Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/79/2015 z 19. 1. 2016
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. 3Tdo/79/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2511010754.1
Najvyšší súd | 3Tdo/79/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:2511010754.1 | 2016-01-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež
Citované ustanovenia: § 208 ods. 1 písm. a) TZ, § 208 ods. 2 písm. d) TZ, § 138 TZ, § 138 TZ, § 2 ods. 9 TP, § 371 ods. 1 písm. c) TP, § 37 ods. 1 TP, § 382 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6924d7ed-d2d0-4933-8b83-58353232b48c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2511010754.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010754
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Serbová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2511010754.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov
JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 20.
januára 2016 v trestnej veci obvineného W. L. pre zločin týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona o
dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ing. Dušana Grmana, advokáta
v Trnave proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 28. novembra 2012, sp. zn. 1T/145/2011, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. novembra 2013, sp. zn. 6To/42/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného W. L. sa  o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 28. novembra 2012, sp. zn. 1T/145/2011, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo 14. novembra 2013, sp. zn. 6To/42/2013, bol obvinený W. L. uznaný za
vinného zo zločinu týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca september 2006 až do dňa 5. marca 2010 v obci E., okres T., v priestoroch
rodinného domu č. XXX, kde žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou G. L., nar. X. K. XXXX, a
so svojimi maloletými deťmi F.K., nar. XX. U. XXXX, D.K., nar. XX. G. XXXX a J.K., nar. XX. K. XXXX, a
to najmä vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu, ako rodič sa nezaujímal o potreby svojich maloletých detí,
neprejavoval im náklonnosť a pochopenie, svoje maloleté deti bezdôvodne fyzicky napádal, popritom
im vulgárne nadával, spravidla až dovtedy, kým sa im nepodarilo ujsť preč, a to tým spôsobom, že ich
opakovane, v podstate každý deň udieral najmä rukami, tiež ich bil rôznymi predmetmi ako sú vojenská
obuv - kanady, varecha a opasok, najmä po chrbte, do oblasti hlavy a ďalších častiach tela, pričom
maloletú dcéru D.K. udieral v presne nezistenom čase roku 2009 a tejto na hlave vytrhol vlasy, ktoré
jej viditeľne chýbali nad čelom, z miesta s priemerom asi 5 cm, ďalej svoju manželku G. L. bezdôvodne
fyzicky napádal a zároveň jej vulgárne nadával za to, ak táto verbálne alebo iným spôsobom mu chcela
zamedziť používaniu uvedeného fyzického trestania ich maloletých detí, ak mu neprichystala podľa jeho
predstáv druh stravy, vždy keď vyjadrila nesúhlas, aby si za peniaze z jej príjmu kupoval ku konzumácii
alkohol, tiež za to, keď chcela navštíviť, alebo navštívila svoju  mamu, a to tým spôsobom, že túto priamo
pred ich deťmi viackrát udieral rukami, najmä rukami zovretými v päsť ako aj rôznymi predmetmi do
oblasti hlavy, trupu tela a končatín, niekedy ju aj kopal do oblasti celého tela, z toho v tomto období
najmenej jedenkrát po nej hodil sekeru, s ktorou ju zasiahol do oblasti hlavy, autoritatívne vyžadoval
od svojich maloletých detí poslušnosť, pričom ak túto neprejavovali podľa jeho predstáv, alebo sa mu
čokoľvek znepáčilo na ich správaní, každé z detí individuálne neprimerane fyzicky trestal tým spôsobom,
že ich nútil kľačať, alebo stáť so zdvihnutými rukami v rohu miestnosti, ak sa dieťa tomuto nepodriadilo,
alebo toto odmietalo plniť, trestal ho tým spôsobom, že ho opakovane udieral rukou po zátylku hlavy
a udieral mu aj hlavu do steny, čo sa opakovalo zo strany obvineného takmer každý deň, niekedy aj
dvakrát za deň,



