Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/125/2014 z 25. 4. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2016, sp. zn. 1So/125/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:3013200937.1 Najvyšší súd | 1So/125/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:3013200937.1 | 2016-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8416dab-b5f8-4c7a-bfb5-12a9c18dd1bc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3013200937.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/125/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200937
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3013200937.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci
navrhovateľa: C. D., bytom D. XXX/X, A. R. C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústrediu, so sídlom
ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 30.10.2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.
12Sd/307/2013-28 zo dňa 03.07.2014, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/307/2013-28 zo dňa
03.07.2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 30.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté tak, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods.
1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa
čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia od 18.01.2013 sume 250,30 € mesačne navrhovateľovi súčasne
podľa § 253a ods. 5 zákona č. 461/203 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. zaniká od 18.01.2013 nárok
na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok,
ako aj na invalidný dôchodok, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok od 18.01.2013 podľa § 263 ods. 1,
§ 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov a podľa §
29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl.
52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia v sume 221,90 € mesačne s odôvodnením, že podľa záveru
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica
zo dňa 20.09.2013 je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č.
194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z.. Z dôvodu, že žiadosť o zvýšenie sumy poberaného dôchodku
sa považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok, bol zdravotný stav posudkovým
lekárom zároveň posúdený aj podľa zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa lekárskej správy posudkového lekára zo dňa
20.09.2013 jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 80%.



V odôvodnení krajský súd uviedol, v súdnom konaní sa posudzovaním schopnosti navrhovateľa
pracovať zaoberali príslušní posudkoví lekári. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia. Obaja posudkoví lekári po
podaní opravného prostriedku navrhovateľa posúdili, či má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a
aký má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určili dátum vzniku invalidity. Z ich záverov
jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je od 18.01.2013 invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/94 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Rovnako je naďalej invalidný
podľa súčasne platného zákona, a to podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách nie je už 75 %, ale je 80 %. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bol určený od 18.01.2013. Podľa názoru súdu odporkyňa správne rozhodla aj o výške
sumy invalidného dôchodku, keďže suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa súčasne platného
zákona a účinného od 01.01.2004 (§ 70 ods. 1 zák. č. 161/2003 Z. z . v znení neskorších predpisov)
je 250,30 € mesačne, patrí navrhovateľovi invalidný dôchodok v najvyššej sume a nárok na dôchodok
v nižšej sume zaniká (221,90 €).

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie v ktorom uviedol, že nesúhlasí s
rozhodnutím súdu čo do lehoty, odkedy mu bol priznaný invalidný dôchodok. Má za to, že jeho
nepriaznivý zdravotný stav odôvodňuje nepretržité trvanie invalidity od 12.06.2006, odkedy mu bol
viacerými nezákonnými rozhodnutiami odporkyne odňatý invalidný dôchodok. Na základe kontrolnej
lekárskej prehliadky zo dňa 14.06.2005 mu bol počnúc od 12.06.2006 odňatý invalidný dôchodok
a priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.06.2009, na základe
ktorého mu bol od 12.06.2006 priznaný čiastočný ID, bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR
č. k. 9So/22/2010 zo dňa 26.05.2010. NS SR v rozsudku konštatoval, že rozhodnutie odporkyne na
základe ktorého sa mu od 12.06.2006 znižuje suma invalidného dôchodku, mu bolo doručené až
16.09.2009. Pritom rozhodnutie zo dňa 11.05.2006 o odňatí invalidného dôchodku bolo nulitné z dôvodu
protiústavnosti ustanovenia zákona, na základe ktorého došlo k odňatiu invalidného dôchodku. Aj ďalšie
rozhodnutia odporkyne, a to rozhodnutie zo dňa 13.07.2007, ktorým mu bol priznaný nárok na výplatu
čiastočného invalidného dôchodku v sume 3190 Sk, podľa zákona platného do 31.12.2003 ako aj
rozhodnutie zo dňa zo dňa 14.04.2008, na základe ktorého mu naďalej trval nárok na čiastočný ID podľa
zákona č. 100/88 Zb. boli zrušené a to rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sd 157/2008.
Navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a zrušiť rozhodnutie správneho orgánu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje
za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť
fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho
poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na
účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové
skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov
sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových
lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie
vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný
dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu preto
odporkyňa považuje za nedôvodné. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol
v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym
presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v
konaní. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204
ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá
veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.



Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s
tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 26.04.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa (1.)
stal invalidný, (2.) získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a (3.) ku dňu vzniku
invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré
je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na
určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého
vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.

Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok,
ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003
za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj
po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon



neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca,
práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon
týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

Podľa § 263a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie
invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, sociálna poisťovňa preskúma trvanie
invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon
neustanovuje inak, a rozhodne a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a
o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku
prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa §
263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok,
a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania
trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, b) o sume invalidného dôchodku
alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane
zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní
trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume
určenej podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného
dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, alebo
c) o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume
určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho
podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania
invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.

Podľa § 263a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok
alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená
pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po
31. decembri 2003 a po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006
a) bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa zmeny sumy invalidného dôchodku z
dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 invalidný dôchodok
alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku
prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, alebo b) bol mu odňatý invalidný dôchodok
alebo čiastočný invalidný dôchodok, obnoví sa nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok odo dňa zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume,
v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1.
januára 2004.

Podľa § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z., ak sú súčasne splnené
podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifíkovaný čiastočný invalidný
dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a invalidného dôchodku podľa zákona
účinného od 1. januára 2004, vypláca sa dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume
zaniká.

Podľa § 29 ods. 3 a § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č.
107/1999 Z. z. vyplýva, že základnou podmienkou vzniku nároku na invalidný alebo čiastočný invalidný
dôchodok je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zhoršený na mieru invalidity alebo čiastočnej invalidity.

Posúdenie miery zhoršenia zdravotného stavu občana z hľadiska kritérií § 29 ods. 3 a § 37 ods. 3
zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vyžaduje odborné medicínske znalosti z
oblasti posudkovej činnosti. Posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav občana na základe: a) lekárskych
správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie
alebo rekvalifikácie.



Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporkyne, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok vo výške 250,30 € mesačne
od 18.01.2013. Odvolací súd posudzoval najmä otázku, či navrhovateľovi bola výsledná miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou určená v
správny deň, t. j. 18.01.2013.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých
krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.

Zo spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa bol znovu posudzovaný posudkovými lekármi
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica dňa 20.09.2013 na základe
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.05.2013 sp. zn. 15Sd/53/2012-79, a to MUDr. N. U.
a Mgr. S. K.. Títo určili za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa - Obmedzenie pohybu
bedrových kĺbov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohy
4, kapitoly XV., oddiel G., položka 41 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov na 70 %. Za iné zdravotné pristihnutie, t. j. pre Zhubný nádor čreva a
konečníka (kap. X odd. C položka 4 písm. c) bola zvýšená miera poklesu o 10%, celkove na 80%. Podľa
posudkového záveru navrhovateľ:
I) Od 18.01.2013 je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č.
194/94 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný
vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.
II) Je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách nie je už 60 %, ale je 80 %. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bol určený od 18.01.2013.

Z medicínskeho hľadiska u navrhovateľa ide o zhoršenie zdravotného stavu na vyšší stupeň poškodenia
bedrových kĺbov - na rozhraní stredne ťažkého stupňa, kedy zároveň i došlo k zmene rozhodujúceho
zdravotného postihnutia bolo určené správne, čiže obmedzenie pohybu bedrových kĺbov i dátum zmeny
invalidity od 18.01.2013, ktorá skutočnosť je prvý krát zdokumentovaná ortopedickým vyšetrením MUDr.
P. z toho istého dňa.

