{"guid": "3d24a13d-4486-4b05-b52c-396abacc373a:0e762695-4c7c-48e4-a6e7-5b3337f4dd5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8114010809.1", "spisova_znacka": "3Tdo/41/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/41/2016 z 5. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. októbra 2016, sp. zn. 3Tdo/41/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:8114010809.1", "identifikacne_cislo": "8114010809", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Šišková", "sudca_id": 749, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-siskova-749", "datum_vydania": "2016-10-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e762695-4c7c-48e4-a6e7-5b3337f4dd5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8114010809.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8114010809.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8114010809.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/41/2016\n8114010809\n05. 10. 2016\nJUDr. Alena Šišková\nECLI:SK:NSSR:2016:8114010809.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov\nJUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 5.\noktóbra 2016 v trestnej veci obvineného B. M., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného\nzákona, o dovolaní obvineného B. M., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Petra Grendela,\nPhD, advokáta v Košiciach proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2015, sp. zn.\n9To/38/2015, podľa § 382a, 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Trestného poriadku, a takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného B. M. s a o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Prešov z 19. júna 2015, sp. zn. 1T/76/2014, bol obvinený B. M. uznaný za\nvinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :\ndňa 18. júla 2013 v čase o 10.15 hod. v Prešove, viedol v ľavom jazdnom pruhu ulice Levočskej v\nsmere na Poprad osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, EVČ : B., rýchlosťou vyššou ako bola\ndovolená, pričom v dôsledku toho, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej\npremávke, oneskorene reagoval na chodkyňu J. A., nar. XX. P. XXXX, ktorá prechádzala cez vozovku\nmimo priechodu pre chodcov z pravej strany v smere jazdy vozidla, došlo k zrážke, pričom chodkyňa\nutrpela smrteľné poranenia, ktorým následne podľahla, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa\n§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke.\nZa to mu bol uložený podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona\ntrest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a\npodľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových\nvozidiel všetkých druhov na 3 (tri) roky.\nProti rozsudku podal obvinený B. M. ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice odvolanie, čo do výroku o vine\na treste, ktoré následne písomným podaním z 18. septembra 2015 prostredníctvom obhajcu písomne\nodôvodnil.\nKrajský súd v Prešove uznesením z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015, podľa § 319 Trestného\nporiadku odvolanie obvineného B. M. zamietol.\n\nObvinený B. M. písomným podaním z 29. februára 2016 podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Petra\nGrendelu, PhD. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015,\ndovolanie.\nV dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/\nTrestného poriadku.\nObvinený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku videl v tom, že na\nprvostupňovom súde bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Podľa názoru\nobvineného v prípadoch dopravných nehôd je z hľadiska intenzity rozhodovania o vine obvineného\nrozhodujúci práve znalecký posudok znalca z odboru - doprava cestná. Súdy sa pri meritórnom\nrozhodnutí o vine resp. nevine opierajú do značnej miery práve o závery znaleckého posudku. V\nposudzovanom prípade znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok Ing. V. M. pri výsluchu na hlavnom\npojednávaní na prvostupňovom súde pripustil možnosť zakrytého výhľadu pri určitej rýchlosti chodkyne\na pohybu vozidla, t.j. pripustil možnosť, že obvinený nemusel chodkyňu vidieť. Reálna existencia tejto\nmožnosti sa dala zistiť len doplnením znaleckého posudku. V prípade existencie tejto možnosti sa\njednalo o kľúčový dôkaz neviny. Chodkyňa podľa výpovede svedkov vbehla obvinenému do jazdnej\ndráhy spoza vedľa idúceho vozidla na frekventovanej trojprúdovej ceste. Na prvostupňovom súde\nobvinený navrhol vykonanie dôkazu - doplnenie znaleckého posudku znalca z odboru - doprava\ncestná. Sudca okresného súdu pri výsluchu znalca nepripustil kladenie otázok. Obvinený postup\nprvostupňového súdu, ktorý zamietol vykonanie takéhoto kľúčového dôkazu, ktorý môže preukázať\njeho nevinu, považuje za nezákonný a obmedzujúci zásadne jeho právo na obhajobu, podobne ako\nzákaz kladenia otázok. Takýmto konaním podľa názoru obvineného bolo porušené aj ustanovenie § 34\nods. 1 Trestného poriadku, ustanovenie § 145 ods. 1 Trestného poriadku. Ak dôkazy umožňujú rôzne\neventuality, znalec nemôže zaujať stanovisko, že údaj jednej skupiny považuje za správny a druhý za\nnesprávny, ale znalecký posudok má spracovať pre všetky do úvahy prichádzajúce eventuality.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku podľa obvineného je daný tým, že\nrozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli konajúcimi súdmi vykonané zákonným spôsobom.\nPodľa ustanovenia § 146 Trestného poriadku platí, že v prípade nejasností, neúplnosti znaleckého\nposudku, je potrebné znalca vypočuť a pochybnosti odstrániť. Znalec je povinný podať potrebné\nvysvetlenie, resp. znalecký posudok doplniť. Doplnenie znaleckého posudku nebolo umožnené. Súd\ntakémuto postupu zabránil, hoci znalec takúto možnosť pripustil. Jedná sa teda o dôkaz, ktorý bol\nzískaný nezákonným spôsobom, na základe ktorého bol obvinený odsúdený.