a to v ranných a poobedňajších hodinách, taktiež okrem iného svojho maloletého syna F.K. nútil pod
hrozbou bitky chodiť pre alkohol a tento mu aj vzápätí priniesť domov k jeho konzumácii, niekedy aj
v nočných hodinách, keď už maloletý spal v posteli, v dôsledku uvedeného konania obvineného boli
následne všetky tri maloleté deti dňa 5. marca 2010 umiestnené na základe uznesenia Okresného
súdu Piešťany, sp. zn. 11p 1/2010, do Detského domova D., kde sa nachádzajú až doposiaľ, čím týmto
konaním svojej manželke G. L. a svojim trom maloletým deťom F.K., D.K. a J.K., spôsobil nielen rôzne
zranenia ako odreniny, hematómy na hlave, tvári, pod očami, trupe, končatinách a zadku, manželke tiež
povrchové poranenie hlavy, ale aj fyzické a psychické utrpenie ako pocity strachu a bezmocnosti, ktoré
pre jeho značnú hrubosť, krutosť, bezohľadnosť a ponižovanie pociťovali ako ťažké príkorie, pričom jeho
manželka G. zo strachu z ďalšieho fyzického napádania a verbálneho vyhrážania zo strany obvineného
viackrát nevyhľadala spolu s ich maloletými deťmi lekárske ošetrenie.

Za to mu bol uložený podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia
slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku podal  obvinený W. L. odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. novembra 2013, sp. zn. 6To/42/2013, bolo odvolanie
obvineného W. L. podľa § 319 Trestného poriadku  zamietnuté.

Obvinený W. L. písomným podaním zo 16. októbra 2015 (doručeným Okresnému súdu Piešťany 26.
októbra 2015) podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Dušana Grmana proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany z 28. novembra 2012, sp. zn. 1T/145/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trnave zo 14. novembra 2013, sp. zn. 6To/42/2013, dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku,
že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Dovolateľ namietal, že hneď pri jeho prvom výsluchu po vznesení obvinenia požiadal vyšetrovateľa o
ustanovenie obhajcu z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov ako aj z dôvodu nemajetnosti,
pričom súčasne vyšetrovateľovi uviedol, že jeho finančná situácia mu neumožňuje zvoliť si obhajcu
a sám sa nie je schopný obhajovať. Poverený vyšetrovateľ jeho žiadosť opakovane odignoroval,
nezaznamenal ju do zápisnice o výsluchu obvineného a túto skutočnosť odôvodnil slovami, že obhajcu
nedostane, lebo sa nejedná o dôvod povinnej obhajoby.

Obvinený L. svoju žiadosť zopakoval až v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní. Následne svoju
žiadosť podal písomne 11. decembra 2012. Súd mu po prešetrení majetkových pomerov opatrením v
zmysle § 40 ods. 2 Trestného poriadku ustanovil obhajcu z radov advokátov ex offo.

Obvinený je toho názoru, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, keďže mu nebol obhajca
ustanovený už v prípravnom konaní. Obvinený ďalej namietal, že nebol pri výsluchoch poučený o jeho
právach. Predmetné poučenia mu boli predložené až po výsluchu na podpísanie.

V danej súvislosti poukázal obvinený na komentár k ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku.

Týmto nekonaním - ignorovaním žiadosti obvineného o ustanovenie obhajcu došlo k porušeniu práva
na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl.
50 ods. 3 ústavy a k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku.

Obvinený W. L. navrhol, aby dovolací súd s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku vydal tento rozsudok: súd z dôvodu porušenia zákona týkajúceho sa ustanovenia § 371
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Piešťany z 28. novembra 2012,



sp. zn. 1T/145/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. novembra 2013, sp. zn.
6To/42/2013, a vec mu vracia na ďalšie konanie.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len
„ prokurátorka“), ktorá v jeho písomnom vyhotovení zo 16. novembra 2015 uviedla, že uznesenie
Krajského súdu v Trnave, sp .zn. 6To/42/2013, a rozsudok Okresného súdu Piešťany, sp. zn.
1T/145/2011, sú zákonné a správne. Podľa názoru prokurátorky nie sú splnené dôvody dovolania v
zmysle § 371 Trestného poriadku. V konaní bolo vykonané dokazovanie, pričom obvinený nemusel byť
zastúpený obhajcom, nakoľko nešlo o prípad povinnej obhajoby. Ak by záver orgánu činného v trestnom
konaní alebo súdu, urobený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť
považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu
dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho
súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, ktorá vyjadruje zásadu, že
účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti
zistenia skutkového stavu. Ak by však aj podľa vyššie uvedených kritérií išlo o porušenie práva na
obhajobu, bolo by potrebné posúdiť, či toto právo bolo porušené zásadným spôsobom, a to v závislosti
na tom, či by porušenie práva na obhajobu mohlo vyvolať odlišné rozhodnutie vo veci samej.

