{"guid": "4036ce5b-0e58-47cd-bb70-ffce0f122a24:205498e0-575c-4ea9-8e5c-ed0f1c0a5fef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014200137.1", "spisova_znacka": "2Sžf/89/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/89/2014 z 23. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2016, sp. zn. 2Sžf/89/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:6014200137.1", "identifikacne_cislo": "6014200137", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-08-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-56.odsek-2", "nazov": "§ 56 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-56.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-58"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-56", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-57", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/205498e0-575c-4ea9-8e5c-ed0f1c0a5fef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200137.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200137.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200137.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/89/2014\n6014200137\n23. 08. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:6014200137.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Mathy GmbH,\nIm Südpark 178 A, 4030 Linz, Rakúsko, právne zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so\nsídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100302/1/554429/2013/5060 zo dňa 21.11.2013, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud/2/2014 - 61 zo dňa 14.05.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud/2/2014-61\nzo dňa 14. mája 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „súd prvého stupňa\") napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu uvedené v záhlaví tohto rozsudku v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č.\n9102305/5/3381246/2013/Dud z 24.07.2013, ktorým nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti podľa § 56\nzákona č. 222/2004 Z. z. o vrátenie DPH vo výške 22 259,78 eur (670 598 Sk) za obdobie máj až august\n2004, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu.\nObe preskúmavané rozhodnutia daňových orgánov boli založené na závere, že žalobcovi ako\nneregistrovanému platiteľovi dane v Slovenskej republike nevznikol v súvislosti s preukázaným dovozom\ntovaru z územia tretej krajiny na slovenské územie uplatnený nárok na vrátenie dane podľa § 56 zákona\nč. 222/2004 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „o DPH\") nakoľko došlo dodaniu tohto\ntovaru odberateľovi žalobcu Hortim International spol. s. r.o. Brno (ďalej aj „českému odberateľovi\") na\núzemí Slovenskej republiky a to bez ohľadu na to, že za tovar bola fakturovaná cena nezahŕňajúca DPH.\nVzhľadom na fakturovanie ceny bez DPH skúmali daňové orgány možnosť nároku na dodanie tovaru za\ncenu bez dane v zmysle podmienok § 43 zákona o DPH, t.j. v prípade tzv. intrakomunitárneho dodania\ntovaru. Na základe výsledkov zisťovania dospeli k záveru, že sa nejednalo o intrakomunitárne dodanie\ntovaru, nakoľko tovar neopustil slovenské územie na ktorom bol českému odberateľovi dodaný, ale v\nrámci ďalších obchodných transakcií bol českým odberateľom žalobcu dodaný na slovenskom území\nďalším slovenským subjektom.\nZ odôvodnenia prvostupňového rozsudku vyplýva, že krajský súd nepovažoval za preukázanú\nskutočnosť tvrdenú žalobcom, že tovar v súvislosti s dodaním, ktorého si uplatnil nárok na vrátenie dane\nv zmysle § 56 zákona č. 222/2004 Z. z. opustil územie Slovenskej republiky, nakoľko mal byť dodaný\n\nobchodnej spoločnosti so sídlom v Českej republike, ktorá ho až následne mala predať obchodnej\nspoločnosti so sídlom v Slovenskej republike. Ohľadom tvrdenia o fyzickej preprave tovaru žalobca\nneprodukoval žiadny dôkaz a krajský súd sa stotožnil so záverom daňových orgánov z vykonaného\nšetrenia, že predmetný tovar bol prepravený na územie Slovenskej republiky ale následne neopustil jej\núzemie. Za dodanie tovaru dovezeného z tretej krajiny, ktorý bol preukázateľne prepustený do voľného\nobehu v Slovenskej republike žalobca vystavil pre svojho odberateľa Hortim International, spol. s r.o., so\nsídlom v Brne faktúry nesprávne na sumu bez DPH napriek tomu, že sa nejednalo o intrakomunitárne\ndodanie tovaru s oslobodením od dane podľa ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. Tovar bol\nfyzicky dodaný v rámci tuzemska, preto mala byť voči odberateľovi uplatnená daň a zahraničná osoba\nmala povinnosť pred dodaním tovaru sa registrovať pre DPH v zmysle § 5 zákona o DPH.\nKrajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že postup daňových orgánov je vykonštruovaný,\nnaopak ho považoval za zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu, na ktorý daňové orgány správne\naplikovali príslušné ustanovenia zákona o DPH, nakoľko žalovaný nepreukázal reálnosť fakturovaných\nobchodov a postup žalobcu vyhodnotil ako umelo vytvorený a nezodpovedajúci skutočnosti, vzhľadom\nna neexistenciu dôkazov o tom, že by tovar bol fyzicky vyvezený do Českej republiky ako aj absenciu\nhospodárskeho dôvodu takejto tvrdenej obchodnej transakcie.\nKrajský súd sa stotožnil so záverom daňových orgánov, podľa ktorého ak zahraničná osoba dodala tovar\nv tuzemsku, nesplnila podmienku na vrátenie dane uvedenú v § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, a\npreto žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie dane.\nVzhľadom na preukázanú skutočnosť, že dovezený tovar bol dodaný v tuzemsku a neopustil územie\nSlovenskej republiky, žalobca nemohol fakturovať dodanie tohto tovaru spoločnosti Hortim International,\nspol. s r.o. v Českej republike bez DPH, pretože oslobodenie od dane v zmysle ust. § 43 zákona o\nDPH môže uplatniť platiteľ dane len v prípade intrakomunitárnej dodávky tovaru, t.j. len vtedy, keď\ntovar v rámci dodania opustí tuzemské územie, k čomu v danom prípade preukázateľne nedošlo. Ak v\nuvedenom období žalobca ako zahraničná osoba dodal tovar v tuzemsku, bol povinný podľa § 5 ods. 1\nzákona o DPH registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty.\nK namietanému spôsobu vykonávania dokazovania krajský súd uviedol, že pokiaľ sa požaduje vrátenie\ndane, je základnou povinnosťou žiadateľa preukázať, že má na jej vrátenie právny nárok. Rovnako je\ntomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môže\nlen na základe nespochybniteľných dôkazov preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok\npre priznanie uplatneného nároku. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody a\niné skutočnosti vyplývajúce z predložených dôkazov, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť\nodstránil, inak nie je možné priznať nárok. Z priebehu konania pred daňovými orgánmi je podľa názoru\nkrajského súdu zrejmé, že žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil, naopak šetrením daňového\núradu, ktoré získal aj z informácií poskytnutých zahraničnými daňovými subjektmi, vyplynul záver o\nnemožnosti priznať uplatnený nárok na vrátenie dane.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného a rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205\nods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 205 ods. 2 písm. t/ O.s.p.).\nNamietal, že krajský súd sa vôbec nezaoberal poukazmi na to, že v konaní nebol predložený originál\nadministratívneho spisu. Zdôraznil, že on nefakturoval tovar ani jednému subjektu so sídlom na území\nSlovenskej republiky, nemal dôvod vyhotoviť takúto faktúru, pretože nebol v žiadnom právnom vzťahu\nani s jedným subjektom majúcim sídlo na území Slovenskej republiky. Faktúra vystavená pre českého\nodberateľa vyhotovená pred predložením colným orgánom pri colnom konaní je dôkazom o tom, že\nmedzi dvoma zahraničnými subjektmi sa uskutočnil obchod ešte pred tým, ako bol tovar dovezený na\núzemie EÚ (samotný dovoz je zdaniteľným obchodom), kde pri dovoze tovaru je správcom dane colný\norgán a na správu dane sa používajú colné predpisy. Vystavením faktúr medzi žalobcom a príjemcom\ntovaru so sídlom v Českej republike nedošlo na území Slovenskej republiky k uskutočneniu zdaniteľného\nobchodu, medzi žalobcom a zahraničným príjemcom tu nedošlo ani k dodaniu tovaru v zmysle daňových\n\npredpisov. To, že tovar bol dodaný príjemcovi v Českej republike, potvrdzujú aj vyjadrenia českých\norgánov, z ktorých vyplýva, že faktúry mal český daňový subjekt riadne zaúčtované v súlade s daňovými\nprávnymi predpismi platnými na území Českej republiky. Výsledky preverovania potvrdzujú, že daňový\nsubjekt so sídlom v Českej republike následne dodal tovar slovenským príjemcom a vyhotovil faktúru\nsubjektom so sídlom na území Slovenskej republiky.\nNamietal, že administratívny spis neobsahuje údaje o tom, či si slovenskí odberatelia spoločnosti Hortim\nInternational spol. s r.o., si splnili daňové povinnosti podľa § 20 zákona o DPH (tu istú povinnosť mal\nčeský subjekt po dodaní tovaru žalobcom na území Českej republiky). Z rozhodnutí daňových orgánov\nani zo záverov súdu sa nedozvedel, na základe akého zákonného dôvodu bol žalobca povinný sa\nregistrovať podľa § 5 zákona o DPH, z akého dôvodu sa súd zaoberá intrakomunitárnou dodávkou,\nak je preukázané, že v tejto právnej veci došlo k zdaniteľnému obchodu - dovozu tovaru s dodaním\npríjemcovi so sídlom v inej krajine. Zo strany žalobcu nešlo o intrakomunitárnu dodávku, dovoz z tretej\nkrajiny pre príjemcu so sídlom v inej krajine EÚ (v ČR) nebol oslobodený od dane, ale colnými orgánmi\nbola vymeraná DPH pri dovoze.