Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/81/2015 z 24. 5. 2016 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 9Sžso/81/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5014200342.1 Najvyšší súd | 9Sžso/81/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:5014200342.1 | 2016-05-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 250 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1ac2599-fa25-43f2-b49e-21c838ea8506 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200342.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/81/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200342
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014200342.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: E. F. X., nar. XY, štátna občianka Poľskej
republiky, bytom al. S., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8606-3/2014-BA zo dňa 20. januára 2014, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla 2015, č. k. 20Scud/11/2014-67, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla 2015, č. k.
20Scud/11/2014-67, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 14. apríla 2015, č. k. 20Scud/11/2014-67, zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8606-3/2014-BA z 20. januára
2014 a žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím č. 8606-3/2014-BA z 20. januára
2014, žalovaná v odvolacom správnom konaní zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Trnava č. 700-0255/2011-23 z 09.09.2011 tak, že zmenila časť prvostupňového rozhodnutia, keď
vypustila text ,,... nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v
nezamestnanosti dňom 7. apríla 2010“ a vložila text ,,... nevzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 7. apríla 2010 podľa
slovenskej legislatívy“. V ostatnej časti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Žalovaná
konštatovala, že žalobkyňa bola vedená od 07.04.2010 v registri poistencov ako zamestnanec
zamestnávateľa Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING, Buková 22, Buková. Reálny výkon činnosti
zamestnancov uvedeného zamestnávateľa na území Slovenskej republiky, ani splnenie podmienok
na určenie miesta podnikania však nebol v konaní preukázaný, preto žalobkyni poistenie nevzniklo.
Žalobkyňa namietala neprimerané použitie čl. 11 (2) písm. a/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a
Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“)
s tým, že voči nemu sa uplatňuje výlučne čl. 13(3) nariadenia. Poukázala na to, že pracovnú zmluvu
uzavrela v dobrej viere a bola pripravená prácu vykonávať, a nemyslela si, že jej zamestnávateľ
vykonáva svoju činnosť v rozpore so zákonom. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil,
že zamestnávateľovi žalobkyne: Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING zaniklo živnostenské
oprávnenie v celom rozsahu dňom 02.06.2012 a z toho dôvodu stratil status zamestnávateľa,
vymedzený v § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), v dôsledku čoho už nemôže realizovať povinnosti, ktoré by ako
zamestnávateľ žalobkyne mal v súvislosti s jej účasťou na poistení. Krajský súd nepovažoval za dôvodné
pribrať označený subjekt za účastníka konania, lebo povinnosti zamestnávateľa, spojené s účasťou
zamestnanca na poistení, by sa mohli vzťahovať len na existujúceho zamestnávateľa.

Vo veci samej podľa názoru krajského súdu nebolo sporné, že žalobkyňa vykonávala samostatnú
zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky, avšak v správnom konaní vykonaným dokazovaním



nebolo preukázané, že by reálne, fakticky vykonávala činnosť zamestnanca u zamestnávateľa Grzegorz
Jan Maliński - GM CONZULTING na území Slovenskej republiky; žalobkyňa nepreukázala že by od
uzavretia pracovnej zmluvy u označeného zamestnávateľa vykonávala dojednaný druh práce, neuviedla
konkrétne dôkazy, ktorými by skutočný rozsah konkrétnych prác za obdobie od 07.04.2010 preukázala.
Dospel preto k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu čl. 13 (3) nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia, podľa ktorého „osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť
ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom
členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v
dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s ods. 1“. Z uvedených
dôvodov považoval rozhodnutie žalovanej za súladné so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Podaným odvolaním žalobkyňa namietala, že rozsudkom súdu prvého stupňa boli porušené nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, č. 883/2004 a č. 465/2012. Svoju prácu pre GM Conzulting
vykonávala prísne a pravidelne, a túto skutočnosť dokumentovala správami o vykonanej činnosti.
Svoju činnosť (prezentáciu ponuky služieb slovenským podnikateľom) nemohla vykonávať v sídle
zamestnávateľa, ale v teréne, v rôznych obciach na území Slovenska. Namietala tiež, že sa nezúčastnila
správneho konania na pobočke žalovanej v Trnave, nevedela ani o vykonávanej kontrole, ani o
prebiehajúcom správnom konaní. O týchto skutočnostiach sa dozvedela až z doručeného rozhodnutia.
Okolnosť, že zamestnávateľ ukončil svoju podnikateľskú činnosť, nemôže byť dôvodom na prenesenie
celej zodpovednosti za jeho konanie na zamestnanca, ktorý uzavrel pracovnú zmluvu v dobrej viere.
Poukázala okrem iného na to, že ani okolnosť, že príjmy zo závislej činnosti sú nižšie, ako si vyžaduje
štátny poriadok na zabezpečenie minimálnej životnej úrovne, nie je v zmysle rozsudkov Súdneho dvora
EÚ (vo veci 53/81 Levin a C-317/93, Nolte) prekážkou uznať osobu, ktorá ju vykonáva, za zamestnanca
a obmedzená výška odmeny nemôže mať vplyv na štatút zamestnanca (C-10/05, Mattern a Cikotic).
Prijatie predpokladu, že žalobkyňa by mala mať vydaný formulár A1 považuje za porušenie čl. 19 ods.
2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.987/2009; pre zamestnanca má podstatný význam
registračný list, ktorý potvrdzuje prihlásenie zamestnanca do systému sociálneho zabezpečenia na
základe uzavretej pracovnej zmluvy. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok zmenil, rozhodnutie
žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu pridržiavala dôvodov svojho rozhodnutia a vyjadrenia k odvolaniu.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Zamestnávateľom žalobkyne od 01.05.2010 podľa pracovnej zmluvy bol Grzegorz Jan Maliński - GM
CONZULTING, IČO: 45 506 108, so sídlom Buková 22, Buková. Zamestnávateľom teda bola fyzická
osoba: O., rod. číslo XY, bytom E.
Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou
je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za
účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať
živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby,
ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v
spojení so zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy. Nedochádza preto ani k zániku
zodpovedností, ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho
poistenia.

O. bol účastníkom správneho konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia v súlade s § 173
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených
týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť
rozhodnutím správnych orgánov priamo dotknuté, a to najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým
povinnostiam



na sociálne poistenie podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., resp. právu na vrátenie
poistného zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto zákona.

Vzhľadom na uvedené záver krajského súdu, že v dôsledku zániku živnostenského oprávnenia
zamestnávateľovi žalobcu dňom 02.06.2012 a straty jeho statusu zamestnávateľa (§ 7 zákona č.
461/2003 Z.z.) už O. nemôže realizovať povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s účasťou žalobkyne
na poistení, bol nesprávny. Ustanovenie § 7 zákona č. 461/2003 Z.z. neupravuje otázku zániku
zodpovednosti v oblasti sociálneho poistenia.

Vzhľadom na uvedené krajský súd postupoval nesprávne, keď do konania ako účastníka nepribral O.
podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd priberie do konania O., vec znovu prejedná a rozhodne. V novom
rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.