Prokurátorka ďalej uviedla, že obvinený bol riadne už v prípravnom konaní poučený o svojich právach a
poučenie o práve zvoliť si obhajcu sa nachádza v písomnej podobe priamo nad jeho podpisom, ktorým
potvrdil, že poučeniu porozumel (č.l. 55). Taktiež na hlavnom pojednávaní 15. mája 2012 bol obvinený
predsedníčkou senátu poučený o svojich právach, aj podľa § 40 ods. 2 a ods. 6 Trestného poriadku.
Obvinený W. L. požiadal súd o ustanovenie obhajcu v zmysle § 40 ods. 2 Trestného poriadku až dňa
11. decembra 2012. Opatrením Okresného súdu Piešťany z 11, januára 2013, sp. zn. 1T/145/2011, mu
bola ustanovená obhajkyňa JUDr. Tatiana Chrenková, ktorá 20. marca 2013 predložila prvostupňovému
súdu doplnenie odvolania obvineného L.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátorka navrhla na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietnuť, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania podľa §
371 Trestného poriadku.

Najvyšší súd ako súd dovolací primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného
poriadku), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného
poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku);
dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku.

Obvinený v dovolaní namietal porušenie jeho práva na obhajobu.

Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené
v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je
vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby,
proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu
rozhodnutiu.

Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku), právo
nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Trestného poriadku) ako aj právo na povinnú obhajobu
(§ 37, § 38 Trestného poriadku.). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v
ďalších ustanoveniach Trestného poriadku.

Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je zásadné porušenie práva na
obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
podľa § 37 Trestného poriadku, ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov
trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení
osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré
je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Podľa § 37 ods. 1 Trestného poriadku po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v
prípravnom konaní, ak



a/ je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b/ je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je
obmedzená,
c/ ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d/ ide o konanie proti mladistvému,
e/ ide o konanie proti ušlému.

V posudzovanej veci o takýto prípad nejde.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že v prípravnom konaní obvinený nepožiadal o
ustanovenie obhajcu. Obvinený bol v prípravnom konaní poučený o svojich právach, čo potvrdil svojim
podpisom v zápisnici o jeho výsluchu (č. l. 55 - 62). Na č. l. 56 sa obvinený po poučení vyjadril: „obhajcu
som si nezvolil. Budem sa obhajovať sám.“ Na hlavnom pojednávaní 15. februára 2012 obvinený L.
žiadal, aby jeho výpoveď z prípravného konania bola prečítaná. Ani na ďalších hlavných pojednávaniach
konaných 23. apríla 2012, 2. júla 2012, 1. októbra 2012, 28. novembra 2012 obvinený nepožiadal o
ustanovenie obhajcu. Až v odvolaní proti rozsudku okresného súdu (č. l. 473) obvinený L. požiadal o
pridelenie tzv. štátneho obhajcu, nakoľko nemá dostatok financií. Opatrením Okresného súdu Piešťany
(č. l. 476) mu bola ustanovená obhajkyňa JUDr. Tatiana Chrenková z AK Piešťany, prostredníctvom
ktorej obvinený podal odvolanie na č. l. 508 - 509. V predmetnom odvolaní nenamietal porušenie práva
na obhajobu. Na verejnom  zasadnutí Krajského súdu v Trnave 14. novembra 2013 sa obvinený L. a
jeho obhajkyňa zúčastnili. Ani tu obvinený nenamietal jeho porušenie práva na obhajobu.

Z uvedeného vyplýva, že obvinený bol počas konania viackrát poučený o svojich právach a ani raz
nepožiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho zvolenie.

Pasivita obvineného teda nemôže zakladať dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku.

Ako náhle obvinený požiadal o ustanovenie obhajcu, súd mu obhajcu ustanovil. Tak tomu bolo aj v
dovolacom konaní, keď na žiadosť obvineného L. (č. l. 556) mu bol opatrením Okresného súdu Piešťany
ustanovený obhajca JUDr. Ing. Dušan Grman z AK Trnava (č. l. 586).

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez
preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené
dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, preto dovolanie
obvineného W. L. na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.