Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/23/2015 z 23. 8. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2016, sp. zn. 10Sžso/23/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1 Najvyšší súd | 10Sžso/23/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1 | 2016-08-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 19 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/60542a71-3db8-480f-9430-364218c1f435 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžso/23/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200346
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a
členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
Piotr Seweryn Zieliński - GreenAdvice, IČO: 46 216 693, Karpatská č. 754/7, Svidník, zastúpený JUDr.
Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova ul. č. 2, proti žalovanej Sociálnej
poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti E. K. I., bytom
I., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15679-2/2014-BA zo dňa 4.
februára 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/23/2014-27
zo dňa 21. januára 2015, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/23/2014 -27 zo dňa 21.
januára 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca vykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú
činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OŽP-C/2011/05939-00002 z 26. mája
2011 s miestom podnikania Karpatská č. 754/7, Svidník, v registri zamestnávateľov je vedený od
1. júna 2011 a zamestnáva viacerých zamestnancov na základe pracovných zmlúv. Napadnutým
rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo rozhodnuté o tom, že zamestnankyni žalobcu
pani E. K. I. nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti. Napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo odvolanie žalobcu
zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu žalobca nenamieta
porušenie svojich subjektívnych práv ako účastníka konania, ale porušenie práv zamestnancov. Aj
keby napadnutými rozhodnutiami alebo postupom boli porušené právne predpisy SR, resp. nariadenia
Rady EHS, z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva žalobcovi povinnosť tvrdenia o porušení jeho subjektívnych práv a nikoho iného. Zamestnancom
žalobcu nič nebránilo v tom, aby sa žalobou domáhali svojich subjektívnych práv v zákonnej lehote
dvoch mesiacov. Za nedôvodné považoval tiež námietky žalobcu, že Sociálna poisťovňa pobočka a
žalovaná ako organizačné zložky Sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci
kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobcu a že bola porušená zásada
dvojinštančnosti konania. Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k žalobným námietkam
týkajúcich sa porušenia práv žalobcu dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutia a postup žalovanej
sú v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.



O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie z dôvodov, že prvostupňový súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a procesných súvislostí.

Žalobca mal za to, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo aj k porušeniu
jeho subjektívnych práv. Vo vzťahu k porušeniu subjektívneho práva podnikať a dosahovať zisk
žalobca uviedol, že v dôsledku rozhodnutia žalovanej a jej organizačnej zložky má značné ťažkosti s
udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových zamestnancov. V dôsledku toho sa dostáva do
bezvýchodiskovej situácie, v ktorej pri zmenšujúcom so počte zamestnancov nie je schopný dodržať
zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo
zákaziek a títo mu hrozia aj sankciami za neplnenie dojednaných zmlúv súdnymi spormi, pričom
poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 26/1994.

Žalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého postupom žalovanej
nedošlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti správneho konania. Žalovaná vo svojom odvolacom
rozhodnutí pojednáva o skutočnostiach, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom
konaní a neboli súčasťou zisteného skutkového stavu. Týmito novými dôvodmi a skutočnosťami boli
predovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním registrovaného miesta podnikania
zamestnávateľa, ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, nakoľko boli po prvýkrát spomenuté až
v druhostupňovom rozhodnutí žalovanej. Poznamenal, že nie je povinnosťou žalobcu preukazovať, aký
právny predpis žalovaná porušila, ale žalovaná ako správny orgán je povinná uviesť relevantné právne
ustanovenia, podľa ktorých v konkrétnej veci rozhodovala. Samotný postup žalovanej je podľa názoru
žalobcu v priamom rozpore s viacerými ustanoveniami Ústavy SR a ďalšími právnymi predpismi.

Ďalej namietal, že do kompetencie žalovanej nepatrí uskutočnenie takejto kontroly, pričom poukázal na
rozhodnutie žalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29.01.2014 (zamestnávateľ B. J. D., zamestnanec L. J. K.),
kde žalovaná jednoznačne konštatuje, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená vstupovať do pracovno-
právnych vzťahov a výkon činnosti zamestnancov žalobcu je oprávnený kontrolovať len inšpektorát
práce, ktorého kontrolné zistenia sú pre ňu záväzné.

V spojitosti s kontrolou žalovanej u žalobcu tento namietal aj spôsob výkonu kontroly, nakoľko
organizačnej zložke žalovanej predložil všetky potrebné doklady preukazujúce reálny výkon činnosti
zamestnancov, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Pokiaľ ide o nepreukázanie reálneho výkonu činnosti - nie
je podľa žalobcu možné zo samotnej okolnosti nezastihnutia zamestnávateľa alebo zamestnanca v
mieste podnikania v čase výkonu kontroly vyvodiť záver, že nebol preukázaný reálny výkon práce jeho
zamestnancov na území Slovenskej republiky. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutie
žalovanej č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28.06.2012 (zamestnanec S. K. I.), prostredníctvom ktorého
žalovaná v skutkovo a právne obdobnej veci zrušila rozhodnutie svojej organizačnej zložky s poukazom
na to, že v rámci odvolacieho konania sa na základe zistených a preukázaných skutočností nepodarilo
objektívne preukázať že účastník konania na území Slovenskej republiky reálne činnosť nevykonával.
Závery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu neobstoja z právneho ani
z praktického (skutkového) hľadiska, nakoľko zamestnanci žalobcu pracujú mimo jeho sídla. Primárnou
pracovnou náplňou zamestnancov žalobcu je roznos letákov, ktoré si zamestnanci preberajú v externej
spoločnosti vo Svidníku.

Žalobca mal ďalej za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s ďalšími argumentmi nezákonnosti
uvedenými v žalobe, najmä s porušením princípu rovnakého zaobchádzania. Mal za to, že vo
vzťahu k porovnateľným zamestnancom žalobcu bol uplatnený diametrálne odlišný postup ako
vo vzťahu k iným zamestnancom občanom Poľskej republiky napriek tomu, že podkladom pre
rozhodnutie prvostupňového orgánu bol jednotne zistený skutkový stav vo vzťahu ku všetkým
zamestnancom. Konštatoval, že žaloba bola z hľadiska účelnosti a rýchlosti konania podaná len
žalobcom (zamestnávateľom), no v celom rozsahu aj v záujme a na prospech jeho dotknutých
zamestnancov, ako to nepochybne vyplýva aj z argumentácie obsiahnutej v podanej žalobe, keďže
napadnutými rozhodnutiami žalovanej sú dotknuté aj subjektívne práva zamestnancov žalobcu. Navrhol,



aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie
a zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Žalovaná uviedla, že žalobca v odvolaní neuviedol také námietky, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo
zrušenie jej rozhodnutia. Uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe, nakoľko v ňom zaujala
stanovisko ku každej námietke žalobcu obsiahnutej v žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne
prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 21. januára 2015. Odvolací súd nepovažoval za
potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným
záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 24. augusta 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve
preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.
Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s
účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 833/2004 z 29. apríla 2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto
nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy
sa určia v súlade s touto hlavou.

Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
odsekom 1.

Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“), v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov
sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu
upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

Podľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, konanie vo veciach podľa odseku 1 je



a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),
b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).

Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie1)