Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/105/2014 z 30. 3. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 7Sžo/105/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1 Najvyšší súd | 7Sžo/105/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1 | 2016-03-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 39 zákona č. 50/1976 Zb., § 39b zákona č. 50/1976 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e735a529-f5d0-41cc-bdaa-37589ded9486 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/105/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200371
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci žalobcov:
1/ G.. C. D., 2/ G. D., obaja bytom F. M.. XXX, právne zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom,
so sídlom v Poprade Mnoheľova č. 17, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, so sídlom v
Prešove, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-
PO-OVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV zo dňa 14. januára 2014 a o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. septembra 2014, č. k. 1S/25/2014-72, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. septembra 2014, č.
k. 1S/25/2014-72 p o t v r d z u j e .

Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zo dňa 23. septembra 2014, č. k. 1S/25/2014-72 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV zo dňa 14. januára 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Nová Lesná č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013, ktorým
Obec Nová Lesná rozhodla o využívaní územia a umiestnení stavby: „Tenisové dvorce F.", na pozemku
parc. č. KN C 39/19 v k. ú. F. M., pre navrhovateľa Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec I, Vysoké Tatry,
žiadajúc napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci bolo v súlade so zákonom a
žalobné dôvody žalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 35 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb." alebo „stavebný zákon") v spojení s
§ 36 ods. 1, 3 s § 37 ods. 1, 2, 3, 4, s § 39, s § 39b ods. 1, 2, 4, 5, s § 43 uvedeného zákona a
súčasne v intenciách ustanovenia § 30 ods. 1, písm. a/ až j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov - správneho poriadku, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle
právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.



Krajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, že Obec Nová Lesná, stavebný úrad
príslušný na konanie podľa § 117 ods. 1, § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., § 5 zákona č. 608/2003 Z. z.
o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok, bývanie a o zmene a doplnení Stavebného
zákona posúdil návrh navrhovateľa Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, ktorý bol podaný dňa
17.07.2013 a to na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení inžinierskej stavby „Tenisové dvorce
F." na pozemku parcela KN C č. 39/19 k. ú. F. M.. Návrh posúdil podľa § 37 až § 38 Stavebného
zákona, zosúladil stanoviská uvedené dotknutými orgánmi štátnej správy, posúdil námietky a vyjadrenia
účastníkov konania a na základe uvedeného posúdenia podľa § 39, § 39a a § 39b Stavebného zákona
vydal zlúčené územné rozhodnutie o umiestnení stavby a využití územia na pozemku parc. KN-C č.
39/19 k. ú. F. M. „Tenisové dvorce F." tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozhodnutia a navrhnuté v projektovej dokumentácii pre územné konanie, ktoré vypracovala
B.. T. B., N. A. XXA, D., autorizovaný stavebný inžinier, reg. č. * 0456 * A * 1. Popis stavby: navrhovaná
stavba pozostáva z realizácie terénnych úprav a realizácie dvoch tenisových kurtov s antukovým
povrchom, ktoré budú oplotené rozoberateľným oplotením. Stavba nie je napojená na žiadne verejné
technické vybavenie územia, dopravne je napojená na miestnu komunikáciu. Spôsob doterajšieho
využitia pozemkov: parky a parkovo upravené plochy. Súhlas s vydaním územného rozhodnutia pre
stavbu vydal Krajský pamiatkový úrad Prešov záväzným stanoviskom č. KPUPO-2013/12722-3/54497/
MX zo dňa 27.08.2013. Rozhodnutie Obec Nová Lesná ako stavebný úrad vydala dňa 08.10.2013 pod
č.j.: 685/2013/4-Pk. Vo výrokovej časti súčasne určila podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu
stavby, v znení uvedenom v rozhodnutí pod bodmi 1./ až 12./ a určila, že toto rozhodnutie v zmysle § 40
ods. 1 Stavebného zákona platí dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť,
ak v tejto lehote bude podané ohlásenie drobnej stavby umiestnenej týmto rozhodnutím. Stavebný úrad
námietkam, ktoré v územnom konaní vzniesli účastníci územného konania C. D. a G. D., F. M. XXX,
H. F., nevyhovela.

