prokurátora k ním podanému dovolaniu uviedol, že podľa\njeho názoru sú ním uplatnené dovolacie dôvody dané a poukázal na listinné dôkazy, ktoré takýto záver\nodôvodňujú.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po preskúmaní veci zistil, že dovolanie proti napadnutému\nprávoplatnému uzneseniu súdu druhého stupňa je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo\npodané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods.\n1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky\nuvedené v § 372 ods. 1 a § 373 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374\nTr. por., a nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ ani písm.\nf/ Tr. por.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí však dospel k záveru, že dovolanie podané\nobvineným Mgr. Y. V. nie je dôvodné.\nObvinený v prvom rade namietal dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda nesprávne\nprávne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia je\npochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to\nv takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O\nnesprávnu právnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný\nako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin, než ten, ktorý\nsa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom\nkonaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v\nTrestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného (teda spravidla\npôjde o prísnejšie trestnú skutkovú podstatu). V tejto súvislosti však treba podotknúť, že dovolací súd\npri preskúmavaní uvedeného dovolacieho dôvodu nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nzisteného skutku, čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr.\npor. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého,\nprípadne druhého stupňa a dovolací súd už nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať,\nale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o dôkazoch vykonaných\nsúdmi nižšieho stupňa a ich hodnotení, ktoré sú predpokladom pre ustálenie skutkových záverov.\nUvedené vyplýva predovšetkým z charakteru dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý\nje určený k náprave výslovne zákonom uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu\nskutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného\ndokazovania. Dovolanie má byť skutočne len výnimočným prelomom do inštitútu právoplatnosti, ktorá\nv pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť, ako\nprejavy stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte.\n\nZ podstaty dovolateľom tvrdených námietok (nesprávnosť skutkovej vety, nevykonanie potrebných\ndôkazov a nezistenie správnej výšky škody) vyplýva, že smerujú proti správnosti a úplnosti zisteného\nskutku (výške spôsobenej škody), rozsahu a hodnoteniu vykonaného dokazovania, preskúmavanie\nktorých je v zmysle uvedeného dovolacím súdom neprípustné.\nIn medias res namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd\nuvádza, že po preskúmaní veci nezistil v rozhodnutiach súdov nižších stupňov také pochybenia, ktoré\nby znamenali naplnenie dôvodov dovolania v zmysle uvedeného ustanovenia. Z vymedzenia skutku tak,\nako bol ustálený súdom prvého stupňa, je jednoznačné, že je trestným činom a že obvinený naplnil jeho\nskutkovú podstatu tak, ako je vymedzená v Trestnom zákone, teda k nesprávnej aplikácii práva zo strany\nsúdu nedošlo, čo napokon pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia skonštatoval aj odvolací súd.\nRozhodnutie súdu prvého stupňa i súdu odvolacieho, sú v tomto zmysle plne v súlade so zákonom.\nZ obsahu predloženého spisu možno zistiť, že na účet Y., ktorej bol obvinený konateľom vedený v M.,\npo tom ako sa obvinený dopustil konania uvedeného v skutkovej vete prvostupňového rozsudku, bola\n29. marca 2006 prevedená od poškodenej organizácie N. suma 6 559 885,50 Sk (217 748,31 €).\nObvinený ďalej namietal zásadné porušenie jeho práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\nPorušením práva na obhajobu sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe v zmysle §\n37 Tr. por. Ide obzvlášť o situáciu, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek\ntomu, že ho mal mať, a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase reálne vykonávali\núkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, pričom intenzita takéhoto\nporušenia musí dosahovať stupeň zásadnosti, teda takéto porušenie musí kardinálnym, kľúčovým\nspôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam\nobžaloby.\nDovolateľ tvrdil, že jeho právo na obhajobu bolo zásadne porušené tým, že nebolo vykonané ďalšie\ndokazovanie k výške spôsobenej škody, svoje priznanie, ktoré je založené v spise, označil za neplatný\nprávny úkon, ktorý urobil v tiesni po tom, ako mu to poradil jeho vtedajší obhajca, a po zmene právnej\nkvalifikácie v roku 2012 neboli opätovne vypočutí všetci svedkovia.\nDovolací súd z obsahu spisu zistil, že voči Mgr. Y. V. bolo 16. marca 2010 začaté trestné stíhanie\na vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a 17.\nseptembra 2012 bol obvinený upozornený na zmenu právnej kvalifikácie s tým, že jeho konanie sa bude\nposudzovať ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Za obidva\ntrestné činy zákon ustanovuje trest s rovnakou trestnou sadzbou. V priebehu vykonávania dôkazov v\nprípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní bol obvinený zastúpený obhajcom, ktorý bol prítomný pri\nvykonaní všetkých dôkazov o ktoré súd oprel výrok o vine obvineného. Obhajca obvineného bol prítomný\naj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, na ktorom žiadne dokazovanie vykonané nebolo.\nZ uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného Mgr. Y. V. nie sú splnené dôvody dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382\npísm. c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4To/40/2015", "guid": "8865ca1b-a307-45eb-b5fb-1e6bb41ea9c9:959cb745-93f8-4f8f-83c6-a5cd223fd7c8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "8865ca1b-a307-45eb-b5fb-1e6bb41ea9c9:959cb745-93f8-4f8f-83c6-a5cd223fd7c8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4414010574.1", "spisova_znacka": "4To/40/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4To/40/2015 z 15. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-04-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4414010574.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b9a404c6-9ed8-4297-a32b-bfcc6d2a06bd:334235f1-a26e-462b-8667-1e2027111b78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1113010404.1", "spisova_znacka": "4Tdo/3/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/3/2016 z 22. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1113010404.1"}]}