\nNapadnuté rozhodnutie považuje za založené na záveroch vykonštruovaných daňovými orgánmi, ktoré\nnemajú žiadny právny podklad. Záver súdu, že žalobca nepreukázal reálnosť uskutočneného obchodu,\nvyvracajú všetky listiny uložené v administratívnom spise. Z ustanovení § 56 zákona o DPH ani z\niných ustanovení týkajúcich sa tejto právnej veci nevyplýva, že žalobca má povinnosť preukazovať\nfaktické dodanie tovaru, a preto mu nemôže byť vytýkané, že nepreukázal výstup tovaru na územie\nČeskej republiky. Ak takýto záver súd urobil, mal sa s ním aj vyporiadať, mal poukázať na zákonné\nustanovenie, ktoré ukladá povinnosť žalobcovi preukazovať fyzické dodanie tovaru. Žalobca nemal\ndôvod byť registrovaný ako platiteľ DPH v tuzemsku, nakoľko žiadne činnosti v tuzemsku nevykonával,\ntovar bol dodaný obchodnej spoločnosti Hortim International, spol. s r.o. a až táto dodala tovar príjemcom\nna území Slovenskej republiky. Žalobca si splnil zákonné podmienky pre nárok na vrátenie dane, tovar\ndodal príjemcovi do Českej republiky, jemu bola vymeraná daň, ktorú zaplatil, keď bol žalobca uvedený\nako deklarant. Dodaním tovaru príjemcovi so sídlom v Českej republike bol právne ukončený zdaniteľný\nobchod - dovoz, a preto poukaz na § 43 a § 5 zákona o DPH považuje zo strany daňového úradu aj\nsúdu za právne neudržateľný.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu trval na svojom právnom názore vyslovenom v napadnutom\nrozhodnutí ako aj na svojich vyjadreniach a stanoviskách k predmetnej žalobe a navrhoval, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP\") upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a správcu dane - Daňového úradu Bratislava a následne jeho zrušenia v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nOdvolací súd v medziach odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im\n\nprechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a či v rámci takto vymedzeného\nrozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu\nkonania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje\nprávne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k\ntomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti\nspolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nPovinnosťou správneho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej je v súlade s § 246c ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. uviesť čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, ako sa vo\nveci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,\na ktoré nie, zistenia, či správny orgán dôkazy, na základe ktorých ustálil svoj skutkový a právny záver,\nvykonal zákonným spôsobom, pri posúdení, či správny orgán dôkazy vykonal v súčinnosti so žalobcom\nako účastníkom správneho konania a tiež, či vykonané dôkazy boli správnym orgánom vyhodnotené v\nsúlade so zákonom, súčasne povinnosťou súdu je uviesť akými úvahami sa pri posudzovaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy riadil a svoj právny záver, či preskúmavané rozhodnutie\nsprávneho orgánu je zákonné alebo nezákonné a z akých dôvodov a súčasne dbať na to, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\nOdvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu\nžalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či daňové orgány oboch stupňov pri rozhodovaní v danej\nveci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žalobou napadnuté rozhodnutia vydali\npostupom v súlade s daňovým poriadkom ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase.\nÚčelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s\npríslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok\nzakotvuje oprávnenia daňových orgánov preto, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nZákladné zásady daňového konania sú obsiahnuté v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku,\nobdobným spôsobom boli upravené v zákone č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov, účinnom do\n31.12.2011.\nPodľa ust. § 24 daňového poriadku\n(1) Daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. (ktoré sa na žalobcu vzťahovalo v zmysle § 165b ods.