Na základe odvolania žalobcov proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol žalovaný
Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy ako orgán
štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,
stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutie Obce Nová Lesná potvrdil a
odvolanie žalobcov zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie, odvolacie námietky, s
ktorými sa vyrovnal tak, že poukázal na ustanovenie § 47 ods. 6 zákona o správnom konaní s tým,
že pri vypracovávaní odôvodnenia rozhodnutia došlo k chybe v písaní, lebo v oznámení o začatí
konania č. 685/2013-2-Pk zo dňa 21.08.2013 bolo nesprávne uvedené, že navrhovateľ podal návrh
dňa 20.09.2011, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je správne uvedené, že navrhovateľ
Mesto Vysoké Tatry podal dňa 17.07.2013 na Obec Nová Lesná návrh na vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na to,
že súčasťou predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola overená stavebným úradom v konaní,
a ktorú vypracovala oprávnená osoba, je stavebným úradom overený situačný výkres č. 1 v miere
1:300 vypracovaný na podklade katastrálnej mapy, výkres č. 2 priečneho a pozdĺžneho rezu v miere
1:200 a výkres 3D vizualizácie, z ktorej je zrejmé umiestnenie oplotenia dvoch tenisových dvorcov
a alternatívneho umiestnenia tribúny pre cca 200 ľudí v rámci predmetného pozemku parc. č. 39/19
k. ú. F. M.. Priebeh hraníc pozemkov a odstupy dvoch oplotených plôch o rozmeroch 40 x 20 m s
dvomi tenisovými dvorcami od hraníc susedných parciel sú zakreslené v situačnom výkrese č. 1 v
miere 1:300. Argumentoval ustanoveniami Stavebného zákona, konkrétne § 37 ods. 1, podľa ktorého
podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol
spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad
obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Odsek 2 citovaného ustanovenia
upravuje stavebný úrad v územnom konaní posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o
životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkom; preskúma návrh
a jeho súlad s pokladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdiť, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú



hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Žalovaný ďalej
citoval ustanovenie § 37 ods. 3 predmetného zákona, podľa ktorého stavebný úrad v územnom konaní
zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore
so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a podľa ods. 4 tohto ustanovenia, ak stavebný
úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie
je v súlade s podkladmi podľa ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými
technickými požiadavkami alebo predpismi uvedenými v odseku, návrh zamietne. Ide o zákonné dôvody
pre zamietnutie návrhu, ktoré bránia vydaniu územného rozhodnutia.

Žalovaný tiež argumentoval citáciou ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a/ vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Stavebného zákona, k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa podľa miesta,
druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné rozhodnutie
v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej časti musia byť dostatočne zrejmé najmä údaje o súlade
návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, ak bola schválená. Žalovaný v súvislosti s citovanými
ustanoveniami dospel k záveru, že predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia o využití
územia a umiestnení stavby „Tenisové dvorce F." na pozemku parc. č. KN C 39/19 k. ú. F. M.
je v súlade s platným územným plánom Mesta Vysoké Tatry, ktorého záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010, podľa ktorého plocha, na ktorej je
navrhnuté umiestnenie predmetnej stavby, je funkčne určená ako parkovo upravená zeleň. Podľa
tabuľky regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania plôch, sa predmetná stavba
nachádza v regulačnom bloku L 22, ktorý je súčasťou pamiatkovej zóny, a pre ktorý platia kódy
funkčného využitia PZ - parkovo upravená zeleň, LPR - rekreačný les a kód S - športové plochy.
Pre regulačný blok L 22 platia urbanistické intervencie - nezastaviteľné územie (X), t.j. územie v
zastavanom území, na ktorom je neprípustná nová výstavba budov a pozemných cestných komunikácií.
V predmetnej veci ide o dva sezónne využívané antukové tenisové dvorce s rozoberateľnými tribúnami
pre cca 200 ľudí, s rozoberateľným oplotením, ktoré sa nachádzajú v regulačnom bloku L 22 platného
územného plánu Mesta Vysoké Tatry a spĺňajú kód funkčného využitia S - športové plochy a podľa §
43b Stavebného zákona nie sú bytovou budovou, podľa § 43c Stavebného zákona nie sú nebytovou
budovou a nie sú podľa Zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. ani pozemnou cestnou
komunikáciou, keďže podľa urbanistických intervencií - nezastaviteľného územia (X) v predmetnom
území je neprípustné nová výstavba budov a pozemných komunikácií. Žalovaný sa podrobne vyjadril
aj k ďalším odvolacím námietkami žalobcov, ktoré vyhodnotil vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
stavebného úradu v danej vec za nedôvodné.

