Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/94/2014 z 22. 3. 2016 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2016, sp. zn. 2Sžo/94/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:2013200779.1 Najvyšší súd | 2Sžo/94/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:2013200779.1 | 2016-03-22 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5e59e8b-aee8-4fbf-96c5-315dabd4022f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200779.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/94/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200779
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2013200779.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D. XX, XXX
XX F., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, P. X. J., zastúpený advokátkou JUDr. Evou Gieciovou,
A. Žarnova 1, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Ústav na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody,
Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920 41 Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo ÚVTOS a ÚVV-8-110/21-2-203 zo dňa 06. novembra 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/60/2013-39 zo dňa 16. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/60/2013-39 zo dňa 16.
septembra 2014, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením postupom podľa § 246c ods. 1 veta prvá v spojení
s § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zastavil konanie o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, uvedené v úvodnej časti tohto rozhodnutia s tým, že
po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trnave (§
47 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z. z. v spojení s článkom 3 Príkazu generálneho prokurátora Slovenskej
republiky číslo IV Spr 157/09). Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd, vychádzajúc zo skutkových zistení
vyplývajúcich z administratívneho spisu a z právnej úpravy, ktorú citoval, dospel k záveru, že
predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia žalovaného, ktoré podlieha
súdnemu prieskumu. Krajský súd poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v
spojení s § 31 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v spojení s § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o
zmene niektorých zákonov konštatoval, že odpoveď na žiadosť o zahladenie disciplinárneho trestu nie
je rozhodnutím, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu
alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Krajský súd konanie zastavil z dôvodu, že súdny
prieskum odpovedi na žiadosť o zahladenie disciplinárneho trestu nie je prípustný.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobca.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.
Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je
možné preskúmať v správnom súdnictve, pričom poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžo/21/2011 ako aj na ustanovenie § 244 ods. 2 a 3, § 247 ods. 1 O.s.p., v zmysle



ktorých rozhodnutiami správnych orgánov (pre účely konania podľa V. časti OSP) sa rozumejú nielen
rozhodnutia vydané v správnom konaní, ale aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zmeňujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté, ako aj na čl. 46 ods.
1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nie je rozhodnutím
orgánov činných v trestnom konaní, ale je rozhodnutím orgánu verejnej správy pri výkone trestu odňatia
slobody v režime „inej právnej ochrany" a z tohto dôvodu jednoznačne podlieha aj súdnemu preskúmaniu
prostredníctvom žaloby tak, ako ju podal žalobca na príslušný súd.

Žalovaný Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov sa k odvolaniu
žalobcu vyjadril tak, že zotrváva na vyjadrení k žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa §
250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo posúdenie správnosti záveru krajského
súdu, keď v predmetnej veci uznesením podľa § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá
O.s.p. zastavil konanie z dôvodu, že v danom prípade nejde o také rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé
zasiahnuť do subjektívnych právach žalobcu ako účastníka konania, keďže odpoveď žalovaného na
žiadosť o zahladenie disciplinárneho trestu nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 244 ods.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. veta prvá, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.
konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,
uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. Senát odvolacieho súdu považuje právne
posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.



Najvyšší súd Slovenskej republiky v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu,
súčasť ktorého tvoril administratívny spis, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového
uznesenia, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Zákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zveril súdom právomoc preskúmavať
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje
realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na
nezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 ústavy). V konaní podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych
orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd
preskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie. Pokiaľ ide o konanie
podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je správne súdnictvo založené na
princípe generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov
verejnej správy. Súd môže preskúmavať len také rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktoré spĺňa
zákonné podmienky súdneho prieskumu a zákonnosť ktorého žalobca napáda vo svojej žalobe. Rozsah
súdneho prieskumu správneho rozhodnutia je obmedzený rozsahom žalobných dôvodov, uvádzaných
žalobcom v žalobe.

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť
ktorého tvoril administratívny spis, mal odvolací súd tiež preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal
o preskúmanie listu žalovaného zo dňa 06.11.2013, č. ÚVTOS a ÚVV-8-110/21-2-203, označeného
ako „Žiadosť o zahladenie disciplinárneho trestu - odpoveď", žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci
žalovanému. Uvedeným listom riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
Leopoldov (ďalej aj „Ústav") odpovedal na list žalobcu zo dňa 30.10.2013, ktorým žalobca žiadal o
zahladenie disciplinárneho trestu. Uvedeným listom riaditeľ Ústavu oznámil žalobcovi, že zamieta jeho
žiadosť o zahladenie disciplinárneho trestu, pretože vychádzajúc zo záznamov o osobe žalobcu je
zrejmé, že si po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu riadne
neplnil svoje povinnosti. Vychádzajúc z obsahu predmetného listu jednoznačne vyplýva, že riaditeľ
Ústavu nerozhodoval o právach a povinnostiach žalobcu, resp. týmto listom nedošlo k zásahu do jeho
oprávnených záujmov.

Vzhľadom k uvedenému pokiaľ krajský súd napadnutým uznesením postupom podľa § 246c ods. 1 veta
prvá v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z dôvodu, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k zásahu do práv žalobcu, odvolací súd
sa s právnym posúdením veci krajským súdom plne stotožnil a považoval ho za vecne a právne správne.

V danej súvislosti senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti žalobcu, že správne súdnictvo je
neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika (čl. 1 ods. 1 ústavy). Súdy
pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
posudzujú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré môžu konať a aj musia konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy),
ktorými rozhodnutiami došlo k zásahu do práv a povinností fyzických a právnických osôb alebo ktorými
rozhodnutiami boli ich oprávnené záujmy priamo dotknuté.

Vychádzajúc zo skutkových okolností preskúmavanej veci odvolací súd mal preukázané, že k zastaveniu
konania došlo práve z dôvodu, že krajský súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie -
odpoveď na žiadosť o zahladenie disciplinárneho trestu - nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmať v
správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Z uvedených dôvodov úsudok krajského súdu o tom, že súdny prieskum odpovedi žalovaného zo dňa
06.11.2013, označeného ako „Žiadosť o zahladenie disciplinárneho trestu - odpoveď", nie je prípustný,
je vecne a právne správny, keďže z obsahu predmetného listu jednoznačne vyplýva, že týmto podaním
žalovaný nerozhodoval o právach a povinnostiach žalobcu a ani inak neboli ním dotknuté oprávnené
záujmy žalobcu.



Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu, pokiaľ poukazoval na iné rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4Sžo/21/2011), keďže záver Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyslovený v uvedenom rozhodnutí vychádza v zásade z odlišných skutkových a právnych
okolností, ako sú skutkové okolnosti podmieňujúce rozhodovanie v preskúmavanej veci. Preto vzhľadom
na konkrétne okolnosti daného prípadu, odvolací súd nepovažoval poukazovanie žalobcu na záver
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúci z uvedeného rozhodnutia za právne relevantný vo
vzťahu k prejednávanej veci.

Konkrétne okolnosti daného prípadu v preskúmavanej veci potvrdzujú správnosť záveru súdu prvého
stupňa o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je takým
rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré by spĺňalo zákonné podmienky, na základe ktorých by
podliehalo súdnemu prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ustanovujúcej
správne súdnictvo.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval dôvody žalobcu uvedené v odvolaní za relevantné pre
vyhovenie jeho odvolacieho návrhu.

Odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne a v súlade so zákonom podľa
§ 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
potvrdil, v zásade sa stotožniac s právnym záverom krajského súdu, na ktorý súčasne poukazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s
§ 246c veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol
v tomto konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.