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku podľa obvineného spočíva v tom, že\nskutok, za ktorý bol odsúdený, nevykazuje všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1\nTrestného zákona, tak ako ho právne posúdili súdy obidvoch stupňov. Aby sa jednalo o prečin usmrtenia,\nmusel by obvinený inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť. Znalec Ing. M. v znaleckom posudku č. 44/2013\nopakovane zdôraznil význam zakrytého výhľadu. Pripustil možnosť zakrytého výhľadu pri určitej rýchlosti\nchodkyne a pohybu vozidla. Neuviedol ďalšie rozšírenie zakrytého výhľadu, ktoré mohlo v danej situácii\nvzniknúť. Rýchlosť určená znalcom na zabránenie dopravnej nehody bola určená na približne 37 - 44\nkm/hod. Na danom úseku je povolená rýchlosť 50 km/hod. Rýchlosť vozidla, ktoré riadil obvinený v\nčase zrážky s chodkyňou s toleranciou + - 5% bola 52,25 km/hod. Ak by obvinený išiel rýchlosťou\n50 km/hod., zrážke by aj tak nezabránil. Rýchlosť prekročil o 2,25 km/hod. Podľa názoru obvineného\nnejde o trestný čin, ale o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový\nsúd nezohľadnil v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku porušenie povinnosti chodkyne a dokonca sa\npredmetnou skutočnosťou nezaoberal ani počas súdneho konania. Chodkyňa podľa názoru obvineného\nporušila ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 písm. f/, § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, § 53 ods. 2, ods.\n3, ods. 44 zák. č. 8/2009 Z. z.. Chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. Účastník\ncestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník\ncestnej premávky je povinný ďalej správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť\nalebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,\ndopravno technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim\nschopnostiam. Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov\nprichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči\nvodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku,\na to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich\n\nvozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku\nprechádzať, len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len\nak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu\nsmeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť\nbez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.\nTo platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie a iné zábrany.\nTieto porušenia zákona neboli zohľadnené. Obvinený je toho názoru, že rozhodnutie Okresného súdu\nPrešov z 19. júna 2015, sp. zn. 1T/76/2014, je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutkového stavu. Podľa obvineného porušené bolo aj ustanovenie § 149 ods. 1 Trestného zákona v\nspojení s § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.\nObvinený B. M. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\n1/ podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Prešove\nz 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Trestného poriadku\nv celom rozsahu a v konaní, ktoré mu predchádzalo a to v neprospech obvineného B. M. a zrušil i ďalšie\nrozhodnutia obsahovo nadväzujúce na citované uznesenie,\n2/ podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove z\n19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 19. júna 2015, sp. zn.\n1T/76/2014, vo výroku o vine a treste,\n3/ podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Prešov, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nObvinený dal zároveň podnet, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 380 Trestného poriadku\nsa zaoberal prerušením výkonu trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov,\nktorý teraz na základe napadnutého rozhodnutia vykonáva. Uložený trest považuje za neopodstatnený,\npreto by mal byť až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prerušený.\nK dovolaniu obvineného sa prokurátor nevyjadril.\nK dovolaniu sa vyjadrila svedkyňa poškodená Mgr. F. Q. 18. marca 2016, ktorá v krátkosti uviedla, že\npo preštudovaní dovolania sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného\ndovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou\nosobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku) za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného\nporiadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370\nods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Trestného\nporiadku; ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku.\nDovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné\nporušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,\nktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku.\nDôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku predpokladá porušenie práva na\nobhajobu zásadným spôsobom.\nPrávo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných práv osôb, proti\nktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného čl. 6 ods. 3 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je\ndosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Ide o právo, ktoré je nielen v záujme trestne stíhanej\nosoby a na jej prospech, ale je tiež v záujme demokratického právneho štátu, založeného na úcte k\nprávam a slobodám človeka a občana.\nKonštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu\nchápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu\na zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého\n\nobhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé\nčiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie\nlen niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom\nkonaní však samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.\nZo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným\nspôsobom, je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod.\nProces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska\nrozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov\nv kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.\nZákon pritom neurčuje ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v\nkonkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne\nich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada\nvyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní\npostupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu\nnevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy\nmajú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace\nproti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy\ntak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.\nZ obsahu trestného spisu dovolací súd zistil, že na hlavnom pojednávaní, konanom 16. júna 2015 na\nOkresnom súde Prešov obhajca obvineného navrhol doplniť znalecký posudok, v ktorom bude znalcovi\nuložené : „aby nasimuloval dej, že chodkyňa išla rýchlejšou chôdzou, až utekala, pričom je zrejmé z\nvýpovede svedka, že auto spomaľovalo, preto nech znalec nasimuluje dej za uloženej rýchlosti 50, 40,\n30, 20 km/ hod. a nasimuluje aj rýchlosť chôdze a rýchlosť behu chodkyne, čo má vplyv na reakčnú dobu\na následne na posúdenie, či vodič mohol alebo nemohol včas reagovať na chodkyňu.