Žalovaný na základe preskúmania rozhodnutia stavebného úradu, odvolacích námietok dospel k záveru,
že k navrhovanej stavbe sa z hľadísk nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov vyjadrili
dotknuté orgány chrániace jednotlivé zložky životného prostredia, ich vyjadrenia neboli záporne ani
protichodné a podmienky z nich plynúce boli zapracované do podmienok rozhodnutia. Konštatoval,
že navrhovaná stavba nebude mať vplyv na užívanie susedného pozemku žalobcov parc. č. KN C
47/8 a jeho užívanie neobmedzí dočasne ani trvalo. Stavba vzhľadom na účel jej využívania svojím
umiestnením, uskutočnením ani užívaním nezhorší podmienky v danom území oproti súčasnému
stavu, pretože neprodukuje nadmerný hluk, prach a nemá ani iné negatívne účinky na okolie, čo
vyplynulo zo záväzných stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy podľa
osobitných predpisov. Navrhovaná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa
§ 47 Stavebného zákona, projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou, obsahovo
zodpovedá § 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona a rovnako zodpovedá vyhláške Ministerstva
životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný
záujem, život a zdravie osôb, životné prostredie ani požiarna ochrana, čo vyplýva zo záväzných
stanovísk dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré z hľadísk nimi sledovaných záujmov
podľa osobitných predpisov chránia verejné záujmy a z ktorých všetky vyplývajúce požiadavky a



opatrenia stavebný úrad zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú
dokumentáciu.

Na základe zisteného skutkového stavu žalovaný uzavrel, že navrhovanú stavbu „Tenisové dvorce F."
v predmetnej lokalite je možné umiestniť a stavebný úrad dodržal procesný postup vzťahujúci sa na
územné konanie upravený v oddiele 8 Stavebného zákona. Žalovaný ako odvolací orgán po oboznámení
sa s obsahom spisového materiálu a postupom stavebného úradu pri vydávaní preskúmavaného
rozhodnutia nezistil v tomto rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, také nedostatky, pre
ktoré by sa rozhodnutie muselo považovať za nesprávne a muselo by byť preto zmenené alebo
zrušené, pretože stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona
a Správneho poriadku.

Krajský súd konštatoval, že z obsahu predloženého administratívneho spisu nepochybne zistil, že v
spise Stavebného úradu Obce Nová Lesná okrem návrhu zo dňa 17.07.2013 nie je pripojený žiaden
návrh zo dňa 20.09.2011 Mesta Vysoké Tatry na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby.
Tvrdenie žalobcu, že predchádzajúce konanie začaté na základe návrhu zo dňa 20.09.2011 v konaní
preukázané nebolo a rokovania, ktoré žalobca uvádza v žalobe, boli zrejme iba predbežnými jednaniami.
V danej súvislosti krajský súd dal do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v § 140 zákona č. 50/1976
Zb. v spojení s § 30 ods. 1, písm. a/ až j/ správneho poriadku.

Za nedôvodnú krajský súd považoval aj ďalšiu námietku žalobcu, že parc. č. 39/19 je nezastaviteľné
územie, pretože je vedená ako parky a iná plocha. Konštatoval, že z citovaných ustanovení stavebného
zákona je zrejmé, že v prípade umiestňovania stavieb na nezastaviteľných pozemkoch je treba
vychádzať predovšetkým na posúdení konkrétneho prípadu, pretože vždy záleží na konkrétnych
pomeroch v danom území. Stavebný zákon neobsahuje definíciu nezastaviteľného pozemku, tento
právny predpis používa iba pojem nezastavané pozemky bez definície. Nezastaviteľnosť pozemkov
vyplýva zo špeciálnych právnych predpisov, nie však zo stavebného zákona a nezastavané pozemky sú
vymedzované v rámci územného plánu zóny, pričom územný plán zóny sa spracováva iba pre časť obce
a vychádza z územného plánu obce ako celku. Pre umiestnenie stavby na takomto pozemku je potrebné
získať územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie. Mal za to, že z citovaného ustanovenia
§ 39b zákona č. 50/1976 Zb. je bez akýchkoľvek pochybností, že stavbu možno realizovať aj na tzv.
nezastaviteľnom pozemku za podmienok upravených stavebným zákonom pri posúdení konkrétnosti
daného prípadu.