Posudkový lekár dospel k záveru, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa zo dňa 18.01.2013
je správne, rozhodujúce postihnutie u navrhovateľa bolo zmenené a určené správne, čiže obmedzenie
pohybových kĺbov i dátum zmeny invalidity pri zhoršení, podľa príslušnej kapitoly na rozhraní ťažkého
stupňa na 70 %. Zhubný nádor čreva je už síce vyše 13 rokov v remisii stabilizovaný, ale naďalej
posudkovo významný, takisto ako i postihnutie chrbtice. Tieto ochorenia dovoľujú maximálne navýšenie
podľa platných zákonných ustanovení a to nie o 5 %, ale o 10 %, ako to bolo pri predchádzajúcich
hodnoteniach. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 18.01.2013 80
%, a nie ako pôvodne 75 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v
percentách 80 %, s dátumom zmeny od 18.01.2013.

Zdravotný stav navrhovateľa bol po podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne znovu
posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská
Bystrica dňa 17.12.2013. Posudkový lekár MUDr. N. U. uviedol, že po dôkladnom zhodnotení odvolania
navrhovateľa a doložených lekárskych vyšetrení nezistil nové, posudkovo závažné skutočnosti.
Nevzhliadol preto dôvod na opätovné predvolanie navrhovateľa a nevyhovel jeho opravnému prostriedku
v plnom rozsahu. Naďalej zotrval na pôvodnom posudku.



Navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku, a preto bol posudkový spis postúpený
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústrediu so sídlom v Trenčíne na II.
stupňové konanie. Posudkový lekár sociálnej poisťovne, ústredia MUDr. T. dňa 16.01.2014 rozhodol tak,
že navrhovateľ:
I) od 18.01.2013 je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/94
Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať
akékoľvek sústavné zamestnanie.
II) Je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách nie je už 75 %, ale je 80 %. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bol určený od 18.01.2013.

K hore uvedenému záveru dospel posudkový lekár po lekárskom vyšetrení navrhovateľa a zhodnotení
lekárskych nálezov. Posudkový lekár sa zaoberal v posudku pracovnou, sociálnou, objektívnou
anamnézou navrhovateľa, jeho subjektívnymi ťažkosťami a dospel k záveru, že rozhodujúcim
zdravotným postihom navrhovateľa je obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohy 4, kapitoly XV., oddiel G., položka
41 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení na 70 %. Za iné
zdravotné postihnutie zvýšil percentuálnu mieru poklesu o 10 %.

V celkovom posudku uviedol, že Krajský súd v Trenčíne dňa 13.05.2013 zrušil rozhodnutie odporkyne
v podstate z dôvodu, že namietal navýšenie rozhodujúceho postihnutia o + 5% miery poklesu, táto
námietka odstránená pri realizácii rozsudku Krajského súdu dňa 20.09.2013. Ďalej namietal to, že
navrhovateľ nesúhlasí s dátumom zmeny miery poklesu a uznanie invalidity od 18.01.2013, nakoľko
sa domnieva, že v dobe zmenenej invalidity na čiastočnú invaliditu pri KLP dňa 14.06.2005 neboli
zohľadnené jeho ochorenia pohybového aparátu. V tejto súvislosti doložil lekársky posudok zo dňa
10.04.1984, v ktorom má potvrdené, že nie je spôsobilý vykonávať terajšiu prácu frézara a to trvale,
ale zdravotný stav mu dovoľuje bez ohrozenia zdravia vykonávať práce fyzicky menej náročné, so
striedaním práce v sede a práca zámočníka je vhodná. Z uvedeného vyplýva, že tento dokument svedčí
jednoznačne proti navrhovateľovi, že nemohol síce vykonávať svoje pôvodné náročnejšie povolanie
frézara, ale mohol vykonávať ľahšie povolania, čo presne zodpovedá kritériám pre uznanie len čiastočnej
invalidity.

