{"guid": "285c3404-3e97-4994-a8c9-2f1c9eb0b093:e24c22f5-2c16-4fcd-bffc-6ddbedbd181c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1206217906.1", "spisova_znacka": "5MCdo/4/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/4/2013 z 15. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2015, sp. zn. 5MCdo/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2016:1206217906.1", "identifikacne_cislo": "1206217906", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2015-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e24c22f5-2c16-4fcd-bffc-6ddbedbd181c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1206217906.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1206217906.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1206217906.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 5MCdo/4/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1206217906\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1206217906.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky - Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Špitálska 14, proti povinnému P. P. t.č.\nna neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Janou Gavajdovou, zamestnankyňou Okresného\nsúdu Bratislava II, o vymoženie 33,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II\npod sp.zn. 37 Er 4747/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012, sp.zn. 18 CoE 632/2010 a uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava II z 9. novembra 2009, č.k. 37 Er 4747/2006-11, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nMimoriadne dovolanie  o d m i e t a .\n\nPovinnému nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOprávnená podala 24. júla 2006 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie\nsumy 33,19 € (1.000,- Sk) s príslušenstvom. Povinnosť zaplatiť túto sumu bola povinnému uložená\nrozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave z 18. júna 2004 č.k. AA 882751; tento\nexekučný titul nadobudol právoplatnosť 18. júna 2004 a vykonateľnosť 4. júla 2004.\n\nNa základe žiadosti súdneho exekútora podanej 28. júla 2006 Okresný súd Bratislava II vydal 20.\nnovembra 2006 pod sp.zn. 37 Er 4747/2006-3 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej\npokuty a trov exekúcie.\n\nOkresný súd Bratislava II uznesením z 11. mája 2009, č.k. 37 Er 4747/2006-5 exekúciu zastavil.\nZastavenie exekúcie odôvodil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku tým, že\nexekučný titul už nemožno vykonať, lebo uplynula trojročná prekluzívna lehota v zmysle § 88 ods. 1\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.\n\nNásledne Okresný súd Bratislava II uznesením z 9. novembra 2009, č.k. 37 Er 4747/2006-11 uložil\noprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 47,80 €\nv lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196 a § 200 ods. 2\nExekučného poriadku v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách\na náhradách súdnych exekútorov. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. februára 2012.\n\nNa odvolanie oprávnenej proti uzneseniu o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave uznesením z\n11. januára 2012, sp.zn. 18 CoE 632/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil\na povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že\nk zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinného, ale márnym uplynutím času ako objektívnej\nkategórie a nie je preto možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Zodpovednosť za výsledok\nexekučného konania má oprávnená, keďže ide o jej procesný neúspech (pohľadávka oprávnenej nebola\n\nuspokojená). S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne\npotvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v\nspojitosti s § 142 ods. 1 O.s.p..\n\nNa základe podnetu oprávnenej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012,\nsp.zn. 18 CoE 632/2010 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 9. novembra 2009, č.k. 37 Er\n4747/2006-11. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora môže súd uložiť oprávnenej osobe\npovinnosť uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku\nlen v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jej zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,\nže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje\nvýnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej náklady\nna výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. V predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom\nstanovených predpokladov, keď nebol naplnený dôvod na použitie výnimky stanovenej v § 203 ods. 1\na ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie\nvýkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na\nzastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty\nurčenej na jeho vykonanie. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup\nsúdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie\nexekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania ovplyvniť. Okrem toho, súd by bol povinný\nexekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.\nNáhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2\nExekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v\nexekučnom konaní preukázaný. Procesné zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho založiť iba na\njej dispozičnom úkone- podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu exekúcie musí znášať\nsúdny exekútor, pokiaľ povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.\nV závere generálny prokurátor poukázal na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu Českej republiky (III.\nÚS 1226/2008) a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku). Z\ntýchto dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby mimoriadnym dovolaním napadnuté a na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) spočívajúce uznesenia odvolacieho súdu a súdu\nprvého stupňa boli zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nOprávnená sa vo svojom vyjadrení stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho\nprokurátora, keď nezistila dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.\n\nPovinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\n\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\n\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\n\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum (viď napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Kutepov a Anikeyenko\nproti Rusku z roku 2005 a vo veci Tripon proti Rumunsku z roku 2008). Inštitút veľmi podobný\nmimoriadnemu dovolaniu upravenému v Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania ESĽP\nvo veci Tripon proti Rumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnuté ESĽP konštatoval, že v\nskúmanom prípade generálny prokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe\nžiadosti jednej zo strán sporu. ESĽP zásah generálneho prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho\nsúdneho konania označil za priťažujúci faktor, pretože, hoci tento štátny úradník konal na základe\npodnetu účastníka súdneho konania, podanie mimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na\nvoľnej úvahe generálneho prokurátora. ESĽP v danej veci preto dospel k záveru, že zrušenie dotknutého\nprávoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo právo   na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.   Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti\nSlovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o. a COMPCAR, s.r.o.) pripomínajú význam a obsah\nprincípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti,\nnezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí z iniciatívy generálneho prokurátora\nvyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania.\n\nPlénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), zohľadňujúc uvedené\nzávery ESĽP a reagujúc na niektoré prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, 18. marca 2015 pod sp.zn. PL.z. 3/2015 zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého\nznie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc\nprincíp subsidiarity podľa čl. 127ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná  za podmienky vyčerpania všetkých\nzákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania\nk dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\n\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov.\n\nPovinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej je\nmožné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník má,\nje (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor účastníka\nkonania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho opravného prostriedku nie je významný. Právomoc\nvyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky, náleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje\no mimoriadnom opravnom prostriedku.\n\nVzhľadom na nejednotnosť súdneho rozhodovania, ktorá sa prejavila v zaujímaní odlišných právnych\nnázorov obsiahnutých v rozhodnutiach senátov občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho\nkolégia pri posudzovaní procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, prijali\nobčianskoprávne kolégium najvyššieho súdu a obchodnoprávne kolégium najvyššieho súdu spoločné\n\nzjednocujúce stanovisko k prípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle § 243e až § 243j Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) ako spoločné stanovisko pod č. 94/2015. Právna veta tohto\nstanoviska znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v\nobčianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť\npodať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne\nspôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne\ndovolanie treba odmietnuť.“\n\nPredmetné stanovisko vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal\nv určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť\nale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa\nprieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto zásada zdôrazňuje\nprocesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými\núkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu svojich\nsubjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je (neskoršia)\naktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže\nmať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p.\n\nDovolací súd s poukazom na hore uvedené dospel k záveru, že v danom prípade prebehlo dvojstupňové\nkonanie, v ktorom mala oprávnená možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva,\nže by sama náležite chránila svoje práva a konala dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne.\nOprávnená nepodala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Nevyužila preto dostupný mimoriadny\nopravný prostriedok, ktorý mala k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť\nrozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na pasivitu samotnej oprávnenej pri včasnej ochrane jej\npráv je procesne neprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním\nmimoriadneho dovolania podnecovaného oprávnenou.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako procesne\nneprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.).\n\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dala\npodnet na mimoriadne dovolanie oprávnená. Povinný nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania o\nmimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania o mimoriadnom\ndovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a1ce3b3c-ebb6-490c-8bec-747729d4e7f3:bb2b5fb5-d711-43d6-8a52-f571137dbb31", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Er/4747/2006", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 37Er/4747/2006 z 13. 11. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1ce3b3c-ebb6-490c-8bec-747729d4e7f3:bb2b5fb5-d711-43d6-8a52-f571137dbb31"}], "citovane_v": []}