Námietky navrhovateľa vo vzťahu k projektovej dokumentácii krajský súd vyhodnotil tiež ako nedôvodné,
v ktorej súvislosti poukázal na ustanovenie § 45 ods. 2 a § 46 ods. 1 stavebného zákona, ktorú právnu
úpravu citoval, dajúc do pozornosti komentár k stavebnému zákonu.

Krajský súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcov vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu pod
sp. zn. 3S/24/2010. Konštatoval, že Územný plán mesta Vysoké Tatry je platný a platné je aj Všeobecne
záväzné nariadenie č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010.

Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca okrem procesných námietok vo vzťahu k postupu správneho
orgánu druhého stupňa a nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia v žalobe žiadnym spôsobom
nekonkretizoval, v čom boli porušené jeho subjektívne práva, pričom podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba
musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie
dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný
návrh robí. Z citovaných ustanovení § 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250 ods. 2 prvá veta
jednoznačne vyplýva, že žalobca sa nemôže postaviť do pozície ochrancu verejných záujmov, resp. práv
tretích osôb, ale v konaní musí namietať porušenie jeho subjektívnych práv. Verejný záujem majú chrániť
dotknuté orgány definované stavebným zákonom, resp. prokurátor. Podľa názoru krajského súdu žaloba
takéto tvrdenie o porušení subjektívnych práv žalobcov neobsahuje. Poukázal na to, že podľa § 250i
ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady
konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Záverom krajský súd konštatoval, že preskúmaním rozhodnutia a postupu žalovaného nezistil také
procesné pochybenia, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože aj námietku



žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v spojení s ustanovením § 140
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku nepovažuje za dôvodnú. Mal za
to, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami žalobcov
dostatočne a presvedčivo vyrovnal. Dospejúc k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade
so zákonom, krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal, pretože žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo
zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia. Navrhovali, aby
odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k 1S/25/2014 zo dňa 23.09.2014 zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania žalobcovia namietali, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasili s argumentáciou krajského súdu, keď konštatoval, že žalobcovia neuviedli
žiadne tvrdenie o porušení ich subjektívnych právach a teda nesplnili podmienku podľa § 250 ods. 2
O.s.p. Uviedli, že v pôvodnom konaní, ktoré sa viedlo na obci Nová Lesná a v rámci, ktorého bolo
vydané rozhodnutie č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013 predložili dôkazy a doklady preukazujúce,
že ako vlastníci susediaceho pozemku, kde práve toto ich vlastnícke právo im založilo postavenie
účastníka stavebného konania, podali na Mesto Vysoké Tatry opakované žiadosti o vydanie stavebného
povolenia na využitie svojho pozemku, kde však do dnešného dňa im stavebný úrad nevydal žiadne
rozhodnutie v zmysle správneho poriadku. Poukázali na to, že tieto skutočnosti boli správnemu orgánu z
obsahu právneho spisu známe a práve tieto preukazovali naplnenie zákonných predpokladov na podanie
správnej žaloby v zmysle § 249 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p.

Taktiež nesúhlasili s argumentáciou súdu prvého stupňa, že neboli zistené také procesné pochybenia,
ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdili, že vzhľadom k tomu, že žalovaný
sa nevysporiadal so všetkými námietkami, je napadnuté rozhodnutie nezákonné.