Navrhovateľ tiež doložil zrejme prepis z RTG vyšetrenia z roku 1967 bez dátumu, z ktorého vyplýva, že
pravdepodobne v tej dobe mal uvoľnenú štruktúru v oblasti epifýzy chrupavky konca pravej stehennej
kosti, ktorá skĺzla kaudálne a spôsobuje schodovitý zárez u vyústenia epifýzovej štrbiny. V závere je
epiphyseos capitis femoris L dx. Táto diagnóza je uvedená v posúdení zo dňa 22.06.2012. Samotný
RTG nález pre posúdenie neznamená nič, vždy sa pri posudzovaní je potrené vychádzať z funkčného
nálezu. Pre toto ochorenie sa v predmetnom období 2005 - 2007 neliečil a ani nenavštevoval odbornú
ortopedickú ambulanciu. V dobe zmeny invalidity teda toto ochorenie bolo posudkovo nevýznamné.

Navrhovateľ tiež svoje odvolanie sprevádza námietkou, že ako žiak základnej školy bol oslobodený z
telesnej výchovy pre ochorenie bedrových kĺbov. Zabudol však dodať, že toto ochorenie mu umožnilo
absolvovať učňovskú školu s výučným listom v odbore tesár, ktoré si vyžadovalo plnú fyzickú schopnosť.
Ďalej z posudku posudkového lekára vyplýva, že navrhovateľ bol vyzvaný, aby doložil nejaké odborné
vyšetrenia pohybového aparátu z predmetného obdobia, nevedel však doložiť žiadne dôkazy, okrem už
spomenutých.

K úrovni chorobných zmien na pohybovom aparáte, resp. bedrových kĺboch vypovedajú až ortopedické
nálezy - prvý od 26.08.2008 a neskôr, z ktorých jasne vyplýva, že v tej dobe sa jednalo o koxartrózu
II. (zo štyroch), funkčný nález nebol uvedený, je zdokumentované, že choroba je bez obmedzenia. Z
uvedeného jasne vyplýva, že zmena invalidity na čiastočnú mohla byť vykonaná posudkovo správne



z onkologického vyšetrenia, ktoré dokazovalo remisiu ochorenia pri 7-ročnom priebehu bez recidívy
karcinómu čreva. Na ďalšie posúdenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. odkazuje na LS zo dňa 10.09.2013
so závermi, s ktorými sa stotožňuje. Podotkol, že táto realizácia rozsudku krajského súdu prešla
súhlasnou recenziou kontrolou vyššieho metodického pracoviska - odboru LPČ SP, ústredie Bratislava.

V závere posudku posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ nevie predložiť žiadne relevantné dôkazy
o svojich tvrdeniach, jeho konanie má znaky rentových tendencií. Pri posúdení odmietol podpísať svoj
prednes, ku konfliktu nedošlo. Celkove nie je dôvod na zmenu posudku zo dňa 20.09.2013.

V preskúmavanej veci odvolací súd, obdobne ako krajský súd, musí konštatovať, že lekársku posudkovú
činnosť za účelom posúdenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vykonáva najmä posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle
konštantnej judikatúry vyplýva, že lekársky posudok ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti je len
jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť
samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o
preskúmanie rozhodnutia podľa V. časti O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7So/138/2009 zo dňa 15.12.2009). V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,
ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a
teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané
v dostatočnom rozsahu (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/24/2011 z
25.05.2011).

Z naznačenej súdnej praxe odvolací súd preskúmal lekárske posudky posudkových lekárov odporkyne
len z toho hľadiska, či tieto sú úplné, logické a presvedčivé a či dokazovanie v správnom konaní bolo
vykonané v dostatočnom rozsahu. Odbornú stránku lekárskych posudkov, najmä určiť deň vzniku miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, však odvolací ako aj prvostupňový súd nemohol
preskúmavať. Vzhľadom k tomu, že spomínané lekárske posudky sa v závere zhodujú v určení výslednej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na deň 18.01.2013, pričom postupy a zistenia
vedúce k takému záveru sa od seba zásadným spôsobom neodchyľujú, súd rozhodol podľa § 219 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
12Sd/307/2013-28 zo dňa 03.07.2014 potvrdil ako vecne správny.

Na záver najvyšší súd poznamenáva, že v prípade, ak by v budúcnosti došlo k relevantnej zmene
zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o priznanie
invalidného dôchodku na základe nového preskúmania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a §
250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný
a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.