\n1 zákona č. 563/2009 Z. z. do 30.12.2012) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPokiaľ žalobca namietal, že krajskému súdu nebol predložený originál administratívneho spisu, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v tejto súvislosti považuje za dostačujúce ak boli krajskému súdu predložené\nkópie administratívneho spisu, ktoré boli úradne overené správcom dane (kópie spisu súhlasia s\noriginálom), pričom ani žalobca nespochybnil správnosť overených kópii administratívneho spisu.\nPodľa § 56 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona o DPH v znení účinnom ku dňu podanie žiadosti o vrátenie\ndane (30.06.2005)\nZahraničná osoba, ktorá nie je platiteľom podľa tohto zákona, má nárok na vrátenie dane uplatnenej\npri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane, ktorú\nzaplatila v tuzemsku pri dovoze tovaru, za podmienok uvedených v odseku 2 a v § 57 a 58.\nZahraničná osoba má nárok na vrátenie dane ak v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane,\nnedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou\n\n1. prepravných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 46,\n2. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa §\n47 ods. 6 a § 48 ods. 8,\n3. služieb a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca\n(§ 69 ods. 2 až 4),\n4. dodania zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň platiteľ alebo osoba registrovaná\npre daň podľa § 7 (§ 69 ods. 9),\n5. dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, ak\nzahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a.\nV zmysle § 13 ods. 2 zákona o DPH, ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho\nštátu, považuje sa za miesto dodania tovaru dovozcom a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto\ntovaru členský štát dovozu.\nV zmysle § 18 ods. 1 zákona o DPH miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar\nnachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskych spoločenstiev s výnimkou podľa odseku 2.\nV zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v\ntuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.\nNa základe uvedeného je nepochybne miestom dovozu predmetného tovaru (banány dovezené z\núzemia Kolumbie na územie Slovenskej republiky podnikateľom so sídlom v Rakúskej republike)\nSlovenská republika, nakoľko sa colné opatrenia skončili prepustením tovaru dovezeného z tretej krajiny\ndo voľného obehu na Slovensku. Žalobca teda dodal tovar českému odberateľovi v tuzemsku, čo je v\nzmysle § 56 ods. 2 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. prekážka vzniku nároku na vrátenie dane zaplatenej\nna základe rozhodnutia colných orgánov.\nDaňové orgány sa vo svojom rozhodnutí vyporiadali so zistením, že tovar prepustený žalobcovi\ndo colného obehu na území Slovenskej republiky bol dodaný na Slovensku spoločnosti z Českej\nrepubliky, pričom dodávka bola fakturovaná bez dane, o čom svedčia predložené faktúry. Keďže žalobca\nnepreukázal, že jeho odberateľ tento tovar previezol mimo územia Slovenskej republiky (do Českej\nrepubliky), nepreukázal dôvod fakturovať dodávku bez DPH ako intrakomunitárne dodanie do iného\nčlenského štátu v zmysle ust. § 43 cit. zákona o DPH.\nK námietke žalobcu, že medzi daňovými subjektmi došlo k uskutočneniu reálnych zdaniteľných\nobchodov, pri ktorých každý z týchto subjektov je povinný vyporiadať svoje daňové povinnosti sa\nNajvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so záverom žalovaného, že to bol práve žalobca, ktorý podľa\nvystavených faktúr dodal tovar svojmu českému obchodnému partnerovi Hortim International, spol. s\nr.o. na území Slovenskej republiky, a preto bol povinný pred týmto dodaním tovaru zaregistrovať sa za\nplatiteľa DPH podľa ust. § 5 cit. zákona o DPH a odviesť daňovú povinnosť z tohto dodania tovaru, čo\nvšak neurobil.\nPre vznik uplatneného nároku na vrátenie dane podľa § 56 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom ku\ndňu prijatia žiadosti (30.06.2005) je podstatné to, že žalobcovi ako zahraničnej osobe a neevidovanému\nplatiteľovi dane nemohol vzniknúť nárok na vrátenie zaplatenej dane, nakoľko je preukázané, že nespĺňa\npodmienku § 56 ods. 2 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. že v období, za ktoré podáva žiadosť o\nvrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku.\nPokiaľ žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný dospel k záveru, že žalobca porušil ust. § 43 zákona o\nDPH, keď svojmu odberateľovi fakturoval tovar z dovozu bez dane, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuvádza, že vzhľadom na preukázané dodanie tovaru v tuzemsku (bez ohľadu na daňový domicil\nodberateľa) bolo možné požiadať o vrátenie dane iba za podmienok stanovených zákonom o DPH,\npričom jednou z nich je zaregistrovanie sa ako platiteľ dane na Slovensku. Ak by dodanie tovaru českému\nodberateľovi na Slovensku bolo súčasťou intrakomunitárneho dodania tovaru, ktorý by bol následne\nvyvezený do Českej republiky, vznikol by žalobcovi za zákonom stanovených podmienok (§ 43 zákona\nč. 222/2004 Z. z.) nárok na oslobodenie od dane. V danom prípade však nebolo preukázané, že by došlo\nk intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, nakoľko obsahom JCD uvedených v napadnutom rozhodnutí v\nsúvislosti s jednotlivými dodávkami fakturovaného tovaru bolo preukázané, že tovar bol z Belgicka\n\n(Antverpy) dopravený do sídla ďalších odberateľov spoločnosti Hortim International, spol. s r.o. Brno\n(český odberateľ žalobcu), ktorými boli slovenské subjekty, spoločnosť Normál s.r.o. so sídlom v Martine\na MVDr. H.R. so sídlom v R..\nNie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že daňové orgány pri svojich záveroch vychádzali z listinných\ndôkazov, ktoré však vo svojich rozhodnutiach nekonkretizujú, nakoľko v rozhodnutí žalovaného č.\n1100302/1/554429/2013/5060 na stranách 3 - 5 je veľmi podrobne a zrozumiteľne uvedené, ktoré listinné\ndôkazy boli podkladom pre rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o vrátenie dane žalobcu. Rozhodujúce\nteda je, že ak kúpu tovaru na území Slovenskej republiky realizuje osoba identifikovaná ako platiteľ dane\nv inom členskom štáte, avšak tovar ostatne na území Slovenskej republiky (nie je prepravený do iného\nčlenského štátu) nie je možné takéto dodanie považovať za dodanie tovaru do iného členského štátu a\ndodávateľ nemôže uplatniť nárok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.\nK námietke žalobcu, že daňové nepreverovali skutočnosť, či si daňové subjekty na území Slovenskej\nrepubliky splnili daňové povinnosti podľa § 20 zákona o DPH po tom, čo im česká obchodná spoločnosť\ndodala tovar, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že ust. § 20 zákona o DPH pojednáva o\ndaňovej povinnosti daňového subjektu pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,\nčo je v tomto prípade irelevantné, nakoľko uvedená česká spoločnosť neuskutočnila pre slovenských\nodberateľov dodanie tovaru z iného členského štátu. Tovar bol spoločnosťou Hortim International, spol.\ns r.o. nadobudnutý aj predaný na území Slovenskej republiky, nikdy neopustil jej územie. Splnenie\ndaňovej povinnosti odberateľmi spoločnosti Hortim International, spol. s r.o. vôbec nesúvisí so žiadosťou\no vrátenie dane žalobcu z titulu dovozu tovaru z tretích štátov.\nV tomto kontexte napokon odvolací súd zdôrazňuje, že v daňovom konaní dôkazné bremeno leží na\ndaňovom subjekte - žalobcovi (§ 24 ods. 1 až 5 daňového poriadku, resp. predchádzajúcu právnu\núpravu uvedenú v § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Žalobca ako žiadateľ o refundáciu dane bol\npreto povinný preukázať všetky skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný z dôvodu splnenia\nzákonných podmienok uvedených v ust. §§ 56 až 58 zákona o DPH.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách vyššieuvedených právnych noriem, vo veci\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní\npostupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne,\nna základe čoho žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane preskúmavaným rozhodnutím\npotvrdil. Rovnako súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnymi normami\nustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) v rozsahu\nžalobných dôvodov náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup\nmu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane a v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku sa vysporiadal s jednotlivými žalobnými námietkami. Stotožnil sa názorom\nsúdu prvého stupňa, že v preskúmavanej veci bolo relevantným spôsobom preukázané, že žalobcovi\nnevznikol nárok na vrátenie DPH vo výške 670 598 Sk za obdobie máj až august 2004 z dôvodu\nnesplnenia podmienok v zmysle § 56 - 58 zákona č. 222/2004 Z. z. ale dokonca ani na základe ust. §\n43 zákona č. 222/2004 Z. z..\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci a právnych záverov uvedených vyššie\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.), stotožniac sa v zásade\naj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď\npri nedostatku relevantných žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani\nokolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu\ntrov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný, žalovanému zo zákona nárok na\nnáhradu trov konania nevznikol.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}