V doplnení odvolania zo dňa 04.11.2014 žalobcovia tvrdili, že ako prevádzkovatelia lyžiarskej školy na
pozemkoch parc. č. 39/19, 47/1 a 39 v katastri obce F. M. od roku 1993 tieto náležite upravovali v súlade
s lyžiarskym generelom a územným plánom, v roku 2003 nadobudli od Mesta Vysoké Tatry pozemok
parc. č. 47/8, ktorý sa odčlenil od parc. č. 47/1 z dôvodu vybudovania objektu služieb pre toto územie a
tu sú už viac ako 50 rokov ponúkané služby výlučne lyžovania. Uviedli, že v roku 2003 za týmto účelom
spoločne s Mestom Vysoké Tatry obstarali aj čiastkovú zmenu územného plánu, ktorá však nezákonným
spôsobom nebola zapracovaná do ďalšej zmeny územného plánu v roku 2008 a ktorú skutočnosť napadli
na súde už v roku 2008. Tiež tvrdili, že aj nový územný plán neuvažuje s realizáciou stavby na pozemku
parc. č. 39/19.

Namietali, že ich práva ako vlastníka susedného pozemku v tomto konaní sú dotknuté úplnou zmenou
prístupu k územiu, dôvodiac, že na pozemku parc. č. 47/8 plánujú ako vlastníci postaviť objekt služieb
pre lyžiarsku školu a výstavbou tenisových dvorcov dôjde k vážnemu a podstatnému zásahu do územia
a poškodeniu ich vlastníckych práv.

Ďalej namietali, že odôvodnenie námietky v bode 5 (súčasný spôsob užívania je ako parky a parkovo
upravené plochy) je nedostatočné, poukazom na to, že ide o zásadnú zmenu funkčného využitia územia.
Vytýkali stavebnému úradu, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol konkrétne znenie záväznej časti,
ktorou je regulované funkčné využitie územia na pozemku parc. č. 39/19 druhovo, rozsahovo a inak,
poukazom na úpravu vo všeobecne záväznom nariadení č. 1 120 I 0, ktorým bola vyhlásená záväzná
časť územného plánu vrátane príloh v regulačnom bloku L22.

III.



K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za vecne správny a v súlade so zákonom.
Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcov.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcov (§
246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
<. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd žalobu
žalobcov o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zamietol.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z
takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
č. OU-PO-OVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV zo dňa 14.01.2014 a postup mu predchádzajúci, ktorým
rozhodnutím žalovaný v rámci územného konania zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Obce Nová Lesná č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013.

Obec Nová Lesná rozhodnutím č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013 rozhodla o využívam územia a
umiestnení stavby: „Tenisové dvorce F.", na pozemku parc. č. KN C 39/19 v k. ú. F., pre navrhovateľa
Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec I, Vysoké Tatry.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, podrobne obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k
predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu
považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.
Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho
skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na



konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim
bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom
nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.

Zistil, že základné námietky žalobcov 1/, 2/, ktorými napádajú zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu, ako aj zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočívajú
v ich tvrdení, že napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu o umiestnení predmetnej stavby boli dotknuté ich práva ako vlastníkov susediaceho
pozemku s pozemkom, na ktorom má byť umiestnená predmetná stavba, keď na svojom pozemku
mienia vybudovať zariadenie lyžiarskej školy, a súčasne v tvrdení, že nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia spočíva v tom, že žalovaný sa nevyporiadal so všetkými ich námietkami vznesenými v
územnom konaní a umiestňovaná stavba je v rozpore s regulatívami stanovenými územným plánom
obce.

Najvyšší súd v odvolacom konaní preto zameral svoju pozornosť, či súd prvého stupňa v procese
súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite rozhodnutie žalovaného
preskúmal v rozsahu námietok žalobcov a v odôvodnení napadnutého rozsudku dal odpoveď na
zásadné žalobné dôvody.