“ V prípade, ak to\nbude znalec vyžadovať, je potrebné vykonať aj vyšetrovací pokus. Okresný súd návrhy na doplnenie\ndokazovania zamietol.\nOdvolací súd na str. 5 rozhodnutia uviedol, že závery znaleckého posudku sú jednoznačné, presvedčivé\na ani krajský súd nezistil potrebu dopĺňať tento znalecký posudok tak, ako navrhla obhajoba. Podľa\nkrajského súdu prvostupňový súd postupoval správne, keď odmietol vykonať tento dôkaz. Podľa\nzdôvodnenia odvolacieho súdu, postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu práva na obhajobu.\nZdôraznil, že strany v konaní sú si rovné. A v prípade, že závery znaleckého posudku neboli\njednoznačné, mohli realizovať princíp vyjadrený v základnej zásade uvedený v § 2 ods. 11 Trestného\nporiadku, že strana má právo navrhnutý dôkaz zabezpečiť. V danom prípade obvinený ako strana v\nkonaní takýto dôkaz nezabezpečila a súdu prvého stupňa nepredložila.\nNajvyšší súd poznamenáva, že nevykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom obvineným a\nhodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, ale ide o skrytú formu vyjadrenia\nzáujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Len minister\nspravodlivosti (za splnenia zákonných podmienok) je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti\nprávoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných\ndôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu\nzávažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3\nTrestného poriadku).\nObvinený ďalej namietal porušenie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Naplnenie\ntohto dovolacieho dôvodu spočíva v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom\nvykonané zákonným spôsobom. Za nezákonný spôsob obvinený považoval vykonanie znaleckého\nposudku. Podľa § 146 Trestného poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku\nalebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo\ndoplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku\nalebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca. V posudzovanom prípade bol na\nzáklade uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Prešov - Odboru kriminálnej polície, ČVS : ORP-800/2OVK - PO - 2013, z 18. septembra 2013 pribraný do konania znalec z odboru dopravy Ing. V. M. k podaniu\n\nznaleckého posudku dopravnej nehody, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 44/2013. Na hlavnom\npojednávaní 16. júna 2015 bol znalec vypočutý.\nNajvyšší súd konštatuje, že oba konajúce súdy pri svojom rozhodovaní brali do úvahy dôkazy, ktoré\nboli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní resp. verejnom zasadnutí, na ktorých\nbol obvinený prítomný a mal teda možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Návrhy na doplnenie\ndokazovania zo strany obvineného i jeho obhajcu súdy zamietli, pretože neboli potrebné pre objasnenie\nskutkového stavu. Nevykonanie navrhovaných dôkazov preto nemôže byť dôvodom pre naplnenie\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Na č. l. 290 obvinený B. M.\nuviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.\nNajvyšší súd uzatvára, že všetky dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom a v tomto smere nie je\nkonajúcim súdom čo vytknúť. Aj keď súdy vyhodnotili dôkazy v neprospech obvineného, neznamená\nto, že dôkazy boli vykonané nezákonne. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súdy hodnotia dôkazy\nzískané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom\nuvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V prípade, že súd vyhodnotí vykonaný dôkaz\ninak než podľa predstáv niektorej zo strán, nezakladá skutočnosť, že takéto dôkazy nie sú vykonané\nzákonným spôsobom resp., že by bol daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného\nporiadku.\nDôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ nebol naplnený.\nPodľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, len ak rozhodnutie\nje založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť.\nNa podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť\nskutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých\ndôkazov; pretože to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento\nzáver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom\nnajvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Najvyšší súd vychádza\nz toho, že tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty\ntrestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie\niných noriem hmotného práva.\nV posudzovanej veci uplatnené námietky obvineného smerujú výlučne do oblasti skutkových zistení.\nVytýka súdom neúplné dokazovanie, nesprávne hodnotenie dôkazov a následne chybné skutkové\nzistenia, pričom presadzuje vlastné hodnotiace úvahy vzťahujúce sa na vykonané dôkazy. Pre dovolací\nsúd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený B. M. spáchal skutok tak, ako je uvedené\nv rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému\nskutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako prečinu usmrtenia\npodľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia\nodôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie\npríslušných znakov uvedeného prečinu. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dovolací dôvod nebol\nnaplnený.\nPodľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez\npreskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371\nTrestného poriadku.\nV posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania\npodľa § 371 Trestného poriadku, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí\ndovolanie obvineného B. M. odmietol.\nČo sa týka návrhu obvineného B. M. na prerušenie výkonu trestu zákazu činnosti vedenia motorových\nvozidiel všetkých druhov, najvyšší súd tento považuje za bezpredmetný, keďže v dovolacom konaní\nrozhodol tak, ako je vyššie uvedené.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9To/38/2015", "guid": "dd03d22d-6dbb-4300-90c1-32201679d33d:66218b39-fe4f-4836-a672-5e5bf30000af", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "3d24a13d-4486-4b05-b52c-396abacc373a:e9ef58f6-4890-438a-98b6-896c644d2fb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8114010809.1", "spisova_znacka": "3Tdo/41/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/41/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8114010809.1"}]}