Žalobcovia v žalobe predovšetkým namietali, že žalovaný sa nezaoberal všetkými ich tvrdeniami a
právnymi argumentmi a nevyhodnotil ich v súlade s platnou legislatívou vzťahujúcou sa k územnému
konaniu. Namietali tiež nepresné určenie termínu začatia územného konania, nesúhlasiac s tvrdením
žalovaného o chybe v písaní, ku ktorej údajne došlo pri vyhotovení prvostupňového rozhodnutia a
trvajúc na tom, že ak nebolo skončené konanie začaté na základe podania navrhovateľa doručeného
stavebnému úradu dňa 20.09.2011, správny orgán nebol oprávnený konať a rozhodovať na základe
podnetu navrhovateľa v rovnakej veci doručeného 17.07.2013. Ďalej namietali, že z výroku rozhodnutia
nie sú jednoznačne určené podmienky umiestnenia, aký druh stavby stavebný úrad umiestňuje, v akom
rozsahu a kde presne, neurčil v rozhodnutí odstup od susedných stavieb. Tiež žalobcovia vytýkali
žalovanému, že opomenul sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré žalobcovia uviedli vo svojom odvolaní a
to najmä to, že pri priloženom situačnom nákrese sú na spornom pozemku zakreslené niektoré objekty,
ktoré vo vydanom územnom rozhodnutí nie sú vôbec uvedené, nevyjadril sa k ich námietke, týkajúcej sa
neovereného situačného výkresu, kde táto požiadavka vyplýva priamo z ustanovenia § 4 ods. 2 vyhlášky
č. 453/2000 Z. z. a priložený situačný výkres je v tom prípade v rozpore so zákonom. Tiež vytýkali
žalovanému nedostatočné vysporiadanie sa s ich námietkou v bode 5 (podľa rozhodnutia súčasný
spôsob užívania pozemku je ako parky a parkovo upravené plochy a rozhodnutím sa povoľuje zmena
na športové ihrisko), tvrdiac, že umiestnenie stavby je v rozpore s územným plánom a v konaní možno
povoliť iba také využitie územia, ktoré rešpektuje všetky regulatívy pre daný regulačný blok. Žalobcovia
vyslovili názor, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaným je nedostatočné a zavádzajúce, nesúhlasiac s
argumentáciou žalovaného, že dané územie sa nachádza v regulačnom bloku L22 ako nezastaviteľné



územie, t.j. územie v zastavanom území, na ktorom je neprípustná nová výstavba budov a pozemných
cestných komunikácii. Žalobcovia rozhodnutie žalovaného považovali za nesprávne a nezákonné aj
z dôvodu, že je nesúladné s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej úpravy správne
orgány pri rozhodovaní musia prihliadať na to, aby predchádzalo vzniku susedských sporov z hľadiska
ochrany svojho vlastníctva.

Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru,
že prvostupňový súd v procese súdneho prieskumu sa náležte zaoberal žalobnými námietkami a v
ich rozsahu správne posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu nie je možné vytýkať žalovanému, že sa odvolacími námietkami žalobcov uplatnenými
v ich odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nezaoberal a v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nedal dostatočnú odpoveď na ich odvolacie námietky. Z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa odvolacími námietkami odvolateľov - žalobcov, zaoberal
jednotlivo a dal k nim dostatočnú odpoveď vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného preto nie je možné považovať za nezrozumiteľné pre nedostatok
dôvodov. Nesúhlas žalobcov s argumentáciou žalovaného vyslovenou v odôvodnení jeho rozhodnutia
nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a
ani Ústavného súdu SR nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.

Za rozhodujúci argument žalobcov treba považovať, že žalovaný sa nedostatočne a nesprávne
vyporiadal s ich námietkou vznesenou v územnom konaní, že umiestňovaná stavba je v rozpore s
regulatívami stanovenými územným plánom obce. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že žalovaný uvedenej námietke venoval náležitú pozornosť a poukazom na
relevantnú právnu úpravu konštatoval, že predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia o využití
územia a umiestnení stavby „Tenisové dvorce F." na pozemku parc. č. KN C 39/19 k. ú. F. M. je
v súlade s platným územným plánom Mesta Vysoké Tatry, ktorého záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010, podľa ktorého plocha, na ktorej je
navrhnuté umiestnenie predmetnej stavby, je funkčne určená ako parkovo upravená zeleň. Podľa tabuľky
regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania plôch, sa predmetná stavba nachádza
v regulačnom bloku L22, ktorý je súčasťou pamiatkovej zóny, a pre ktorý platia kódy funkčného využitia
PZ - parkovo upravená zeleň, LPR - rekreačný les a kód S - športové plochy. Pre regulačný blok
L22 platia urbanistické intervencie - nezastaviteľné územie (X), t.j. územie v zastavanom území, na
ktorom je neprípustná nová výstavba budov a pozemných cestných komunikácií. V predmetnej veci
ide o dva sezónne využívané antukové tenisové dvorce s rozoberateľnými tribúnami pre cca 200
ľudí, s rozoberateľným oplotením, ktoré sa nachádzajú v regulačnom bloku L22 platného územného
plánu Mesta Vysoké Tatry a spĺňajú kód funkčného využitia S - športové plochy a podľa § 43b
stavebného zákona nie sú bytovou budovou, podľa § 43c stavebného zákona nie sú nebytovou
budovou a nie sú podľa Zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. ani pozemnou cestnou
komunikáciou, keďže podľa urbanistických intervencií - nezastaviteľného územia (X) v predmetnom
území je neprípustné nová výstavba budov a pozemných komunikácií.

Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že vysporiadanie žalovaného s predmetnou
námietkou žalobcu je dostatočné a súladné tak s právnou úpravou stavebného zákona ako aj s platným
územným plánom Mesta Vysoké Tatry, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným
nariadením č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia
v danej veci za súladné so zákonom v zmysle § 140 stavebného zákona v spojení s § 47 ods. 3
správneho poriadku, keď obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo jasné, určité a zrozumiteľné
a zodpovedalo základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania, a teda bolo súladné aj s právami
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.



Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcov, že napadnutým rozhodnutím žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o umiestnení predmetnej stavby boli
dotknuté ich práva ako vlastníkov susediaceho pozemku s pozemkom, na ktorom má byť umiestnená
predmetná stavba, keď na svojom pozemku mienia vybudovať zariadenie lyžiarskej školy, tvrdiac, že
na Mesto Vysoké Tatry podali opakované žiadosti o vydanie stavebného povolenia na využitie svojho
pozemku, avšak stavebný úrad im nevydal žiadne rozhodnutie. Súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu na základe skutkového stavu zisteného v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
pričom v procese súdneho prieskumu je súd viazaný nielen žalobnými dôvodmi, ale najmä predmetom
súdneho prieskumu. Zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že predmetom súdneho prieskumu
je rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby na pozemku susediacom s pozemkom žalobcov. Pre
posúdenie zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby sú právne významné skutočnosti podmieňujúce
zákonnosť tohto rozhodnutia, ktoré existujú a boli zistené v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu.
Z uvedených dôvodov vybudovanie lyžiarskej školy v budúcnosti žalobcami je pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení predmetnej stavby v spojení s napadnutým rozhodnutím
žalovaného bez právneho významu a to aj vzhľadom k tvrdeniu žalobcov, že stavebný úrad im doposiaľ
nevydal žiadne rozhodnutie na ich opakované žiadosti o vydanie stavebného povolenia na využitie
svojho pozemku. Týmto však nie sú dotknuté práva žalobcov na ochranu ich vlastníctva, pretože ochrany
svojho práva sa môžu domáhať v inom konaní.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky žalobcov podané v doplnení odvolania zo dňa
04.11.2014, pretože boli podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania v zmysle § 204 ods.
1 v spojení s 205 ods. 3 O.s.p., keď rozsudok súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcovi žalobcov
doručený dňa 17.10.2014, zákonná lehota na podanie odvolania uplynula dňa 01.11.2014, ktorá pripadla
na sobotu, a preto posledný deň na podanie odvolania bol deň 03.11.2014, v ktorý deň žalobcovia podali
na poštovú prepravu aj odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, avšak doplnenie podali až deň
nasledujúci, t.j. 04.11.2014, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že
žalobcovia neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného, pričom ich procesnoprávne námietky, ktoré sa týkali formálnych vád ani
nemohli mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia, pretože aj keby došlo k zrušeniu rozhodnutí
správnych orgánov pre niektorú z namietaných procesnoprávnych vád, najvyšší súd nezistil žiaden
dôvod, pre ktorý by po zopakovanom konaní mohlo dôjsť ku výhodnejšiemu rozhodnutiu pre žalobcov.

K tomu najvyšší súd dáva do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2002, sp. zn.4Sž/98-102/02), podľa ktorej
„dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka."

Z uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky
žalobcov vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť
posúdenie danej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny, podľa § 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1
O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobcom právo
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobcovia v tomto konaní úspech nemali.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.